Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Er/1968/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411213637
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6411213637.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29.
augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: U. O., A.. XX.XX.XXXX, N..
XX.XX.XXXX, A. W. E. XX, vedenej pod sp. zn. EX 983/2011, súdnym exekútorom: Mgr. Pavlom Mikom,
Exekútorský úrad so sídlom Dukelských hrdinov 16, 960 01 Zvolen, o vymoženie 88,37 Eur a trov
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p o k r a č u j ev konaní s dedičmi povinného: U. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. E. XX a P. O.,
A.. XX.XX.XXXX, S. W. E. XX.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 100,44 Eur, a

to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“ alebo „okresný súd“) poveril 07.12.2011 súdneho
exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, č. 700-2610826411-GC04/11 z 23.08.2011 a návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie.

2. Dňa 04.08.2016 doručil súdu súdny exekútor podnet dedičov povinného na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel 17.08.2013, pričom
majetokvhodnote500Eurzdedilisynoviapovinného,ktorísúdnemuexekútorovioznámili,žezuvedenej
sumy zaplatili záväzky spojené s pohrebom povinného, ktorých výška presiahla hodnotu nadobudnutého
dedičstva.
3. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 37 ods. 3, 4 a 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, proti inému než tomu,
kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí
označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť

alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza
k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania
povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť
doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie
zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto
skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie

sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu
účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. Ak k prevodu alebo prechodu práv alebopovinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor
vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného
rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. Ak súd zmenu účastníkov konania

nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
6. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd

posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
7. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
8. Podľa § 80 ods. 1, 2, 3 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na

jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo
k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania,
prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

9. Zodpovednosť dediča za poručiteľove dlhy a náklady jeho pohrebu je vždy obmedzená výškou
ceny nadobudnutého dedičstva. Zodpovednosť dediča je teda už zákonom obmedzená tak, aby
nadobudnutie dedičstva neznamenalo pre dediča majetkové riziko. Na druhej strane dedič nezodpovedá
za poručiteľove záväzky len dedičstvom, resp. jeho podielom in natura alebo len vecou, ktorú zdedil,
ale aj svojím vlastným majetkom do výšky ceny dedičstva, ktoré nadobudol. Vyplýva to zo znenia §

470 odseku 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je dedičova zodpovednosť obmedzená do výšky
ceny nadobudnutého dedičstva a nehovorí o jeho zodpovednosti dedičským podielom, resp. jednotlivými
vecami alebo právami nadobudnutými z dedičstva. Toto zákonné ustanovenie je dôsledkom skutočnosti,
že poručiteľov majetok prechádza na dediča už smrťou poručiteľa a dedič už od toho okamihu má
možnosť dedičstvom disponovať. Obmedziť dedičom zodpovednosť na jednotlivé časti dedičstva by

znamenalo ohroziť záujmy veriteľov.

10.Dedičomjeten,komucelédedičstvoalebojehočasťskutočnepripadli.Toznamená,žeažnazáklade
rozhodnutia súdu v konaní o dedičstve možno zistiť, kto je skutočným právnym nástupcom poručiteľa,
pokiaľ ide o jeho majetok, prípadne jeho jednotlivé časti.

11. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods.
3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú
subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do
výšky nadobudnutého dedičstva. Ak preto oprávnený v exekučnom konaní má exekučný titul ukladajúci
povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomrela, je možné prechod povinnosti

(dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku z poručiteľa na dediča preukázať
rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva
uvedený (Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Cdo 18/2009).
12. Z uvedeného je zrejmé, že po vydaní exekučného titulu nastala právna skutočnosť, s ktorou
hmotné právo spája prechod práv a povinností, a že prechod povinnosti sa týka subjektu uvedeného v

exekučnomtituleasubjektuoznačenéhovnávrhunavykonanieexekúcie.Podľaosvedčeniaodedičstve
sp. zn. 2D/86/2013, Dnot 151/2013 z 24.03.2015 dedičstvo po poručiteľovi - povinnom nadobudli jeho
dediči.
13. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté
dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným

spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú
fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. V konaní súd pokračuje
najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na
ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to v
zásade až po skončení konania o dedičstve.

14. Z § 63 CSP vyplýva, že v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd v
konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to v zásade až po skončení konania o dedičstve.
Súd z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2D/86/2013, Dnot 151/2013 z 24.03.2015 vydaného súdnoukomisárkou Mgr. Andreou Galetovou zistil, že dedičstvo po povinnom prešlo na synov poručiteľa: Jána
Kašjara, nar. 02.07.1991, trvale bytom Orovnica 54, Mateja Kašjara, nar. 02.04.1994, trvale bytom
Orovnica 54, na každého v 1 z celku. Hodnota nadobudnutého majetku predstavovala 500 Eur. V

zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedičia povinného zodpovedajú za dlhy poručiteľa do
výšky ceny nadobudnutého majetku podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Z uvedeného vyplýva, že povinný počas konania zomrel, preto súd v zmysle citovaných zákonných
ustanovení rozhodol o tom, že sa v konaní namiesto povinného pokračuje s jeho právnymi nástupcami
- dedičmi, tak ako je uvedené vo výroku I.

15. Súdny exekútor doručil súdu 04.08.2016 podnet dedičov povinného Mateja Kašjara a Jána
Kašjara na zastavenie exekúcie, v ktorom bolo uvedené, že na základe dedičského rozhodnutia sp.
zn. 2D/86/2013 vyplýva, že nadobudli dedičstvo spoločne v hodnote 500 Eur. Zaplatili matke Ingrid
Kašjarovej náklady spojené s trovami pohrebu vo výšku 665,99 Eur, teda vo výške, ktorá presahuje
hodnotu nadobudnutého dedičstva a povinnosť platiť záväzky poručiteľa, teda zanikla v celom rozsahu.
K žiadosti dedičov bola pripojená faktúra č. 13/0840 za kremačnú službu zosnulého a čestné prehlásenie

matky o prijatí uhradenia trov pohrebu.
16. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
17. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

18. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví na návrh
alebo aj bez návrhu.
19. Vzhľadom k tomu, že dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky nadobudnutého dedičstva,
pričom celý nadobudnutý majetok použili na úhradu nákladov spojených s pohrebom povinného, súd
exekúciu zastavil podľa § 57 písm. h) Exekučného poriadku.

20. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. októbra 2013/, trovami exekúcie
sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§
196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

21. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. októbra 2013/, ak súd rozhodne

o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
22. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
23. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

24. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení účinnom do 1. 4. 2017 (ďalej len „vyhláška“) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
25. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

26. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

27. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa

poskytujú podľa osobitného predpisu.
28. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu
exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky náhradu trov exekúcie v sume 100,44 Eur + 20 % DPH.
29. Okresný súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu za paušálne úkony nasledovne:
A) podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 jednotlivé úkony v exekučnej činnosti: 15 x 3,32 Eur = 49,80 Eur

+ 20 % DPH

O získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 Eur
O doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 Eur

O doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 Eur
O doručenie exekučného príkazu 3,32 Eur
O každé zisťovanie účtu povinného 7x 3,32 Eur
O každé zisťovanie majetku povinného 4x 3,32 EurB) podľa § 22 a § 23 - hotové výdavky v sume 33,90 Eur + DPH (poštovné a súčinnosť)

30. Preskúmaním spisového materiálu, vrátane priloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora
a pripojeného exekučného spisu, súd preveril exekútorom účtované trovy exekúcie z hľadiska
zásad civilného procesu, teda zásad efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Po preverení a
prehodnotení trov exekúcie v týchto intenciách dospel k záveru, že uplatnenie a s tým súvisiaci výpočet
uplatňovaných trov exekúcie sa týmito zásadami neriadia.

31. Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Súd neuznal súdnemu exekútorovi
odmenu za 1 x doručenie exekučného príkazu. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé
úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva
odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu
povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za

ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie
exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a
rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako
„každé zisťovanie“, aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred
vyhotovenom tlačive.

32. Náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti
podľa § 22 ods. 1 vyhlášky je možné priznať iba v tom prípade, ak sú tieto náklady z exekučného spisu
zistiteľné a exekútorom preukázané. Jednotlivé položky v rámci uplatnenej náhrady hotových výdavkov
musí súdny exekútor jasne a presne špecifikovať a hodnoverným dokladom preukázať tak, aby súd mal
dôvod na ich priznanie. Z exekučného spisu súd zistil, že súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky v

sume 49,95 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné v sume 27,20 Eur (vykonané doručovanie
17 zásielok x 1,60 Eur a vykonané doručovanie 1 zásielka x 5,10 Eur- vyúčtovanie a EX spis), nakoľko
súdnym exekútorom vyčíslená suma nezodpovedá skutočne vynaloženým výdavkom. Súdny exekútor
vynaloženie uvedeného výdavku a jeho výšky v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal, keďže
v spise sa nenachádzajú doručenky v danej výške. Hotové výdavky musia byť nielen účelne vynaložené

v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z
obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie
v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady
obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne
„prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by

v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Okresný súd ďalej priznal
súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 1,90 Eur ako poplatky za súčinnosť.
33.ZinternetovejstránkyFinančnejsprávySlovenskejrepublikyvyplýva,žesúdnyexekútorjeplatiteľom
DPH. Z uvedených dôvodov súd exekútorovi priznal z celých trov aj uplatnenú 20 % DPH.
34. Na základe vyššie uvedeného okresný súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume

100,44 Eur, z toho paušálne odmeňované úkony v sume 49,80 Eur (15 x 3,32 Eur), hotové výdavky v
celkovej sume 33,90 Eur (poštovné a súčinnosť) a 20 % DPH z celých trov.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti II. a III. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.