Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 15, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516010296
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8516010296.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra
Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.11.2021 v trestnej veci
obžalovaného ml. I. M., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/100/2016 zo

dňa 28.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku II. podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodil
obžalovaného ml. I. M., nar. XX.XX.XXXX v J. Q., trvale bytom E. XX, okres J. Q., spod obžaloby sp.
zn. Pv 21/16/7710 zo dňa 30.8.2016, spod obžaloby podanej prokurátorkou Okresnej prokuratúry Stará

Ľubovňa súdu dňa 31.08.2016, pre skutok kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona spáchaný formou
spolupáchateľstvapodľa§20Tr.zákona,ktoréhosavzmyslepodanejobžalobyobžalovanýmaldopustiť
spolu s obžalovaným ml. O. G. tak, že:

- presne nezisteného dňa od 14.01.2016 do 17.01.2016 vo večerných hodinách okolo 17.00 hod. až

18.00 hod. prišli spoločne pred rodinný dom s popisným číslom 11, nachádzajúci sa v obci R., kde
preskočili cez plot do dvora, prišli k dverám vedúcim do stodoly, na ktorých vylomili petlicu, vošli do
stodoly,kdesapopozerali,následneprišlikvchodovýmdverámrodinnéhodomu,doktorýchzačalikopať
v oblasti zámku, následkom čoho sa dvere vylomili a takto vošli do domu, ktorý celý prešli, no nič z
domu nevzali, následne obvinený ml. O. G. dňa 17.01.2016 sa v čase okolo 19.00 hod. vrátil pred daný
dom, preskočil plot do dvora a cez vylomené vchodové dvere vošiel do domu, kde z kúpeľne odcudzil

keramickú záchodovú misu s plastovou rúrkou, čo viedla k nádržke s vodou, čím takto poškodenému R.
U., nar.XX.XX.XXXX, bytom Q., Na S. č XXX/XX bola spôsobená škoda za vylomený zámok vo výške
5,70 eur a odcudzením záchodovej misy s plastovou rúrkou škodu v sume 37,40,- eur, pretože nebolo
dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor v zákonom stanovenej lehote písomne odôvodnené

odvolanieatovneprospechobžalovanéhomladistvéhoI.M.,protivýrokusúdu,ktorýmhospodobžaloby
oslobodil. Po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že so zdôvodnením súdu,
na základe ktorého bolo rozhodnuté o oslobodení obžalovaného, sa nemožno stotožniť, nakoľko
uvedené hodnotenie dôkazov nebolo vykonané v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku, v
zmysle ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že nebolo relevantne objasnené,čo, kde, kedy a s kým mal robiť obžalovaný ml. I. M.. Navyše súd poukázal aj na výsluch obžalovaného
ml. O. G., že nevie presne, v ktorý deň išli s obžalovaným ml. I. M. do dotknutého domu. V tomto smere
dal prokurátor do pozornosti, že súd aj napriek pochybnostiam o tom, že kedy malo dôjsť k spáchaniu

trestného činu, ktorý mali spáchať obžalovaný ml. O. G. a obžalovaný ml. I. M., prijal vyhlásenie o vine
obžalovaného ml. G. aj vo vzťahu ku skutku, za ktorý bol obžalovaný ml. I. M. oslobodený. Aj samotný
súd konštatuje, že ku skutku došlo, avšak podľa súdu nie je dokázané, že na danom skutku participoval
aj obžalovaný ml. I. M.. Podľa názoru súdu, súd nemohol prihliadať, osobitne nie v smere prípadného
uznania viny obžalovaného ml. I. M., na výsledky výsluchov menovaného obžalovaného v prípravnom

konaní ako „svedka" zo dňa 26.01.2016, 19.04.2016, 29.04.2016, resp. výsluchy menovaného ako
„svedka" vykonané v rámci konfrontácií v dňoch 03.02.2016 a 19.04.2016. Uviedol, že v uvedených
prípadoch nemal byť obžalovaný ml. I. M. vypočúvaný ako svedok, nakoľko viac než v dostatočnej
miere z predchádzajúcich zistení, konkrétne z vyjadrení obžalovaného ml. O. G. k dotknutému skutku
a v tejto súvislosti o osobe ml. I. M., bolo orgánom činným v trestnom konaní nepochybne viac než
zrejmé, že ak mal byť v tom čase I. M. vypočúvaný, tak nepochybne postupom podľa § 196 ods. 2 Tr.

poriadku, t.j. ako osoba, ktorú na základe tzv. iného podnetu (§ 196 ods. 2 Tr. poriadku), vyplývajúceho
z dovtedajších vyjadrení O. G., bolo potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať
trestný čin. Napriek tomu bol I. M. pri uvedených úkonoch vypočúvaný iba ako svedok a v tejto
súvislosti I. M. pri vyššie uvedených úkonoch nikdy nebolo dané riadne poučenie podľa § 196 ods. 2 Tr.
poriadku o tom, že ako takáto vypočúvaná osoba má právo na právnu pomoc advokáta. Vzhľadom na

konštatovanie súdu je potrebné podotknúť, že obžalovaný ml. I. M. bol vypočúvaný po začatí trestného
stíhania a teda postup v zmysle ustanovenia § 196 ods. 2 Tr. poriadku neprichádza do úvahy. Výsluchy
obžalovaného ml. I. M. v procesnom postavení ako svedka, ako aj následne vykonané konfrontácie,
považujem za zákonné a prokurátor má za to, že súd pri komplexnom hodnotení dôkazov mal prihliadať
aj na ne. Práve z výsluchov obžalovaného ml. I. M. v procesnom postavení svedka vyplýva, že v

minulosti mal problém s krádežou v H., pričom zároveň sa vyjadruje aj k facebookovej komunikácii s
obžalovaným ml. O. G.. Taktiež pri vykonaných konfrontáciách obžalovaný O. G. jednoznačne uviedol,
že obžalovaný ml. I. M. participoval na trestnej činnosti. Z trestnej činnosti je obžalovaný ml. I. M.
usvedčovaný výsluchom obžalovaného ml. O. G.. Obžalovaný ml. G. tak v procesnom postavení svedka
ako aj v procesnom postavení obvineného zotrval na svojich vyjadreniach, z ktorých vyplýva, že na

trestnej činnosti sa zúčastnil aj obžalovaný ml. I. M.. To, že nebol špecifikovaný presný čas, kedy
malo dôjsť ku spáchaniu trestnej činnosti, nezakladá, že ku protispoločenskému konaniu obžalovaným
ml. I. M. nedošlo. Práve ďalšími podpornými dôkazmi bol konkretizovaný dátum spáchania skutku,
aj keď tento bol stanovený v rozmedzí niekoľkých dní. Pokiaľ ide o participáciu na páchaní trestnej
činnosti, je obžalovaný M. usvedčovaný spoluobžalovaným ml. O. G., ktorý v zmysle znaleckého

posudku z odboru psychológia je mentálne priemerne vyspelý, jeho kognitívne schopnosti a psychické
funkcie sú primerané, preto jeho výpoveď je jednoznačne použiteľná. Je schopný správne vnímať,
zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti a s najväčšou pravdepodobnosťou bol plne
schopnýsprávnevnímať,pamätaťsiareprodukovaťajvčasespáchaniaprejednávanéhoskutku.Znalec
zároveň uviedol, že obžalovaný nedisponuje takými vlastnosťami a rysmi osobnosti, ktoré by znižovali

všeobecnú vierohodnosť jeho osoby. Sklony ku konfabuláciám, fabuláciám alebo pseudológii rovnako
neboli zistené. Výpoveď obžalovaného z psychologického hľadiska možno považovať za vierohodnú.
Výpoveď k predmetnej veci je konzistentná, vnútorne previazaná s primeraným množstvom detailov
svedčiacich pre normálne zabúdanie s odstupom času. Obžalovaný participáciu obžalovaného ml. I.
M. na trestnej činnosti opätovne popísal aj pri psychologickom vyšetrení, čo je zaznamenané aj na

č.l. 19-20 znaleckého posudku z odboru psychológia č. 40/2018. Na rozdiel od obžalovaného ml. O.
G., obžalovaný ml. I. M. ako vyplýva zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológia č. 41/2018,
má sklon ignorovať zložitosť situácií a podnety zjednodušovať, nakoľko netoleruje nejednoznačnosť
a neurčitosť. Štruktúra osobnosti je nevýrazne komponovaná a z pohľadu vývinu menej zrelá, v
prístupe k podnetom zvonka zaujíma vyhýbavý štýl, nedbalo spracúva informácie. Jeho správanie je

ťažko predvídateľné, skôr neefektívne, prežíva stres a úzkosť. Má snahu vyhýbať sa zaťažujúcim a
konfliktným situáciám, vyhľadáva ľahko čitateľné jednoznačné situácie. Znalec uviedol, že pri rozhovore
o skutku jeho prežívanie nie je konzistentné s opisovanými udalosťami, je tenzný, na kladené otázky
nejasne odpovedá (v porovnaní s inou časťou rozhovoru). Znalec uviedol, že u obžalovaného nemôže
vylúčiť účelové skreslenie výpovede vo svoj prospech. Psychologicky by taktiež bola zrozumiteľná

jeho snaha o zachovanie dobrého dojmu pred blízkym okolím a najmä pred rodinou. Jeho špecifickú
vierohodnosť smerom ku skutku znalec zhodnotil ako mierne zníženú. Vo vzťahu k osobe obžalovaného
ml. I. M. poukázal na č.l. 19 znaleckého posudku č. 41/2018, kde sám obžalovaný uviedol, že v
minulosti sa zúčastnil krádeže externej nabíjačky na telefón a vyskúšal aj marihuanu, kde zároveňpoukázal na zlú partiu v H.. Vo vzťahu k osobe obžalovaného ml. I. M. je potrebné vziať do úvahy
aj správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, z ktorej vyplýva, že obžalovaný
začiatkom roka 2015/2016 navštevoval psychológa. K preukázaniu viny páchateľa musia existovať

priame, resp. aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu
vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti
skutku, v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho spáchania páchateľa, ale súčasne vylučuje
možnosť akéhokoľvek iného záveru. Pri predmetnom trestnom čine bolo jednoznačne výsluchom
obžalovaného ml. O. G. preukázané, že obžalovaný ml. I. M. sa dopustil trestnej činnosti, ktorá

mu je kladená za vinu v podanej obžalobe, pričom dôkaz - výsluch obžalovaného ml. O. G. je
verifikovaný jednak vypracovanými znaleckými posudkami na obžalovaných, ako aj zabezpečenou
komunikáciou, ktorú predložil obžalovaný ml. O. G.. Súd vo vzťahu k facebookovej komunikácii uviedol,
že nemožno relevantne prihliadať ani na obsah facebookovej komunikácie predloženej v tejto veci
obžalovaným ml. O. G.. Poukázal na to, že OČTK nevykonali žiadne zákonom upravené relevantné
úkony k zabezpečeniu úplnej tejto komunikácie z technických prostriedkov, či nosičov obžalovaného

ml. O. G., resp. k zabezpečeniu samotných technických zariadení, v ktorých sa mala nachádzať. V
tomto smere podotkol, že ani súd napriek tomu, že môže vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli,
nevykonal žiadne úkony a navyše návrh obhajcu na zabezpečenie facebookovej komunikácie medzi
obžalovanými prostredníctvom justičných orgánov USA odmietol. Podotýkam, že obžalovaný ml. O.
G. orgánom činným v trestnom konaní na preukázanie svojich tvrdení predložil vyššie špecifikovanú

komunikáciu, ktorej prvé nekompletné predloženie dostatočne vysvetlil počas svojho výsluchu. Pokiaľ
ide o obžalovaného ml. I. M., tento uviedol, že komunikáciu s obžalovaným ml. O. G. nemá, vymazal
ju potom, ako si písali. Je však zaujímavé, že obžalovaný ml. I. M. sa počas výsluchu v procesnom
postavení svedka dňa 29.04.2016 vyjadril ku skutočnostiam súvisiacich s trestnou činnosťou a to
konkrétne v súvislosti s facebookovou komunikáciou a taktiež dňa 01.07.2016, kedy bola vykonaná

konfrontáciamedziobvinenými,pričomprikonfrontáciinavýzvu,abypovedalO.G.,čisnímkomunikoval
prostredníctvom facebooku ohľadom daného skutku, uviedol, že „v tej komunikáciu čo je v spise, som
s ním komunikoval“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, má prokurátor za to, že vykonaným
dokazovaním boli vyprodukované dostatočné dôkazy, z ktorých vyplýva, že obžalovaný ml. I. M. sa
dopustil konania, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby

výsledky vykonaného dokazovania zakladali pochybnosti o vine obžalovaného ml. I. M.. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti, má prokurátor za to, že obžalovaný ml. I. M. naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil prvostupňové

rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/100/2016 zo dňa 28.02.2019 v časti oslobodenia
obžalovaného ml. I. M. spod obžaloby a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K odvolacím námietkam okresného prokurátora predložil písomné vyjadrenie aj obžalovaný ml. I. M.
a to prostredníctvom jeho obhajcu, v ktorých dôvodoch uviedol, že obžalovaný plne zotrváva na

všetkých dôvodoch svojej obhajoby. Súd prvého stupňa sa správne vvsporiadal so zisteným skutkovým
stavom, a teda v súlade so všetkými zásadami a princípmi, na ktorých je postavené trestné konanie,
nemohol dôjsť k inému záveru, ako oslobodiť obžalovaného ml. M. spod obžaloby. Obžalovaný ml. M.
spáchanie skutku od samého počiatku popieral a obžaloba neuniesla dôkazné bremeno o údajnom
spáchaní skutku obžalovaným. Prokurátor namieta, že konajúci súd nevyhodnotil dôkazy v súlade s

ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku, podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnenezávisleodtoho,čiichobstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Okresný súd však postupoval plne v súlade
s vyššie uvedeným zákonným ustanovením a dôkazy v konaní vyhodnotil v zmysle zásady voľného

hodnotenia dôkazov. Obžaloba neprodukovala žiaden relevantný dôkaz, ktorým by bola preukázaná
participácia obžalovaného ml. M. na spáchaní skutku. Jediným dôkazom, na ktorom je postavená
obžaloba, je výpoveď spoluobžalovaného ml. O., ktorá je v kontexte ostatných vykonaných dôkazov
zmätočná, nejasná, neurčitá, zavádzajúca, nepravdivá a tým pre účely trestného konania bez právneho
významu. Obžalovaný ml. G. tvrdil, že k spáchaniu skutku malo dôjsť 16.01.2016, čo však bolo bez

akýchkoľvek pochybností vyvrátené tak výpoveďami svedkov (O. Z., R. Z., P. Z. a J. J.), ako aj listinnými
dôkazmi(potvrdeniezregistračnejpokladnicezkrytéhobazénuC.).Kosobeadôveryhodnostivýpovede
obžalovaného ml. O. G. je potrebné dodať, že ako vyplýva zo Správy o žiakovi O. G., vypracovanej SOŠ
technická v J. Q. dňa 09.03.2016, často vyvoláva v škole konflikty, nedokáže si uznať chybu, podvádza,zapiera a klame do očí. V škole patrí prospechovo medzi horších žiakov a dosahuje slabšie výchovno-
vzdelávacie výsledky, o svoj obor neprejavuje záujem, mal problémy s dochádzkou, o čom svedčí veľký
počet vymeškaných a neospravedlnených vyučovacích hodín, z dôvodu čoho mu bola znížená známka

zo správania na stupeň 3. Zverené úlohy si plní nezodpovedne, pričom sa často spolieha na spolužiakov
a rôzne podvody. Okrem skutku, ktorého sa mal dopustiť s obžalovaným ml. M., obžalovaný ml. G.
spáchal aj ďalšie skutky, z ktorých už bol uznaný vinným (krádež keramickej záchodovej misy, opaková
krádež hnuteľných vecí patriacich p. D. R.). Podľa znaleckého posudku č. 40/2018, vypracovaného
znalkyňou H.. D. M. na osobu obžalovaného ml. G.: „Obžalovaný má zachovalý kontakt s realitou,

jeho vnímanie je neporušené, schopnosť si zapamätať a reprodukovať je mierne znížená, avšak z
forenzného hľadiska sa nejedná o významný deficit. Jeho schopnosti sú vo všeobecnosti vyrovnané.
Je schopný správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti a s najväčšou
pravdepodobnosťou bol plne schopný správne vnímať, pamätať si a reprodukovať aj v čase spáchania
prejednávaného skutku". Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania, obžalovaný ml. O. G. je
schopný správne vnímať, pamätať a reprodukovať prežité udalosti. Ako je teda možné, že obžalovaný

ml. O. G. si nepamätá, kedy a za akých okolností malo dôjsť k spáchaniu skutku, ktorého sa mal
dopustiť spolu s obžalovaným ml. M.? Obžalovaný ml. G. uvádza ako deň spáchania skutku, deň
keď obžalovaný ml. M. bol preukázateľne a nesporne v C. na kúpalisku. Výpoveď obžalovaného ml.
G. o tom, že si na súvislosti a okolnosti skutku, ktoré sú ml. I. M. kladené za vinu, nepamätá, je v
rozpore so závermi znaleckého posudku č. 40/2018 znalkyne H.. D. M.. Na hlavnom pojednávaní dňa

17.10.2016 obžalovaný ml. O. G. na konkrétne otázky týkajúce sa inkriminovaného skutku odpovedal
spôsobom: buď (i) nepamätám si, prípadne na tieto otázky samosudcu odpovedal (ii) nelogicky a (iii)
pričom podľa jeho vyjadrenia k skutku, ktorý je kladený za vinu obžalovanému ml. M., malo dôjsť deň
pred tým, ako on už sám vnikol do domu a ukradol odtiaľ záchodovú misu, t.j. deň pred 17.01.2016,
čo nie je a ani nemôže byť pravdou (uvedené tvrdenie bolo jednoznačne vyvrátené ako nepravdivé

vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní). Ako vyplýva z výpovede obžalovaného ml. G., tento
v minulosti už krivo obvinil z krádeže parohov tretiu osobu, nakoniec sa otcovi priznal, že tieto vzal
on sám. Deň, kedy sa mal v dome nachádzať obžalovaný ml. M., nebol preukázaný a ani stotožnený
žiadnym z vykonaných dôkazov. Obžaloba postavená a opierajúca sa o výpoveď obžalovaného ml. O.
G. je nedôvodná a nemôže obstáť. Obžaloba neprodukovala žiaden ďalší dôkaz, ktorý by preukazoval,

kedy sa mal obžalovaný M. dopustiť skutku. Dôkazné bremeno zaťažuje orgány činné v trestnom
konaní (ďalej aj „OČTK"). Súd nie je nositeľom dôkazného bremena, ako mylne uvádza v podanom
odvolaní prokurátor pri argumentácii o tom, že súd mohol realizovať zabezpečenie facebookovej
komunikácie prostredníctvom justičných orgánov USA. Obhajoba už v prípravnom konaní namietala
obsah predloženej facebookovej komunikácie, na čo OČTK žiadnym spôsobom nereagovali. Obhajoba

ďalej poukázala na to, že obžalovaný O. G. predložil dve rozdielne vyhotovenia tejto komunikácie, keď
rozdiely sú tak formálneho, ako aj obsahového charakteru, ktoré sú podrobne špecifikované v písomnom
podaní obhajoby zo dňa 26.09.2016. Aj vzhľadom na tieto rozpory nie je možné na tieto listiny prihliadať.
Prvostupňový súd správne poukázal na flagrantné porušenie práva na obhajobu obžalovaného M. v
prípravnom konaní, keď mal byť pri výsluchoch vykonaných dňa 26.01.2016, 19.04.2016, 29.04.2016

a pri konfrontáciách vykonaných dňa 03.02.2016 a 19.04.2016 riadne poučený podľa § 196 ods. 2 Tr.
poriadku. Uvedené porušenie je o to závažnejšie, že obžalovaný bol osobou mladistvou, vo vzťahu ku
ktorej platí aj špeciálna právna úprava zaručujúca ochranu základných práv a slobôd mladistvých osôb.
Orgány činné v trestnom konaní tak porušili najmä § 34 ods. 5 (v rozhodnom čase § 34 ods. 4) v spojení
s § 196 ods. 2 Tr. poriadku. Absencia náležitého poučenia obžalovaného má za následok procesné

pochybenie,ktoréniejemožnédodatočnezhojiť.Argumentáciaprokurátora,žeobžalovanýbolvypočutý
po začatí trestného stíhania, preto nie je možné prihliadať na ustanovenie § 196 ods. 2 Tr. poriadku,
je nesprávna. V uvedenom čase nebolo trestné stíhanie vedené proti ml. I. M., ale iba proti ml. O. G.,
keďže uznesenie o vznesení obvinenia proti ml. I. M. je zo dňa 13.05.2016. Výsluchy zo dní 26.01.2016,
19.04.2016, 29.04.2016 a konfrontácie vykonané v dňoch 03.02.2016 a 19.04.2016, boli uskutočnené

ešte pred vznesením obvinenia ml. I. M.. Pri týchto úkonoch vystupoval ako svedok napriek tomu, že
mal vystupovať ako podozrivý a nebolo mu poskytnuté zákonné poučenie, čím mu bolo znemožnené
vykonať svoje Ústavou SR a Trestným poriadkom garantované práva. Nad rámec uvedeného je treba
uviesť, že obžaloba ako nositeľ dôkazného bremena vykonanie dôkazov prečítaním týchto zápisníc
na hlavnom pojednávaní ani len nenavrhla, preto táto polemika prokuratúry s rozhodnutím súdu,

je s odkazom na zásadu priamosti, bez právneho významu. Podľa znaleckého posudku č. 41/2018
vypracovaného znalkyňou H.. D. M. na osobu obžalovaného ml. I. M.: „Obžalovaný nemá sklony k
násilnému, či k agresívnemu konaniu. Nezisťujem ani sklony k protiprávnemu konaniu. Obžalovaný
je mentálne primerane vyspelý, jeho kognitívne schopnosti a psychické funkcie sú primerané, pretojeho výpoveď je použiteľná. Nezisťujem zvýšené sklony k fabuláciám, konfabuláciám ani k pseudológii.
Vyšetrením u obžalovaného nezisťujem sklony fabulovať, či konfabulovať, nezisťuje zvýšenú snahu
skresľovať skutočnosti. Jeho všeobecnú vierohodnosť hodnotím ako štandardnú, teda bez ukazovateľov

jej zníženia. Obžalovaný pochádza z úplnej rodiny poskytujúcej oporu jej členom, s emočne sýtenými
vzťahmi a tlakom na dodržiavanie noriem. Rodina i širšie sociálne prostredie sa javí ako štandardné,
vhodne formujúce osobnosť obžalovaného od detstva". Niet preto dôvod spochybňovať výpoveď
obžalovaného M.. Prokurátor vo svojom vyjadrení uvádza, že podľa správy Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Stará Ľubovňa, navštevoval obžalovaný začiatkom školského roka 2015/2016 psychológa.

Uvedená okolnosť nemá žiaden súvis s prejednávanou trestnou vecou, t.j. je bez akéhokoľvek právneho
významu. V trestnom konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by obžalovaný ml. M. mal byť v
predmetnom dome a ani kedy tam mal byť. Súd v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne uviedol
dôvody, pre ktoré oslobodil obžalovaného ml. M. spod obžaloby, resp. ktoré založili dôvodné pochybnosti
o jeho vine o spáchaní predmetného skutku. V prípade pochybností o skutkovej otázke významnej
pre rozhodnutie sa musí rozhodnúť vždy v prospech obžalovaného, pričom obžalovaný nie je povinný

dokazovaťsvojunevinuanesmiebyťdonucovanýkvýpovedialebopriznaniu.Vychádzajúczprincípu„in
dubio pro reo", je preto nutné konštatovať nevinu obžalovaného. Nad rámec vyššie uvedeného obhajoba
zotrváva aj na jej argumentácii, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému M. za vinu, nie je trestným
činom, a to s poukazom na to, že: vniknutie sa malo realizovať do neobývaného a zároveň v rozhodnom
čase neobývateľného domu (v zime, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku, bol dom neobývateľný, keď

bol odpojený od vody a bez vykurovania) nemôže naplniť skutkovú podstatu trestného činu porušovania
domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona, t.j. nie je splnená podmienka vniknutia do obydlia, ako
obývateľného priestoru slúžiaceho na bývanie; s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, a to najmä
na závažnosť údajného protiprávneho konania kladeného obžalovanému za vinu, osobu mladistvého
obžalovaného, jeho stupeň intelektuálneho a mravného vývoja, stupeň spoločenskej nebezpečnosti

obžalobou vymedzeného skutku vo vzťahu k obžalovanému je malá; ustanovenie § 95 ods. 2 Tr.
zákona na trestnú zodpovednosť mladistvého pri prečine vyžaduje okrem naplnenia formálnych znakov
skutkovej podstaty aj jej materiálny znak, a to závažnosť činu musí byť väčšia ako malá. Skutok, ktorý je
kladený obžalovanému za vinu, nespôsobil žiadne negatívne následky, nebola ním spôsobená žiadna
škoda na zdraví alebo majetku poškodeného, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že poškodený si v konaní

nenárokuje žiadnu náhradu škody a vo svojom výsluchu zo dňa 03.02.2016 uviedol, že nesúhlasí s
trestným stíhaním, v tejto súvislosti je potrebné vziať na zreteľ aj princíp ultima ratio a zásadu subsidiarity
trestnej represie. Trestné konanie je poslednou možnosťou ingerencie štátu do spoločenských vzťahov
v prípadoch, keď je to nevyhnutné. Uvedené vyplýva najmä z ust. § 10 ods. 2, ako aj z ust. 95 ods. 2
Tr. zákona (materiálny korektív pri prečinoch). Princíp subsidiarity trestnej represie vyžaduje, aby štát

uplatňoval prostriedky trestného práva zdržanlivo a len tam, kde je to nevyhnutné. Trestné právo má byť
uplatňované len ako najkrajnejší prostriedok k postihu typovo najvážnejších prípadov porušenia práva.
Obžalovaný nebol trestaný, ani trestne stíhaný, má dobrú povesť a vychádza z usporiadaných rodinných
pomerov. Ako vyplýva zo správy o povesti obžalovaného, vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Stará Ľubovňa, Odbor sociálnych vecí a rodiny dňa 08.06.2016, obžalovaný vyrastá v úplnej

rodine spolu s dvoma súrodencami a oboma rodičmi a doma je jeho správanie bezproblémové. V danom
čase riadne študoval v 1. ročníku SOŠ A. - odbor pracovník v marketingu, ročník neopakoval a nemal ani
zníženú známku zo správania, do školy chodí pravidelne a nemá vymeškané žiadne neospravedlnené
vyučovacie hodiny. U obžalovaného došlo medzičasom v jeho osobných pomeroch k zmene, keď
29.05.2019 úspešne ukončil svoje stredoškolské vzdelanie s maturitou, 12.09.2020 uzatvoril manželstvo

a od 16.09.2019 pracuje ako živnostník. Od skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, už ubehlo
viac ako 5 rokov, pričom za celé toto obdobie obžalovaný M. vedie riadny život. S odkazom na uvedené,
obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora zamietol ako
nedôvodné.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je

dôvodné.
Prvostupňový súd totižto vykonal dokazovanie náležitým spôsobom, vykonané dôkazy potom vyhodnotil
v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie.
Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o oslobodení obžalovaného ml.I. M. spod obžaloby okresného prokurátora. Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v
napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho
argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené, na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s
konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný -
krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce,
na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o oslobodení obžalovaného spod obžaloby tak, ako
je to uvedené vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam okresného
prokurátora prezentovaným aj v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Okresný prokurátor v odvolaní predovšetkým zdôraznil, že v posudzovanom prípade bolo jednoznačne
výsluchom obžalovaného ml. O. G. preukázané, že obžalovaný ml. I. M. sa dopustil trestnej činnosti,
ktorému je kladená za vinu v podanej obžalobe, pričom dôkaz - výsluch obžalovaného ml. O. G. je

verifikovaný jednak vypracovanými znaleckými posudkami na obžalovaných z odboru psychológie, ako
aj zabezpečenou komunikáciou z facebookovho profilu, ktorú predložil obžalovaný ml. O. G..
V nadväznosti na vyčerpávajúcu argumentáciu okresného súdu v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku vo vzťahu k obsahu jednotlivých vyjadrení obžalovaného ml. O. G. v predmetnej trestnej veci
ako v procesnom postavení svedka (čiastočne) a hlavne procesnom postavení obvineného a následne

obžalovaného v konaní pred súdom, krajský súd len dopĺňa, že do vznesenia obvinenia obžalovanému
ml. O. G. ešte v prípravnom konaní, ale aj po vznesení obvinenia jeho prvotné vyjadrenia k veci boli
podkladom pre ustálenie skutkových zistení, ktoré sa potom preniesli aj do skutkovej vety uznesenia
o vznesení obvinenia zo dňa 26.02.2016, ČVS: ORP-10/VYS-SL- 2016, ktorým mu bolo vznesené
obvinenie a to pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Z ich obsahu (v tom čase) bez rozumných pochybností malo vyplynúť, že v ten istý deň, keď mal
obžalovaný ml. O. G. odcudziť z rodinného domu v obci R. č. XX, vlastníkom ktorého je R. U. - záchodovú
misu s plastovou rúrou, mal tieto veci predať bratrancovi svedkovi H. G. (čo opakovane menovaný
svedok aj potvrdil ), čo sa malo stať dňa 17.01.2016, no súčasne ako je to zrejmé z obsahu spisu, v
tom čase ako podozrivý a potom v procesnom postavení obvineného obžalovaný ml. O. G. opakovane

tvrdil, že vedomosť o tom, že odkiaľ odcudzili uvedené veci, mal preto, lebo do dvora označeného
rodinného domu v obci R. vošiel ešte deň predtým, teda dňa 16.01.2016 spolu s obžalovaným ml. M.,
takže spoločne preskočili plot do dvora, prišli k dverám vedúcim do stodoly, na ktorých vylomili petlicu,
následne prišli k vchodovým dverám, do ktorých začali kopať v oblasti zámku, následkom čoho sa
dvere vylomili a takto vošli dnu, kde prehľadali celý priestor, no z domu nič nezobrali. Inak povedané,

obžalovaný ml. O. G. v prípravnom konaní (a to aj z pohľadu okresným prokurátorom zvýrazňovanej
výpovedevprocesnompostavenísvedka,kdekzákonnostipoužitiatejtovýpovedesakrajskýsúdbližšie
vyjadrí neskôr) opakovane zvýrazňoval, že nasledujúci deň po tom, čo spoločne mali vojsť do dvora
uvedeného domu spoločne s obžalovaným ml. I. M., sa do domu vrátil a odcudzené veci v ten istý deň
predal H. G..

Súčasne z obsahu vykonaných dôkazov platí, že až po výpovedí obžalovaného ml. M. v prípravnom
konaní v procesnom postavení obvineného, teda až po vznesení obvinenia obžalovanému M. dňa
13.05.2016, po tom čo sa mal možnosť obžalovaný ml. O. G. oboznámiť s jeho tvrdením v rámci obrany,
že v uvedený deň 16.01.2016 v čase rozhodnom, kedy mal spoločne podvečer po tme dňa 16.01.2016

neoprávnene vstúpiť do dvora označeného domu, trávil celý čas v prítomnosti rodiny Z., čo potvrdzujú
výpovede O. Z., R. Z., P. Z. aj jeho kamarát, ktorý tiež tento deň s nimi strávil J. J. - začal obžalovaný
G. svoju výpoveď upravovať tak, že si presne nepamätá, v ktorý deň s obžalovaným bol v tomto dvore,
ale trval opakovane na tom, že s ním bol - menil pri tom dni a teda časový úsek, kedy malo dôjsť k
spáchaniu tohto skutku spoločne s obžalovaným ml. I. M..

Túto zmenu výpovede obžalovaný G. zrozumiteľným spôsobom v logických súvislostiach nevedel
vysvetliť ako v prípravnom konaní a už vôbec nie na hlavnom pojednávaní, kedy sa v podstate k tejto
skutočnosti bez relevantného vysvetlenia odmietal vyjadriť a odkazoval na svoje tvrdenia z prípravného
konania.

Už len v stručnosti v nadväznosti na doposiaľ uvedené, krajský súd poznamenáva, že vo výpovedi
svedkyňaE.U.akovprípravnomkonaní,taknahlavnompojednávaníbezzásadnýchrozporovvlogickej
súvislosti vysvetlila, že má okno v časti jej domu otočené na stranu dvora poškodeného R. U. tak, kdebez obmedzujúcich prekážok vo výhľade vidí jednak na stodolu a jednak aj vstup do domu poškodeného,
pričom ak by boli dvere poškodené skôr, tak by si to určite všimla ešte pred tým a nie až dňa 17.01.2016,
kedy zbadala pootvorené dvere na stodole.

Uvedené potom zásadným spôsobom spochybňuje tvrdenia obžalovaného ml. O. G., ktorý upravoval
obdobie alebo deň, kedy mal spoločne s obžalovaným ml. I. M. neoprávnene vstúpiť na pozemok do
dvora označeného domu aj tak, že to mohlo byť možno víkend pred tým, keďže od začiatku mal byť
ako deň, spoločného vstupu na pozemok poškodeného stanovená sobota, resp. nevedel presne možno

dva, tri dni pred nedeľou 17.01.2016.

Okresný prokurátor ďalej v odvolaní argumentuje, že výpovede ako obžalovaného ml. G., tak
obžalovaného ml. M. je potrebné hodnotiť v kontexte ich výpovedí z prípravného konania ešte v
procesnom postavení svedkov a preto jednoznačne vyjadril nesúhlas s tým, pokiaľ okresný súd vo
svojom postupe na hlavnom pojednávaní odmietol tieto dôkazy preniesť do dokazovania na hlavnom

pojednávaní ich prečítaním, keďže podľa názoru okresného prokurátora tieto výpovede boli riadne
vykonané v súlade s procesným predpisom po začatí trestného stíhania, teda sú dôkazmi zákonnými,
o ktoré je možné sa opierať.

K tejto námietke okresného prokurátora a teda k prečítaniu výpovedí obžalovaných pôvodne v

prípravnom konaní v procesnom postavení svedkov, pred vznesením obvinenia ako obžalovaného ml.
G., tak aj obžalovaného ml. M., vrátane ich konfrontácii s ich výpoveďami v procesnom postavení
obvinených, no najmä ako obžalovaných (spoluobžalovaných) na hlavnom pojednávaní, krajský súd
považuje za potrebné uviesť, rovnako ako to správne zhodnotil a zvýraznil aj okresný súd, že takýto
postup by bol zo strany okresného súdu neprípustný a dokonca je možné ho označiť za nezákonný,

pričom krajský súd v tejto súvislosti odkazuje na už notoricky známe rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. R 97/2008 a na to nadväzujúce a ďalej aj rozvíjajúce označené rozhodnutie a to
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky publikované v jeho zbierke pod číslom I.ÚS 66/2019.

Krajský súd považuje ešte za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by aj teoreticky pripustil možnosť
konfrontovať obsah vyjadrení oboch obžalovaných na hlavnom pojednávaní s ich vyjadreniami z
prípravného konania ešte v procesnom postavení svedkov, tak obsah týchto výpovedí podľa krajského
súdu nepredstavuje tak zásadnú zmenu, hlavne v prípade obžalovaného ml. I. M. - zmenu zásadného
významu - oproti svojim tvrdeniam ako v procesnom postavení obvineného, tak v procesnom

postavení obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktoré by mohli zmeniť záver o dôvodnosti vecnej
správnosti rozhodnutia okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a už vôbec nie,
aby mali predstavovať podporné dôkazy pre verifikovanie výpovede obžalovaného ml. O. G.. Závery
prezentované okresným prokurátorom v odôvodnení sa preto javia v konfrontácii s týmito výpoveďami
v procesnom postavení svedkov v rovine len predpokladov a domnienok bez opory ďalších relevantne

procesne použiteľne vykonaných dôkazov v prípravnom konaní, resp. na hlavnom pojednávaní.

V tomto kontexte krajský súd ďalej uvádza k procesnej spôsobilosti použitia, resp. použiteľnosti
facebookovej komunikácie medzi obžalovaným O. G. a I. M., ktorú mal predložiť ešte v prípravnom
konaní obžalovaný ml. O. G. prostredníctvom jeho pôvodného obhajcu D.. M..

Krajský súd z pohľadu aspoň na hranici procesnej udržateľnosti použitia tohto dôkazu (najmä jeho
dôkaznej hodnoty) uvádza, že nič nebránilo orgánom činným v trestnom konaní po zistení o existencii
takejto komunikácie vyhotovenej v písomnej forme, ktorú ako bolo už uvedené, mal predložiť ml.
O. G. prostredníctvom jeho pôvodného obhajcu D.. M., aby po jej predložení obhajcom v súlade
s Trestným poriadkom podľa § 89 až § 90 Tr. poriadku si zákonným spôsobom overili obsahovú

stránku tejto facebookovej komunikácie - oboznámili sa s jej obsahom priamo na Facebookovom profile
obžalovaného ml. O. G. a takto ju overiť z obsahom vo vytlačenej verzii, samozrejme pokiaľ bola ešte v
pôvodnom znení k dispozícii na Facebookovom profile obžalovaného ml. O. G..

Za danej situácie, keď ju predložil obhajca obžalovaného a to až potom, čo mu ju mal odovzdať

obžalovaný ml. G., resp. až potom, čo mu ju sprístupnil, keďže táto komunikácia bez jej obsahovej
verifikácie bola až následne predložená orgánom činným v trestnom konaní (najsamprv 26.04.2016 a
potom opätovne už doplnenú o ďalšiu komunikáciu dňa 11.07.2016), má podľa názoru krajského súdu za
následok, že dôkazná hodnota tohto listinného dôkazu ovplyvnená možnou manipuláciu s jej obsahomosobami, ktoré ju mali pred odovzdaním orgánom činným v trestnom konaní v osobnej dispozícii, je
zásadne spochybnená. Uvedené už len dopĺňa a dôkaznú hodnotu toho listinného dôkazu spochybňuje,
obrana obžalovaného ml. I. M., prezentovaná prostredníctvom jeho obhajcu, ktorý vyčerpávajúcim

spôsobom zrozumiteľne a v logických súvislostiach poukázal na obsahovú, tak aj formálnu nezrovnalosť
v jej písomnom vyhotovení a zásadné a podstatné rozdiely pri tejto facebookovej komunikácii,
predloženej najsamprv dňa 26.04.2016 a potom následne dňa 11.07.2016 (v deň oboznámenia sa s
výsledkami vyšetrovania).

Naviac k tvrdeniu prokurátora, že obsahovú stránku tohto dôkazu mal predsa overiť okresný súd
prostredníctvom justičnej spolupráce s príslušnými justičnými orgánmi USA (kvôli vlastníckej štruktúre
spoločnosti prevádzkujúcej sociálnu sieť Facebook) krajský súd len poznamenáva, že takýto postup
okresného súdu by nebolo možné hodnotiť za danej dôkaznej situácie inak ako zásah do priebehu
dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktorým by bola súdom narušená rovnováha predpokladaná
zásadami ovládajúcim kontradiktórny proces (tzv. rovnosť zbraní), keďže dôkaz bol zabezpečený

stranou obžaloby - prokuratúry, ktorá v celom rozsahu zodpovedá za jeho zákonnosť a po obsahovej
stránke aj za jeho dôkaznú hodnotu, nehovoriac o zásadnej pochybnosti predpokladanej úspešnosti
pre kladnú reakciu justičných orgánov USA na takúto žiadosť a rovnako tak aj minimálne z hľadiska
hospodárnosti konania.

Pokiaľ okresný prokurátor považoval za jeden z nosných a podporných dôkazov pravdivosti výpovede
obžalovaného ml. O. G., aj závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie a to u oboch
obžalovaných, krajský súd len v stručnosti hodnotí, že okresný prokurátor zjavne vyberá zo
záverov tohto znaleckého dokazovania len skutočnosti, ktoré považuje za ním podstatné, hodnotí ich,
jednostranne, vyberajúc si len tie, ktoré majú podporovať dôveryhodnosť výpovede už spomínaného

obžalovaného ml. G. a na druhej strane hodnotí len tie skutočnosti, ktoré by mali zásadným spôsobom
spochybniť vierohodnosť výpovede - osoby obžalovaného ml. I. M.. Pri tomto postupe sa prokurátor tiež
opiera nielen o závery plynúce z vykonaného znaleckého skúmania, ale aj o skutočnosti, ktoré mali obe
vyšetrované osoby a teda obžalovaní predniesť v rámci tzv. interviewu v rámci vyšetrenia pred znalcom
- psychológom.

K tomuto postupu okresného prokurátora krajský súd v stručnosti poznamenáva, že skutočnosti
prednesené osobami pred znalcom vo všeobecnosti v rámci znaleckého vyšetrenia bez toho, aby
takéto ich vyjadrenia boli vykonané v súlade s procesným predpisom po zákonnom poučení pred vecne
a miestne príslušným orgánom činným v trestnom konaní, či súdom, sú po obsahovej stránke pre

ustálenie skutkových zistení právne irelevantné, keďže tento výsluch, resp. vyšetrenie pred znalcom -
psychológom má slúžiť vyslovene a výlučne pre závery znaleckého skúmania, napr. v tomto prípade
pre hodnotenie osobnostnej štruktúry vyšetrovanej osoby. (Primerane pozri - R 49/1968).
Zadanejdôkaznejsituáciemákrajskýsúdzato,žehoreopísanýmpostupompozhodnotenívykonaného
dokazovania okresným súdom, si okresný súd splnil povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo,

ako aj vo vzájomných súvislostiach, v celom ich súhrne (úplne) v súlade s pravidlami stanovenými pri
hodnotení dôkazov bez toho, aby hodnotil dôkazy produkované len v prospech obžalovaného ml. I. M.,
ako to v rámci dokazovania a hlavne v rámci odvolacích námietok tvrdil okresný prokurátor.

Aj podľa názoru krajského súdu v posudzovanom prípade bez toho, aby bolo zrejmé, aké ešte (známe,

dostupné) dôkazy je možné vykonať, ktoré by mohli reálne ovplyvniť ustálené skutkové zistenia, je
namieste použiť jedno zo základných procesných pravidiel uplatňujúcich sa v rámci základných zásad
trestného konania pri voľnom hodnotení dôkazov súdom a tým je zásada - „in dubio pro reo“ v
pochybnostiach v prospech obvineného - a preto za danej situácie, keď nie je možné bez rozumných
pochybností ustáliť záver, že posudzovaného skutku vo výroku II. rozsudku sa dopustil aj obžalovaný

ml. I. M., aj krajský súd má za to, že boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky pre
oslobodenie obžalovaného ml. I. M. spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. c) Tr.
poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné a preto

postupom podľa § 319 Tr. poriadku toto zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.