Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Erik Varga
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce, Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/92/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120204574
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5120204574.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcov : 1/ Ing. I.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, R., 2/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, R., obaja
žalobcovia zastúpení splnomocneným zástupcom - Ing. H. T., A.., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X,
R. proti žalovanému: Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina, so sídlom Tulská 33, Žilina, IČO : 00 176
265, o návrhu na zrušenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytového domu a o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, v štádiu konania o neúplnom podaní, na základe odvolania žalobcov proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 14C/19/2020-37 zo dňa 9.6.2020, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje vo výroku (I.) o odmietnutí podania - žaloby, vo výroku (III.) o
trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r dz u je vo výroku (II.) o odmietnutí podania - návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutýmuznesenímokresnýsúd(ďalejvtexteajakosúdprvejinštancie)odmietol(výrokI.)žalobu
žalobcov zo dňa 15.4.2020 v znení podania zo dňa 27.5.2020 ako i (výrok II.) podanie žalobcov zo dňa
27.5.2020, predstavujúce návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
2.Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že žalobca 1/ sa pôvodným návrhom domáhal zrušenia
účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytového domu (BD) schváleného v písomnom hlasovaní konanom
v dňoch 9.3.-12.3.2020, konkrétne ohľadne otázky č. 3 vrátane výmeny rozvodov elektroinštalácie,
nakoľko„nemalčaszhodnotiťoprávnenosťtejtovýmeny“.Zároveňžiadalpredbežnepozastaviťúčinnosť
sporného hlasovania (o otázke č. 3 podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. - prehlasovaný vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného
pozastaveniaúčinnostirozhodnutiavlastníkovbytovanebytovýchpriestorovpodľaosobitnéhopredpisu)
tak, aby nedošlo k právoplatnosti uvedeného rozhodnutia počas doby, keď o tom bude súd rozhodovať a
(ďalej) zaviazať povinného, aby zrušil úpravu preddavkov, ktorú vykonal na základe hlasovania o otázke
č. 3, resp., aby vlastníkom v BD umožnil nahliadnutie do detailných hlasovacích listín.
3.Súd prvej inštancie predmetné podanie vyhodnotil za neúplné v časti žalobného petitu (mal za to,
že nie je jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca domáha, navrhovaný rozsudočný návrh nie je určitý a
jednoznačný), preto vyzval žalobcu uznesením č.k. 14C/19/2020-24 zo dňa 07.05.2020 na odstránenie
vád podania a to tak, aby doplnil žalobu o rozsudočný návrh, ktorý musí byť určitý a materiálne
vykonateľný, t.j. musí byť z neho jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobou domáha voči žalovanému, ako
má súd konkrétne vo veci rozhodnúť, ako i riadnu plnú moc na zastupovanie žalobcu v danom spore
jeho zástupcom (inou fyzickou osobou).4.Podaním zo dňa 27.05.2020 žalobca označil ďalšie subjekty na strane žalobcu (A. C. a „prípadne ďalší
prehlasovaní vlastníci, ktorí môžu byť na vyzvanie súdu doplnení“) i žalovaného (členovia výberovej
komisie pre výmenu výťahov a elektrických rozvodov schválení na schôdzi VBNP dňa 22.10.2018
- uvedených 7 osôb, z nich niektorí len menom). Zároveň žalobcovia uviedli, že na základe výzvy
súdu sa domáhajú doplnenej žaloby a nariadenia neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého sa má
nariadiť súčinnosť správcu OSBD Žilina vo veciach, ktoré majú súvis : (1) s rozhodnutím o otázke č.
3 v písomnom hlasovaní počas 9.3-12.3.2020, (2) s prípadným zrušením účinnosti tohto rozhodnutia,
ak tak v budúcnosti rozhodne súd. V rámci tejto súčinnosti bude správca vopred informovať o krokoch,
ktoré je ako správca BD povinný alebo plánuje vykonať, prípadne vyplývajú z dohodnutých podmienok s
tretími stranami, umožňovať nahliadnutie do listín. Súčinnosť správcu v uvedenom rozsahu sa nariaďuje
s komisiou dvoch VBNP : zástupcu prehlasovaných (H. T.) a hlasujúcich za o predmetnej otázke, ktorí
(ak sa na tom zhodnú) budú mať právo pozastaviť kroky správcu, prípadne predložiť ich vlastný návrh
na potrebné kroky na posúdenie súdom. Správca umožní VBNP, ktorí o to prejavia záujem, nahliadať
do detailných hlasovacích listín.
5.Následne okresný súd s poukazom na § 129 ods. 1-4, § 132 ods. 1 -3, § 324 ods. 1-3, § 326 ods.
1-2 a § 327 CSP (všetky citované v napadnutom uznesení) konštatoval, že základnou a obligatórnou
náležitosťou žaloby je úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie
a uvedenie žalobného návrhu, ktorý musí byť zrozumiteľný, určitý a vykonateľný. Preskúmaním žaloby
v súdenej veci však dospel k záveru, že žalobný petit nie je jednoznačne určitý a vykonateľný. Zdôraznil,
že súd nemôže nahrádzať povinnosť žalobcu (žalobcov) podať na súde úplnú žalobu so všetkými
náležitosťami.
6.Navyše, v doplnenom podaní žalobcovia uviedli ako strany sporu aj osoby, ktoré nie sú riadne
označené, preto nie je jednoznačne zrejmé, kto presne vystupuje na strane žalobcov a kto na strane
žalovaných.
7.S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie podanie (vo veci samej) ako neúplné odmietol.
8.Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa okresného súdu tento (návrh)
neobsahujepredpísanénáležitostiajeneurčitý.Žalobcovianeoznačilivočikomukonkrétnesadomáhajú
nariadenia neodkladného opatrenia, neuviedli skutočnosti osvedčujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov a dôvodnosť, trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z podania taktiež nie
je jednoznačne zrejmé, akého konkrétneho neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhajú (petit
neodkladného opatrenia je potrebné navrhnúť tak, aby bol určitý a materiálne vykonateľný).
9.Na základe týchto dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia trpí vadami, pre ktoré nie je možné pokračovať v konaní a bez výzvy na odstránenie vád - §
327 CSP - aj tento návrh odmietol.
10.Okresný súd dodal, že predmetné rozhodnutie nie je prekážkou, aby žalobca/žalobcovia podal/
podali na súde riadnu žalobu, resp. nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ak potreba
bezodkladnej úpravy pomerov bude stále naliehavá), ktoré budú obsahovať predpísané zákonné
náležitosti. Zároveň poučil žalobkyňu (správne žalobcu/žalobcov - pozn. odvol. súdu) o možnosti obrátiť
sa aj na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci.
11.Ohľadne trov konania okresný súd uviedol, že CSP neobsahuje ich osobitnú úpravu v prípade, že
podanie je odmietnuté. Preto o tomto nároku rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP v
spojení s ust. § 256 ods. 1 a 2 CSP, ktoré upravujú problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu
podania, keďže v tomto prípade konanie končí odmietnutím podania v dôsledku procesného zavinenia
tej sporovej strany (žalobcu), ktorá nedoplnila svoje podanie. Na základe uvedeného by mali žalovaní
(hoci v záhlaví napadnutého rozhodnutia okresný súd označil len jedného žalovaného - pozn. odvol.
súdu) nárok na náhradu trov konania voči žalobcom, ale keďže im/žalovaným žiadne trovy konania
doteraz nevznikli, nepriznal im predmetný procesný nárok (výrok III.).
12.Vo vzťahu k tomuto uzneseniu predložili žalobcovia podanie, v súvislosti s ktorým výslovne zdôraznili,
že ide o sťažnosť (a nie odvolanie) v zmysle § 240 CSP, nakoľko majú za to, že takto môžu minimalizovať
trovy konania a „prieťahy“. Zároveň sa domáhali uznesenie v celom rozsahu zrušiť a oznámili, že v
zmysle § 245 CSP poukazujú na niektoré nové skutočnosti a dôkazy tam, kde v žalobe neboli uvedené
dostatočne explicitne a jasne.13.V súvislosti s prvým výrokom namietali, že bez vlastnej viny nemôžu doplniť mená ostatných
prehlasovaných vlastníkov, ktorí by prípadne podporili žalobu, nakoľko správca, hoci má povinnosť
poskytnúť súčinnosť im odopiera poskytnúť informácie o hlasovaní. Súd však má právomoc tieto
mená zistiť a oznámiť, na základe čoho môže ľudí osloviť, či sa pridajú k žalobe. Podľa odvolateľov
však toto konanie zároveň môže pokračovať bez doplnenia týchto osôb, nakoľko postačuje aj jediný
prehlasovaný vlastník. Pokiaľ ide o označenie dvoch členov výberovej komisie, nie pomocou adresy a
dátumu narodenia, ale iným identifikačným údajom, je v súlade s § 133 ods. 1 CSP.
14.Okrem nejasného uvedenia žalobcov a žalovaných si odvolatelia nie sú vedomí, v čom nie je žalobný
petit jednoznačne určitý a vykonateľný, v petite totiž žiadajú len to, čo predmetný zákon umožňuje, t.j.
zvrátiť rozhodnutie v hlasovaní. Ak súdu prekáža niečo konkrétne v petite, mal to uviesť v uznesení.
15.Pokiaľ okresný súd pri výroku II. napadnutého uznesenia vytýka, že nie je označené, voči komu
konkrétne sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, žalobcovia uvádzajú, že voči správcovi,
čo je aj implicitne uvedené v návrhu neodkladného opatrenia. Čo sa týka požadovaných náležitostí,
tieto sú dostatočne uvedené v žalobe na strane 7 a dopĺňajú k nim, že správcovi bola schválená
pomerne široká plná moc za účelom predčasného splatenia existujúceho úveru a zároveň pre vybavenie
nového úveru. Správca však nekomunikuje a žalobcovia nevedia v akom stave sú tieto rokovania.
Správca ale nevlastní peniaze na účtoch fondu prevádzky, údržby a opráv, je len sprostredkovateľom,
preto žalobcovia majú právo vopred vedieť o všetkých krokoch alebo už o dohodnutých podmienkach,
ktoré už vykonal, alebo ide vykonať v súvislosti so schválením otázky č. 3 v predmetnom hlasovaní
alebo s prípadným zrušením účinnosti tohto schválenia, t.j. nevedia, či správca dojednal nový úver a
či ním predčasne nesplatil existujúci úver. Nie všetkým krokom správcu je však vhodné brániť, chcú sa
vyvarovaťnariaďovaniazbytočnýchkokovaniesúpotrebné.Pretosa návrhomnaneodkladnéopatrenie
domáhajú najmä nariadiť správcovi byť voči žalobcom súčinný. Všetky nedostatky spomínané v bodoch
19. a 20. uznesenia sú v rámci sťažnosti doplnené a vysvetlené a na neurčité, pričom na nekonkrétne
tvrdenia, že návrh neobsahuje predpísané náležitosti nie je možné konkrétne reagovať.
16.Žalobcovia ďalej zdôraznili, že (článok 6 ods. 1 CSP) súd by mal vyvažovať nerovnovážne postavenie
medzi žalobcami a žalovanými. Ak teda súd nájde v dokresľujúcej argumentácii nejaké formálne chyby,
mal by pokračovať v konaní bez zohľadnenia takejto chybnej dokresľujúcej argumentácie. Zároveň, ak
má určitá textová formulácia žaloby, teda jej petit formálne nedostatky, napr. vyplývajúce z neskúsenosti
splnomocneného zástupcu v tom, aké sú zaužívané právnické spôsoby vyjadrovania sa, ale význam
formulácie je zrejmý, žiada súd, aby bral ohľad na jeho technické vzdelanie. Inými slovami, žiadajú súd,
aby pri rozhodovaní prípadne pozmenil petit tak, aby bol formálne v poriadku.
17.Nadväzne žalobcovia konkretizovali jednotlivé nároky uplatnené titulom žaloby ako i neodkladného
opatrenia.
18.V doplnení odvolania žalobcovia uviedli, že okresný súd nešpecifikoval, v čom je rozsudočný návrh
neurčitý a materiálne nevykonateľný. Voči uzneseniu nebola prípustná sťažnosť a mohli len hádať, čo
je asi nejasné. Tiež nie je uvedené, že ak „uhádnu zle“, súd miesto upresnenia (prečo je petit neurčitý a
materiálne nevykonateľný) žalobu odmietne, teda, že je len jeden pokus na tipovanie ako petit doplniť.
Poukázali na znenie § 129 ods.2 CSP, ktoré ustanovenie ukladá súdu, aby výslovne uviedol, v čom je
podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, čo však v danej veci súd neurobil. Súd len uviedol miesto v
žalobe, kde je vada - v petite. Nebolo teda dostatočne jasne naznačené, v čom je problém, hoci podľa
§ 129 ods.2 CSP to súd mal uviesť.
19.V konaní sa podľa odvolateľov dalo pokračovať, pretože žaloba mala len nedostatky, ktoré nemohli
bez vlastnej viny opraviť. Nemajú prístup ku hlasovacím listinám, ani ku GDPR-citlivým údajom v
materiáloch k výberovému konaniu. Pritom na tieto dokumenty ako vlastníci bytov majú nárok.
20.K ďalším bodom odôvodnenia napadnutého uznesenia žalobca 1/ poznamenal, že je dlhodobo
nezamestnaný, nemôže si preto dovoliť advokáta, navyše má s nimi aj tak zlé skúsenosti. Pokiaľ ho súd
nabáda, že dotknuté odmietnutie nebráni tomu aby žalobcovia podali na súde riadnu žalobu, dodáva, že
si nie je istý, či súd vôbec čítal túto žalobu, nakoľko, ak by ju čítal, tak vie, že lehota na podanie takejto
žaloby už uplynula mesiac po predmetnom hlasovaní.
21.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) uznesenie okresného súdu vo výroku (I.) o odmietnutí podania - žaloby a vo výroku (III.) otrovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil (§ 391 ods. 1
CSP) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo zvyšnej časti (výroku II. o odmietnutí podania - návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia) potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
22. Primárne odvolací súd poznamenáva, že predostretý opravný prostriedok vyhodnotil v zmysle
explicitnej normatívnej požiadavky - § 124 ods. 1 CSP - t.j., podľa jeho obsahu ako odvolanie. V
súvislosti s (obligatórnou) aplikáciou označenej procesnej normy teda nemohol - v konečnom dôsledku
však v prospech samotných žalobcov - akceptovať ich výslovné „usmernenie“, že podanie predstavuje
sťažnosť. Takýto opravný prostriedok totiž voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie vydanému sudcom
(ako je tomu v súdenej veci) - § 239 ods. 1 CSP a contrario - prípustný nie je (posúdenie v zmysle
„požiadavky“ žalobcov by teda viedlo k nemožnosti preskúmať napadnuté uznesenie). Odhliadnuc od
uvedeného, svoje pochybenie si následne zrejme uvedomili aj žalobcovia, keď ďalšie podanie označili
ako „doplnenie odvolania“, t.j. nezotrvali na posudzovaní predmetného podania ako sťažnosti.
23. Zároveň považuje krajský súd za potrebné/vhodné poukázať na skutočnosť, že okresný súd v
rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia poučil žalobcov (zjavne v reakcii na obsah ich podaní)
na možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci za účelom získania kvalifikovaného právneho
zastúpenia, čo však žalobcovia nevyužili. Uvedenému (odporúčaniu okresného súdu) korešponduje
aj vyjadrenie samotného splnomocneného zástupcu (ktorý zrejme predkladané podania formuluje)
žalobcov, ktorý poukazuje na svoju neskúsenosť s právnym zastupovaním (s ohľadom na svoje
technické vzdelanie). Tento laický prvok je v posudzovanej veci skutočne významne prítomný/evidentný.
24.Odhliadnuc od toho platí, že právne zastúpenie (v tomto prípade) nie je (síce) povinné a možno sa
tiež vo všeobecnosti stotožniť s tvrdením žalobcov, že súd nesmie pri posudzovaní podaní postupovať
formalisticky. Súčasne si však strany sporu (tu žalobcovia) musia byť vedomé normatívneho zakotvenia
pozície/úlohysúdu/sudcuakonezávisléhoarbitra,ktorépostavenie(vspojenísprincípomrovnostistrán)
v sebe implikuje, okrem iného, aj nemožnosť takého zásahu do veci/sporu zo strany súdu, ktorý (zásah)
by viedol k procesnému víťazstvu niektorej zo strán.
25.Práve „vybalancovanie“ týchto dvoch určujúcich hľadísk, t.j. nájdenie ústavne konformnej rovnováhy
medzi požiadavkou, aby formalistickým prístupom nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio
iustitie) a (už) neprípustnou mierou súdneho aktivizmu, ktorý by viedol k zvýhodneniu niektorej zo
sporových strán je tou právnou situáciou, ktorú je potrebné posúdiť v preskúmavanej/dotknutej veci.
26. Rozvinúc konštatované, vo vzťahu k návrhu vo veci samej z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd
odmietnutie odôvodnil neurčitosťou a nevykonateľnosťou žalobného petitu. Tento záver však bližšie/
vôbec nevysvetlil. Pôvodný návrh žalobcov - viď č.l. 4 - pritom „len„ požaduje zrušenie účinnosti
konkrétneho rozhodnutia vlastníkov bytového domu, t.j. to, čo korešponduje výslovnému oprávneniu
prehlasovaného vlastníka bytu v zmysle §14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Správne tiež odvolatelia v danej spojitosti namietajú, že podobne schématický
postup zvolil okresný súd aj v rámci výzvy na odstránenie vád podania, kde (viď uznesenie č.k.
14C/19/2020-24 zo dňa 7.5.2020) len všeobecne, nereflektujúc konkrétnosti posudzovaného návrhu,
vyzval žalobcov na odstránenie vady petitu, pričom to, o akú vadu petitu sa jedná, mohli žalobcovia
skutočne len „hádať“. Ďalej v rozoberaných súvislostiach platí, že v súdnej praxi sa však možno stretnúť
s viacerými variáciami formulácie žalobného petitu, ktorými žalobcovia spravidla požadujú vyslovenie
neplatnosti, neúčinnosti alebo neprípustnosti prijatých rozhodnutí, príp. sa domáhajú ich zrušenia.
Nedostatok právnej úpravy v tomto smere by nemal pozbaviť dotknutého vlastníka možnosti domáhať
sa ochrany svojich práv súdnou cestou (dotknutá norma by sa totiž stala obsolentnou).
27. Ak okresný súd (napríklad) považoval niektorú časť navrhovaného petitu za nadbytočnú
(predovšetkým časť v znení: „preto, že sme nemali čas zhodnotiť oprávnenosť tejto výmeny“, ktorú časť
však žalobcovia v doplnenom podaní sami vypustili), aplikačná prax súdov už dlhodobo zotrváva na
stanovisku, že súd nie je povinný doslovne prevziať žalobný petiti a (súčasne) nie je porušením zásady
viazanosti súdu petitom, ak ho súd formulačne upraví a to pri dodržaní zásad, že nemôže prisúdiť viac
alebo iné plnenie, než sa strana sporu domáha.
28.Zároveň je opodstatnenou odvolacia námietka, v zmysle ktorej argument okresného súdu o možnosti
žalobcov opakovane (po odmietnutí) podať žalobu nekorešponduje relevantnej právnej úprave, nakoľko
táto pre daný skutkový a právny rámec stanovuje prekluzívnu lehotu na uplatnenie nároku pred súdom.29.Pokiaľ okresný súd ďalej (bod 3 odôvodnenia napadnutého uznesenia) odmietnutie návrhu vo veci
samej odôvodňuje aj tým, že žalobcovia v ďalšom podaní nejednoznačne označili strany sporu, krajský
súd poznamenáva, že tomuto záveru neprechádzala výzva na odstránenie takejto vady. Inými slovami,
pokiaľ okresný súd nevyzval na odstránenie vady spočívajúcej v nesprávnom označení sporových strán,
nemôže z takéhoto dôvodu podanie odmietnuť.
30.Opísané úvahy vo svojom súhrne viedli odvolací súd k zrušeniu výroku o odmietnutí podania vo veci
samej.
31.V ďalšom postupe okresný súd opätovne posúdi uplatnený nárok v zmysle prezentovaných úvah
odvolacieho súdu. Pokiaľ dospeje k záveru, že petit žalobného návrhu nie je možné akceptovať ani
po formálnej úprave zo strany súdu, vyzve žalobcov preskúmateľným a vecným/konkrétnym spôsobom
na odstránenie vád podania (obdobne vo vzťahu k označeniu sporových strán) a nadväzne procesnú
situáciu opätovne vyhodnotí a vysporiada sa i s obsahom ďalších procesných podaní žalobcov.
32.Vo vzťahu k odmietnutiu návrhu na neodkladné opatrenie sú však určujúcimi ustanoveniami § 327
CSP, v zmysle ktorého sa ustanovenia o odstraňovaní vád nepoužijú (t.j. pri existencii vád, ktoré bránia
pokračovať v konaní, súd taký návrh bez ďalšieho odmietne) a § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého
rozhodujúcim je stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
33.Aplikujúc opísané na okolnosti súdenej veci platí, že sú právne irelevantnými ďalšie úpravy znenia
neodkladného opatrenia, ktoré žalobcovia predkladajú (až) v štádiu odvolacieho konania a zároveň
(platí), že nie je (nebol) daný právny základ pre odstraňovanie zásadných vád návrhu na neodkladné
opatrenie zo strany okresného súdu.
34.Odvolací súd sa teda stotožnil s tou časťou odôvodnenia (v súvislosti s ďalšou časťou odôvodnenia
okresného súdu totiž nie je zrejmé, prečo súd nevedel identifikovať, voči komu neodkladné opatrenie
smeruje, nakoľko to je možné z navrhovaného petitu vyvodiť) súdu prvej inštancie, kde je konštatovaná
neurčitosť, resp. materiálna nevykonateľnosť predloženého návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Ten (návrh) totiž, v podobe/znení relevantnom v čase rozhodovania okresného súdu (č.l.
34 spisu - podanie došlé súdu dňa 28.5.2020) požaduje (okrem iného) uložiť súčinnosť (OSBD Žilina)
s komisiou dvoch VBNP (zrejme vlastníkov bytov a nebytových priestorov - pozn. odvol. súdu) a to
zástupcuprehlasovaných(žalobca1/)a„hlasujúcichzaopredmetnejotázke,ktorí(aksanatomzhodnú)
budú mať právo pozastaviť kroky správcu, prípadne predložiť ich vlastný návrh na potrebné kroky na
posúdenie súdom“
35. Opísaná hypotéza návrhu na neodkladné opatrenie skutočne vykazuje enormnú mieru nejasnosti,
keď vyvoláva množstvo (nezodpovedaných) otázok, predovšetkým, kto a kedy určí zloženie „Komisie“,
čo znamená a ako by sa v praxi realizovalo „pozastavenie krokov správcu“, resp. posúdenie krokov
súdom, a ďalšie.
36.Okrem toho, súčinnosť je žalobcami požadovaná „vo veciach, ktoré majú súvis s prípadným zrušením
účinnosti rozhodnutia o otázke č.3 v písomnom hlasovaní počas 9.3. - 12.3.2000, ak tak v budúcnosti
rozhodne súd“. Odhliadnuc od spornosti okruhu/rozsahu otázok, ktoré/aké (otázky) vlastne môžu mať
súvis so zrušením označeného rozhodnutia, spočíva evidentný vnútorný rozpor opísanej formulácie v
skutočnosti, že viaže nástup účinnosti neodkladného opatrenia až na čas po rozhodnutí súdu vo veci
samej.
37.Záver okresného súdu o materiálnej nevykonateľnosti takéhoto návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je preto opodstatneným. V zmysle východísk špecifikovaných/vymedzených v bode 26
tohto odôvodnenia (t.j. nemožnosť odstraňovania vád návrhu na neodkladné opatrenie, ktoré bránia
pokračovať v konaní a viazanosť stavom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) nemohol
odvolací súd postupovať inak než potvrdiť dotknutý/predmetný výrok napadnutého uznesenia. Opísané
však nebráni, za splnenia zákonných podmienok, domáhať sa riadnym/novým návrhom nariadenia
neodkladného opatrenia.
38. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v
čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.