Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319010190
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1319010190.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Davidom Lindnterom na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 25.09.2019 takto

r o z h o d o l :

rozhodol:

T. L. U., I.. XX.XX.XXXX O. Z., G.. Z. Z., B.R. XX,
j e v i n n ý, ž e

dňa 07.09.2017 v čase okolo 15.00 hod v Bratislave v smere do centra mesta po Žitnej ulici rozdelenej

na štyri jazdné pruhy porušujúc ustanovenia § 16 odsek 4, § 15 odsek 5 písmeno j), § 4 odsek 1 písmeno
c) a písmeno f) a § 3 odsek 2 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke viedol osobné
motorové vozidlo Volkswagen Golf S.: Z. XXX S. v ľavom jazdnom pruhu cesty rýchlosťou v rozsahu
58,9 km/h - 65,1 km/h, kedy prešiel do protismernej časti cesty a začal predchádzať cez dvojitú pozdĺžnu
súvislú čiaru osobné motorové vozidlá stojace v ľavom aj pravom jazdnom pruhu pred priechodom pre
chodcov, ktoré dávali prednosť chodkyni prechádzajúcej cez priechod pre chodcov v dôsledku čoho
zrazil chodkyňu neboh. W. Z., ktorá pri náraze utrpela viacnásobné vnútrolebečné poranenia mozgu,

úrazovo - krvácavý šok s rozvojom opuchu mozgu, ktorým dňa 08.09.2017 podľahla,
t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., k trestu odňatia
slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 5 /päť/ rokov a zároveň ukladá nad správaním obvineného v skúšobnej dobe probačný
dohľad.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanému prikazuje pravidelne, jeden krát za 12
mesiacov, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, dostavovať sa na Okresný súd Bratislava III k

probačnému a mediačnému úradníkovi a oboznamovať ho o spôsobe vedenia svojho života v skúšobnej
dobe.Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze
riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 6 /šesť/ rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného L. U. v
zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o tom, že je vinný, postupoval ďalej podľa § 333 ods. 3 písm. c),
d), f), g), h) Tr. por. a otázkami zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 ods. 3
písm. c)], či bol poučený o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)], či rozumie právnej kvalifikácii skutku
[§ 333 ods. 3 písm. f)], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. g)], a či

sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. h)].
Následne obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno", a preto samosudca po pozitívnom
vyjadrení prokurátorky k vyhláseniu uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný a
zároveň rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným nevykoná, a vykoná
len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste.

Ku skutku:

Súd po oboznámení sa s kompletným vyšetrovacím spisom v rámci preskúmania obžaloby vo veci vydal
trestný rozkaz, proti ktorému prokurátor podal v zákonnej lehote odpor, z ktorého dôvodu súd vo veci

vytýčil hlavné pojednávanie, na ktorom následne po prijatí vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný,
vykonal dokazovanie vo vzťahu ku skutočnostiam dôležitým pre rozhodnutie o treste a oboznámil časť
pre meritórne rozhodnutie súdu relevantného spisového materiálu. Na uvedenom základe súd dospel
k rovnakým skutkovým záverom ako obžaloba, teda že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu
sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku a že sa ho dopustil obžalovaný

Róbert Urban. Z vykonaných dôkazov bolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že
obžalovaný L. U. ako vodič motorového vozidla nedodržal povolenú rýchlosť v obci /viedol vozidlo
minimálnou technicky preukázateľnou rýchlosťou 58,9 km/hod/, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim
schopnostiam a okolnostiam, ktoré mohol a bol povinný predvídať, nesledoval dôsledne situáciu v
cestnej premávke, prešiel do protismernej časti cesty a začal predchádzať cez dvojitú pozdĺžnu súvislú

čiaru osobné motorové vozidlá stojace v ľavom aj pravom jazdnom pruhu pred priechodom pre chodcov,
nedal prednosť chodkyni prechádzajúcej cez prechod pre chodcov a neskoro reagoval na vzniknutú
situáciu v cestnej premávke, čím týmto zavinil zrážku s chodkyňou prechádzajúcou cez prechod pre
chodcov, následkom čoho došlo k jej usmrteniu.

Ku právnej kvalifikácii:

Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.
1, ods. 2, písm. a) Tr. zák. tak v jeho základnej ako aj kvalifikovanej skutkovej podstate, teda tak, ako
ho kvalifikovala obžaloba.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že vedomá nedbanlivosť obžalovaného spočívajúca
v nezachovaní povinnej miery opatrnosti, vyplývajúcej zo zákonných ustanovení /teda jednak
vedením motorového vozidla rýchlosťou vyššou ako v obci povolenou, nedaním prednosti chodkyni
prechádzajúcej cez prechod pre chodcov, a napokon predchádzaním vozidiel cez dvojitú pozdĺžnu
súvislú čiaru/, ako aj v nezachovaní individuálnej miery opatrnosti /jeho nedbanie na zvýšenú opatrnosť

vočipotenciálnymchodcomvobci,kdejemožné,avodičjesúčasnepovinný,zvýšenýpohybchodcovza
každej situácie predpokladať, o to viac pred prechodom pre chodcov/, čím došlo zo strany obžalovaného
k porušeniu ustanovení § 16 odsek 4, § 15 odsek 5 písmeno j), § 4 odsek 1 písmeno c) a písmeno
f) a § 3 odsek 2 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, bola v priamej príčinnej
súvislosti s trestnoprávne relevantným následkom, ktorým bolo usmrtenie účastníčky dopravnej nehody.

Obžalovaný bol teda povinný viesť motorové vozidlo rýchlosťou neprevyšujúcou rýchlosť povolenú,
nepredchádzať vozidlá pred ním stojace cez dvojitú pozdĺžnu súvislú čiaru a zastaviť vozidlo za vozidlom
stojacim pred prechodom pre chodcov, kedy by ku kolízii s chodkyňou nedošlo.

Súd zhodne s obžalobou v konaní obžalovaného vzhliadol okrem existencie všetkých obligatórnych

pojmových znakov základnej skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 Tr. zák. aj kvalifikačnýznak závažnejšieho spôsobu konania v zmysle § 138 písm. h) Tr. zák., nakoľko obžalovaný tým, že
viedol vozidlo rýchlosťou vyššou ako v obci povolenou, predchádzal cez dvojitú pozdĺžnu súvislú čiaru
osobné motorové vozidlá stojace v ľavom aj pravom jazdnom pruhu pred priechodom pre chodcov a

nedal prednosť chodkyni na prechode /ktoré porušenia predpisov vo svojom vzájomnom spolupôsobení
často vedú k dopravným nehodám so závažným následkami, čoho dôkazom je aj hraničný následok
v tomto prípade/, porušil dôležitú povinnosť, ktorá mu ako účastníkovi cestnej premávky vyplývala zo
zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Ku druhu a výške trestu:

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis z registra trestov, z ktorého
vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný v roku 2006 pre prečin úverového
podvodu, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu priestupkov vyplynulo, že
obžalovaný bol v minulosti dva krát /po spáchaní skutku/ prejednávaný pre priestupok /proti majetku a

proti občianskemu spolunažívaniu/. V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný tri záznamy pre priestupky
na úseku dopravy /2009, 2013 a 2017/, ktorých sa dopustil pred spáchaním skutku, za ktoré mu boli
uložené blokové pokuty, pričom do spáchania skutku obžalovaný nebol účastníkom dopravnej nehody.
Z karty vodiča ako aj z potvrdenia a rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 13.09.2017
vyplýva, že vodičské oprávnenie skupiny B, A/50 bolo obžalovanému udelené 01.04.2004 a vodičský

preukaz bol obžalovanému bezprostredne po dopravnej nehode zadržaný a doposiaľ mu nebol vrátený.
Obžalovaný po spáchaní skutku dňa 07.09.2017 nebol postihnutý pre priestupok na úseku dopravy.
Obžalovaný je zamestnaný ako asistent riaditeľa v spol. R-project, s.r.o. s čistým mesačným príjmom vo
výške500.-Eur.Včasedopravnejnehodynebolobžalovanýpodvplyvomalkoholu.ZDohodyourovnaní
zo dňa 05.02.2018 medzi obžalovaným L. U. a pozostalými poškodenými, ktorej predmetom bola úprava

práv a povinnosti medzi účastníkmi dohody v súvislosti so škodou a nemajetkovou ujmou, spôsobenej
v dôsledku dopravnej nehody vyplynulo, že obžalovaný sa zaviazal zaplatiť náhradu škody vo výške
3.180.- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 17.000.- Eur. Pozostalá poškodená si v prípravnom
konaníneuplatnilanároknanáhraduškodyzdôvodunahradeniaškodyzostranyobžalovanéhovzmysle
Dohody o urovnaní.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na
mysli ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu nedbanlivostným usmrtením
účastníka cestnej premávky, jeho hraničný následok, vedomé nedbanlivostné zavinenie obžalovaného
a jeho mieru, neexistenciu priťažujúcich okolností, prítomnosť poľahčujúcich okolnosti vzhľadom na to,

že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, k spáchaniu trestného činu sa priznal
a tento úprimne oľutoval, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd sa pri uložení trestu nemohol stotožniť s návrhom prokuratúry na uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody pre jeho rozpor s vnútorným presvedčením súdu, nakoľko takýto trest považoval za

neprimerane prísny najmä s poukazom na osobu páchateľa /jedná sa v podstate o bezúhonného riadne
zamestnaného občana/ tak vo vzťahu k jeho výchovnému účinku na obžalovaného ako aj jeho významu
pre spoločnosť, ktorej záujmom nie je represívnymi trestami postihovať bezúhonných páchateľov
nedbanlivostných trestných činov na úseku dopravy za tých okolností, akých tomu bolo v tomto
konkrétnom prípade, ktorí svojim správaním ako účastníci cestnej premávky neohrozujú bezpečnosť

na cestách arogantnou a nezodpovednou jazdou. Je nepochybné, že exces obžalovaného spočívajúci
v predbiehaní pred prechodom pre chodcov stojacich vozidiel cez dve plné čiary a nedanie prednosti
chodkyni prechádzajúcej cez prechod je nutné hodnotiť ako vášne porušenie predpisov na úseku
dopravy, na strane druhej však na základe takýchto okolností skutkového deja nemožno bez ďalšieho
ignorovať ďalšie pre rozhodnutie o druhu a výške trestu významné skutočnosti, ktoré z hľadiska účelu

trestu podľa názoru súdu vylučujú uloženie trestu odňatia slobody bez jeho podmienečného odkladu.
Súd v danej konkrétnej veci zásadne nesúhlasí s tvrdením prokurátorky v záverečnej reči o bezohľadnej
a agresívnej jazde obžalovaného. Obžalovaný totiž viedol v obci vozidlo bez výrazného prekročenia
rýchlosti /o 8,9 km/h/ a podľa jeho vyjadrenia, ktoré nebolo v prípravnom konaní ničím vyvrátené,
nebola jeho jazda prejdením dvoch plných čiar výrazom arogancie, ale tento manéver bol dôsledkom

snahy vyhnúť sa vozidlu, ktoré pred ním zastavilo. Táto skutočnosť samozrejme žiadnym spôsobom
nezbavuje obžalovaného jeho trestnej zodpovednosti ani neznižuje závažnosť jeho konania ani jeho
následkov, odporuje však záveru o bezohľadnej a arogantnej jazde obžalovaného. Konštatovanie o
tom, že v osobe obžalovaného sa nejedná o vodiča, ktorý svojou jazdou závažným spôsobom ohrozujeúčastníkov cestnej premávky podporuje aj fakt, že v priebehu 13 rokov odo dňa udelenia oprávnenia
na vedenie motorového vozidla až do dňa dopravnej nehody, počas ktorých viedol motorové vozidlo,
bol celkovo iba 3 krát prejednávaný pre priestupok na úseku dopravy pre nie závažné porušenia

predpisov na úseku dopravy a nikdy nebol účastníkom dopravnej nehody. V tejto súvislosti súd dodáva,
že potenciálnym páchateľom prečinov tohto charakteru je každý vodič, ktorého nie výrazné prekročenie
rýchlosti a oneskorená reakcia na vzniknutú dopravnú situáciu, jej nesprávne vyhodnotenie a riešenie,
ako tomu bolo aj v tomto prípade, môže viesť k hraničnému následku. Preto nie je pri rozhodovaní o
druhu a výške trestu možné pri prečinoch na úseku dopravy s hraničným následkom a priori, a bez

dôsledného zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a osoby páchateľa, ukladať
nepodmienečné tresty odňatia slobody. Podľa názoru súdu možno nepodmienečný trest odňatia slobody
ukladať iba vtedy, pokiaľ je to z hľadiska záujmu spoločnosti absolútne nevyhnutné, pričom v danom
prípade by takýto trest nepochybne nebol úmerný miere porušenia dopravných predpisov a závažnosti
vedomého nedbanlivostného protiprávneho konania obžalovaného. Pri rešpektovaní návrhu prokuratúry
na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by súd narazil okrem rozporu s vlastným vedomím

a svedomím súčasne na rozpor so zákonnou úpravou upravujúcou účel, ktorý sa má trestom dosiahnuť,
ktorým nie je „pomsta“ spoločnosti za spáchaný trestný čin, ktorou by v tomto konkrétnom prípade
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nepochybne bolo, ale najmä ochrana spoločnosti
a morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd má za to, že výkon nepodmienečného trestu
odňatia slobody by mal na osobnosť obžalovaného ako bezúhonnú osobu vo vzťahu k závažnosti

jeho nedbanlivostného konania neprimerane negatívny dopad a neviedol by nijakým spôsobom k jeho
náprave v tom smere, že by sa v budúcnosti už nedbanlivostného trestného činu na úseku dopravy
nedopustil /navyše, keď s výnimkou predmetného skutku nebol nikdy účastníkom dopravnej nehody/.
Izolácia obžalovaného od spoločnosti by v danom prípade nesplnila žiaden zo spoločensky významných
účelov trestu, práve naopak, viedla by iba ku zbytočnému narušeniu sociálnych väzieb obžalovaného

vrátanejehopracovnoprávnychvzťahov,pričombykuochranespoločnosti/tútofunkciuvdanomprípade
má ambíciu zabezpečiť prísny trest zákazu činnosti/, ani ku satisfakcii pozostalých poškodených už
ničím neprispela. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že úprimnosť oľutovania skutku, uvedomenia si
závažnosti následkov obžalovaného po spáchaní skutku nebola účelová ani falošná, čoho dôkazom je
bezodkladná snaha obžalovaného pozostalým aspoň finančne kompenzovať bolesť, ktorú stratou svojej

blízkej osoby utrpeli, a to v podobe náhrady škody a nemajetkovej ujmy. U obžalovaného sa v danom
prípade jednalo o exces z riadneho spôsobu života, navyše v nedbanlivostnej forme, pričom v tejto
súvislosti je dôležité si uvedomiť, že zavinené nedbanlivostné spôsobenie dopravnej nehody nemožno u
nikoho ani pri maximalizácii snahy o komplexné dodržiavanie dopravných predpisov vylúčiť. Vzhľadom
na zistené pomery obžalovaného, teda okolnosti, ktoré ho charakterizujú ako objekt trestu, a tiež

možnosti jeho nápravy má súd tiež za to, že v danom prípade by nepodmienečný trest odňatia slobody
obžalovaným vzhľadom na jeho predchádzajúcu bezúhonnosť a jeho úprimnú ľútosť deklarovanú aj
náhradou škody pozostalým, bol nepochybne vnímaný citeľnejšie ako u tých páchateľov, u ktorých
hrubé porušovanie dopravných predpisov s trestnoprávnymi následkami nie je neobvyklé a výnimočné
a predstavuje bežný vzorec ich správania. Navyše podľa názoru súdu, a to bez ohľadu na trest, ktorý bol

obžalovanému za jeho konanie uložený, z ľudského hľadiska je v takýchto prípadoch za týchto okolností
aj tak najvyšším trestom pre obžalovaného samotná skutočnosť, že svojou nedbanlivosťou zavinil smrť
človeka.

Súd preto dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho uvedomenia si závažnosti

dôsledkov svojho nedbanlivostného konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska
výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u obžalovaného najmä s ohľadom
na závažnosť porušenia dopravným predpisov postačovať uloženie najprísnejšieho podmienečného
trestu odňatia slobody. Súd súčasne za účelom posilnenia motivácie obžalovaného ku rešpektovaniu
spoločenských pravidiel uložil nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe dohľad probačného a

mediačného úradníka, ktorý bude v priebehu skúšobnej doby jeden krát za rok kontrolovať spôsob
vedenia života obžalovaného.

Keďže mal súd za nepochybne preukázané, že k dopravnej nehode a jej následku došlo v príčinnej
súvislosti so zavineným porušením dopravných predpisov obžalovaným pri vedení motorového vozidla,

uložil mu popri podmienečnom treste odňatia slobody aj prísny trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkého druhu, nakoľko to súd považoval tak z individuálno-preventívneho ako aj z generálno-
preventávneho hľadiska za nevyhnutné. Pri určení dĺžky trvania trestu zákazu činnosti súd prihliadol k
okolnostiam prípadu, najmä závažnosti viacnásobného porušenia dopravných predpisov, spôsobenéhonásledku, ako aj vodičským skúsenostiam obžalovaného /pred skutkom nebol účastníkom dopravnej
nehody/.

Z hore uvedených dôvodov preto súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom a
primeranou povinnosťou a súčasne trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu
6 rokov, ktoré súd považuje za dostatočné, adekvátne a spravodlivé a ktoré splnia svoj účel tak, ako to
má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.

Poučenie:

P o u č e n i e: proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.