Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1115/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111222249
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3111222249.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu V. H., občana SR, nar.
XX.XX.XXXX, bytom Ul. XX. októbra X/XX, K., proti žalovaným 1/ U. B., občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. E. č. XXX a 2/ Ing. T. B., občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. č. XXX, obaja práv. zast.
A3 advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Horný Šianec č.232, Trenčín, IČO: 36 735 311, o odstránenie
betónového plotu a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. marca
2015, č.k. 14C/205/2011-252, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaným priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných 1/ a 2/, aby spoločne a nerozdielne odstránili celý betónový stĺp o dĺžke 6m a šírke 30cm,
postavený na hranici pozemkov parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k. ú. F. E.; zaviazať žalovaných 1/ a 2/, aby
spoločne a nerozdielne odstránili betónové oplotenie pozemku nachádzajúce sa po celej dĺžke medzi
parcelami XXXX/X a XXXX/X v k. ú. F. E.; zaviazať žalovaných 1/ a 2/ aby spoločne a nerozdielne
znížili drevený prístrešok nachádzajúci sa na hranici pozemkov parc.č. XXXX/X a XXXX na výšku 1,80m,

vyspádovalistrechutohtoprístreškutak,abystrechasmerovalanaparc.č.XXXXvk.ú.F.E.,odstránenia
plynovej prípojky vybudovanej žalovanými 1/ a 2/ pre rozpor s projektovou dokumentáciou.

2. Na základe právneho posúdenia podľa § 145 ods.1,2 Občianskeho zákonníka OZ, § 136 ods.1
OZ, § 137 ods.1,2 OZ, § 126 ods.1 OZ, § 127 ods.1 OZ, § 135c ods.1,2,3 OZ a § 3 ods.1 OZ súd
prvej inštancie uzavrel, že zo znaleckého dokazovania súdneho znalca Ing. Vladimíra Hrivíka vyplýva,
že zelený plot v celom svojom rozsahu leží v C KN parc.č. XXXX/X a XXXX; nezasahuje do parc.č.

XXXX/X a teda nestojí na pozemku žalobcu. Presah zeleného plotu o 0,05m považoval znalec za
bezpredmetný a hranicu stotožnil s okrajom plotu. Skrinka s plynovým potrubím a uzáverom plynu pre
dom súp.č. XXX postaveného na parc.č. XXXX/X, zapísaného v LV č. XXXX v k.ú. F. E. nestojí na
pozemku žalobcu a celým objemom je v C KN parc.č. XXXX/X. Od bodu A prechádza vlastnícka hranica
stredom podmurovky jestvujúceho oplotenia až po bod 652-5. To znamená, že plot medzi parcelami č.
XXXX/X a XXXX/X stojí polovicou objemu svojej podmurovky na parcelách c KN č. XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X a druhou polovicou objemu podmurovky na C KN parc.č. XXXX/X. Znalec sa stotožnil zo

závermi znalca Ing. Špačka, až na vyjadrenie nasledovného obsahu : " v prípade základov je časť
plotu od bodu 652-1 po bod 652-15 v dĺžke 3,39m a šírke 0,05m= 0,17m postavená na parc.č. XXXX/X
žalobcu." Súhlasil, však s jeho záverom, že k výške maximálnych dovolených odchýliek v meraní v čase
vyhotoveniageometrickéhoplánuavsúčasnostisystémomGPSjepresahplotu0,05mzabezpredmetnýa hranicu stotožňuje s okrajom plotu. Zrejme toto stotožnenie Ing. Špaček vyjadril slovami : " čo je z
hľadiska výmery zanedbateľné". Súd prvej inštancie vzal za základ pri rozhodnutí o umiestnení hranice
pozemkov a plotov práve znalecký posudok Ing. Vladimíra Hrivíka č. 25/2013, pretože bol najpresnejší.

Zohľadnil už predchádzajúci geometrický plán č. 225/2006 vyhotovený Miroslavom Dobiašom ako aj
znalecký posudok Ing. Špačka; a nový posudok vypracoval vzhľadom k výške maximálnych povolených
odchýliek systémom zamerania GPS a v danom prípade je zrejmé, že nie je možné vypočítať absolútne
presnú hranicu medzi pozemkami, preto existujú pri meraní povolené odchýlky (§ 59 zák.č. 461/2009
Z.z.) . Tieto však prekročené neboli, na čom sa zhodli obaja znalci, tak Ing. Hrivík ako aj Ing. Špaček.

Žalovaný sa odvolával na zameranie parciel geodetom Novákom, avšak žiaden geometrický plán
vypracovaný touto osobou súdu predložený nebol. Preto súd prvej inštancie na základe znaleckého
dokazovania dospel k záveru, že zelený plot je postavený na pozemku parc. č. XXXX/X patriacom
žalovaným 1/ a 2/, nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a nie je nutné ho odstraňovať, rovnako
ani premiestňovať skrinku s plynovým potrubím, v tomto plote sa nachádzajúcu, pretože táto tiež
leží na pozemku žalovaných 1/ a 2/. V konaní nebolo preukázané, že by existencia zeleného plotu

nad mieru primeranú pomerom obťažovala žalobcu tienením a bránila mu v pokojnom užívaní svojich
pozemkov a hospodárskej budovy, preto nebolo nutné v tomto smere vykonať žiadne ďalšie opatrenia
a zriadenie vecného bremena za náhradu taktiež neprichádza do úvahy; pretože nejde o stavbu na
cudzom pozemku. Taký istý múr ako žalovaní ma postavený aj žalobca pri vjazde na jeho pozemok. V
konaní nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť medzi postavením zeleného plota a podmokaním

( vlhnutím) garáže na pozemku žalobcu.

3. Čo sa týka časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaní 1/ a 2/ znížili drevený prístrešok
nachádzajúci sa na hranici pozemkov parc.č. XXXX/X a XXXX/X na výšku 1,80m, vyspádovali strechu
tohto prístrešku tak, aby strecha smerovala na parc.č. XXXX/X v k.ú. F. E., súd prvej inštancie

konštatoval, že tieto opatrenia žalobca odvodzoval zo záverov z výkonu štátneho stavebného dohľadu
Obce F. E. č.j. XXX/XXXX zo dňa 19.10.2010 z bodu 5; z ktorého vyplýva, že prístrešok na drevo
bol povolený ohlásením drobnej stavby zo dňa 2.6.2010, dažďové vody z prístrešku sú odvedené do
dažďovej kanalizácie obce ( nie na susednú nehnuteľnosť) a z dôvodu, že vyspádovanie strechy je
vedené na susednú nehnuteľnosť, môže v zime dochádzať k padaniu snehu a preto mal byť stavebník

vyzvaný, aby vykonal nevyhnutné úpravy strešnej konštrukcie, vyspádoval strechu na svoj pozemok.
Problémom v danom prípade bolo možné padanie snehu na pozemok žalobcu. Ako vyplýva zo
znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Mariána Marušku č. 1/2012, zosunutiu snehu z prístrešku
žalovaných na garáž žalobcu je zabránené namontovanou mriežkou; dažďovú vodu a vodu z topiaceho
sa snehu z prístrešku žalovaných postaveného na hranici parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X v k.ú. F. E.

zachytáva pododkvapový žľab, z ktorého je voda zvedená odpadovým potrubím do dažďovej kanalizácie
a odvedená mimo pozemkov zúčastnených strán. Do dažďovej kanalizácie je odvedená taktiež voda
zo strechy rodinného domu žalovaných. Znalec uviedol, že sneh ani dažďová voda nespôsobujú
podmokanie garáže. Na podmokaní garáže žalobcu, resp. muriva nad základom so strany žalovaných
má 100% podiel zemná vlhkosť, v dôsledku poškodenia izolačného systému garáže žalobcu. Znalec

skonštatoval, že súčasné opatrenia na zabránenie stekania dažďovej vody a snehu na pozemok žalobcu
súurobenédostatočneapostačujúnazabráneniestekaniadažďovejvodyasnehunapozemokžalobcu;
prístrešoktedaniejenutnéznížiťaniakýmkoľvekspôsobomprebudovať,lebonezasahujedovlastníctva
žalobcu ani nepoškodzuje jeho majetok, s čím sa súd prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil.

4. Pokiaľ ide o plot medzi parcelami XXXX/X a XXXX/X je podľa súdu prvej inštancie zo znaleckého
posudku Ing. Hrivíka a jeho výpovede na súde nepochybné, že tento stojí polovicou objemu svojej
podmurovky na parcelách C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a druhou polovicou objemu podmurovky
na C KN parc.č. XXXX/X, stred podmurovky je presne na hranici a zvyšok plota je po oboch stranách
parciel žalobcu a žalovaných 1/ a 2/. Múrik má na šírku cca 15cm, čo znamená, že z každej strany

zasahuje do vlastníctva jednotlivých účastníkov po 7cm. Z výsluchu účastníkov bolo preukázané, že
tento plot je stavbou spojenou so zemou pevným základom, staval sa spoločne, bol umiestnený takýmto
spôsobom po vzájomnej dohode a žalobca na jeho výstavbu prispel sumou 8.000,-Sk. Ide teda o stavbu
v podielovom spoluvlastníctve, v ktorej majú stavebníci rovnaké podiely - žalovaní 1/ a 2/ po polovici
a žalobca s jeho manželkou taktiež v polovici. Domáhať sa po viac ako 4 rokoch od spoločného

postaveniastavby,abybolazbúranáatolendvomapodielovýmspoluvlastníkmi,preto,lebovsúčasnosti
jej umiestnenie a pôvodná dohoda žalobcovi nevyhovuje, je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca mal
uplatňovaťsvojepráva,pokiaľnechcelmaťžiadenplotanilenčiastočneumiestnenýnasvojompozemku
riadnym zameraním geodetom a prejavom takejto vôle vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ pred začatímvýkopových a betonárskych prác na spornom plote. Ako vyplýva z výpovede žalovaných, títo požadovali
v tom čase zamerania umiestnenia plota geodetom, avšak žalobca to vtedy odmietol, preto domáhať
sa v súčasnosti ochrany vlastníckeho práva, z dôvodu umiestnenia plota za takýchto okolností, nemôže

požívať právnu ani súdnu ochranu. Záverom súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v konaní na strane
žalobcu mala vystupovať ako žalobkyňa 2/ aj manželka žalobcu, nakoľko predmetom sporu bol zásah do
vlastníckehoprávananehnuteľnostiach,ktorésúspoločnýmmajetkom,patriacimdoichbezpodielového
spoluvlastníctva a vtedy na strane žalobcu musia vystupovať obaja manželia spoločne a nerozdielne.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným
priznal plnú náhradu trov konania. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a
neúspešného žalobcu zaviazal k ich náhrade.

6. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.
Uviedol, že naďalej zotrváva na tvrdení, že postavený betónový múr, ktorý realizovali žalovaní zasahuje
do jeho pozemku v šírke 25 centimetrov. Ohľadom časti oplotenia nachádzajúcej sa pri hospodárskej
miestnosti bol vypracovaný situačný náčrt Ing. Novákom, z ktorého bolo preukázané , že murovaný plot
bol v časti postavený na pozemku žalobcov. Žalobca tiež namietal znalecký posudok Ing. Špačka pre

jeho nesúlad s ustanovením § 57 ods. 2 vyhlášky 461/2009 Z.z., podľa ktorého meračská sieť sa pripojí
na body štátnej priestorovej siete alebo na body určené v národnej realizácii súradnicového systému
jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej, prostredníctvom slovenskej priestorovej observačnej
služby. Uvedené ustanovenie podľa žalobcu platí aj pre súdnych znalcov a vytyčovacie práce.
Nedostatky znaleckého posudku Ing. Špačka však súd prvej inštancie nebral do úvahy. Žalobca ďalej

uviedol, že murovaný plot bol postavený bez súhlasu obce, je to nepovolená a neoprávnená stavba,
sčasti na cudzom pozemku. Súd mal preto rozhodnúť v jej odstránení. Žalobca namietal tiež rozhodnutie
o trovách konania, pretože bol zaviazaný k náhrade trov, ktoré nevznikli jeho vinou.

7. Žalovaní žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

9. Odvolacie konanie je v zmysle § 379 a § 380 CSP ovládané zásadou viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi odvolania. To znamená, že odvolací súd skúma správnosť len tých záverov a
postupov súdu prvého stupňa, o ktorých odvolateľ tvrdí, že neboli správne. Pokiaľ teda aj napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávnych záverov a postupov, no ich nesprávnosť nie je v odvolaní
namietaná, odvolací súd nie je oprávnený tieto závery a postupy preskúmavať a nemôže na nich založiť

rozhodnutie o odvolaní. Prekročil by tým odvolanie účastníka a porušil zásadu dispozitívnosti sporového
konania. Preto sa odvolací súd v odvolacom konaní zoberal iba správnosťou záverov a postupov súdu
prvého stupňa, ktoré namietal žalobca v odvolaní.

10. Ohľadom situačného náčrtu Ing. Nováka, ktorým žalobca odôvodňuje nesprávnosť skutkových

záverov súdu 1. stupňa o umiestnení murovaného plotu, prijal súd 1. stupňa záver, že žalobca takýto
situačný náčrt nepredložil, a preto nebolo možné na tento dôkaz prihliadať. Žalobca uvedený záver
súdu prvej inštancie v odvolaní nespochybňuje, ale iba opätovne poukazuje na to, že zo záverov Ing.
Nováka bolo potrebné vychádzať, pretože tieto boli správne. Pokiaľ však žalobca uvedený dôkaz ani
len nepredložil, čo v odvolaní nespochybňuje, nebolo možné ho žiadnym spôsobom v konaní hodnotiť

v rámci skutkových zistení. Ohľadom umiestnení sporných oplotení však súd prvej inštancie vykonal
znalecké dokazovanie, z ktorého vyplýva nedôvodnosť podanej žaloby. Pokiaľ žalobca spochybňuje
znalecký posudok Ing. Špačka, nie je táto odvolacia námietka dôvodná, pretože skutkové zistenia súdu
prvej inštancie ohľadom umiestnenia sporných oplotení neboli založené len na tomto posudku ale najmä
na znaleckom posudku Ing. Hrivíka. Túto skutočnosť súd prvej inštancie konštatoval aj v odôvodnení

svojho rozhodnutia kde uviedol, že znalecký posudok Ing. Hrivíka vzal za základ pri rozhodnutí o
umiestnení hranice pozemkov a plotov, pretože bol najpresnejší.11. V ostatnom obsahu odvolania čo do veci samej žalobca len zopakoval svoje tvrdenia prezentované
pred súdom prvej inštancie, že murovaný plot bol postavený bez súhlasu obce, je to nepovolená a
neoprávnená stavba, sčasti na cudzom pozemku a bolo potrebné uložiť jej odstránenie. Súd prvej

inštancie prijal k uvedeným otázka skutkové a právne závery, na základe ktorých posúdil vec inak
ako je uvedené tvrdenie žalobcu. Pokiaľ však žalobca nenamietal konkrétnu nesprávnosť daných
skutkových a právnych záverov (ako to urobil pri námietke posudku Ing. Špačka), nejedná sa v prostom
zopakovaní tvrdenia prezentovaného pred súdom prvej inštancie o riadne uplatnenie odvolacieho
dôvodu. Uplatnenie odvolacieho dôvodu spočíva v námietke voči záveru alebo postupu súdu prvej

inštancie a nie v zopakovaní východiskových tvrdení žaloby. Vzhľadom na to nebolo napadnuté
rozhodnutie podrobené odvolaciemu prieskumu týkajúceho sa otázok, či bol murovaný plot postavený
bez súhlasu obce, či je to nepovolená a neoprávnená stavba, a či bolo potrebné uložiť jej odstránenie. V
tomto smere neuplatnil žalobca žiaden odvolací dôvod v zmysle § 365 CSP tak, že by namietal konkrétny
záver súdu prvej inštancie týkajúci sa jeho uvedených tvrdení.

12. Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania účastníkov ako aj štátu, súd prvej inštancie tu správne
posúdil otázku úspechu v konaní a správne aplikoval tomu zodpovedajúce ustanovenia vtedy platného
§ 142 ods. 1 a § 148 ods. 1 O.s.p.

13. Vzhľadom na uvedené neboli naplnené žalobcom uplatnené odvolacie dôvody a odvolací súd preto
napadnuté rozhodnutie potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným priznal plnú náhradu
trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).