Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203375
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2220203375.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. O.,
nar. X. G. XXXX, trvale pobytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Dunajská Streda, matky: L. O. U., nar. XX. C. XXXX, trvale pobytom T. R., D. XXX a otca: C.
O., nar. XX. O. XXXX, trvale pobytom B., T. XXX/XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou: JUDr.

Y. G., trvale pobytom D. H. XXX/X, G. N., adresa pre doručovanie: K. U. XXXX, N. E., o zmene úpravy
rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z
10. decembra 2020 č.k. 5P/44/2020-137 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. tak, že otec je oprávnený stýkať
sa s maloletou K. každý týždeň v sobotu a v nedeľu od 9,00 hod. do 12,30 hod. na byte otca v H., na
T. ulici za prítomnosti matky; výrokom II. uložil matke povinnosť dieťa pripraviť na styk a zúčastniť sa
styku na byte otca v H.; výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania;
výrokom IV. uviedol, že týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 3. októbra
2020 (správne 10. marca 2020) č.k. 5P/62/2019-53 a napokon výrokom V. zrušil neodkladné opatrenie

vydané dňa 8. októbra 2020 č.k. 5P/44/2020-22. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne
ustanovením § 25 ods. 1 a 2, § 30 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), čl. 41 ods. 4
ústavy SR, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne dôvodil, že po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že je dôvodné styk ponechať v uvedenom rozsahu s minimálnym predĺžením o pol hodinu, keď
dieťa sa potrebuje po návrate domov naobedovať a následne chodí spať. Dodal, že záujem dieťaťa
si vzhľadom na zistený zdravotný stav vyžaduje naďalej úpravu styku v prítomnosti matky, pri ktorom

dieťa cíti väčšie bezpečie a skutočnosť, že spôsob styku takto prebiehal až do septembra 2020. Mal
za to, že je nevyhnutné, aby citový vzťah medzi rodičmi a deťmi bol udržiavaný od útleho veku dieťaťa,
pričomvdanomprípadesúvytvorenépodmienkynato,abysaotecmoholstýkaťsdieťaťomzatiaľpočas
víkendov každý týždeň, čo postačuje na vytváranie citových väzieb dieťaťa do dvoch rokov, ktoré si ešte
celkom nepamätá tieto stretnutia a má šancu si vytvárať svoj vzťah k druhému rodičovi a neskôr tento
vzťah objektívne hodnotiť, bez ohľadu na ovplyvňovanie zo strany druhého rodiča. Skutočnosť, že dieťa

je častejšie choré, tu je potrebné, aby obaja rodičia citlivo pristupovali k dieťaťu práve z dôvodu, že nie
sú prítomní súčasne v jeho živote. Dodal, že vzhľadom na vek maloletej 19 mesiacov, jej denný režim,
spánok 2x za deň, skutočnosť, že je stále kojená si vyžaduje upraviť styk za prítomnosti matky tak, ako
bol upravený doposiaľ s tým, že tento styk postupne bude môcť byť aj v neprítomnosti matky. Zdôraznil,
že rodičia sa musia snažiť vzájomne komunikovať o problémoch týkajúcich sa dieťaťa, informovať sa
o možnej poradenskej službe na nápravu niektorých stavov u dieťaťa, kde je nevyhnutná prítomnosť aj

otca, daný stav si vyžaduje od oboch rodičov vysokú empatiu a trpezlivosť.2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej.
Dôvodila, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu otca a uložil matke
maloletého dieťaťa povinnosť každú sobotu a nedeľu v mesiaci od 9,00 hod. do 12,30 hod. odovzdať

maloletú otcovi v H. na byte, ktorý má údajne prenajatý a nepretržite sa zúčastniť tohto styku. Namietala,
že ostatný rozsudok vo veci úpravy práv a povinností rodičov nadobudol právoplatnosť v máji 2020 a
otec bez akéhokoľvek dôvodu podal návrh na jeho zmenu 30. septembra 2020. Maloletá je ešte stále
dojčená, otec mal možnosť sa s maloletou stretávať v rodinnom dome matky, kde má zabezpečené
absolútne súkromie a samostatnú izbu, otec nevyužíval jemu určený časový priestor. Zdôraznila, že na

dohodu uzatvorenú medzi rodičmi v ostatnom rozhodnutí pristúpila napriek tomu že si bola vedomá,
že s maloletou nebude ako matka sama tráviť ani jeden víkend. Vzhľadom na vek maloletej bol rozsah
styku stanovený nadštandardne, otec ho nevyužíval a návrh na zmenu podal z dôvodu, že mu matka
styk neumožňuje, čo sa však nezakladá na pravde. Dodala, že umožňovala styk aj matke otca, pričom
táto sa zaoberá okultistickými vedami a povykladala jej ceduľky do izieb, radila ako sa má pozitívne
postaviť k otcovi, aby vysielala pozitívne signály. Zdôraznila, že nemá záujem brániť ani starej matke aby

sa stretávala s maloletou K., avšak nie v jej rodinnom dome. Pokiaľ ide o stretávanie sa a pestovanie
súrodeneckých vzťahov maloletej K. s druhou dcérou otca maloletej, dieťa z predchádzajúceho vzťahu
uviedla, že až do odchodu otca maloletej zo spoločnej domácnosti otec maloletej ani raz svoju dcéru,
maloletú E. nepriniesol a neukázal jej sestru. Zdôraznila, že ostatným rozhodnutím jej nebola uložená
žiadna povinnosť a napriek tomu umožňovala otcovi stretávať sa s maloletou K. a nemá ani v budúcnosti

záujem mu v styku brániť, otec svoj časový priestor nevyužíval a napriek tomu ju súd „odmenil“ zmenou
rozsudku už po pol roku a to tak, že ona má z miesta svojho bydliska v T. R. každý týždeň v sobotu a v
nedeľu odovzdať dieťa otcovi v H. a tráviť tam s ním čas v neznámom byte, ktorý možno ani neexistuje,
pričom otec nikdy nemal problém sám sa stretnúť s dcéru v jej rodinnom dome, kde je k dispozícii izba
maloletej a pre ňu známe prostredie a otec v tomto prostredí môže nadobudnúť rodičovské zručnosti.

Zdôraznila, že maloletá otca ani nepozná, keďže odišiel od nich, keď mala dva mesiace. K otcom
namietanému incidentu uviedla, že raz v čase trvania návštevy otca i s jeho matkou musela odísť z T. R.
si niečo vybaviť a nestihla sa vrátiť na 12,00 hod., keď jej mal otec maloletú vrátiť, telefón mala vybitý a
meškala asi 45 minút, na čo už bola privolaná hliadka policajného zboru. Uviedla, že po podaní návrhu
súd nariadil neodkladné opatrenie bez akéhokoľvek zákonného dôvodu, podala voči nemu odvolanie,

o ktorom doposiaľ odvolací súd nerozhodol. Uviedla, že zdravotný stav maloletej nedovoľoval maloletú
otcovi vydať a preto ponúkla možnosť jednak cestou kolízneho opatrovníka a jednak cez SMS správy,
že otec môže dieťa navštevovať podľa poslednej úpravy pred vydaním neodkladného opatrenia, teda
každú sobotu a nedeľu v domácom prostredí v jej rodinnom dome. Namietala, že súd prvej inštancie síce
v rozsudku poukazuje na záujem maloletého dieťaťa, avšak rozhodnutie je iba v záujme otca. Dodala,

že rozsudok má aj formálne nedostatky, keď údajnou zmenou pomerov má byť to, že otec si prenajal
byt v H., avšak nadobudla presvedčenie, že ani súd ani kolízny opatrovník nedisponuje dostatočnými
informáciami o predmetnom byte, keď kolízny opatrovník šetrenie nevykonal. Rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za neurčitý, nejasný a nevykonateľný, keďže byt otca označený ako byt v H. na T.
ulici je široký pojem, na ulici je sídlisko aj rodinné domy. Taktiež poukázala na chybu v IV. výroku, keďže

súd prvej inštancie zmenil rozsudok nie z 3. októbra 2020 ale z10. marca 2020. Navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh otca ako nedôvodný zamietol.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s názorom matky, že
nevyužíva dostatočne určený časový priestor vymedzený ostatným rozsudkom súdu prvej inštancie,

keď určené návštevy využíval a následne ich využiť nemohol, keďže sa podrobil operáciám očí a nebol
schopný riadiť motorové vozidlo, pričom miesto jeho trvalého pobytu je značne vzdialené od miesta, kde
sazdržiavamaloletá.Matkamaloletejneprijalažiadnevysvetlenieapripodanínávrhunazmenustykusa
riadilskutočnosťou,ženávštevyvrodinematkymaloletejvyvolávajúzbytočnékonfliktyapretosiprenajal
byt v H., kde je aj miesto jeho pracoviska a tento byt bol plne spôsobilý na stretávanie sa s dcérou, čo

však matka odmietla a preto nájomnú zmluvu zrušil. Dodal, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
rodinného domu kde žije sám, na adrese v B., T. XX v okrese Komárno. Uviedol, že rozsudok sa týka
výlučne styku maloletej s ním ako otcom a preto údaje matky maloletej týkajúcej sa jeho rodinných
príslušníkov považuje za nedôvodné. Podotkol že si uvedomuje, že maloletá je dojčená a že je závislá
na matke a preto nežiadal, aby sa s maloletou mohol stýkať i cez noc. V súčasnosti môže realizovať styk

iba v byte matky maloletej, resp. pred jej bytom v parku na ulici, pričom neexistuje prekážka, aby sa styk
realizoval bez prítomnosti matky, keďže maloletá konzumuje už aj pevnú stravu. Poukázal na zdravotný
stav maloletej a vyjadril nepochopenie s obsahom potvrdenia ošetrujúcej pediatričky, ktorá zakázala
odlúčenie dieťaťa od matky pre ochranu zdravia dieťaťa a zabráneniu infekcii v cudzom prostredí. Pobytdieťaťa mimo domácnosť matky neohrozuje jeho život a nemá ani výrazne negatívny dopad na jeho
ochorenie a pre správny vývin dieťaťa je dôležitá aj jeho interakcia s okolím, pobyt v inom prostredí ako
je domácnosť matky vrátane prírody. Treba vychádzať z aktuálneho zdravotného stavu dieťaťa a pri jeho

výbere sa preventívne vyvarovať faktorom, ktoré zhoršujú priebeh ochorenia a aj pre zvyšovanie imunity
dieťaťa je pobyt vonku dôležitý. Záujem maloletého dieťaťa si vyžaduje spoluprácu oboch rodičov, a
to najmä na okolností týkajúcich sa zdravotného stavu maloletej, ale i právo otca na pravidelný styk.
Dodal, že má taktiež právo na informácie, keď ošetrujúca lekárka maloletej ho odmietla informovať o
zdravotnom stave dcéry a tak musel cestou súdneho znalca zistiť jej skutočný zdravotný stav, keďže

matka mu súčinnosť odmietla. Dodal, že od podania návrhu vo veci sa zmenili jeho pomery, zrušil
nájomnú zmluvu týkajúcu sa bytu v H., avšak trvá na tom, aby sa s maloletou mohol stýkať mimo bytu
matky, keďže má vytvorené podmienky na styk s maloletou, ktoré skutočnosti nemohol preukázať,
keďže k nim prišlo až po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie. Vlastní nehnuteľnosť, v ktorej má
vytvorené riadne podmienky pre maloletú a vie sa o ňu postarať. Navrhol, aby odvolací súd po doplnení
dokazovania zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol, že otec je oprávnený stýkať

sa s maloletou K. každý týždeň v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod. v nehnuteľnosti otca, keď matka je
povinná dieťa na styk pripraviť a odovzdať ho pred miestom svojho bydliska a otec je povinný maloletú
odovzdať matke pred miestom jej bydliska v stanovenom čase.

4. K vyjadreniu otca k odvolaniu matky sa opätovne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že trvá na svojom

odvolaní, od ostatnej úpravy uplynulo len niekoľko mesiacov, nedošlo k zmene pomerov, ktoré by
odôvodňovali zmenu rozsudku. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, rešpektujúci nie záujem
dieťaťa, ale záujem otca. Otec maloletej sám nevie čo chce, nevyužíva doteraz určený rozsah styku,
spochybňuje zdravotný stav maloletej a žiada upraviť styk každý týždeň od 9,00 hod. do 18,00 hod.
u seba v obci B.. S návrhom otca nesúhlasí, keďže maloletej bola ustálená i ďalšia diagnóza a to

histamínová intolerancia, ktorá vyžaduje náročnú starostlivosť. Opätovne navrhla napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť a návrh otca zamietnuť.

5. Matka podaním z 26. júla 2021 oznámila zmenu zdravotného stavu maloletej zaslaním lekárskej
správy, z ktorej vyplýva, že maloletá má diagnózu bronchitis, IDS, histamínová intolerancia.

6. Otec maloletej sa opätovne vyjadril k vyjadreniu matky a uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach, keď je pravdou, že medzičasom bola maloletej diagnostikovaná histamínová intolerancia,
avšak ide o stav, s ktorým je potrebné sa naučiť žiť. Zdôraznil, že matka mu nepodáva žiadne informácie
o zdravotnom stave maloletej ani o liečebných metódach a liekoch. Zdôraznil, že o realizáciu styku

iným spôsobom sa snažil pre nezhody pri návšteve dňa 4. apríla 2021, nevedie si evidenciu o svojich
návštevách a styku s maloletou, avšak prichádza na návštevu buď so strýkom ich dcéry alebo so starou
matkou, má vybudované zázemie vo svojej nehnuteľnosti, kde by sa styk mohol realizovať v kľudnom
prostredí. Maloletá od ostatnej úpravy vyrástla, je schopná inak vnímať spoločné stretnutia a inak ich
prežívať. Okolnosti, za ktorých sa v súčasnosti realizuje styk sú nevyhovujúce a nie sú v prospech

maloletej.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“)) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 z.č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie dôvody odvolania (§ 66
CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolaniu matky maloletej treba priznať úspech, v dôsledku čoho je potrebné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie je zmena úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bol zmenený rozsah a spôsob styku otca s maloletou ostatnýkrát upravený rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda z 10. marca 2020 č.k. 5P/62/2019-53 v zmysle odvolacích námietokmatky maloletej spočívajúcich primárne v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a neexistencie zmeny pomerov odôvodňujúcich zmeny úpravy styku.

10. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je
imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, nemožno ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 a § 157
CMP, v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a

povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotno-
právnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní.
Súdne rozhodnutia (napríklad i o úprave styku) možno zmeniť len vtedy, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu,

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

13. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

14. Podľa § 111 písm. d) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletý súd rozhoduje o styku
s maloletým.

15. Ako vyplýva z ustanovenia § 111 a nasl. CMP, konanie o styku s maloletým patrí medzi mimosporové
nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa, do oblasti úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností. V zmysle ustanovenia § 121 CMP predstavuje zmena pomerov hmotno-
právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave styku. Zmena pomerov
musíbyťpodstatnáamusísatýkaťtakýchokolností, ktoréodôvodňujúzmenurozsahu,miesta,spôsobu

styku, ktoré okolnosti sa musia závažnejším, trvalejším spôsobom prejaviť v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť
odôvodnenábuďsubjektívne,atookolnosťaminastranepovinného,resp.nastraneoprávneného,alebo
objektívne.

16. Súd prvej inštancie vážne pochybil, keď zmenu pomerov neskúmal. Podstatná zmena pomerov
musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na
strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o úprave styku a porovnať ich s aktuálnymi pomermi.
Povinnosťou súdu je teda podrobne porovnať zmenu. Pri hodnotení zmeny pomerov je nutné prihliadať
ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na novú úpravu styku, zohľadňujúc predovšetkým

záujem maloletého dieťaťa. Musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovený
rozsah styku a okolnosti rozhodujúce pre určenie styku v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Pri
zmene úpravy styku musí súd starostlivo uvážiť (a odôvodniť), či zmena je na prospech maloletého
dieťaťa, či nová úprava zodpovedá nielen záujmu maloletého dieťaťa ale i pomerom oboch rodičov.

17. Mimosporové konania (akým je i konanie o starostlivosti o maloletých a v rámci neho i konanie o
úprave styku) sú ovládané tzv. princípom materiálnej pravdy a princípom vyšetrovacím, ktoré vedú k
tomu, že iniciatíva je na súde, ktorého povinnosťou je v súčinnosti s účastníkmi rozhodujúce skutočnosti
zistiť (účastníkov nezaťažuje dôkazné bremeno), a to bez akéhokoľvek prvku koncentrácie konania.
Zistenie skutočného stavu veci závisí do značnej miery od realizácie povinností tvrdenia a dôkaznej,

pričomrozdielmedzisporovýmanesporovýmprocesombudeajvobjektívnejprocesnejzodpovednostiv
prípade ich nesplnenia. Aj účastníci mimosporového konania sú povinní úplne a pravdivo opísať (uviesť)
skutkovéokolnosti.Rozsahakvalitatívnyrámectejtopovinnostisaviaženavyčerpávajúce,zrozumiteľné
a určité uvedenie tých skutočností, ktoré identifikujú oprávnenosť prejednávaného nároku. Nesplnenie
týchto procesných povinností v návrhu na začatie konania nevylučuje, najmä pokiaľ ide o povinnosť

úplného uvedenia právne relevantných skutočností, že môže byť naplnená postupne v priebehu
konania, pretože procesná aktivita v týchto konaniach nie je obmedzená tzv. princípom koncentrácie
(§ 34 CMP). V mimosporovom konaní nie je neuvedenie dôkazov na preukázanie tvrdení účastníkov
možné sankcionovať rozhodnutím v neprospech účastníka, ktorý neuniesol dôkazné bremeno. Uvedenévyplýva z uplatnenia vyšetrovacieho princípu v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku,
ktoré vylučujú zodpovednosť účastníkov konania za výsledok konania. Civilný mimosporový poriadok
identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu a rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach

podľa tohto zákona skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotno-právneho
rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov. Uvedené smerovanie nie je možné dosiahnuť
bez súčinnosti účastníkov konania, ako aj subjektov na konaní zúčastnených, preto zákon aj v týchto
veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných
skutočností a dôkaznej povinnosti).

18. Z obsahu spisového materiálu, ako i odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že súd prvej
inštancie si nezabezpečil dostatočné podklady pre rozhodnutie. Prvoinštančný súd si nezabezpečil
dostatočné podklady pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca na zmenu úpravy styku určením širšieho
rozsahu a určením iného miesta na realizáciu styku, na základe čoho je potrebné považovať jeho záver
o zmene pomerov za predčasný. Nestačí, pokiaľ účastníci tvrdia, že k takejto zmene pomerov došlo,

ale je potrebné, aby zmena pomerov bola preukázaná vykonanými dôkazmi. S prihliadnutím na vyššie
uvedené bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, ktorými je
možné preukázať pomery účastníkov a s uplatnením vyšetrovacieho princípu vykonať i ďalšie dôkazy
za účelom zistenia skutočného stavu veci.

19. Odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec právne
neposúdil v zmysle § 121 CMP, o zmene úpravy styku rozhodol bez preukázania relevantnej zmeny
pomerov, teda možno uzavrieť, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal dôkazy a
preto je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP) a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

20. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva však i jeho nepreskúmateľnosť. Súd prvej inštancie v
bodoch 1. až 9. poukazuje síce na jednotlivé vykonané dôkazy, v bode 11. až 15. cituje zákonné
ustanovenia a v bodoch 16. až 18. uvádza s výnimkou troch viet len všeobecné teoretické východiská o
úprave styky. V troch vetách čiastočne sa vzťahujúcich ku konkrétnemu prípadu uvádza len nasledovné:

„Súd dospel k záveru, že záujem dieťaťa vzhľadom na zistený zdravotný stav si vyžaduje naďalej úpravu
styku v prítomnosti matky, pri ktorom dieťa cíti väčšie bezpečie a skutočnosť, že spôsob styku takto
prebiehal až do septembra 2020. V danom prípade sú vytvorené podmienky na to, aby otec sa mohol
stýkať s dieťaťom zatiaľ počas víkendov každý týždeň, čo zatiaľ postačuje na vytváranie citových väzieb
dieťaťa do dvoch rokov, ktoré si ešte celkom nepamätá tieto stretnutia a má šancu si vytvárať svoj

vzťah k druhému rodičovi a neskôr tento vzťah objektívne hodnotiť, bez ohľadu na ovplyvňovanie zo
strany druhého rodiča. Pokiaľ ide o úpravu styku súd ponechal styk v uvedenom rozsahu ako bolo v
pôvodnom rozhodnutí s minimálnym predĺžením o pol hodinu, keď dieťa potrebuje po návrate domov
sa naobedovať a následne chodí spať“.

21. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné, nejasné, zmätočné, neposkytujúce
žiadne relevantné dôvody prečo súd prvej inštancie rozhodol o zmene ostatného rozhodnutia o úprave
styku.

22. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny
prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na

spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnúť tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby savšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04)
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04).

24. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné, zásadné otázky a
námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných veciach a samotné rozhodnutie

ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka konania a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťoukaždéhojurisdikčnéhoaktu-rozhodnutia.Citovanézákonnéustanoveniasatotižchápuajz
hľadiska práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou
súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti a tieto ustanovenia treba
vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj

napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999) tak, že rozhodnutie súdu musí
uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci.

25. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie

sa ustanovením § 220 CSP dôsledne neriadil. V odôvodnení napadnutého rozsudku úplne absentuje
posúdenie veci, vyhodnotenie zmeny pomerov odôvodňujúce zmenu ostatného rozhodnutia o úprave
styku otca s maloletou, vyhodnotenie skutkových zistení. Len vymenovanie dôkazov, ktoré súd prvej
inštancie vykonal je možné považovať za absenciu postupu v zisťovaní skutkového stavu. Nie je
postačujúce, ak súd vymenuje vykonané dôkazy, ale neuvedie, čo konkrétne z nich zistil. Zistený celkový

skutkový stav má predstavovať skutkovú situáciu predvídanú v hypotéze aplikovateľnej právnej normy.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu tiež nie sú
zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie
k takémuto spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil
súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, bez

odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené
vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V súhrne, vzhľadom na uvádzané možno
uviesť, že súd prvej inštancie absolútne neodôvodnil v čom spočívala zmena pomerov oproti ostatnému
rozhodnutiu, ktorá ho viedla k zmene úpravy styku otca s maloletou.

26. Záverom sa žiada dodať, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť
relevantných právnych otázok ani vady prvoinštančného konania a preto bolo nutné tento rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia,
ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že

nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu
neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí s
prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné
rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

27. Vzhľadom na pochybenia súdu prvej inštancie vec sa dostala do takej polohy, v ktorej by náprava
pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v
skutočnosti mala za následok nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Úlohou odvolacích súdov však
je napriek preneseniu na ne uričtých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie prieskum
správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a

nie vykonávanie základného dokazovania.

28. Odvolací súd s použitím ust. § 369 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 35 a 36 CMP rozsudok súdu
prvejinštancievovecisamejaajvčastizávisléhovýrokuotrováchkonania(odvolanímnenapadnutého),
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v naznačenom
smere a až následne po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu majúcich vplyv
na zmenu styku otca s maloletou K., opätovne vo veci rozhodol. Povinnosťou súdu prvej inštanciev intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu je komplexne vyhodnotiť zmenu pomerov
oproti ostatnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie a dôvodnosť úpravy styku v širšom rozsahu a v inom
prostredí ako doposiaľ, svoje rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie nielen o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie, ale aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).