Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 11, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010635
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8317010635.6

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.01.2022 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Bc. P. M. proti rozsudku Okresného
súdu Humenné sp. zn. 1T/110/2017 zo dňa 03.06.2021.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/110/2017 zo dňa 03.06.2021 bol obžalovaný Bc. P.
M. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a), ods. 4 Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 28.08.2016 v čase o 03.10 hod. na ceste III/3892 v obci Klenová, okres Snina, viedol osobné

motorové vozidlo zn. VW L. e.č. X.-R. smerom od obce Kalná Roztoka, pričom v tom čase mal v
krvi koncentráciu etanolu (alkoholu) najmenej 1,65 gramov na jeden kilogram krvi, t.j. 1,65 promile a
ako vodič sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, následkom čoho na
priamom úseku cesty pravou prednou časťou vozidla rýchlosťou 75 km/h narazil do ľavej zadnej časti
tam odstaveného autobusu zn. SOR e.č. M.-XXX W., ktorý bol odstavený pri pravom okraji vozovky
pred rodinným domom č. XX, kde po náraze vozidlo prešlo do protismeru a následne mimo vozovku,

narazilo do oplotenia rodinného domu č. XX majiteľa P. P. a do oplotenia rodinného domu č. XX majiteľa
U. L., následkom čoho utrpel D. O., sediaci vo vozidle VW L. e.č. X.-R. ako spolujazdec na mieste vedľa
vodiča, zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol, čím ako vodič
porušil povinnosti vodiča uvedené v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
zákonov - venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke v zmysle § 4 ods.
1 písm. c) cit. zákona, prispôsobiť rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam a

iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť
vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad v zmysle § 16 ods. 1 cit. zákona, jazdiť v obci rýchlosťou
najviac 50 km/hod. v zmysle § 16 ods. 4 cit. zákona a porušil zákaz viesť vozidlo v takom čase po požití
alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v
jeho organizme v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) cit. zákona,

za čo mu bol podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l),
§ 46 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 5 písm. b) Tr. zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel všetkých skupín na doživotie.Súčasne bolo rozhodnuté podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázaním poškodeného P. O. s jeho
uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 17.06.2021 prostredníctvom svojho obhajcu, v
odôvodnení ktorého po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku a citácii ustanovení § 2 ods. 10, 12,
19, § 168 ods. 1, § 321 ods. 1 Tr. poriadku vyslovil, že napadnutý rozsudok vo vzťahu k vine je predčasný,
pretože súd pri uznaní viny sa nevysporiadal so všetkými dôležitými skutočnosťami, čo v konečnom
dôsledku môže mať vplyv na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného a tým aj na druh a výmeru trestu

a porušil právo obžalovaného tým, že nevypočul navrhovaných svedkov. Rozsudok okresného súdu je
nesprávny v dvoch zásadných veciach a to, že súd nesprávne vyhodnotil znalecký posudok z odboru
dopravy a uložený trest je neprimeraný. Okresný súd pri uznaní viny obžalovaného a pri ustálení právnej
kvalifikácie konania obžalovaného vychádzal len zo znaleckého posudku, čo je zrejmé z odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Súdny znalec ale na hlavnom pojednávaní vypočutý nebol, pretože súd návrh
na jeho vypočutie zamietol. Výsluchom znalca podľa jeho názoru je potrebné náležitým spôsobom

vysvetliť minimálne tri skutočností, ktoré môžu mať vplyv na právnu kvalifikáciu skutku. Ide o skutočnosti
- prekážka na ceste vytvorená autobusom, viditeľnosť v čase nehody a pohyb vozidla VW L. pri správnej
technike jazdy (50 km/hod.). Napriek tomu, že súd bol povinný vykonať celé dokazovanie nanovo, nie
je možné nebrať do úvahy, že v predchádzajúcom senáte bol na hlavnom pojednávaní dňa 01.07.2019
vypočutý súdny znalec, ktorý uviedol, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola neskorá

reakciavodičanaprekážkunacesteaotázka,čimalvodičtakútoprekážkupredvídať,ideoprávnuvec,k
tej sa vyjadrovať nebude. Znalec ale na otázku, prečo reakcia bola neskorá, jednoznačne neodpovedal.
V zápisnici o obhliadke miesta činu je uvedené, že v čase nehody bola hmla a zlá viditeľnosť. Na
položenú otázku, aká bola za tejto situácie primeraná rýchlosť zo strany vodiča, keď odstavený autobus
nebol osvetlený, znalec jednoznačne neodpovedal. Uviedol len citáciu vyhlášky, že vodič musí rýchlosť

prispôsobiť stavu a povahe vozovky a dohľadnosti, ktorú má. Je nespornou skutočnosťou, že autobus
bol odstavený nesprávne a vôbec nebol osvetlený. V čase nehody bola zlá viditeľnosť a hmla, pritom
vyšetrovací pokus bol vykonaný za iných poveternostných podmienok. V doterajšom konaní nebola
zodpovedaná otázka, aká mala byť primeraná reakcia obžalovaného v prípade hmly na neosvetlený a
zle odstavený autobus. Autobus bol od stredovej čiary vzdialený iba 1,4 m. Okresný súd k argumentácii

obžalovaného o nesprávnom parkovaní autobusu, ako aj k zníženej viditeľnosti v dôsledku hmly uviedol,
že tieto dve okolnosti pri úvahách o výroku o vine, o ktorom súd rozhodoval, nemali žiadny vplyv.
Uvedený záver je predčasný. Znalec sa k povinnostiam vodiča autobusu vyjadril v znaleckom posudku
na strane 42 a z nich a z konštatovania v znaleckom posudku, že autobus stál pred zrážkou odstavený
pri pravom okraji cesty, nebol osvetlený a do vozovky zasahoval 1,9 m od pravého okraja vozovky,

čo bola poloha 1,4 m od stredovej deliacej čiary vozovky vpravo a k smeru prichádzajúceho vozidla
VW L. bol otočený zadnou stranou vyplýva, že po odstavení autobusu ostal pravý jazdný pruh široký
najmenej 3 m, odstavený autobus tvoril prekážku cestnej premávky a pravidlá cestnej premávky vodičovi
neumožňovali odstaviť autobus v obci Klenová pred rodinným domom č. XX. Podľa vykonanej analýzy
priebehu nehody znalec konštatoval, že vodič reagoval na neosvetlený autobus vo vzdialenosti 35,31

metra pred zrážkou a uvažoval pritom s hodnotou reakčného času vodiča na nekontrastnú prekážku
1,70 s. Zaparkovaný neosvetlený autobus tvoril silne nekontrastnú prekážku, podstatné je však aj
to, aká silná hmla bola v čase nehody. Znalec miestnu hmlu a jej možný vplyv na dohľadnosť na
neosvetlenú prekážku v noci pri iba rozsvietených svetlách vozidla VW L. nevylúčil. Je nesporné, že v
čase nehody bola nočná tma a hmla a súd zisťovaniu zníženej viditeľnosti v dôsledku hmly nevenoval

žiadnu pozornosť. V tejto súvislosti oznámila obhajoba súdu mená členov hliadky OO PZ, ktorá sa
dostavila na miesto dopravnej nehody, a navrhla, aby boli vypočutí k poveternostným podmienka, v čase
ich príchodu na miesto samé. Tiež navrhli vypočuť záchranára M. F., ktorý bol na mieste dopravnej
nehody. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že vodič vozidla VW L. potreboval z dovolenej rýchlosti 50
km/hod. na zastavenie pred prekážkou vzdialenosť 37,90 m. Pri neosvetlenom autobuse v hmle mohol

vodič zabrániť zrážke havarijným brzdením a zastavením za autobusom v prípade rýchlosti do cca 47
km/hod., z rýchlosti 47 km/hod. už za autobusom zastaviť nemohol ale mohol sa autobusu vyhnúť vľavo.
Iba zastavenie pred miestom zrážky dáva 100 % istotu, že k zrážke nedôjde. Ak by aj obžalovaný dodržal
pravidlá cestnej premávky a jazdil by rýchlosťou 50 km/hod., technicky nebol schopný ani pri využití
plného brzdného spomalenia zastaviť pred miestom zrážky. So zreteľom na uvedené a tiež na závery

vyšetrovacieho pokusu a na stanovenú technickú príčinu dopravnej nehody navrhol vypočuť znalca na
zodpovedanie, na základe akých prepočtov dospel znalec k záveru k neskorej reakcii vodiča VW L., akou
technikou jazdy sa mal pohybovať, aby včas rozpoznal prekážku a dokázal po jej rozpoznaní brzdením
zastaviť s vozidlom pred miestom zrážky. V ďalšom poukázal na porušenia povinností zo strany druhéhoúčastníka dopravnej nehody, zo strany vodiča autobusu a prevádzkovateľa autobusu, ktorí mali podiel
na vzniku kolíznej situácie a následne aj na vzniku dopravnej nehody. Pokiaľ by vodič autobusu, resp.
jeho prevádzkovateľ zabezpečil státie (parkovanie) mimo cestnej komunikácie, táto by bola prejazdná v

oboch jazdných pruhoch v plnom profile a k nehode by nedošlo. Ide o dôležitú otázku, ktorá má vplyv
na právnu kvalifikáciu konania. Pokiaľ je príčinou dopravnej nehody aj zle odstavený a neosvetlený
autobus, jeho konanie by mohlo byť kvalifikované ako prečin podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona. V závere
ešte poukázal na rozhodnutia publikované pod R 73/1982 a R 26/1964. Z vyššie uvedených dôvodov
potom navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) e) Tr.

poriadku a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie.

Poškodení prostredníctvom splnomocnenca vyslovili, že s dôvodmi odvolania nesúhlasia. V prvom
rade poukázali na to, že skutok sa stal pred viac ako piatimi rokmi a táto dĺžka trvania trestného
konania má negatívny dopad na všetky strany konania, najmä na nich ako poškodených, a veria,
že sa v dohľadnej dobe dočkajú spravodlivého právoplatného rozsudku. Stotožňujú sa s rozsudkom

okresného súdu a majú za to, že súd jasne a úplne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a uložil obžalovanému primeraný trest. Argumenty
obžalovaného v zdôvodnení odvolania sú nepodstatné, zdá sa akoby cieľom obžalovaného bolo čo
najviac oddialiť právoplatné rozhodnutie. Súd v odôvodnení rozsudku súvislo, logicky a podrobne
vysvetlil výrokovú časť, pričom sa vysporiadal s argumentáciou obžalovaného uvádzanou v odvolaní.

Dôkazy navrhované obžalovaným nie sú relevantné a spôsobilé zmeniť dôkaznú situáciu a skutkový
stav veci. K argumentom obžalovaného o nesprávne zaparkovanom autobuse a zníženej viditeľnosti v
dôsledku hmly súd správne poznamenal, že tieto dve okolnosti pri úvahách o výroku o vine, pre skutok,
o ktorom súd rozhodoval, nemali žiaden vplyv. Bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný nejazdil
takou primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad, čím

porušil povinnosť vodiča uvedenú v § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. Navyše bola obžalovanému zistená
taká koncentrácia alkoholu v krvi, ktorá spôsobila stav vylučujúci viesť motorové vozidlo. Okresný súd pri
ukladaní trestu prihliadol aj na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného na trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá z 25.06.2012, na postoj obžalovaného - nedostatočnú mieru sebareflexie, prenášanie
zodpovednosti na nesprávne parkujúci autobus resp. hmlu. Súd uložil obžalovanému trest odňatia

slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Na základe uvedeného navrhli, aby krajský súd potvrdil
napadnutý rozsudok.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317

ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pri
tom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1, a
zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Po preskúmaní postupu konajúceho súdu v tomto štádiu konania odvolací súd konštatuje, že nezistil
pochybenia takého charakteru, ktoré by opodstatňovali zrušenie napadnutého rozsudku. Obžalovaný
mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladeného mu obžalobou za vinu, mal možnosť navrhovať dôkazy a
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, pritom mu bolo umožnené predložiť argumentáciu o svojej nevine,
resp. o zmiernení jeho viny a tým aj trestu v rámci záverečnej reči a posledného slova. Obžalovaný

bol zastúpený obhajcom, ktorého si zvolil a ktorý reálne uplatňoval práva obhajoby. Uvedené postupy
konajúceho súdu osvedčujú v tomto rozsahu dodržanie práva na obhajobu.

Konajúci súd vykonal dokazovanie v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie vo veci podľa pravidiel
stanovených procesným predpisom, preto o výsledky procesu dokazovania mohol opierať svoje

skutkové zistenia. Keďže procesný postup súdu ako taký a aj pri vykonávaní dôkazov je v súlade so
zákonom, odvolací súd nevzhliadol dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm.
a) Tr. poriadku, ako to navrhoval odvolateľ.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku plynie podstatný obsah vykonaných dôkazov a ich hodnotenie,

ktoré zakladalo záver súdu o ustálení skutkových zistení v rozsahu rozvedenom vo výroku o vine
napadnutého rozsudku.Odvolací súd sa stotožnil so záverom konajúceho súdu, že obžalovaný viedol v rozhodnom čase osobné
motorové vozidlo zn. VW L. X v obci Klenová a v tom čase mal v krvi koncentráciu etanolu najmenej
1,65 promile, ktoré skutočnosti vyplývajú jednak z obhliadky miesta dopravnej nehody a z lekárskej

správy z 28.08.2016 o odobratí vzorky krvi na skúšku na alkohol a z výsledku toxikologického vyšetrenia
o koncentrácii etanolu v krvi 1,65 g/kg, čo zodpovedá 1,65 promile alkoholu v krvi. Z uvedeného je
teda zrejmé, že obžalovaný v čase vedenia osobného motorového vozidla bol pod vplyvom alkoholu a
nachádzal sa v strednom stupni opitosti.

Dokazovaním tiež bolo zistené, že obžalovaný narazil pravou stranou motorového vozidla, ktoré viedol,
rýchlosťou 75 km/hod. do odstaveného autobusu na štátnej ceste v obci Klenová, kde bola predpísaná
najvyššia dovolená rýchlosť 50 km/hod. Uvádzané zistenia sa opierajú o závery znaleckého posudku z
odboru dopravy, zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a tiež o výpoveď svedka M. P., ktorý
išiel na cestu k autobusu a otvoril vozidlo po tom, čo začul silný náraz a zaregistroval záblesk svetla.

Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody plynie, že na štátnej ceste III. triedy v obci
Klenová neboli zistené žiadne stopy brzdenia vozidla VW L., o čo opieral znalec svoj záver o 75 km/hod.
nárazovej rýchlosti vozidla VW L. do odstaveného autobusu SOR.

Zo skutkových zistení ustálených konajúcim súdom, ktoré považuje odvolací súd za zodpovedajúce

výsledkom procesu dokazovania, je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil viacerých porušení povinností
uložených mu podľa zákona o cestnej premávke. Obžalovaný nerešpektoval v obci najvyššiu dovolenú
rýchlosť (§ 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke ZoCP), ktorou je 50 km/hod., ale jazdil minimálne
rýchlosťou 75 km/hod., rýchlosť svojej jazdy neprispôsobil ani poveternostným podmienkam a iným
okolnostiam, ktoré možno predvídať a nejazdil primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo

na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad (§ 16 ods. 1 ZoCP), pretože hoci bola tma, hmla a pohyboval sa
v obci, kde mohol predvídať prekážky vedľa cesty, svoju rýchlosť neznížil. Pritom stačilo ju znížiť na
rýchlosť maximálne dovolenú v obci, pretože už pri tejto rýchlosti podľa znaleckých záverov by vodič
mohol nehode zabrániť minimálne tým, že by sa vyhol odstavenému autobusu jeho obídením vľavo
alebo havarijným brzdením by prakticky mohol zastaviť, a pri rýchlosti 47 km/hod. by vodič mohol

zastaviť vozidlom pred odstaveným autobusom. Pri týchto výpočtoch sa brala reakčná doba vodiča
s prihliadnutím i na zníženú viditeľnosť v dôsledku nočnej doby a hmly a súčasne so zreteľom na
nekontrastnú prekážku, ktorou v danom prípade bol odstavený autobus. Okrem toho sa obžalovaný plne
nevenoval vedeniu motorového vozidla (§ 4 ods. 1 písm. c) ZoCP), pretože jeho tvrdenie, že keď zbadal
prekážku,takzačalbrzdiť,jevpríkromrozporesozisteniamizadokumentovanýmivzápisnicioobhliadke

z miesta dopravnej nehody, pri ktorej brzdné stopy zistené neboli. Z uvedeného teda možno vyvodiť,
že obžalovaný neskoro zbadal odstavený autobus a snažil sa mu vyhnúť vľavo, čo aj pre oneskorenú
reakciu nestihol a narazil doň pravou stranou motorového vozidla VW L..

Za dôležitú povinnosť sa vo všeobecnosti považuje povinnosť, ktorej porušenie spravidla zvyšuje

nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie, prípadne môže ísť o škodu na majetku alebo na iných
právach dotknutej osoby. Ide o povinnosti, ktoré pre páchateľa vyplývajú z jeho pôsobnosti v pracovnom
alebo funkčnom zaradení, prípadne vyplývajú zo zákona alebo z iného všeobecne záväzného právneho
predpisu. V cestnej doprave sú typickými prípadmi porušenia dôležitej povinnosti jazda pod vplyvom
alkoholu, neprimeraná rýchlosť, nedostatočná účinnosť bŕzd, o čom vodič vedel, jazda v protismere,

nedanie prednosti v jazde, porušenie súčasne viacerých povinností vodiča (napr. prekročenie rýchlosti,
nedostatočný odstup medzi vozidlami, telefonovanie počas jazdy).

V súvislosti s hodnotením porušenia povinností pri vedení motorového vozidla nemožno opomenúť ani
ustanovenie § 137 ods. 2 ZoCP, podľa písm. c) ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným

spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,
pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si
povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe a tiež z výkladového pravidla zákona o cestnej premávke je

opodstatnený záver, že za porušenie dôležitej povinnosti pri vedení motorového vozidla v danej
veci je potrebné posudzovať súhrn viacerých porušených povinností, pretože tieto viedli k dopravnej
nehode s následkom ohrozenia zdravia a života, resp. majetku, čo zodpovedá kvalifikačnému pojmu
ustanovenému v § 138 písm. h) Tr. zákona, a pri jeho priznaní a spôsobení smrti ako následku dopravnejnehody, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením dôležitých povinností pri vedení motorového vozidla,
je kvalifikácia skutku podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona opodstatnená.

Odvolací súd v súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku dáva do pozornosti i dokázanú skutočnosť,
a to ovplyvnenie obžalovaného alkoholom na úrovni 1,65 promile etanolu v krvi, čo zodpovedá
stavu stredne ťažkej opitosti, ktorý stav vyvoláva zníženie pozornosti, zníženie schopnosti predvídania
nebezpečenstva, zníženie zábran a zvyšuje nekritickosť, v dôsledku čoho jedinec je odvážnejším, skôr
poruší predpisy a oneskorene reaguje. To nastalo aj v posudzovanom prípade, pretože obžalovaný

neznížil rýchlosť v dôsledku poveternostných podmienok a ani v dôsledku, že sa pohyboval motorovým
vozidlom v obci, jazdil rýchlo, čím si sám privodil rizikovú jazdu a neschopnosť zastaviť na vzdialenosť,
na ktorú má dohľad. Obžalovaný mal pritom i oneskorené reakcie pod vplyvom požitia alkoholu, čomu
zodpovedá zistenie, že nestihol reagovať brzdením na prekážku, ktorú zrejme oneskorene zbadal.

Zistený stav opitosti obžalovaného v čase vedenia motorového vozidla našiel svoj odraz v právnej

kvalifikácii skutku podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona.

Obžalovaný namietal, že skutkový stav nebol objasnený v dostatočnom rozsahu a že bolo potrebné
doplniť dokazovanie výsluchom svedkov policajtov k zníženej viditeľnosti, ktorému návrhu nevyhovel
ani odvolací súd z dôvodu, že znížená viditeľnosť je zadokumentovaná v zápisnici o obhliadke z miesta

dopravnej nehody. Znalecké dokazovanie bolo vykonané v súlade so zákonom, keďže obžalovaný dal
k prečítaniu znaleckého posudku súhlas, a výsluch znalca nebol dôvodný so zreteľom na jeho závery,
ktoré neboli spochybňované a postačovali na rozhodnutie v súhrne s ďalšími vykonanými dôkazmi.

Odvolací súd so zreteľom na uplatňovanú odvolaciu námietku spočívajúcu v porušení povinností

vodiča autobusu a jeho prevádzkovateľa ako účastníkov dopravnej nehody uvádza, že odstavenie
neosvetleného autobusu zasahujúceho do cesty ako jedna z možných príčin dopravnej nehody je
zanedbateľná popri porušeniach, ktorých sa dopustil obžalovaný ako vodič osobného motorového
vozidla, ktoré mali rozhodujúci význam na vznik dopravnej nehody a preto za vznik dopravnej nehody
zodpovedá obžalovaný. Ak by sa bol obžalovaný plne venoval vedeniu motorového vozidla bez

ovplyvnenia alkoholom, dodržiaval by primeranú rýchlosť a neprekračoval by najvyššiu povolenú
rýchlosť, mohol nehode zabrániť tak, že pokiaľ by aj nebrzdil, čo sa nestalo ani pred nehodovým dejom,
mohol sa prekážke vyhnúť jej obídením (primerane NS SR 3Tz 5/1971).

Obhajoba poukazuje na nezodpovedanie otázky, ako mal obžalovaný primerane reagovať v prípade

hmly na neosvetlený a zle odstavený autobus. Odvolací súd vo vzťahu k tejto námietke opätovne
dáva do pozornosti závery znaleckého posudku z odboru dopravy, z ktorých možno vyvodiť primeranú
rýchlosť, akou sa mal obžalovaný pohybovať, so zreteľom na podmienky dohľadu. Primeranou rýchlosť
vzhľadom na dané poveternostné podmienky je rýchlosť 47 km/hod., čo je iba o málo nižšia rýchlosť ako
najvyššia dovolená rýchlosť na danom úseku 50 km/hod., pretože pri skorej reakcii mohol obžalovaný

zabrzdiťpredodstavenýmautobusom.Zazavádzajúcupovažujeodvolacísúdúvahuobhajoby,žejedine
zastavenie pred miestom zrážky dáva 100 % istotu, že k zrážke nedôjde, pretože vodič motorového
vozidla v krátkej dobe musí vždy zvážiť svoju reakciu na situáciu vzniknutú na ceste. Práve okolnosti,
za ktorých obžalovaný viedol motorové vozidlo, a tými sú nočná doba, kedy je premávka nízka, a
lokalita, v rámci ktorej sa obžalovaný pohyboval motorovým vozidlom, opodstatňujú záver, že pri

dodržaní najvyššej dovolenej rýchlosti mohol obžalovaný bezpečne obchádzať odstavený autobus. V
tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že najvyššia dovolená rýchlosť bola len o minimálny rozsah
vyššia ako primeraná rýchlosť - 3 km/hod.

Prípadná reakcia vodiča na neosvetlený autobus vo vzdialenosti 35,31 m pred zrážkou plynúca zo

znaleckého posudku, na ktorú poukazuje obhajoba, nevyznieva v prospech obžalovaného, pretože ak
by sa vozidlo pohybovalo najvyššou dovolenou rýchlosťou, mohol sa obžalovaný vedením motorového
vozidla autobusu vyhnúť vľavo a tak by zabránil stretu motorového vozidla s autobusom ak by reagoval
včas.

Napokon je potrebné uviesť i to, že obžalovaný mal a mohol predvídať prekážku na ceste, pretože
vzhľadom k tomu, že obec je zastavanou oblasťou, na ceste sa môžu nachádzať odstavené vozidlá z
dôvodu vyvstania rôznych kolíznych situácií, pre ktoré motorové vozidlo mohlo byť odstavené, či už z
technických príčin alebo z dôvodu existujúcej príčiny na strane jeho vodiča, resp. aj iné prekážky.K hodnoteniu zavinenia obžalovaného podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, ktoré je v danom prípade
preukázané, upriamuje odvolací súd pozornosť i na to, že obžalovaný ako vodič už po požití alkoholu

zavinil dopravnú nehodu, preto mal vedomosť a aj predstavu o tom, že ako vodič ovplyvnený alkoholom
môže v dôsledku jeho zníženej pozornosti a neskorej reakcie na vzniknutú dopravnú situáciu na ceste
spôsobiť kolíziu s motorovým vozidlom s následkom ohrozenia nielen na majetku ale aj na zdraví a
živote osôb prevážajúcich v ním vedenom osobnom motorovom vozidle.

Obžalovanému bol za uvedený prečin so spôsobením nenapraviteľného následku uložený trest odňatia
slobody vo výmere 4 rokov, čo zodpovedá sankcii na dolnej hranici trestnej sadzby stanovenej zákonom
za prečin usmrtenia v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa ods. 4 § 194 Tr. zákona. Konajúci súd
pritom prihliadal na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zákona, že obžalovaný sa k trestnej
činnosti priznal a svoje konanie oľutoval. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil, pretože priznanie
sa k spáchanému trestnému činu má zahrňovať nielen priznanie sa k činu, ale aj prijatie zodpovednosti

za konkrétny trestný čin bez toho, aby sa prenášala zodpovednosť za zavinenie na iné osoby, resp.
subjekty, čo v danom prípade pretrváva ešte aj v odvolacom konaní, keď sa vyvíja snaha preniesť mieru
zavinenia na vodiča autobusu, ktorý odstavil autobus na ceste v obci, kde ale takto autobus parkoval
v nočných hodinách takmer 20 rokov po dohode s obcou Klenová, i keď to nebolo v súlade s právnou
úpravou. So zreteľom ale na to, že odvolanie podal iba obžalovaný vo svoj prospech, odvolací súd na

túto priznanú poľahčujúcu okolnosť musel prihliadať, pretože v dôsledku jej priznania došlo aj k úprave
zákonnej trestnej sadzby v prospech obžalovaného podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona znížením jej hornej
hranice o jednu tretinu z rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby.

Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov je trestom primeraným k všetkým okolnostiam

prípadu, teda i po zohľadnení, že poškodený neb. L. O. vedel, že obžalovaný požíval alkohol, a aj napriek
tomu sadol do auta, ktorým ho obžalovaný viezol domov, do obce Ubľa.

Samotná skutočnosť, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu, ešte nezakladá analogické
použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zákona, pre ktorý sa vyžaduje, ako je to už vyššie

spomenutépriznanievtakejmiere,ktorébyzodpovedalopriznaniuvinyaprávnejkvalifikácieskutku,čov
posudzovanom prípade nenastalo. Obžalovaný naďalej nekriticky poukazuje na ďalšiu príčinu dopravnej
nehody, pričom rozhodujúcim porušením pravidiel je vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu
a neprispôsobenie rýchlosti poveternostným podmienkam, rozhľadu, či prekročenie povolenej rýchlosti
v zmysle § 16 ods. 1, 4 zákona o cestnej premávke berúc do úvahy i to, že obžalovaný sa práve pod

vplyvom alkoholu nevenoval v dostatočnej miere situácii v cestnej premávke podľa § 4 ods. 1 písm. c)
zákona o cestnej premávke.

Do úvahy je potrebné vziať i to, že obžalovaný už spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, podstata ktorého spočívala v spôsobení dopravnej nehody pod

vplyvom alkoholu s hladinou najmenej 1,54 promile alkoholu v krvi dňa 26.11.2011. Uvedené je zrejmé
z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/70/2012 z 25.06.2012, ktorým mu bol uložený
peňažný trest 400,- eur a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu
16 mesiacov. Tento trest vykonal obžalovaný iba čiastočne, keďže dňa 14.11.2012 na jeho návrh bolo
rozhodnuté o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, pričom o osvedčení sa

bolo rozhodnuté dňa 17.01.2014. Aj keď sa zo zákona hľadí na obžalovaného, akoby v tejto trestnej
veci nebol odsúdený, zahladenie sa nevzťahuje na spáchanie prečinu, preto na túto okolnosť možno
prihliadať.

Táto okolnosť je dôležitou pre posúdenie recidívy u obžalovaného. Okrem toho je potrebné vziať do

úvahy, že počas skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti
bolo správanie sa u obžalovaného pri dodržiavaní predpisov vynútené. Potom dobu od januára 2014 do
augusta 2016, kedy došlo k spáchaniu prečinu usmrtenia závažnejším spôsobom konania, je potrebné
hodnotiť ako pomerne krátku, ktorá svedčí o tom, že predtým uložený trest za vedenie motorového
vozidla pod vplyvom alkoholu s následkami „iba“ spôsobenia škody na majetku nebol dostatočným na

jeho nápravu, keďže opätovne obžalovaný spáchal prečin v súvislosti s vedením motorového vozidla
pod vplyvom alkoholu.Uvedené odvolací súd posúdil ako dôvody, pre ktoré neprichádzal do úvahy iný druh trestu (trest
domáceho väzenia) a nestotožnil sa s úvahou odvolateľa, že uložený trest je prísny. Napokon, konaním
obžalovaného bol spôsobený nenapraviteľný následok, čo bolo tiež jedným z kritérií pri rozhodovaní o

ukladaní trestu.

Na zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby neboli splnené žiadne podmienky.
Okolnosť, že vo veci od začatia trestného stíhania do jeho právoplatného ukončenia uplynula doba
viac ako 5 rokov 4 mesiace, nie je výnimočnou a sama o sebe nezakladá aplikáciu zmierňovacieho

ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Ostatne, ako to plynie z obsahu spisu, k predĺženiu trestného
stíhania došlo aj na základe žiadostí obžalovaného okrem iného i zo zdravotných dôvodov majúcich svoj
pôvod v zraneniach súvisiacich s dopravnou nehodou, ktorý sa nezúčastňoval hlavného pojednávania
a žiadal ho opakovane odročiť. Ak si obžalovaný uplatňoval svoje právo byť prítomný na hlavnom
pojednávaní a súd mu vyhovel v záujme dodržania práva na spravodlivé prejednanie veci, nemôže
potom tento postup uplatňovať vo svoj prospech.

Ani návrh obžalovaného na konanie o dohode o vine a treste nemôže mať vplyv na rozhodovanie o
ukladaní trestu, pretože obžalovaný sa v prípravnom konaní nepriznal v rozsahu zodpovedajúcom pre
postup podľa § 232 a nasledujúce Tr. poriadku, ktorého základom je, aby obvinený okrem priznania sa k
spáchaniu skutku uznal svoju vinu, k čomu nedošlo. Napokon na hlavnom pojednávaní dňa 01.07.2019,

kedy sa začalo s dokazovaním vo veci, obžalovaný neprejavil záujem uzavrieť dohodu o vine a treste.

Odvolací súd posúdil aj ponuku prevzatia záruky za nápravu obžalovaného za súčasného podania
návrhu na zmiernenie výšky trestu Gréckokatolíckej cirkvi v Snine so záverom, že nie sú splnené
podmienky na takýto postup, keďže neprichádzalo do úvahy uloženie podmienečného trestu odňatia

slobody, a nie sú ani dané dostatočné predpoklady, aby sa obvinený jej pôsobením napravil. Z
ponuky prevzatia záruky totiž nevyplývajú žiadne konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného a pokiaľ
Gréckokatolícka cirkev v Snine poukazuje na doterajší život obžalovaného, zrejme obžalovaným nebola
oboznámená, že už spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona
dňa 26.12.2011.

Pre účely výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, keďže boli na to splnené podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zákona.

Konajúci súd postupoval správne, ak obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidielvšetkýchdruhovnadoživotie,pretožektomumalsplnenézákonomstanovenépodmienkypodľa
§ 61 ods. 5 písm. b) Tr. zákona. Obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.
4 Tr. zákona ako vodič dopravného prostriedku, v dôsledku čoho konajúci súd bol povinný aplikovať
citované ustanovenie pri ukladaní trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov.

Výrok o náhrade škody odvolací súd nezrušil, keďže ho považoval za formálny, poškodený si uplatňoval
škodu v civilnom konaní, ktorá skutočnosť plynie zo zápisnice o úkone súdu z 01.07.2019.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd odvolanie obžalovaného posúdil ako nedôvodné a ako

také ho postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.