Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 4T/9/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911010031
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Jurko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7911010031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov rozhodol samosudcom JUDr. Milanom Jurkom na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 29. 10. 2013

r o z h o d o l :

t a k t o :

Obžalovaný B. Z., E.. XX. X. XXXX K. J., J. I. J., Q..
Y. č. 3777/JA,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 6. 6. 2010 v čase okolo 22.20 hod. v areáli bývalého Zväzarmu na ul. O.. Y. K. J. L.yzicky napadol
X. D., a to tak, že ho viackrát udrel kovovou tyčou do oblasti hlavy a následne mu pristúpil pravú nohu,
čím poškodenému spôsobil zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív v čelovo - temennej, čelovo
spánkovej oblasti vpravo a zlomeninu zadnej hrany píšťaly vpravo bez posunutia úlomkov s natrhnutím
deltového väzu s dobou liečenia v trvaní do 42 dní,
t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
t ý m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3, § 56 ods.1/ Trestného zákona k peňažnému trestu vo
výške 300,- Eur /tristo eur/.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad marenia peňažného trestu súd ukladá náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ mesiac.

Podľa § 288, ods. 1 trestného poriadku poškodený X. D., E.. XX. X. XXXX, I. J.F., Q.. D. Č.. XXXX/X7,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trebišove podal obžalobu na obžalovaného pre skutok, ktorý je

uvedený vo výrokovej časti rozsudku a ktorého sa mal obžalovaný dopustiť spôsobom, ako je tam
uvedené.Obžalovaný v prípravnom konaní ako aj na hlavných pojednávaniach popieral spáchanie uvedeného
skutku. Uviedol, že nemohol spôsobiť zranenia poškodenému, pretože v tom čase bol v lekárni, ktorá
mu patrí, kde sa vykonávala inventúra a on konkrétne sa pokúšal odstrániť technickú poruchu tlačiarne

spolu s U. S.. Údajne o incidente a o tom, čo sa stalo poškodenému, sa dozvedel až s odstupom o
niekoľko dní. Toto tvrdenie obžalovaného vyvracajú výpovede svedkov X. D. - poškodeného, svedkyne
Š. Z.Ň., nepriamo výpoveď svedka Martina Novikmeca a taktiež svedka B. R..

Poškodený X. D. vo svojich výpovediach uviedol, že to bol obžalovaný, ktorý ho v neskorých večerných

hodinách dňa 6. 6. 2010 napadol v priestore, kde mal dielňu, pričom k útoku došlo kovovou tyčou, ktorou
ho udrel do oblasti hlavy a po páde na zem, kde mal spadnúť aj obžalovaný, mu pristúpil pravú nohu,
pričom mu spôsobil ďalšie zranenia. Poškodený uviedol, že pri tomto incidente bola už v súčasnej dobe
bývalá manželka obžalovaného.

Svedkyňa Š. Z. vo svojej výpovedi uviedla, resp. potvrdila výpoveď poškodeného D., pokiaľ ide o

skutočnosť, kto napadol poškodeného, pričom uviedla, že útočníkom bol jej bývalý manžel. Svedkyňa
taktiež uviedla, že nevie popísať predmet, ktorý bol použitý ako útočný, pretože predtým tento predmet
nevidela.

Svedok A. E. vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako záchranár, pričom mali v čase skutku

signalizovaný zájazd, počul na dvor nejaký krik, ale len zakričal smerom, odkiaľ krik prichádzal, či má
zavolať políciu. Potom odišiel na výjazd. Ku skutočnosti uvedenej v jeho výpovedi z 2. 7. 2010, kde mal
uviesť, že videl pred bránou muža, ktorého pozná a vie, že robí v lekárni vo vedľajšej budove, tak išlo o
skutočnosť, ktorú povedal vypočúvajúci policajt. Taktiež uviedol, že nepozná osobu menom B. Z., a tieto
skutočnosti boli dané do jeho výpovede bez toho, aby ich sám uviedol. Svedok okrem iného potvrdil, že

v priestoroch, kde malo dôjsť k udalosti, vlastne v priestore celého dvora, je
tma,pretonevedelpopísaťosoby,ktorépočulkričať,ataktiežuviedol,žečasovýintervalbolveľmikrátky.

Svedok B. R. uviedol, že nebol síce priamo svedkom konfliktu, ale na druhý deň mu ráno volal
obžalovaný, pričom mu mal povedať, že mal konflikt s poškodeným, a že je na tom zle. Uviedol, že

sa pobili, avšak nič bližšie nepovedal. Taktiež uviedol, že zhodou okolnosti bol v Trebišove v priebehu
niekoľkých dní po udalosti, pričom keď videl, že poškodený má nohu v sadre, tento mu mal povedať, že
priincidentesobžalovanýobajaspadlinazem,pričomobžalovanýnanehospadolavtedysizlomilnohu.

Svedkovia U. S. W. W. I. vo svojej výpovedi zhodne uviedli, že v čase, keď malo dôjsť ku skutku,

sa obžalovaný zdržiaval v lekárni v jej priestoroch, pretože jednak bola vykonávaná fyzická inventúra,
pričom svedok S. uviedol, že obžalovaný mu pomáhal s odstraňovaním závady a na každé jeho
požiadanie, keď s niečím potreboval pomôcť v súvislosti s opravou, bol obžalovaný k dispozícii. Obaja
uviedli, že obžalovaný sa z priestoroch lekárni nevzdialil.

Tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia st. B. Z. W. D. Z., rodičia obžalovaného, ktorí uviedli, že
obžalovanýsazdržiavalvčaseskutkuminimálnedo23.00hod.,keďobajaodchádzalipreč,vpriestoroch
lekárne a počas tejto doby sa nevzdialil.

Z výpovede svedkyne K. Z., ktorá v predchádzajúcom štádiu konania využívala svoje právo a vo veci

nevypovedala, súd zistil, že táto bola v čase, keď malo dôjsť k incidentu, pred budovou lekárne, kde
na poschodí sa nachádza byt, v ktorom bývajú, pričom tam stála so Y. A., ktorá bola jej známou. Pred
budovou stáli a fajčili, pričom svedkyňa uviedla, že zazvonila do bytu na mamu s tým, aby jej oznámila,
že už je dole pred budovou, pretože mala dovolené byť vonku do 22.00 hod. Súčasne uviedla, že matka
jej hodila kľúče od bytu, pretože svoje nemala. Pred budovou stáli asi do 23.00 hod. a v tom čase do

budovy a z budovy nikto nevyšiel. Svedkyňa potvrdila, že jej matka celý čas bola v byte, pretože iný
východ nie je a kto by vchádzal, alebo vychádzal, musel by prejsť okolo nich. Na adresu obžalovaný
uviedla, že v lekárni sa svietilo, preto bola presvedčená o tom, že otec v lekárni pracuje, čo bolo bežné.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva MUDr. G. súd konštatuje,

že zranenia u poškodeného vznikli viacerými údermi bližšie neidentifikovateľným predmetom do hlavy,
a vstúpením na pravú nohu. Znalec pripustil, že pri väčšej intenzite násilia mohlo dôjsť k ťažšej ujme
na zdraví, a to k poraneniam v oblasti lepky a mozgu. Znalec určil dobu liečenia a PN na dobu 40
dní. Znalec uviedol, resp. popísal mechanizmu vzniku jednotlivých zranení, pričom potvrdil, že vznikliminimálne štyrmi pôsobeniami tupého násilia, a to údermi podlhovastým tvrdým predmetom úderom
menšej až strednej intenzity. Ide o zranenia v oblasti hlavy. Pokiaľ ide o zlomeninu píšťaly vpravo, táto
vznikla najpravdepodobnejšie pádom tela poškodeného dozadu, keď bola noha pevne fixovaná k zemi,

napr. jej pristúpením.

Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku, pričom potvrdil
skutočnosť, že poškodený mohol riadiť motorové vozidlo aj so zranením nohy. Taktiež uviedol, že
zistené zranenia si nevyžiadali okamžitú hospitalizáciu a zdravotné obtiaže, ktoré si vyžiadali, vznikli ako

dôsledok fixácie predkolenia. Tieto skutočnosti nemali vplyv na dĺžku PN.

Svedkyňa Y. A., ktorú súd vypočul na hlavnom pojednávaní, uviedla, že v čase okolo 22.00 hod. stala
spolu s dcérou obžalovaného Veronikou pred lekárňou, kde fajčili, pričom sa tam zdržali asi pol hodiny,
avšak uviedla, že nepočula, že by sa niečo dialo, ani nevidela nikoho z rodiny Z.h, že by sa pohyboval
vonku.

Skutočnosť, že poškodený asi dva dni po udalosti riadil motorové vozidlo, potvrdil aj svedok A. Y..
Uviedol, že dňa 10. 6. 2010 videl pri Zemplínskej reštaurácii zaparkované vozidlo poškodeného a pani
Z., pričom uviedol, že na poškodenom nevidel žiadne viditeľné známky zranení, a taktiež nevidel, že by
mal na niektorej časti tela dlahu, resp. sadru.

Zpripojenéhozoznamusúdkonštatuje,žemedziobžalovanýmajehobývaloumanželkoujenatunajšom
súde vedených 18 obchodno-právnych sporov o zaplatenie rôznych čiastok. Zo spisu 16C/24/2010 súd
konštatuje, že na tunajšom súde bolo vedené konanie o úpravu výživného voči odporkyni Š. Z., kde z
návrhu vyplýva, že táto neplatila na výživné svojej dcéry. Z obsahu podania odporkyne je zrejmé, že táto

žiadala návrh ako neodôvodnený zamietnuť. Konanie bolo ukončené rozsudkom, ktorým súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie výživného vo výške 150,- Eur mesačne od 17. 8. 2010 do budúcna, a na
zaplatenie zaostalého výživného v mesačných splátkach po 80,- Eur.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného

naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona. Vychádzal predovšetkým z výpovede samotného poškodeného, výpovede bývalej manželky
obžalovaného, výpovede svedka R. a taktiež zo záveroch znaleckého posudku znalca MUDr. G..
Súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že títo svedkovia jednoznačne potvrdili prítomnosť
obžalovanéhonamiestečinu,pričomsvedkoviaD.W.Z.Ň.bezprostrednezúčastneníincidentuasvedok

R. potvrdil skutočnosť, že nasledujúce ráno po udalosti mu obžalovaný volal a povedal, že mal konflikt
s poškodeným, a že poškodený je na tom zle. Túto skutočnosť teda telefonát tomuto svedkovi nevedel
obžalovaný dostatočným spôsobom objasniť.

Súd s poukazom na konštatovanie uznesenia odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že zistené rozpory vo

výpovediach nemožno v zmysle platnej judikatúry a výkladových pravidiel príslušným ustanovením
trestného poriadku ako aj Ústavy Slovenskej republiky aplikovať v prípade, ak zostanú dôvodné
pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť, vykonaním ďalších dostupných dôkazov.
Aj keď sú v predmetnej veci dve skupiny dôkazov, a to dôkazy svedčiace v prospech ako aj dôkazy
svedčiace v neprospech obžalovaného, nemožno túto zásadu aplikovať len jednostranne s poukazom

na jednu skupinu dôkazov. Súd preto uznal obžalovaného vinným v zmysle obžaloby.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne s tým, že býva na uvedenej adrese. Je
rozvedený, jeho správanie a vystupovanie v mieste trvalého bydliska bolo slušné a nebolo prerokované
v komisii verejného poriadku. Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne

trestaný.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie účelu trestu, súd zhodnotil
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom na strane poľahčujúcich okolností prihliadol na
skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, viedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny

život, o čom svedčí odpis registra trestov.

Súčasne dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu predpokladaného zákonom postačuje uloženie
peňažného trestu, pričom uložil trest pri dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu vo výške 300,- Eura pre prípad jeho marenia uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac. Pokiaľ ide o náhradu
škody, súd poškodeného s jeho nárokom odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu