Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Agnesa Hricová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/156/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520200820
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7520200820.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R.
D. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
dieťa rodičov: matky H. E. nar. X.X.XXXX bývajúcej v F. nad R. na T. ulici č. XXX/XX a otca G. D. nar.
X.X.XXXX bývajúceho v L. na M. ulici č. X v konaní o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 18P/46/2020-40 zo dňa 8.12.2020 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp.
zn. 9P/235/2018 zo dňa 9.9.2019 v časti styku otca s mal. R. tak, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletou každý párny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že otec je
oprávnený v čase určenom na styk prevziať dieťa v mieste bydliska matky alebo v mieste školského
zariadenia, ktoré dieťa navštevuje a je povinný odovzdať dieťa v čase určenom na ukončenie styku v
mieste bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka od marca 2019 bráni otcovi stretávať sa s maloletou. Matka
nesúhlasila s návrhom s poukazom na predošlé agresívne správanie sa otca a psychiatrickú liečbu,
a to že sa maloletej počas styku nevenoval. V konaní bolo preukázané, že vzťah medzi maloletou a
otcom bol počas rozvodového konania kladný, rada k nemu chodila a venoval sa jej. V súčasnosti z
vyjadrení maloletej je zjavné, že dochádza k jej odcudzeniu od otca. Príčinou je sporadický a krátky
kontakt otca s dcérou. Výhrady matky voči otcovi neboli podložené vo vzťahu k mal. R., okrem jedného
incidentu spred piatich rokov. Otec psychiatrickú liečbu ukončil. Konštatuje, že konfliktné vzťahy medzi
rodičmi z dôvodu nevysporiadaných majetkových vzťahov pretrvávajú aj po rozvode a tieto sa odrážajú
na vzťahu dcéry k otcovi. Problémom je aj zlyhajúca komunikácia medzi rodičmi, vzájomné obviňovanie
sa. Súd prvej inštancie nezistil, že existuje záujem dieťaťa na obmedzení kontaktov s otcom. Práve
naopak, vzhľadom na to, že styk otca s maloletou v poslednom rozhodnutí súdu nebol upravený, čo by
predpokladalo, že rodičia majú medzi sebou vyriešené stretávanie sa dieťaťa s otcom, toto stretávanie
sa prestalo realizovať tým, že oproti pôvodnej praxi rodičov, kedy dieťa doniesla otcovi, aj si ho vyzdvihla
u otca, toto už matka nerealizuje. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre zdravý vývoj dieťaťa je
v jeho najlepšom záujme, aby sa obnovila a ďalej budovala jeho väzba k otcovi, zároveň konštatoval,
že dieťa má právo na starostlivosť otca.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, nakoľko mal. R. má zo
stretnutí s otcom v súdom určenej dobe traumu, čo aj vyjadrila na sedení so sociálnou pracovníčkou.
Ako príklad uviedla deň 15.1.2021, kedy bol otec pred ich rodinným domom v Turni nad Bodvou, kdesi údajne prišiel vyzdvihnúť poštové zásielky a svojim správaním (búchaním na okno, zvýšením hlasu)
vystrašil mal. R. a Q. až do tej miery, že plakali až do večerných hodín a v noci staršia Q. vykrikovala zo
sna a mladšia R. sa pomočila. Takéto jeho návštevy veľmi negatívne vplývajú na psychiku detí a preto
bolo potrebné toto konzultovať so psychologičkou za účelom stabilizovania jej dcéry. Rozumie tomu, že
dieťa má právo sa stretávať s otcom, ale v minulosti bola svedkom toho, ako sa otec agresívne správal
voči nej, ako aj k starším dcéram, ktoré otca odmietajú, pretože sa ho boja. Poukázala na uznesenie
Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 12C/327/2019, ide o konanie o vylúčenie z užívania domu a
stále platí nariadené neodkladné opatrenie z Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 12C/274/2019 zo
dňa 15.11.2019, ktorým mu bol uložený zákaz vstupu na nehnuteľnosť v Turni nad Bodvou. Zákaz bol
uložený z dôvodu nebezpečného vyhrážania sa jej, ako aj jej deťom. Zo znaleckých posudkov MUDr. W.,
ktorá bola prizvaná ako znalec z odboru psychiatrie v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice -
okolie pod sp. zn. 2T/99/2018 vyplýva, že otec má poruchy kontroly impulzov s preferenciou stávkovania
a neustálym maladaptívnym správaním v anamnéze s potrebou dosiahnutia vzrušenia s intenzívnym
nutkaním ku hre s opakovaným neúspešným pokusom kontrolovať, prerušiť alebo vzdať sa hry. Z tohto
dôvodu, ako aj z dôvodu nebezpečného vyhrážania sa jej a deťom bolo otcovi uložené súdom ochranné
psychiatrickéliečenie,pretonavštevovalpsychiatraMUDr.W.,avšakotecnapojednávanídňa8.12.2020
uviedol, že predpísané lieky neužíva, pretože podľa neho ich nepotrebuje. Na základe týchto informácií
má dôvodné obavy, že otec by mohol mať pri neužívaní liekov neprimerané správanie voči mal. R..
Navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, aby sa otec s mal. R. stretával dva dni počas
týždňa vrátane víkendu bez možnosti prespávania u otca a za prítomnosti tretej osoby, prípadne žiada
o vykonanie súdno-znaleckého dokazovania z odboru pedopsychológie za účelom určenia optimálneho
rozsahu stretávania sa mal. R. s otcom tak, aby to negatívne neovplyvňovalo jej psychický a fyzický
vývin.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že ku všetkým skutočnostiam v danej veci sa vyjadril na
pojednávaní na súde. Čo sa týka dňa 15.1.2021, keď si bol pre poštu na jeho adrese trvalého bydliska v
Turni nad Bodvou, nevstúpil do domu, zakričal na svoju dcéru Q., nakoľko na dome nie je zvonček, aby
mu priniesla poštu. Dcéra mu poštu odmietla priniesť, tak privolal policajnú hliadku, aby mu asistovali.
Príslušník polície silnejšie zabúchal na okno, aby mohol rozprávať s jeho dcérou. Tá následne vyšla
von a doniesla mu poštu. Popiera to, čo uviedla matka, že bol agresívny a svojim správaním vystrašil
deti. Konštatoval, že matka mu znemožňuje styk s dcérou, pričom využíva aj nekalé spôsoby. Navrhol
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca nesúhlasila s jeho tvrdením o tom, ako sa udiali udalosti dňa
15.1.2021. Podľa opisu dcéry Q., otec dvakrát búchal na dolné okno kuchyne, volal ju von a povedal,
že iba na chvíľočku a ona mu na to povedala, že ak niečo chce, nech zavolá policajtov, inak sa s ním
nebude baviť. Tvrdenie otca, že na okno búchal policajt vyvracia a tvrdí, že videla prichádzať policajné
vozidlo, tak vyšla von na okno a povedala, že ide von, čiže policajt nebúchal na okno. Navrhla, aby za
týmto účelom súd predvolal ako svedka mal. Q. D., aby opísala celú situáciu zo dňa 15.1.2021, ako aj
celkové spolužitie s otcom v spoločnej domácnosti. Zároveň žiadala o vypočutie príslušníkov policajného
zboru v Turni nad Bodvou, ktorí boli prítomní pri danej situácii dňa 15.1.2021.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo
relevantne preukázané, že by bol nejaký dôvod na strane otca, ktorý by mal viesť súd k obmedzeniu
jeho styku s maloletou. U otca neboli preukázané také vlastnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie
styku, resp. zákaz styku s maloletou. Konštatoval, že rodičia dlhodobo nedisponujú schopnosťou vo
veciach výchovy a starostlivosti o maloleté deti, aktívne komunikovať a spolupracovať. Poukázal na to,
že v rámci konania o rozvod manželstva rodičia uzatvorili dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv
a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Styk otca s maloletou zostal bez obmedzenia a po dohode
rodičov. Matka uvádzala, že ku styku dochádza a umožňuje ho. Taktiež maloletá v rámci zisťovania
názoru dieťaťa uviedla, že s otcom sa stretáva a do budúcna prejavila vôľu sa s ním stretávať naďalej.
Vzhľadom k tomu nebolo dôvodné styk meritórne upraviť. Po určitom čase úrad telefonicky kontaktoval
otec maloletej a oznámil, že matka mu styk s dcérou neumožňuje, a to od rozvodu manželstva. V tejto
súvislosti sa môže uvedené javiť ako účelové konanie zo strany matky vo veci styku otca s mal. R..
Poukázal na to, že konfliktné vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobou záležitosťou a eskalovali už počas
manželského spolužitia. Vyplynuli z hráčskej vášne otca a vznikajúcou finančnou zadlženosťou rodiny.
Naagresivituotcavočimatke,resp.dcérampoukázalamatkaužvroku2018,kedybolozačatékonanieo
úpravuvýkonuprávapovinnostípodsp.zn.19P/114/2018.Pritommal.R.dobrovoľneapoichvzájomnejdohode odovzdávala na styk otcovi, a to aj napriek tomu, že poukazuje na dlhodobé fyzické a psychické
týranie, resp. agresivitu zo strany otca voči jej osobe, resp. deťom, z čoho je zrejmé, že život, zdravie
a priaznivý vývoj mal. R. nepovažovala za vážne ohrozený. Zároveň pri rozhovore pre účel konania
rozvodu manželstva mal. R. potvrdila, že ocko ju nikdy neudrel, ani na ňu nekričal a cíti sa s ním dobre.
Uviedol, že v rámci šetrenia pomerov matka navrhovala styk otca s mal. R. na verejnom mieste, resp.
v obchodnom centre, pričom v súvislosti s pandemickou situáciou by ku styku opäť nedochádzalo. Pri
alternatíve styku za prítomnosti inej osoby boli spomenutí jej starí rodičia, resp. niektorá z dcér. Na osoby
starých rodičov uviedla, že mal. R. ich dlho nevidela. Ku osobám dcér sa konkrétne nevyjadrila, iba
ak, že majú negatívny postoj ku otcovi. Z vlastného podnetu žiadnu osobu neurčila. Taktiež predtým
oponovala tým, že má o dcéru strach, lebo otec užíva lieky psychiatrického charakteru. V písomnom
podaní zas uvádza, že má dôvodné obavy o dieťa, lebo otec lieky neužíva. Sama si teda odporuje vo
svojich vyjadreniach. Doposiaľ neargumentovala ani tým, že by sa mal. R. pomočovala. Ani mal. R. pri
rozhovore neuvádzala, že má z otca takú traumu, ako uvádza matka. Konštatoval, že pri rozhovore s
maloletou pre účel konania o úpravu styku bolo zrejmé, že niektoré ňou popísané retrospektívne ale aj
súčasné udalosti boli verbalizované z „počutia“, sprostredkované inou osobou, resp. osobami, pričom
bol zohľadňovaný vek dieťaťa. Poukazuje pritom na skutočnosť, že rozhovor s dieťaťom bol realizovaný
po určitej absencii kontaktu s otcom. Samotný rozhovor s dieťaťom bol umožnený až na základe výzvy
súdu, ktorú až následne matka akceptovala. Uviedol, že matka pri rozhovore v marci 2020 pripustila
možnosť styku otca s mal. R. počas jedného víkendu v mesiaci od piatku do pondelka. Súčasne na
pojednávaní s navrhovanou úpravou styku od piatka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod. súhlasila
a nenamietala. Má za to, že obmedzením, resp. zákazom styku otca s mal. R. by došlo k prerušeniu
biologických a citových vzťahov maloletého dieťaťa k otcovi, ktorý zároveň stratil možnosť podieľať
sa na výchove maloletej a budovania vzťahu s ňou. Takéto rozhodnutie matky vedie k postupnému
úpadkuvzťahudieťaťasotcom,atedakujmedieťaťa.Kolíznyopatrovníksiuvedomujezložitosťrodinnej
situácie,pretožedisfunkčnévzťahymedzirodičmi,akoajmedziďalšímideťmirodičovvovzťahukotcovi,
sa odrážajú tiež na vzťahu mal. R. k otcovi. Dal na zváženie, či je potrebné vykonať dokazovanie, na
základe ktorého bude zistený najlepší záujem dieťaťa a v tejto súvislosti vykonanie súdnoznaleckého
dokazovania a prizvania do konania odborníkov za účelom posúdenia osobnostnej štruktúry každého z
rodičov, ako aj posúdenia ich osobnostných predpokladov v interakcii s maloletým dieťaťom, ktorý môže
byť považovaný za nevyhnutný úkon pre objektívne vyhodnotenie rodinnej a sociálnej situácie, resp.
styk upraviť bez prespania za prítomnosti tretej osoby.
7. Ďalšie vyjadrenia do spisu podané neboli.
8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol,
pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje.
13. Pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci a navrhla vykonať ďalšie dôkazy,
je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky
účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať jevýlučne na súde aj s poukazom na článok 10 ods. 1, 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva,
že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh
týka v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú
potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/2003). Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami matky, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v danej veci potrebné priberať znalca z odboru psychológia,
pretože na rozhodnutie o tom, či je potrebná zmena rozhodnutia o styku maloletej s otcom postačovali
dôkazy, ktoré sa už nachádzali zadokumentované v spise. Odvolací súd dôsledným porovnaním
pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností so súčasnými pomermi
dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania správne konštatoval, že je v
najlepšom záujme mal. R., aby jej styk s otcom bol meritórne upravený, keďže matka jej neumožňuje
pravidelný kontakt s otcom, čo je podstatné, aby sa obnovila a ďalej budovala jej väzba k otcovi. Takéto
rozhodnutie matky vedie k postupnému úpadku vzťahu dieťaťa s otcom, a teda k ujme dieťaťa. Odvolací
súd zároveň konštatuje, že úprava styku otca s maloletou korešponduje aj s odporúčaním kolízneho
opatrovníka, ktorý zistil, že nebolo relevantne preukázané, že by bol nejaký dôvod na strane otca, ktorý
by mal viesť k obmedzeniu jeho styku s maloletou. Obmedzením, resp. zákazom styku otca s mal.
R. by došlo k prerušeniu jej biologických a citových vzťahov k otcovi, ktorý zároveň stratil možnosť
podieľať sa na výchove maloletej a budovania vzťahu s ňou. Neudržateľnosť pôvodnej úpravy styku (na
základe dohody) umocňuje fakt, že rodičia dlhodobo nedisponujú schopnosťou vo veciach výchovy a
starostlivosti o maloleté deti, aktívne komunikovať a spolupracovať.
14. Odvolací súd dodáva, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásade rovnoprávneho
postavenia otca aj matky pri ich výkone. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom
a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so
svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho
vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky
správania a myslenia. Negatívne dôsledky vznikajú v situácii, keď jeden z rodičov bráni druhému
stretávať sa s dieťaťom alebo dieťa negatívne ovplyvňuje voči druhému rodičovi. Rodič, ktorému dieťa
nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove danú mu ust.
§ 26 ZR. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na
záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením
dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. Ako bolo uvedené vyššie, rodičovské práva
patria obom rodičom. Pri ich výkone sú obaja povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. V záujme
maloletého dieťaťa je vytváranie podmienok na rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, ako aj
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd posudzoval aj
úpravu styku otca s mal. R..
15.Odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancienazákladevykonanýchdôkazovaichsprávnym
vyhodnotením dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne takto zistený skutkový stav aj správne
právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.