Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 10, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/251/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319202861
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1319202861.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti O.: I. O., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, deti
rodičov: matky - K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.. 1. mája XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr.

Martinom Kanásom, advokátom so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, a otca - I. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Y. XX, XXX XX X. C., v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 13.04.2021, č.k.
37P/238/2019-153, v spojení s opravným uznesením, zo dňa 13.05.2021, č.k. 37P/238/2019-173, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 13.04.2021, č.k. 37P/238/2019-153, v spojení s
opravným uznesením zo dňa 13.05.2021, č.k. 37P/238/2019-173, sa z r u š u j e a vec sa v

r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 13.04.2021, č.k. 37P/238/2019-153, v spojení
s opravným uznesením zo dňa 13.05.2021, č.k. 37P/238/2019-173 vo výroku I. upravil styk otca s
maloletými deťmi s asistenciou po dobu 4 mesiacov za súčinnosti a v priestoroch Centra pre deti a
rodiny Bratislava, Učiteľská 42, podľa času určeného centrom minimálne 2 krát do mesiaca, matke uložil

povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletých detí na uvedenej adrese a obe maloleté deti na styk riadne
pripraviť a odovzdať poverenému pracovníkovi centra a po skončení styku si maloleté deti v stanovenom
čase prevziať. Po uplynutí asistovaného styku vo výroku II. styk otca s maloletými deťmi upravil každý
párny kalendárny víkend v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod.,
za miesto prevzatia a odovzdania maloletých detí určil bydlisko matky, vo výroku III. zmenil rozsudok
Okresného súdu Nitra č.k. 11P/1/2018-86 zo dňa 05.09.2018 v časti úpravy styku otca s maloletými

deťmi, vo výroku IV. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24, § 25, § 62
ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej CMP), a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o čiastočnej
dôvodnosti návrhu matky. Za preukázané mal, že napriek doposiaľ upravenému styku otca s maloletými

deťmi rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/1/2018-86 zo dňa 05.09.2018, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Nitra č.k. 8CoP/58/2018-159 zo dňa 17.01.2019, právoplatným dňa 25.02.2019, každý
nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod., a každý párny týždeň v nedeľu od 09.00 hod. do
17.00 hod., sa tento styk nerealizuje z rôznych dôvodov a rodičia sa na styku nevedia dohodnúť. Uviedol,
že otec má záujem stretávať sa s maloletými deťmi, avšak istý čas styk aj sám nerealizoval, ako matke
oznámil z technických a finančných dôvodov. Pokiaľ ide o postoj matky ktorej sú maloleté deti zverené

do osobnej starostlivosti zistil, že táto nebráni v styku otcovi s maloletými deťmi, s otcom komunikuje,
avšak styku sa osobne zúčastňuje, dôvodiac záujmom maloletých detí, ktoré s otcom osamote zostaťodmietajú. Poukázal na správu triednej učiteľky maloletého Bc. W. V., že maloletý je citlivý chlapec a po
víkendoch strávených s otcom býva podráždený, máva konflikty so spolužiakmi, je hyperaktívny, a R. E.
vychovávateľky v ŠKD, že maloletý je po stretnutí s otcom nepokojný, smutný a cíti sa byť nedocenený

a jeho správanie je kolísavé. Uviedol, že zohľadnil vek maloletých detí (8 a 5 rokov) a dospel k záveru
o potrebe zmeniť pôvodné súdne rozhodnutie o styku otca s maloletými deťmi tak, aby si obe maloleté
deti s otcom najskôr vybudovali pevnejší citový vzťah a otec sa si zdokonalil svoje rodičovské zručnosti
a vedel si deti získať. Dôvodil, že nakoľko deti otca odmietajú, styk upravil za asistencie odborníkov z
Centra pre deti Bratislava (ďalej CDR Bratislava) tak, aby tieto postupne nadviazali pevnejší kontakt s

otcom za odbornej asistencie a po osvojení si istých pravidiel styku a následne aj bez asistencie a bez
prítomnosti matky. Styk následne upravil bez prítomnosti matky, najmä z dôvodu nedoriešených vzťahov
rodičov z minulosti, keď maloleté deti nedorozumenia rodičov citlivo vnímajú a prežívajú, nemajú pocit
bezpečia a sú zvyknuté a naviazané na matku. Preto styk za prítomnosti matky nepovažoval za účelný a
vhodný. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len CMP).

3. Proti rozsudku podala odvolanie matka, navrhujúc jeho zmenu vo výroku II. tak, že otec ma právo
stretávať sa s maloletými deťmi za jej prítomnosti každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 13.00 hod.
do 18.00 hod. s určením miesta prevzatia a odovzdania maloletých delí v jej bydlisku. Poukázala na
vyjadrenia otca, že ona sama počas styku motivuje deti, aby s otcom zostali o samote, pokúša sa vzdialiť

od detí, ale deti vždy idú za ňou a keď povie, že budú s otcom, deti sa rozplačú. Uviedla, že otec nevie
deti zaujať a sám k styku motivovať, keď sám uviedol, že sa nezaujíma aké sladkosti majú deti obľúbené,
nepýta sa jej na to, nekomunikuje s deťmi čo by radi robili, aké hry by sa radi hrali a ako si predstavujú
spoločnéchvíle.Napriektomuotecvidízlyhanievnej.Pritomonadetineustálemotivuje,abysazaujímali
o otca, z jej iniciatívy sa uskutočňujú ich pravidelné telefonické rozhovory. Zdôraznila, že nikdy styk otca

s maloletými deťmi nezmarila, v prípade ich choroby navrhla náhradný termín, ktorý otec nevyužil. Styk
otca s maloletými deťmi sa dlhodobo neuskutočňuje, otec deti nenavštevuje, čo obhajoval spôsobom, že
počas pandémie sa nedali prekračovať hranice okresov a počká si až na právoplatnosť rozsudku aby sa
vykonával asistovaný styk. Správanie otca považovala za neprijateľné, nakoľko ak sa dlhodobo preruší
osobný kontakt s maloletými, citové väzby sa nezosilňujú ale práve naopak dochádza k ich oslabeniu. Z

vyjadrení otca plynie predstava, keď je určený styk súdom, ona a deti ho musia rešpektovať za každých
okolností bez ohľadu ako sa deti počas styku správajú. Mala za to, že otec musí popracovať na tom, aby
aj on motivoval deti k spoločným aktivitám a zážitkom tak, aby si nevyžadovali jej prítomnosť, samotný
priebeh styku je v jeho rukách. Sám však dlhodobo nepracuje na zlepšení citových väzieb s deťmi.
Maloletá Patrícia je na ňu aj s ohľadom na svoj vek citovo naviazaná, v poobedňajších hodinách spí a

maloletý Jozef nechce uskutočňovať styk bez sestry, preto je styk v trvaní nepretržite v čase 10.00 hod.
do 17.00 hod. je nevykonateľný.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok potvrdiť. Uviedol, že spisovú
dokumentáciu maloletých detí vedie od 20.04.2018, poukazujúc na spoluprácu s rodičmi a maloletými

deťmi v rámci psychologického poradenstva s odbornými pracovníkmi akreditovaného subjektu Tenenet
o.z. Senec v období od 03.09.2018 do 21.01.2020. Uviedol, že matka s maloletými deťmi aj naďalej
spolupracuje s akreditovaným subjektom na dobrovoľnej báze. Konštatoval, že matka vedie deti k
slušnému správaniu sa k otcovi a k styku ich motivuje, ale nie dostatočne v tom zmysle, aby sa
styk realizoval bez jej prítomnosti. Subjektívne kritické hodnotenie otca matkou v prevažnej miere

vychádza z ich rodičovského konfliktu a ich komunikácia nie je efektívna. Maloletý I. O. kontakt s otcom
bez prítomnosti matky aj naďalej odmieta, pripisuje mu všetky negatívne väzby, popiera akékoľvek
pozitívne spomienky a zážitky s otcom. Maloletá G. aj vzhľadom k svojmu veku nemá vyhranený
názor a kopíruje správanie svojho brata. Pri spoločných stretnutiach si vyžaduje prítomnosť brata, príp.
matky. Otec sa nevie deťom priblížiť, zaujať ich a motivovať tak, aby styk s ním neodmietali. Otec

nemá dostatočne osvojené rodičovské zručnosti, a to aj z dôvodu, že nemal dostatočný priestor, aby
ich rozvíjal. Problémy v styku videl aj v nevhodne zvolenom prístupe k nim, pričom z objektívnych
dôvodov sa počas pretrvávajúcej krízy v dôsledku COVID 19 styk nerealizoval pravidelne. Otec tiež
styk nevyužíval v celom rozsahu a práve z jeho strany bol opakovane zrušený. Uviedol, že v rámci
práce s rodinou však nemal preukázaný negatívny vplyv otca na maloleté deti, ktorý by vylučoval

alebo obmedzoval jeho rodičovské práva a povinnosti. Na základe vyjadrení maloletého I. O. registroval
zrejmý dopad rodičovského konfliktu na jeho vzťah k otcovi a jeho názoru na realizovanie styku s
ním. Styk za prítomnosti matky považoval za kontraproduktívny a to z dôvodu, že vzťah rodičov je
problematický a komunikácia je narušená. Pre riadny výkon a realizáciu úpravy styku, ktorá by bolav prospech maloletých detí a zohľadňovala ich záujem je nevyhnutné, aby styk prebiehal v pokojnom
a bezkonfliktnom prostredí, tak aby mal otec možnosť v plnej miere tráviť čas s maloletými a plne sa
im venovať. Mal za to, že v rámci styku realizovaného v CDR Bratislava bez prítomnosti matky bude

mať otec dostatočný priestor, aby nadviazal vzťahovú väzbu s maloletými deťmi a po uplynutí takto
upraveného styku deti budú pripravené na styk s otcom bez prítomnosti matky.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v matkou napadnutej
časti potvrdiť. Poukázal na ich dohodu o styku s maloletými deťmi pred rozvodom manželstva i ako aj na

rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 11P/1/2018 zo dňa 05.09.2018, ktorý v tom čase upravil jeho styk s
deťmi od 09.00 hod. do 17.00 hod., s ktorým matka v čase, keď boli deti ešte menšie, súhlasila. Uviedol,
že aj kolízny opatrovník navrhol takmer identickú úpravu styku, s ktorým matka v zásade súhlasila,
pričombolozohľadnenéajto,ževnedeľubymalibyťdetidomaskôr,abysamaloletýI.O.moholpripraviť
do školy. Zdôraznil, že ani v doterajších rozhodnutiach súdov nebol styk upravený za prítomnosti matky,
ktorá má na deti veľký vplyv a ten negatívne vplýva na priebeh styku. Súd prvej inštancie preto styk

najskôr upravil za asistencie v CDR Bratislava, aby si s deťmi znovu našli k sebe cestu a aby do toho
matka nezasahovala. Matka síce motivuje deti na styk s ním, no vidí v tom účelovosť, ktorá tvrdí ako
chce, aby deti s ním kontakt mali, ale pravidelne pri každom styku akonáhle sa mu deti začnú venovať,
hrať sa, do styku zasahuje. Na súde ho vykresľuje v zlom svetle, že sa nezaujíma o vlastné deti a
že sa nevie o nich postarať. Ak by o deti nemal záujem, tak po všetkých týchto úskaliach, by na styk

s nimi prestal chodiť. Naopak, na deťoch mu záleží a robí všetko pre to, aby s nimi kontakt nestratil.
Dlhodobo sa jeho styk s deťmi nezlepšil. Myslel si, že keď matke umožním byť pri styku, bude deti v
styku podporovať, avšak matka iba určuje ako bude styk prebiehať. Uviedol, že výživné platí pravidelne,
kupuje deťom darčeky, chodí za nimi tak, ako určil súd (jedine keď pretrvával Covid 19 styk obmedzil pre
zákaz presúvania sa medzi okresmi). Trvá na úprave styku bez prítomnosti matky, lebo už 3 roky jeho

najbližší deti osobne nevideli a deti s ním nemajú nijaké zážitky. Matka ho ako otca nerešpektuje, deti
po nej všetko opakujú, učí ich robiť rozdiely medzi ľuďmi inej národnosti či slabšie situovanými ľuďmi.
Matka chce byť pri styku len preto, lebo ho chce mať po kontrolou.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že

odvolanie matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP, v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2
ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že
odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania matky, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP

v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

9. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania ak je to potrebné
na zistenie skutočného stav veci.

10. Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia : uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

11. Podľa § 37 ods. 8 veta prvá Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne
tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie
účelu výchovného opatrenia.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.13. Odvolací súd vo veci, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, čiastočne uznajúc
odvolacie dôvody matky dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nesprávne právne
posúdenie veci a z toho dôvodu nedostatočne zistený skutočný stav, dôvodné zrušiť a vrátiť na ďalšie

konanie. Súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie tak, ako mu to ukladá § 35 CMP, v
čase svojho rozhodovania nemal preukázaný a ustálený skutočný stav pre konečné rozhodnutie, keď
jeho rozhodnutie dvoma úplne odlišnými spôsobmi styku, založených na inom skutkovom základe,
po uplynutí stanovenej lehoty de facto znamená, následnú zmenu styku otca s maloletými deťmi bez
vykonania dokazovania. Súd prvej inštancie pri vyhlásení rozsudku, ako uviedol vo svojom odôvodnení,

mal za preukázanú potrebu psychologickej intervencie v akreditovanom zariadení (podľa § 37 ods. 2
písm. b) Zákona o rodine) a súčasne rozhodol, že po uplynutí doby štyroch mesiacov (bez bližšieho
zdôvodnenia určenej lehoty) za stavu, že podľa výroku I. rozsudku sa má otec s deťmi takto stretnúť
„aspoň 2x v mesiaci“, upravil styk bez toho, aby posúdil či došlo k odstráneniu dôvodov, ktoré ho viedli
k nariadeniu styku za asistencie psychológa v CDR Bratislava (dôvodil tým, „aby si obe maloleté deti s
otcom najskôr vybudovali pevnejší citový vzťah a otec si zdokonalil svoje rodičovské zručnosti“). Takúto

vzťahovú rodinnú situáciu konštatuje vo vyjadrení k odvolaniu matky aj kolízny opatrovník, ktorý za
dôvodné považuje upraviť styk otca s maloletými deťmi v CDR Bratislava, bez prítomnosti matky, aby
mal otec dostatočný priestor na nadviazanie vzťahovej väzby s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil, keď za predpokladu, že v záujme maloletých detí za účelom obnovenia
a aj zabezpečenia nerušeného a plnohodnotného styku otca s maloletými deťmi je najprv potrebná

psychologická intervencia v rodine, neaplikoval inštitút výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm.
b) Zákona o rodine, ktorý ako zákonný nástroj je možné v takýchto prípadoch využiť a následne po
vyhodnotení jeho priebehu a výsledkoch, rozhodnúť s konečnou platnosťou o zmene úpravy styku
otca s maloletými deťmi, resp. o dôvodnosti návrhu matky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je
teda správne, keď zmenu úpravy styku odstupňoval po uplynutí doby štyroch mesiacov do budúcna,

bez vykonania dokazovania v aktuálnom čase a zistenia skutočného stavu, ktorý je navyše závislý od
realizácie styku v akreditovanom zariadení a jeho výsledkoch (keďže psychologická intervencia v rodine
týkajúca sa maloletých detí by mala byť pre ďalšie nadväzujúce rozhodnutie súdu vyhodnotená). Z
rozhodnutia súd prvej inštancie tiež vyplýva, že návrhu matky čiastočne vyhovel avšak nerozhodol o
celom návrhu, keď vo zvyšku (ktorým sa domáhala úpravy styku za jej prítomnosti) nezamietol.

14. Za popísanej situácie možno uviesť, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia neúplne zistil skutočný stav a tento nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu rozsiahlosti
potrebného dokazovania) odvolacím súdom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok už len z tohto
dôvodu, bez toho, aby sa zaoberal inými dôvodmi odvolania matky, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c)

CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1
CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie objasní výsluchom rodičov aktuálnu rodinnú situáciu, spôsob
doposiaľ realizovaného styku otca s maloletými deťmi, pokiaľ rodičia už realizovali styk otca s maloletými

deťmi v CDR Bratislava podľa výroku I. napadnutého rozsudku, jeho priebeh vyhodnotí. Vyhodnotí aj
spoluprácu rodičov s akreditovaným subjektom Tenenet o.z. Senec, v ktorej matka podľa vyjadrenia
kolízneho opatrovníka spolupracuje aj naďalej na dobrovoľnej báze. Pokiaľ sa styk podľa výroku I.
doposiaľ nerealizoval a súd aj vzhľadom na odstup času a spôsob aktuálne realizovaného styku už
aj s poukazom na vek detí, dospeje k záveru, že je v záujme maloletých detí dôvodná psychologická

intervencia, za účelom upevnenia ich vzťahových väzieb s otcom a posilnenia jeho rodičovských
zručností, začne aj bez návrhu konanie o uložení výchovného opatrenia maloletým deťom a otcovi (§
23 ods.2, § 24 a nasl., CMP), výchovné opatrenie s presne stanoveným účelom a dobou nariadi (trvanie
výchovného opatrenia vymedzí na presne stanovený čas a určí počet hodín psychologickej intervencie,
môže pritom spôsob jej výkonu a stretnutia s psychológom ponechať na určenie akreditovaného

subjektu, ktorému uloží výchovné opatrenie vykonávať, vzhľadom na bydlisko maloletých detí vyhodnotí
aj možnosť uložiť výchovné opatrenie v mieste ich bydliska) a výsledky a priebeh výchovného opatrenia
vyhodnotí. O návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi rozhodne po zistení
skutočnéhostavuvčasesvojhorozhodnutia,nazákladevykonanianavecvzťahujúcehosadokazovania
a pokiaľ nariadi výchovné opatrenia aj na základe zhodnotenia jeho výsledkov v súlade s § 188 a § 195

a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP).16. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi a
vo veci rozhodne (§ 391 ods. 2 CSP). Dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení
v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

17. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade
trov konania a v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).