Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 28, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoCsp/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211370
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3817211370.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobkyne: C.. D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
L. XXX/XX, T., zast. M. X. M., so sídlom A. Y. XXXX/XXA, P. P., proti žalovanému: W.-B. D. D. so sídlom
C. X, J., W.: XX XXX XXX, zast. S., so sídlom D. XX, J. J., W.: XX XXX XXX, o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.238,69 eur a
zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 21. mája 2010, č. k. 10Csp/122/2017-310, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú uložil žalovanej nahradiť žalobcovi s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

2.Súdprvejinštancierozhodovalnazákladežaloby,ktorousažalobkyňadomáhalaurčeniabezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe leasingovej zmluvy zo dňa 29.11.2011
uzatvorenej so žalovaným, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.238,69 eur a zaplatenia
finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalobkyňa videla v tom,
že v leasingovej zmluve bola nesprávne uvedená RPMN najmä z dôvodu, že medzi náklady spotrebiteľa
nebolo zahrnuté povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie, ktoré bola povinná uzavrieť a bez
ktorého by sa leasingová zmluva neuzavrela. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

1.238,69 eur žalobkyňa odvodzovala od rozdielu sumy 12.388,69 eur celkovo zaplatenej žalovanému a
kúpnej ceny vozidla vo výške 11.150 eur. Zaplatená suma bola tvorená súčtom úhrady vo výške 3.591,70
eur, ktorú zaplatila dňa 5.10.2011 predajcovi motorového vozidla (akontácia 3.345 eur, spracovateľský
poplatok 111,50 eur a prvá splátka 135,20 eur), poplatkov vo výške 144,19 eur a zaplatených úverových
splátok v sume 8.652,80 eur. Opodstatnenosť nároku na zaplatenie 300 eur titulom primeraného
finančného zadosťučinenia ponechala žalobkyňa na súde.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná
v celom rozsahu.4. Súd prvej inštancie mal za to, že leasingová zmluva má spotrebiteľský charakter. Preto uvedenú
zmluvu podrobil prieskumu vo svetle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, či obsahuje
všetky týmto zákonom vyžadované náležitosti.

5. Po konštatovaní riadne uvedeného údaja o konečnej splatnosti úveru sa súd prvej inštancie zameral
na správnosť výpočtu RPMN z hľadiska, či náklady havarijného poistenia predstavujú náklady, ktoré
sa pri výpočte RPMN zohľadňujú. Súd prvej inštancie v tomto smere zaujal právny názor, že zahrnutie
poistenia do RPMN nebolo možné, nakoľko poistnú zmluvu uzatvárala priamo žalobkyňa s príslušnou

poisťovňou a v prospech žalovaného bola zriadená len vinkulácia prípadného poistného plnenia.
Žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, za akých podmienok si žalobkyňa dohodla
poistenie, v čase uzavretia leasingovej zmluvy nepoznal výšku poistného, a preto ho z objektívnych
dôvodov nemohol zahrnúť do výpočtu RPMN. Súčasne súd prvej inštancie poukázal na to,
že žalovaný v tomto prípade nevystupoval ako sprostredkovateľ havarijného poistenia tak, ako to bolo v
prípadoch uvedených v rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej ako „SOI“) zo dňa 17.1.2012,

na ktoré sa odvolávala žalobkyňa. V prípade poistenia žalovaný v čase uzavretia leasingovej zmluvy
nepoznal výšku poistného, t.j. výška tohto nákladu mu nebola známa, a preto ho z objektívnych
dôvodov nemohol zahrnúť do výpočtu RPMN.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP a

úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu.

8. Z odôvodnenia rozsudku podľa názoru žalobkyne nevyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil strany

sporu o sporných a nesporných skutočnostiach a o predbežnom právnom posúdení veci (§ 181 ods. 2
CSP). Súd prvej inštancie podľa žalobkyne nevykonal dokazovanie listinami, ktoré navrhla, až do takej
miery, že jej znemožnil výkon jej procesných práv do tej miery, že bolo porušené jej právo na spravodlivý
proces. Zároveň súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa domnievala, že súd

prvej inštancie neprihliadol na jej tvrdenia, čím porušil rovnosť strán, a tým právo na
spravodlivý proces.

9. Ďalej žalobkyňa argumentovala, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s
dôkazmi ňou predloženými, ktoré majú pre rozhodnutie vo veci samej priamy význam, nepreskúmaním

týchto dôkazov súd prvej inštancie nemohol za žiadnych okolností správne posúdiť skutkový stav.
Z predloženého Formuláru pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere je zrejmé,
čo je podmienkou čerpania úveru, a teda akým spôsobom je upravené samotné získanie finančných
prostriedkov. Z rozhodnutia SOI v obdobnej veci zo dňa 17.1.2012 vyplýva, že žalovanému
bola udelená pokuta 500 eur práve z dôvodu, že do RPMN neboli zahrnuté náklady, a to

konkrétne poistenie havarijné a zmluvné, ktoré bolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru.
Pre posúdenie boli vybraté SOI zmluvy zo dňa 13.9.2011, 14.9.2011 a 3.11.2011. Aj po prešetrení
a udelení pokuty si žalovaný naďalej ponúkal po svojom a formulárovými zmluvami si zabezpečoval
majetkový prospech pre seba ponúkaním úverov pre širokú masu spotrebiteľov s nezazmluvnenými
úrokmi. V napadnutom rozsudku nie je ani zmienka o preskúmaní uvedeného dokumentu.

10. Následne žalobkyňa v odvolaní upozornila na bod 3. odôvodnenia rozsudku, na tvrdenie
právneho zástupcu žalovaného. Tam sa uvádza: „Celkový súčet všetkých položiek tvoriacich platbu
vopredpredstavovalsumu3.591,67eurauvedenúsumužalobkyňa nazákladesplnomocnenia
žalovaného ako kupujúceho zaplatila ako časť kúpnej ceny“. To podľa žalobkyne znamená, že zaplatila

časť kúpnej ceny vozidla za žalovaného. Súd prvej inštancie si tieto tvrdenia vysvetlil po svojom. Súd
prvej inštancie podľa mienky žalobkyne nepostrehol tvrdenie právneho zástupcu žalovaného a uviedol
svoju domnienku nezakladajúcu sa na pravde, ak konštatoval, že k bezdôvodnému obohateniu nemohlo
dôjsť. Súd prvej inštancie tiež nepostrehol tvrdenie právneho zástupcu žalovaného o plnej moci udelenej
žalovaným žalobkyni, aby za neho uhradila časť kúpnej ceny vozidla, teda je nesporné, že žalovaný mal

povinnosť úhrady, ktorú za neho uhradila žalobkyňa, čím došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného.11. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýkala, že nevykonal dokazovanie o skutočnej výške namietanej
RPMN. Žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie ex offo posúdi spotrebiteľskú zmluvu a aj namietanú
nesprávnu výšku RPMN. Spotrebiteľ nie je fundovaný matematik a fyzik, aby vedel vypočítať

správnu RPMN. Je odkázaný iba na dostupné výpočtové kalkulačky. Ak súd prvej inštancie má vykonať
skutočné dokazovanie, mal požiadať o výpočet napríklad Národnú banku Slovenska. Súd prvej
inštancie žiadne dokazovanie nevykonal, len skonštatoval tvrdené skutočnosti jej a žalovaného a bez
skúmania rozhodujúcich právnych skutočností sa stotožnil s vyjadreniami a vysvetleniami žalovaného
aj napriek predloženému rozhodnutiu SOI ako kontrolného orgánu v čase podpisu zmluvy. Žalobkyňa

upozornila, že nesprávnu výšku RPMN uvádzala od počiatku konania.

12. Neobstojí za žiadnych okolností podľa žalobkyne tvrdenie žalovaného, že v čase podpisu zmluvy
neboli žalovanému známe výšky splátok poistenia ako aj havarijného, tak aj PZP. Žalovaný ako
dodávateľ a predkladateľ zmluvy a jej zmluvných podmienok, ktoré sám pripravil, uviedol vo Formulári
pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere k zmluve, že vyžaduje pre poskytnutie

úveru záruky, konkrétne havarijné poistenie a PZP. Teda sám žalovaný podmienil poskytnutie úveru
vyžadovanou zárukou. Z logického hľadiska je nemysliteľné, aby žalobkyňa, ktorá si ide uzatvoriť
havarijné a PZP poistenie s treťou osobou, sama od seba vinkulovala prípadné poistenie na žalovaného.
Je totiž nepravdepodobné alebo skôr absolútne nereálne, aby si spotrebiteľ uzatvoril poistenie pre
prípadnú vzniknutú škodu na vozidle a zbavil sa vopred svojich práv dostať náhradu škody, ak si poistku

riadne platí. Z predložených dôkazov v spise je nesporné, že v čase podpisu zmluvy, ako aj iných listín,
žalovaný vedel o tom, aká je výška poistenia, pretože ju sám započítal do splátky úveru. Vo Formulári
pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere k zmluve je uvedená
splátka s poistením vo výške 135,20 eur. Sú tak nepochopiteľné tvrdenia žalovaného o tom, že nevedel
ani nemohol mať vedomosť o výške poistenia, ak sám zadal žalobkyni povinnosť uzatvoriť takúto pre

ňu nevýhodnú poistnú zmluvu, z ktorej v prípade nehody alebo vzniknutej škody na motorovom vozidle
nebude mať žiadne plnenie žalobkyňa, ale iba žalovaný, teda poistenie vozidla slúžilo iba pre záujmy
žalovaného od počiatku. Žalobkyňa tak mala za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a
riadne neodôvodnené a arbitrárne. Podľa presvedčenia žalobkyne nevedno, akým spôsobom súd prvej
inštancie dokazoval skutočnosti o správne vypočítanej hodnote RPMN, ak je zrejmé, že prostredníctvom

leasingu bola uhradená iba zostatková časť obstarávacej ceny vozidla, ako bolo ňou dokázané, a to
suma 7.558,30 eur, ostatné finančné prostriedky neboli predmetom úveru, tie si uhradila žalobkyňa sama
zo svojich zdrojov. V zmluve je však výška úveru 7.805 eur. To znamená, že už prvá zadávaná hodnota
žalovaným do výpočtu RPMN je nesprávna.

13. Následne v odvolaní žalobkyňa upriamila pozornosť na vyjadrenie žalovaného z č. l. 121
spisu. Uvádza sám, že zaplatila za vozidlo sumu 3.591,67 eur a žalovaný doplatil spoločnosti BMC sumu
7.558,30 eur, čo predstavuje výšku úveru. K tomuto vyjadreniu predložil výpočet RPMN, kde už výška
úveru je 7.805 eur, čiže sa s predloženým výpočtom nemožno stotožniť, nakoľko parametre do výpočtu
RPMN neboli dosadené správne. Z toho dôvodu je nutné RPMN vypočítať zo sumy 7.558,30 eur. Čo

predstavujeRPMNvovýške9,66%anie8,77%,akojeuvedenévzmluve.Všetkytietoskutočnostibolia
súdoposiaľ vovecispornéasúdprvejinštanciesasniminevysporiadal.Akjevovecispornávýška
RPMN a súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol, ako dospel k záveru, že žalovaný má pravdu, ale
žalobkyňa nie a sám nedokáže vypočítať správnu hodnotu RPMN, musí požiadať kompetentný orgán,
ktorý vypočíta skutočnú RPMN podľa údajov zo spornej zmluvy (napr. Národnú banku Slovenska).

Žalobkyňa mala za to, že uvedené údaje o RPMN v zmluve sú zavádzajúce a nesprávne, a preto mal
súd prvej inštancie vyhodnotiť poskytnutý spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov.

14. Na tomto základe žalobkyňa žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové rozhodnutie vo veci.

15. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
S vyjadreniami žalobkyne nesúhlasil, pričom sa s k nim podrobne vyjadril. Popritom odkázal na vecnú
správnosť napadnutého rozsudku. Žalovaný žiadal odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozsudku a
priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

16. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.17. Úvodom sa odvolací súd venoval námietke žalobkyne, ktorou vytýkala súdu prvej inštancie, že
napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny.

18. Podľa § 220 ods. 1 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,

jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie §
220 CSP možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr.
prečoniektoréznichpokladázanevierohodné,prečoniektoréodmietolvziaťpriformulovanírozhodnutia
do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky
odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní vôbec nerozhodol) zakladajú

vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

20. Bez náležitého odôvodnenia nemôže preskúmavací orgán preskúmať správnosť právneho
posúdenia veci. Účelom odôvodnenia je nielen preukázať správnosť rozhodnutia, ale je to aj prostriedok
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nedostatok riadneho a preskúmateľného

odôvodnenia rozhodnutia bráni opravnej inštancii vôbec posúdiť jeho správnosť. Odôvodnenie prispieva
k napĺňaniu princípu právnej istoty. Znakom právneho štátu je totiž vytváranie istoty aj pri uplatňovaní
zákonov štátnymi orgánmi. Aby rozhodnutie mohlo plniť svoje funkcie, je nevyhnutné, aby účastníci
našli v odôvodnení rozhodnutia presvedčivé odpovede na svoje relevantné argumenty. Ak sa účastník
konania nedozvie, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol, súdne konanie nevedie k dôvere v spravodlivý

výkon štátnej moci. Rozhodnutie by malo presadiť záväzné riešenie určitej právnej otázky, najmä vďaka
svojej poctivej argumentácií a presvedčivosti.

21. Ústavný súd SR uviedol, že súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je to, aby strana sporu
bola v akomkoľvek konaní pred všeobecným súdom úspešná vrátane opravných konaní. Z toho vyplýva,

že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade s právnym názorom strany sporu. Jej procesný postoj
zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je
však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia

civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (nález
sp. zn. I. ÚS 372/2006 zo dňa 29.03.2007).

22. Výstižne sa k (ne)porušeniu práva na spravodlivý proces vyjadril Ústavný súd ČR konštatovaním,
že „nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak všeobecné súdy nebudujú vlastné závery na

podrobnej oponentúre (a vyvracaní) jednotlivo vznesených námietok, ak proti nim stavia vlastný ucelený
argumentačný systém, ktorý logicky a v práve vyloží tak, že podpora správnosti ich záverov je sama o
sebe dostatočná“ (nález sp. zn. III. ÚS 989/08 zo dňa 12.02.2009, bod 68).

23.Optikouuvedenýchzáverovbolopotrebnéposúdiťodvolaciunámietkužalobkyne.Rozhodnutiesúdu

prvej inštancie je riadne a presvedčivo zdôvodnené a je v ňom vysvetlený myšlienkový postup a závery,
pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudkujasne,zrozumiteľneavýstižnevysvetlil,ktoréskutočnostipovažovalzapreukázanéaktorénie,
z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ako vec právne posúdil,
ako vyložil a aplikoval príslušné predpisy a taktiež akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí

vo veci samej. Nezostala bez prijatia záveru súdom prvej inštancie žiadna právne relevantná námietka
žalobkyne, pričom súd prvej inštancie odkryl svoj myšlienkový postup, ktorým sa dostal k svojmu záveru
o zamietnutí žaloby žalobcu.24. Napadnutý rozsudok má tak všetky zákonom stanovené náležitosti, nie je nepreskúmateľný alebo
trpiaci inou vadou, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť.

25. Rovnako nedôvodná je i námietka žalobkyne, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva oboznámenie
strán sporu o sporných a nesporných skutočnostiach a o predbežnom právnom posúdení veci. Podľa
odvolacieho súdu je z napadnutého rozsudku zrejmé, ktoré skutočnosti boli v konaní sporné a ktoré nie,
hoci to súd prvej inštancie explicitne neuviedol. Strany sporu mali vedomosť počas celého konania o
predmete sporu a skutočnostiach, ktoré sa v konaní dokazovali. Predbežné právne posúdenie veci nie

je však podľa skôr citovaného § 220 ods. 1 CSP nutné uviesť v odôvodnení rozsudku.
Pre úplnosť je nutné dodať, že súd prvej inštancie ozrejmil, ako vec predbežne právne posúdil a aké
dôvody ho viedli k zmene uvedeného názoru v konečnom meritórnom rozhodnutí (bod 32. napadnutého
rozsudku).

26. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dokazovanie

listinami, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie predložila. Tým bolo podľa žalobkyne porušené
jej právo na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti žalobkyňa konštatovala, že z predloženého
Formuláru pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, čo je podmienkou
čerpania úveru. Upozornila i na to, že z rozhodnutia SOI zo dňa 17.1.2012 vyplýva, že žalovanému bola
uložená pokuta 500 eur z dôvodu, že do výpočtu RPMN nebolo zahrnuté poistenie havarijné a povinné

zmluvné. Žalobkyňa ohľadom uvedeného rozhodnutia SOI namietala, že v napadnutom rozsudku nie
je zmienka o jeho preskúmaní.

27. V týchto svojich tvrdeniach sa žalobkyňa podľa odvolacieho súdu mýli. Súd prvej inštancie vykonal
dokazovanielistinami,ktoréžalobkyňavkonanípredložila.Žalobkyňaprehliadarelevantnéodôvodnenie

napadnutéhorozsudkusúduprvejinštancieohľadomspomínanéhorozhodnutiaSOI.Súdprvejinštancie
sa s týmto rozhodnutím argumentačne vyrovnal (bod 30. napadnutého rozsudku). Uviedol, že v prípade
uvedeného rozhodnutia nebola situácia totožná s touto vecou. V tomto prípade žalovaný nevystupuje
ako sprostredkovateľ havarijného a povinného zmluvného poistenia tak, ako v spomínanom rozhodnutí
SOI.PretosúdprvejinštanciesprávneprisvojomrozhodnutínevychádzalzuvedenéhorozhodnutiaSOI.

28. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že úverová zmluva obsahovala
konečnú splatnosť úveru. Tá je dostatočne vyjadrená aj počtom mesačných splátok. Rovnako správny
bol záver súdu prvej inštancie o nezahrnutí poistenia (havarijného a povinného zmluvného) do výpočtu
RPMN. Čo sa týka žalobkyňou namietanej absencie exaktného výpočtu RPMN, súd prvej inštancie

nepochybil, keď nezisťoval úplnú matematickú presnosť údaja o RPMN, ale zameral sa na rozhodujúcu
spornú otázku, teda či malo byť pri výpočte RPMN zohľadnené poistenie vozidla, ktoré bolo predmetom
leasingu. Strany sporu totiž zhodne tvrdili, že poistenie pri výpočte RPMN zohľadnené nebolo. Spor bol
teda o vyššie uvedenej otázke a nie o tom, či tu bola alebo nebola matematická chyba pri výpočte RPMN.

29. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady
spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo

podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

30. K havarijnému poisteniu súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa uzatvárala poistnú zmluvu s
príslušnou poisťovňou, nie so žalovaným ako sprostredkovateľom poistenia. V prospech žalovaného
bolazriadenálenvinkulácia.Uvedenépoistenietedažalovanýnesprostredkoval,dojednalasihovýlučne

sama žalobkyňa a žalovaný tak nemal žiaden dosah na podmienky poistenia a jeho cenu. Nejedná sa
tak o obdobný prípad, ako bol posudzovaný SOI a závery rozhodnutia SOI naň preto vztiahnuť nemožno.
Naopak, pokiaľ je dojednanie havarijného poistenia vozidla poskytnutého na leasing výlučne v dispozícii
leasingovéhonájomcu,nemožnopožadovaťzahrnutietaktozjednanéhohavarijnéhopoisteniadoRPMN
úveru (leasingu). V konečnom dôsledku by tým totiž ponúkaná cena leasingu závisela čiastočne aj od

skutočnosti, na ktorú nemá leasingový prenajímateľ ako poskytovateľ úveru žiaden vplyv. Pokiaľ má
teda údaj o RPMN slúžiť svojmu účelu, teda jednoznačnému a zrozumiteľnému vyjadreniu
ceny ponúkaného úveru, nemôže byť táto ponuka ani len čiastočne mimo dosah poskytovateľa úveru.
(Obdobne tiež Krajský súdu v Trenčíne v rozhodnutí zo dňa 24.2.2021, sp. zn. 19Co/89/2020).31. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na vyjadrenie MF SR zo dňa 25.6.2010, podľa ktorého
povinnosť uzatvoriť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla vyplýva priamo zo zákona a nemusí sa chápať ako podmienka
poskytnutia úveru, preto sa tieto náklady nezahŕňajú do celkových nákladov, a teda i do výpočtu RPMN.
Žalobkyňa sa v odvolaní k tomuto právnemu záveru bránila tým, že rozhodnutie SOI zo dňa 17.1.2012
voči žalovanému jednoznačne uvádza, že havarijné i povinné zmluvné poistenie musí byť zahrnuté do
výpočtu RPMN. Odvolací súd však už konštatoval, že na uvedené rozhodnutie SOI sa týkalo odlišnej

skutkovej situácie, keď v tam uvedených prípadoch pôsobil poskytovateľ leasingu ako sprostredkovateľ
poistenia. V tomto prípade však tomu bolo inak.

32. Na tomto základe nie sú dôvodné ani ďalšie vyjadrenia žalobkyne z odvolania ohľadom vedomosti
žalovaného o tom, za akých podmienok si žalobkyňa poistenie dohodla a či žalovaný v čase uzavretia
leasingovej zmluvy nepoznal výšku poistného. Vzhľadom na záver súdu prvej inštancie o tom,

že havarijné poistenie žalovaný žalobkyni nesprostredkoval, v prospech žalovaného bolo dojednaná len
vinkulácia poistného plnenia, sú podľa odvolacieho súdu tieto tvrdenia nadbytočné. I keď by leasingový
prenajímateľ poznal výšku poistenia, ktoré si dojednal leasingový nájomca, podstatné je, že na ňu nemá
žiaden dosah a nemôže preto tvoriť časť ním ponúkanej ceny úveru.

33. Nakoniec žalobkyňa v odvolaní namietala, čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
že súd prvej inštancie prehliadol vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého uhradila žalovanému časť kúpnej
cenyvozidlavovýške3.591,67eur.Bezohľadunato,akosastýmtonárokomnavydaniebezdôvodného
obohatenia vyporiadal súd prvej inštancie, zaplatenie tejto sumy nepredstavuje bezdôvodné obohatenie
žalovaného ani za situácie, že uvedenú časť kúpnej ceny uhradila žalobkyňa za žalovaného. Jedná

sa predsa o typický obsah leasingovej zmluvy, keď je predmet leasingu nadobúdaný do vlastníctva
leasingového prenajímateľa a leasingový nájomca ho má právo užívať (a po uplynutí dojednanej doby
odkúpiť) s tým, že pri nadobúdaní zaplatí časť kúpnej ceny (akontáciu) leasingový nájomca a zvyšok
kúpnej ceny zaplatí leasingový prenajímateľ. S tým, že leasingový nájomca tento zvyšok kúpnej ceny
splatí ako poskytnutý úver. Ani odvolací súd preto nenachádza dôvod, pre ktorý by malo zaplatenie

akontácie leasingovým nájomcom predstavovať bezdôvodné obohatenie leasingového prenajímateľa
ako vlastníka predmetu leasingu.

34. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vo výroku
vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP) vrátane výroku o trovách konania zodpovedajúcemu úspechu strán

vo veci.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).