Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/205/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111222249
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3111222249.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu V. H., občana
SR, nar. XX.X.XXXX, bytom Ul. XX. októbra X/XX, K., práv. zast. Mgr. Karolom Vlasákom, advokátom
so sídlom v Trenčíne, Jilemnického č. 2 proti žalovaným 1/ U. B., občanovi SR, nar. XX.X.XXXX, bytom
F. E. č. XXX a 2/ D.. T. B., občianke SR, nar. XX.X.XXXX, bytom F. E. č. XXX, obaja práv. zast. A3
advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Horný Šianec č.232, Trenčín, IČO: 36 735 311, o odstránenie

betónového plotu a iné takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania 1.721,46€ do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet A3, s. r. o.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu 499,06€ do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku, na účet Okresného súdu K..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa konečným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/, aby spoločne a
nerozdielne odstránili celý betónový stĺp o dĺžke 6m a šírke 30cm, postavený na hranici pozemkov parc.
č. XXXX/X a XXXX/X v k. ú. F. E.; zaviazať žalovaných 1/ a 2/, aby spoločne a nerozdielne odstránili
betónové oplotenie pozemku nachádzajúce sa po celej dĺžke medzi parcelami XXXX/X a XXXX/X v k. ú.
F. E.; ; zaviazať žalovaných 1/ a 2/ aby spoločne a nerozdielne znížili drevený prístrešok nachádzajúci

sa na hranici pozemkov parc.č. XXXX/X a XXXX na výšku X,XXm, vyspádovali strechu tohto prístrešku
tak, aby strecha smerovala na parc.č. XXXX v k. ú. F. E., preskúmania zákonnosti rozhodnutia Obce F.
E. č. XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, odstránenia plynovej prípojky vybudovanej žalovanými 1/ a 2/ pre
rozpor s projektovou dokumentáciou. Uviedol, že kúpnou zmluvou z roku 2006 kúpil od A. O. parc. č.
XXXX a XXXX a v súčasnosti sú parcely vedené na jednom LV ako: dom postavený na parcele XXXX/X
a záhrada par. č. XXXX/X. Pôvodne parcela XXXX bola záhrada, táto sa rozdelila na viacero parciel, z
ktorejnadobudolibačasť,ktorápoprečíslovanímalačísloXXXX/X; geometrickýplánvypracovalgeodet

F. L., pričom pri zameraní týchto parciel boli označené lomové body. Jeden lomový bod označujúci
hranicu je v stavbe z modro šedých tvárnic, ktorú staval žalobca a stĺpik je v súčasnosti zabetónovaný
do zeleného plota postaveného žalovanými 1/ a 2/ a ďalší stĺpik je na konci pletiva, tento sa tam v
súčasnosti už nenachádza, lebo ho vykopal žalovaný 1/. Žalobca sa domáhal, aby bola odstránená
celá časť plota zelenej farby postavenej žalovanými 1/ a 2/ v dĺžke 6m vrátane skrinky s plynovým
potrubím a uzáverom plynu, lebo po zameraní geodetom Z. sa zistilo, že tento plot zasahuje 20cm do

jeho pozemku a 10cm stojí na pozemku žalovaných. Sporný drevený prístrešok, postavený žalovanými
1/ a 2/ je vyspádovaný smerom do pozemku žalobcu a tento prístrešok žalobca žiadal vyspádovať
tak, aby voda tiekla do pozemku žalobcov pred zelený plot alebo iným spôsobom tak, aby netieklavoda na jeho pozemok a hospodársku budovu. Žalobca požadoval odstrániť prístrešok preto, lebo mu
vlhne garáž a steny garáže sa nedajú opraviť. Geodet, ktorý to bol zamerať označil hranicu pozemkov
červenou farbou a žalobca videl žalovaného 1/, ako túto značku prestriekal na striebornú. Zelený plot

bráni žalobcovi vo výhľade, keď vychádza na cestu, toto ani neplní funkciu plota. Pokiaľ ide o plot
medzi parcelami žalobcu a žalovaných 1/ a 2/, ktorý stavali spoločne, tento pozostáva z betónového
stĺpika a pletiva, pričom je tam natiahnutá ešte zelená plachta. Žalobca prispel na stavbu toto plota
sumou 8.000,-Sk, ktorú vyplatil do rúk žalovaného 1/ a v čase keď spoločne betónovali múrik pre tento
plot žalobca vedel, že žalovaný 1/ vykopal pôvodný stĺp označujúci lomový bod a hranicu medzi ich

pozemkami. Napriek tejto skutočnosti žalobca nezavolal geodeta, betónoval spoločne so žalovanými 1/
a 2/ a veril im, že plot je postavený tak ako má byť. O tom, že plot zasahuje do jeho pozemku cca 17cm
sa žalobca dozvedel až po zameraní pozemku geodetom L.. Žalobca nakoniec uviedol, že nie je nutné a
účelné predmetné ploty odstraňovať, žalobca ich do vlastníctva nadobudnúť nechce a pre prípad, ak by
odstránenie plotov nebolo účelné, žiada, aby súd zriadil vecné bremeno za symbolickú sumu 1€ ročne,
prípadne nasledovného obsahu: ,,žalobca je povinný strpieť zasahovanie plotu žalovaných 1/ a 2/

do parciel v jeho vlastníctve za náhradu, ktorú určí súdny znalec." Pokiaľ ide o rozhodnutie, obce ktoré
žiadal preskúmať, toto napádal len z toho dôvodu, že obec, ktorá ho vydala sa nepokúsila o zmier so
žalovanými 1/ a 2/, hoci tak bola povinná urobiť.

Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ ide o zelený plot, žalovaní 1/ a

2/ nijako nezasahujú do vlastníctva žalobcu, lebo plot bol postavený podľa geometrického plánu na
hranici pozemku. Pokiaľ ide o oplotenie medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX/X tento je v spoluvlastníctve
žalobcu ako aj žalovaných 1/ a 2/, nakoľko ho stavali spoločne a nachádza sa na hranici pozemkov
účastníkov. Pokiaľ ide o prístrešok žalovaný 1/ uviedol, že tento bol postavený v dobrej viere na parcele
v ich vlastníctve. Je pravda, že má zvýšenú strechu, lebo žalobca má hospodárske budovy taktiež

vyspádované do ich pozemku a svojou odkvapovou rúrou zasahuje do ich pozemku, preto nemali akým
iným spôsobom odviesť vodu z ich prístrešku. Pokiaľ ide o prístrešok a hranice, žalovaní vychádzali z
geometrického plánu a zamerania v súlade s týmto geometrickým plánom, pričom na prístrešku osadili
zábrany proti padaniu snehu a celý prístrešok má 8m2. Vodu odvádzajú riadne do kanalizácie a pri
hraniciach vychádzali zo základov hospodárskej budovy, ktorá tam už bola postavená, keď pozemky

kupovali. Pokiaľ ide o zelený plot, postavili ho skôr, než mali vedomosť o tom, že žalobca z hospodárskej
budovy vytvorí garáž. Jeho stavba pôvodne ako garáž nebola ohlásená a oni nemali vedomosť, že
bude z hospodárskej budovy vychádzať s autom, a preto postavili plot na hranici svojho pozemku.
Žalobca nemá garáž evidovanú na LV a keďže oni potrebovali prístrešok, museli ho postaviť nad
hospodársku budovu žalobcu. Pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutia bodu 4/ žaloby; v tejto časti žiadali

žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že ide o rozhodnutie, ktorým bol žalobca odkázaný na súd a toto
preskúmavaniu nepodlieha.

Žalovaný 1/ uviedol, že kúpil spolu so žalovanou 2/ v roku XXXX pozemky v F. E. parcela č. XXXX/X a
XXXX/X s tým, že tam nebolo postavené nič. Susedné pozemky patrili žalobcovi. Problémy sa začali,

keď postavili prístrešok na drevo, ktorý je na hranici medzi hospodárskou budovou žalobcu a ich domom.
Žalobca ho dňa 17.11.2009 slovne napadol, že prístrešok zasahuje do jeho pozemku. Zelený plot stojí
tam, kde bol pôvodný stĺpik, ktorý je zaliaty do zeleného betónového múra pred ich domom. Betónový
múrik robil on a stojí na ich pozemku. Pokiaľ ide o sporné oplotenie medzi domami vzadu, stĺpik bol
vykopaný, plot je zalomený tak ako bol predtým, a až teraz žalobca vyšiel s tým, že stĺp označujúci

lomový bod bol posunutý o cca 17cm, hoci žalobca tento múr staval spoločne s nimi, bol tam betón,
ktorý bolo treba obkopať, žalovaný 1/ trval na tom, aby sa to urobilo a žalobca povedal, že to netreba,
tak to zabetónovali spoločne ako je to teraz. Nie je pravda, že by tento stĺp označujúci lomový bod
žalovaný 1/ vykopával svojpomocne, žalobca betónoval spoločne s ním a prispel na plot sumou 8.000,-
Sk, o čom má doklady a až teraz mu to vadí. Plot tam stál 4 roky s tým, že teraz žalobca tvrdí, že stĺpik

označujúci lomový bod je posunutý. Žalobca geodeta nevolal, keď sa staval múrik. Žalobca 1/ pripustil,
že ploty neohlásil na stavebný úrad, hlásil ich až dodatočne, lebo netušil, že je to potrebné. Pokiaľ
ide o prístrešok z dreva, tento je rozoberateľný, v prípade ak bude potrebovať žalobca opraviť svoju
hospodársku budovu, stačí odmontovať časť drevenej konštrukcie a bez problémov sa k svojmu domu
dostane. Prístrešok je od stavby žalobcu vylatovaný, nachádza sa tam v zemi fólia do hĺbky cca 50cm,

drenáž a nasypaný kameň, žalovaný by si nikdy nedovolili žalobcovi zasiahnuť do jeho vlastníckych práv
a urobiť škodu. Žalovaný 1/ poukázal na to, že plynovú prípojku, robili odborníci z SPP a renomovaná
firma, bola vyhotovená revízna správa a za prípadne škody zodpovedajú oni. Prípojku plynu mohol
napadnúť žalobca pri kolaudácii, čo neurobil.Žalovaná 2/ uviedla, že kúpili s manželom predmetné pozemky, pričom vpredu bol stĺpik označujúcu
lomový bod, vzadu bol ďalší stĺpik označený ďalší lomový bod. Problémy začali po postavení prístrešku

a susedom sa nepáčili ich ploty. Snažili sa všetko zlegalizovať, prístrešok prerobili tak, aby bol žalobca
spokojný, pričom prístrešok je zlegalizovaný, avšak ploty nie. Žalovaní 1/ a 2/ boli presvedčení o tom,
že ploty sa budú riešiť v rámci kolaudácie domu, čo sa nestalo a žalobca to začal napádať až 3 roky po
tom, čo boli ploty postavené. Žalovaný má tiež niektoré stavby vyspádované na ich pozemok a žalovaná
2/ nepoprela, že keď našla na ich zelenom plote červenú značku, zamaľovala ju striebornou farbou,

pretože to považovala za vandalizmus a vôbec netušila, že si žalobca pozval geodetov, a že toto urobili
oni; ich totiž o tom nikto neinformoval, takže pokiaľ žalobca tvrdí, že značku zamaľoval žalovaný 1/
klame, bola to ona. Zadný plot sa staval svojpomocne, staval ho aj žalobca, pomáhal múrik betónovať
a roky mu tento plot nevadí, až teraz. Oni si tiež dali zamerať predmetné pozemky a zistili, že žalobca
zasahuje do ich pozemkov svojimi odkvapovými rúrami, tiež ho udali pre jeho stavby na jeho pozemku,
keď im robí zle on. Nie sú ochotní mu platiť za užívanie nič. Jeho správanie považujú za šikanu. Robil

im problémy aj ohľadne plynovej prípojky, táto bola riadne skolaudovaná a nevidia dôvod, prečo by ju
mali dať preč. Geodeti tvrdili, že ich stavby sú na hranici pozemkov v rámci tolerancie. Pokiaľ ide o
postup obecného úradu, ohľadne prerušenia konania, priestor na dohodu tam bol, nie je pravda, že by
sa obec o zmier nepokúsila. Žalovaná 2/ poprela, že by stavba žalobcu vlhla kvôli prístrešku, oni ho
volali, aby sa pozeral ako bude umiestnený, nie je tam žiadna hlina, na prístrešku je fólia, takže mu

nemá čo vlhnúť. Nikde nie je uvedené, že kde má byť umiestnená plynová prípojka a že musí byť na
hranici obecného pozemku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočul znalca Ing. V. O., oboznámil
rozhodnutie Obce F. E. č. XXX/XXXX zo dňa 01.03.2011 , sťažnosť žalobcu zo dňa 8.10.2010, záznam

č.j. XXX/XXXX zo dňa 19.10.2010 z Orgánu štátneho stavebného dohľadu F. E., vytyčovací náčrt F. L.
č. XXX o určenie hraní medzi pozemkami parc.č. XXXX/X a pozemkami XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a
XXXX, protokol o vytýčení hranice pozemku F. L., fotodokumentáciu, LV č. XXXX a XXXX v k.ú. F. E.,
znalecký posudok č. X/XXXX, znalecký posudok č. X/XXXX, situačný náčrt č. l. XXX, vyjadrenie žalobcu
k znaleckým posudkom, znalecký posudok č. XX/XXXX, vyjadrenia žalobcu k veci dňa 20.11.2014 a

zistil nasledovný skutkový stav veci :

Žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom spolu s M. H. v podiele 1/1 nehnuteľností : domu súp.č.
XXX, postaveného na parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X- záhrady o výmere XXX m2, XXXX/X- záhrady o
výmere XmX, parc.č. XXXX/X -záhrady o výmere XXmX, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere XXXmX a parc.č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, zapísanými v LV
č. XXXX v k.ú. F. E..

Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 nehnuteľností : domu súp.č. XXX,
postaveného na parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX,

parc.č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, zapísanými v LV č. XXXX v k.ú. F. E..

Žalovaní 1/ a 2/ postavili oplotenie medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. F. E., bez stavebného
povolenia, resp. ohlásenia drobnej stavby. Obec F. E. rozhodnutím č. XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX
odkázala sťažovateľa - žalobcu s jeho nárokom, že časť oplotenia medzi parcela č. XXXX/X a XXXX/

X ako aj umiestnenie plynomeru ( plot pri hospodárskej miestnosti) zasahuje 25cm do jeho pozemku,
čo bolo zistené meraním geodeta D.. D. Z.; na súd. I. sa sťažnosťou na Obec F. E. zo dňa
X.XX.XXXX domáhal odstránenia zeleného plota, odstránenia skladu dreva -prístrešku, postaveného
bezstavebnéhopovolenia,ktoráznehodnocujejehonehnuteľnosti.Orgánštátnehostavebnéhodohľadu
F.E.rozhodnutímč.j.XXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX vyzvalžalovaných1/a2/abyvyspádovalistrešnú

konštrukciu na svoj pozemok a pergolu upravili do výšky, aká bola povolená a na oplotenie, pergolu nad
terasou, prístrešok nad vchodom podali žiadosť o dodatočné stavebné povolenie. Žalobca namietal, že
ploty postavené žalovanými 1/ a 2/ zasahujú do jeho pozemku, prístrešok nebol vyspádovaný v súlade
so závermi stavebného dohľadu, plynomer je umiestnený v rozpore s projektovou dokumentáciou.

Zo znaleckého posudku súdneho znalca D.. F. F. č. X/XXXX vyplýva, že zosunutiu snehu z prístrešku
žalovaných na garáž žalobcu je zabránené namontovanou mriežkou; dažďovú vodu a vodu z topiaceho
sa snehu z prístrešku žalovaných postaveného na hranici parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X v k.ú. F. E.
zachytáva podokvapový žľab, z ktorého je voda zvedená odpadovým potrubím do dažďovej kanalizáciea odvedená mimo pozemkov zúčastnených strán. Do dažďovej kanalizácie je odvedená taktiež voda
zo strechy rodinného domu žalovaných. Znalec uviedol, že sneh ani dažďová voda nespôsobujú
podmokanie garáže. Na podmokaní garáže žalobcu, resp. muriva nad základom so strany žalovaných

má 100% podiel zemná vlhkosť , pričom je zrejmé, že v časti , kde sa na murive prejavuje presakovanie
vlhkosti je tento izolačný systém garáže žalobcu poškodený. Poškodenie -prerušenie izolácie vzniklo
pravdepodobne pri murovaní muriva z betónových tvárnic nad izoláciou alebo nekvalitným prevedením
v danom mieste. Znalec skonštatoval, že súčasné opatrenia na zabránenie stekania dažďovej vody a
snehu na pozemok žalobcu sú urobené dostatočne a postačujú na zabránenie stekania dažďovej vody

a snehu na pozemok žalobcu; prístrešok teda nie je nutné prebudovať.

Zo znaleckého posudku D.. D. V. z odboru geodézie a kartografie č. X/XXXX vyplýva, že betónový
zelený plot je postavený v dĺžke 5,50m na hranici medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX/X, stojí na parc.č.
XXXX/X, okrem 5cm výstupkov z východnej strany na stĺpoch pri ceste a pri garáži, ktoré sú na parc.č.
XXXX/X, čo je z hľadiska výmer zanedbateľné. V prípade základov je časť plotu od bodu XXX-X po bod

XXX-XX v dĺžke X,XXm a šírke X,XXm = X,XXmX postavená na parc.č. XXXX/X žalobcu. Q. s uzáverom
plynu pre dom súp.č. XXX sa nachádza v oplotení, ktoré stojí na parc.č. XXXX/X. Vlastnícku hranicu
medzi parcelami XXXX/X a XXXX/X tvorí spojnica bodov XXX-X a XXX-X, na ktorej je postavený plot,
ktorí postavili spoločne žalobca a žalovaní. Plot je postavený na hranici. Prístrešok na drevo žalovaných
1/ a 2/ je postavený na parc.č. XXXX/X, stĺpy sú postavené 20cm od vlastníckej hranice. Žľab na odvod

vody o šírke 14cm je nad parcelou XXXX/X a od vlastníckej hranice je vzdialený 6cm. Výška prístrešku
na drevo je 280cm, výška garáže 240cm.

Zo znaleckého posudku znalca Ing. V. O. vyplýva, že základným technickým podkladom pre posúdenie
a vyhodnotenie znaleckých úloh bol geometrický plán č. XXX/XXXX vyhotovený F. L. a autorizačne

overeným D.. B. O.. Týmto geometrickým plánom a k nemu príslušným záznamom podrobného merania
zmien č. XXXE boli číselne zadefinované hranice predmetných posudzovaných parciel v katastri. V
grafickejznaleckejpríloheP5tohtoposudkusúvyznačenélomovébodyaichidentifikačnéčíslaprevzaté
zo záznamu podrobného merania zmien č. XXX, ktorými predmetná časť vlastníckej hranice prebieha;
sú to body XXX-X, XXX-XX, XXX-XX, XXX-XX, XXX-X a XXX-X. Znalec v grafickej znaleckej prílohe

P5 označil zameraný koncový bod jestvujúcej stavby písmenom A. Tento bod podľa nového zamerania
presahuje do C KN parc.č. XXXX/X o X,XXm. K. pri bode XXX-X ide o zásah murovaného oplotenia v
šírke X,XXm do C KN parc.č. XXXX/X a na bode XXX-XX je presah jestvujúcej garáže do pozemku C
KN XXXX/X o X,XXm. Vlastnícka hranica medzi parcelami C KN XXXX/X a C KN XXXX/X prechádza
od bodu XXX-X po bod A okrajom zeleného betónového plotu zo strany C KN parc.č. XXXX/X, po múre

stavby až po koniec tejto jestvujúcej stavby označenej bodom A. Pri zanedbaní dovolených maximálnych
odchýliek medzi skorším meraním a novým meraním znalec skonštatoval, že zelený plot v celom svojom
rozsahu leží v C KN parc.č. XXXX/X a XXXX; nezasahuje do parc.č. XXXX/X a teda nestojí na pozemku
žalobcu. Skrinka s plynovým potrubím a uzáverom plynu pre dom súp.č. XXX postaveného na parc.č.
XXXX/X, zapísaného v LV č. XXXX v k.ú. F. E. nestojí na pozemku žalobcu. Celým objemom je v C KN

parc.č. XXXX/X. Od bodu A prechádza vlastnícka hranica stredom podmurovky jestvujúceho oplotenia
až po bod XXX-X. To znamená, že plot stojí 1-icou objemu svojej podmurovky na parcelách C KN č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a druhou 1-icou objemu podmurovky na C KN parc.č. XXXX/X. Znalec sa
stotožnil zo závermi znalca D.. V., až na vyjadrenie nasledovného obsahu : “ v prípade základov je časť
plotuodboduXXX-XpobodXXX-XXvdĺžke3,39mašírke0,05m=0,17mpostavenánaparc.č.XXXX/X.

žalobcu.“ Súhlasil, však s jeho záverom, že k výške maximálnych dovolených odchýliek v meraní v čase
vyhotoveniageometrickéhoplánuavsúčasnostisystémomGPSjepresahplotu0,05mzabezpredmetný
a hranicu stotožňuje s okrajom plotu. Zrejme toto stotožnenie D.. V. vyjadril slovami : „ čo je z hľadiska
výmery zanedbateľné“.

Podľa § 145 ods.1,2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.Podľa § 137 ods.1,2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právachapovinnostiachvyplývajúcichzospoluvlastníctvakspoločnejveci.Akniejeprávnympredpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 135c ods.1,2 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon

vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca sa žalobou domáhal ochrany vlastníckeho práva pred neoprávnenými zásahmi zo strany
žalovaných 1/ a 2/ do jeho vlastníctva tým, že postavili ploty z časti na jeho pozemkoch, plynovú
prípojku majú umiestnenú v zelenom plote v rozpore s projektovou dokumentáciou, postavili prístrešok
na drevo, ktorý je nevhodne vyspádovaný a v dôsledku tohto prístrešku dochádza k vlhnutiu garáže

( resp. hospodárskej budovy) vo vlastníctve žalobcu a zelený plot mu bráni vo výhľade pri výjazde autom
z garáže na cestu. Predmetom sporu bolo aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia Obce F. E. č. XXX/
XXXX zo dňa X.X.XXXX, pričom konanie v tejto časti súd uznesením Okresného súdu K. č.k. XXS/
X/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatného dňa XX.X.XXXX postúpil na Krajský súd K.. Tam sa
konanie viedlo pod sp.zn. XXS/XX/XXXX a bolo uznesením Krajského súdu v K. č.k. XXS/XX/XXXX-

XX z 8.11.2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžp/36/2012 zo dňa 19.12.2012
zastavené, z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom.

Dňa 16.1.2013 žalobca vzal späť žalobu v časti o zníženie dreveného prístrešku nachádzajúceho
sa na hranici pozemku parc.č. XXXX/X a XXXX na výšku X,XXm a vyspádovania jeho strechy

tak, aby smerovala na parc.č. XXXX v k.ú. F. E. a odstránenia prípojky plynu. Súd uznesením
č.k. 14C/205/2011-149 zo dňa 12.8.2013, právoplatného dňa 31.8.2013 konanie nestavil, z dôvodu
nesúhlasu žalovaných 1/ a 2/. Dôvodom boli zlé vzťahy medzi účastníkmi a ich dôvodná obava, že
žalobca podá rovnakú žalobu proti nim opätovne. Súd dospel k záveru, že dôvody označené žalovanými
sútakvážne,ževzáujmezamedzeniašikanóznychsúdnychsporovaobťažovaniežalovaných(ajsúdu)

opätovnými žalobami o tú istú vec, súd konanie v späťvzatej časti nezastavil. Súd teda rozhodol o celej
pôvodne podanej žalobe.

Ako vyplýva zo znaleckého dokazovania súdneho znalca Ing. V. O. z odboru geodézia a kartografia,
zelený plot v celom svojom rozsahu leží v C KN parc.č. XXXX/X a XXXX; nezasahuje do parc.č. XXXX/X

a teda nestojí na pozemku žalobcu. Presah zeleného plotu o 0,05m považoval znalec za bezpredmetný
a hranicu stotožnil s okrajom plotu. Skrinka s plynovým potrubím a uzáverom plynu pre dom súp.č.
XXX postaveného na parc.č. XXXX/X, zapísaného v LV č. XXXX v k.ú. F. E. nestojí na pozemku
žalobcu a celým objemom je v C KN parc.č. XXXX/X. Od bodu A prechádza vlastnícka hranica stredompodmurovky jestvujúceho oplotenia až po bod XXX-X. To znamená, že plot medzi parcelami č. XXXX/
X a XXXX/X stojí 1-icou objemu svojej podmurovky na parcelách c KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X
a druhou 1-icou objemu podmurovky na C KN parc.č. XXXX/X. Znalec sa stotožnil zo závermi znalca

D.. V., až na vyjadrenie nasledovného obsahu : “ v prípade základov je časť plotu od bodu XXX-X po
bod XXX-XX v dĺžke X,XXm a šírke X,XXm= X,XXm postavená na parc.č. XXXX/X žalobcu.“ Súhlasil,
však s jeho záverom, že k výške maximálnych dovolených odchýliek v meraní v čase vyhotovenia
geometrického plánu a v súčasnosti systémom GPS je presah plotu 0,05m za bezpredmetný a hranicu
stotožňuje s okrajom plotu. Zrejme toto stotožnenie Ing. Špaček vyjadril slovami : „ čo je z hľadiska

výmery zanedbateľné“.

Súd za základ pri rozhodnutí o umiestnení hranice pozemkov a plotov vzal práve znalecký posudok
D.. V. O. č. XX/XXXX, pretože bol najpresnejší. Zohľadnil už predchádzajúci geometrický plán č. XXX/
XXXX vyhotovený F. L. ako aj znalecký posudok Ing. V.; a nový posudok vypracoval vzhľadom k výške
maximálnych povolených odchýliek systémom zamerania GPS a v danom prípade je zrejmé, že nie

je možné vypočítať absolútne presnú hranicu medzi pozemkami, preto existujú pri meraní povolené
odchýlky (§ 59 zák.č. XXX/XXXX Z.z.) . Tieto však prekročené neboli, na čom sa zhodli obaja znalci, tak
D.. O. ako aj D.. V.. Žalovaný sa odvolával na zameranie parciel geodetom Z., avšak žiaden geometrický
plán vypracovaný touto osobou súdu predložený nebol.

Súd na základe znaleckého dokazovania dospel k záveru, že zelený plot je postavený na pozemku parc.
č. XXXX/X patriacom žalovaným 1/ a 2/, nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a nie je nutné ho
odstraňovať, rovnako ani premiestňovať skrinku s plynovým potrubím, v tomto plote sa nachádzajúcu,
pretože táto tiež leží na pozemku žalovaných 1/ a 2/. V konaní nebolo preukázané, že by existencia
zeleného plotu nad mieru primeranú pomerom obťažovala žalobcu tienením a bránila mu v pokojnom

užívaní svojich pozemkov a hospodárskej budovy, preto nebolo nutné v tomto smere vykonať žiadne
ďalšie opatrenia a zriadenie vecného bremena za náhradu taktiež neprichádza do úvahy; pretože nejde
o stavbu na cudzom pozemku. Taký istý múr ako žalovaní ma postavený aj žalobca pri vjazde na jeho
pozemok. V konaní nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť medzi postavením zeleného plota a
podmokaním ( vlhnutím) garáže na pozemku žalobcu.

Žalobca sa domáhal, aby žalovaní 1/ a 2/ znížili drevený prístrešok nachádzajúci sa na hranici pozemkov
parc.č. XXXX/X a XXXX/X na výšku 1,80m, vyspádovali strechu tohto prístrešku tak, aby strecha
smerovala na parc.č. XXXX/X v k.ú. F. E.. Tieto opatrenia žalobca odvodzoval zo záverov z výkonu
štátneho stavebného dohľadu Obce F. E. č.j. XXX/XXXX zo dňa 19.10.2010 z bodu 5; z ktorého

vyplýva, že prístrešok na drevo bol povolený ohlásením drobnej stavby zo dňa 2.6.2010, dažďové
vody z prístrešku sú odvedené do dažďovej kanalizácie obce ( nie na susednú nehnuteľnosť) a z
dôvodu, že vyspádovanie strechy je vedené na susednú nehnuteľnosť, môže v zime dochádzať k
padaniu snehu a preto mal byť stavebník vyzvaný, aby vykonal nevyhnutné úpravy strešnej konštrukcie,
vyspádoval strechu na svoj pozemok. Problémom v danom prípade bolo možné padanie snehu na

pozemok žalobcu. Ako vyplýva zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. F. F. č. X/XXXX, zosunutiu
snehu z prístrešku žalovaných na garáž žalobcu je zabránené namontovanou mriežkou; dažďovú vodu
a vodu z topiaceho sa snehu z prístrešku žalovaných postaveného na hranici parc.č. XXXX/X a parc.č.
XXXX/X v k.ú. F. E. zachytáva podokvapový žľab, z ktorého je voda zvedená odpadovým potrubím
do dažďovej kanalizácie a odvedená mimo pozemkov zúčastnených strán. Do dažďovej kanalizácie je

odvedená taktiež voda zo strechy rodinného domu žalovaných. Znalec uviedol, že sneh ani dažďová
voda nespôsobujú podmokanie garáže. Na podmokaní garáže žalobcu, resp. muriva nad základom so
strany žalovaných má 100% podiel zemná vlhkosť, v dôsledku poškodenia izolačného systému garáže
žalobcu. Znalec skonštatoval, že súčasné opatrenia na zabránenie stekania dažďovej vody a snehu na
pozemok žalobcu sú urobené dostatočne a postačujú na zabránenie stekania dažďovej vody a snehu

na pozemok žalobcu; prístrešok teda nie je nutné znížiť ani akýmkoľvek spôsobom prebudovať, lebo
nezasahuje do vlastníctva žalobcu ani nepoškodzuje jeho majetok, s čím sa súd v plnom rozsahu
stotožnil. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania znalcom z
odboru stavebníctvo, ktorý mal zisťovať, či má jeho garáž dostatočnú izoláciu a stanoviť presnú príčinu
vlhnutia, pretože náhrada škody za navlhnutú garáž nebola predmetom sporu, súvis vlhnutia so sporným

prístreškom nebol nijako preukázaný a takéto dokazovanie by bolo vzhľadom na znenie petitu žaloby
nehospodárne a nadbytočné.Pokiaľ ide o plot medzi parcelami XXXX/X a XXXX/X je zo znaleckého posudku D.. O. a jeho výpovede
na súde nepochybné, že tento stojí 1-icou objemu svojej podmurovky na parcelách C KN č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X a druhou 1-icou objemu podmurovky na C KN parc.č. XXXX/X, stred podmurovky

je presne na hranici a zvyšok plota je po oboch stranách parciel žalobcu a žalovaných 1/ a 2/. Múrik
má na šírku cca 15cm, čo znamená, že z každej strany zasahuje do vlastníctva jednotlivých účastníkov
po 7cm. Z výsluchu účastníkov bolo preukázané, že tento plot je stavbou spojenou so zemou pevným
základom, staval sa spoločne, bol umiestnený takýmto spôsobom po vzájomnej dohode a žalobca na
jeho výstavbu prispel sumou 8.000,-Sk. Ide teda o stavbu v podielovom spoluvlastníctve, v ktorej majú

stavebníci rovnaké podiely - žalovaní 1/ a 2/ po 1-ici a žalobca s jeho manželkou taktiež v 1-ici. Domáhať
sa po viac ako 4 rokoch od spoločného postavenia stavby, aby bola zbúraná a to len dvoma podielovým
spoluvlastníkmi, preto, lebo v súčasnosti jej umiestnenie a pôvodná dohoda žalobcovi nevyhovuje, je v
rozpore s dobrými mravmi. Žalobca mal uplatňovať svoje práva, pokiaľ nechcel mať žiaden plot ani len
zčasti umiestnený na svojom pozemku riadnym zameraním geodetom a prejavom takejto vôle vo vzťahu
k žalovaným 1/ a 2/ pred začatím výkopových a betonárskych prác na spornom plote. Ako vyplýva z

výpovedežalovaných,títopožadovalivtomčasezameraniaumiestneniaplotageodetom,avšakžalobca
to vtedy odmietol, preto domáhať sa v súčasnosti ochrany vlastníckeho práva, z dôvodu umiestnenia
plota za takýchto okolností, nemôže požívať právnu ani súdnu ochranu. Z týchto dôvodov súd žalobu
ako nepodloženú a nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Treba v tejto súvislosti poukázať aj na to, že v
konaní na strane žalobcu mala vystupovať ako žalobkyňa 2/ aj manželka žalobcu, nakoľko predmetom

sporu bol zásah do vlastníckeho práva na nehnuteľnostiach, ktoré sú spoločným majetkom, patriacim
do ich bezpodielového spoluvlastníctva a vtedy na strane žalobcu musia vystupovať obaja manželia
spoločne a nerozdielne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešným žalovaným

1/ a2/ priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. Celkove žalobou
boli uplatnené 4 samostatné nároky - odstránenie zeleného plota so skrinkou s plynomerom, plota
medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX/X,. zníženie a vyspádovanie dreveného prístrešku a preskúmanie
zákonnosti postupu Obce F. E.), po späťvzatí žaloby v časti o preskúmanie zákonnosti postupu Obce
F. E. už len samostatné 3 nároky. V danom prípade sa základná sadzba určila podľa ust. § 11 ods.1

písm.a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. ako 1/13-tina výpočtového základu, ktorá predstavovala sadzbu za úkon
v roku 2011 v sume 57€, v roku 2012 v sume 58,69€, v roku 2013 v sume 60,07€ v roku 2014 v sume
61,87€ a v roku 2015 v sume 64,53€, keďže ide o zastupovanie 2 osôb, sadzba bola znížená o 50%.
Súd priznal náhradu trov konania nasledovne:

1/ z návrhu zaviazať žalovaných 1/ a 2/ aby spoločne a nerozdielne odstránili celý betónový plot v dĺžke
6mašírke30cm,postavenýnahranicipozemkovXXXX/X aXXXXvk.úF.E.za2úkonyprávnejpomoci
po 28,50€/úkon x 2 ( príprava a prevzatie veci dňa 11.4.2011 a účasť na pojednávaní dňa 27.6.2011)
+ 2x 7,41€ paušál, za 1 úkon po 29,345€ x 2 + 7,63€ paušál (vyjadrenie k znaleckému posudku Ing.
Špačka zo dňa 2.11.2012), za 1 úkon po 30,035€ x 2 (za účasť na pojednávaní dňa 16.1.2013) + 7,81€

paušál, 2 úkony po 30,935€ x 2 (za účasť na ohliadke na mieste samom dňa 15.5.2014 a vyjadrenie
k znaleckému posudku Ing. Hrivíka dňa 13.11.2014) + 2x 8,04€ paušál, 1 úkon po 32,265€ x2 ( účasť
na pojednávaní dňa 25.3.2015) + 8,39€ paušál, cestovné dňa 15.5.2014 autom zn. Opel Astra ev.č. TN
718EL na trase Mníchova Lehota -Trenčín a späť 18km v sume 4,87€ ( 18km x 0,183,-€/ km = 3,294,-
€, 18km x 0,059 cena 1L/100km x 1,480,-€ 1L/PHM = 1,57,-€), náhrada za stratu času za účasť na

ohliadke dňa 15.5.2014 za 1 začatú polhodinu po 13,40,-€/polhodina.

2/ z návrhu zaviazať žalovaných 1/ a 2/, aby spoločne a nerozdielne znížili drevený prístrešok
nachádzajúci sa na hranici pozemkov XXXX/X a XXXX na výšku 1,80m , vyspádovali strechu tohto
prístrešku tak, aby smerovala na parc.č. 1024 v k.ú. F. E. za 2 úkony právnej pomoci po 28,50€/úkon x 2

( príprava a prevzatie veci dňa 11.4.2011 a účasť na pojednávaní dňa 27.6.2011) + 2x 7,41€ paušál, za
X úkon po 29,345€ x 2 + 7,63€ paušál ( vyjadrenie k znaleckému posudku D.. F. zo dňa 17.7.2012), za
1 úkon po 30,035€ x 2 (za účasť na pojednávaní dňa 16.1.2013) + 7,81€ paušál, za 1 úkon po 32,265€
x 2 ( účasť na pojednávaní dňa 25.3.2015) + 8,39€ paušál.
3/ z návrhu zaviazať žalovaných 1/ a 2/, aby spoločne a nerozdielne odstránili oplotenie pozemku

nachádzajúceho sa po celej dĺžke medzi parcelami XXXX/X. a XXXX/X v k.ú. F. E. za 2 úkony právnej
pomoci po 28,50€/úkon x 2 ( príprava a prevzatie veci dňa 11.4.2011 a účasť na pojednávaní dňa
27.6.2011) + 2x 7,41€ paušál, za 1 úkon po 29,345€ x 2 + 7,63€ paušál ( vyjadrenie k znaleckému
posudku D.. V. zo dňa 2.11.2012), za 1 úkon po 30,035€ x 2 (za účasť na pojednávaní dňa 16.1.2013)+ 1x 7,81€ paušál, 2 úkony po 30,935€ x 2 (za účasť na ohliadke na mieste samom dňa 15.5.2014
a vyjadrenie k znaleckému posudku D.. O. dňa 13.11.2014) + 2x 8,04€ paušál, 1 úkon po 32,265€ x2
( účasť na pojednávaní dňa 25.3.2015) + 8,39€ paušál.

4/ z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obce F. E. č. XXX/XXXX zo dňa 1.3.2011 za 2 úkony
právnej pomoci po 28,50€/úkon x 2 ( príprava a prevzatie veci dňa 11.4.2011 a účasť na pojednávaní
dňa 27.6.2011) + 2x 7,41€ paušál v sume 1.434,55€ + 20% DPH v sume 286,91€; podľa § 1 písm. b/
Opatrenia č. 632/2008 F. práce, soc. vecí a rodiny SR o sumách základnej náhrady za používanie cest.

mot. vozidiel pri pracovných cestách + 20% DPH v sume 286,91,-€ podľa § 11 ods. 1 písm.a/, § 13
ods.2,4, § 14 ods. 1 písm. a/,b/, c/, § 16 ods. 3, § 15 písm. a/, § 17 ods.1 , § 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov a
z úkonov po 1.7.2013 podľa ust. § 13a ods.1 písm.c/,d/ v znení vyhl.č. 184/2013 Z.z.. Trovy konania v
celkovej výške 1.721,46€ bude žalobca povinný zaplatiť na účet zástupcu žalovaných.

V konaní vznikli trovy štátu za vypracovanie znaleckého posudku č. 25/2013 znalcom Ing. V. O. z
odboru geodézia a kartografia v sume 409,37€ ( uznesenie č.k. 14C/205/2011-206 zo dňa 29.10.2014),
znalečné za účasť znalca D.. V. O. na pojednávaní dňa 25.3.2015 v sume 89,69€ ( uznesenie č.k.
14C/205/2011-250 zo dňa 22.4.2015), spolu 499,06€. Štát má podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ nich nie sú

predpokladypreoslobodenieodplateniasúdnychpoplatkov. Vdanomprípadesaznaleckédokazovanie
a výsluch znalca vykonali na základe potrieb a žiadosti žalobcu, ktorý nebol v konaní úspešný. Preto
súd žalobcu zaviazal na zaplatenie náhrady trov štátu za znalecké dokazovanie, ktoré tunajší súd platil
z rozpočtových prostriedkov súdu, nakoľko nebolo preukázané, že by žalobca spĺňal predpoklady pre
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.