Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 3, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010635
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8317010635.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného W.. P. M.,

pre prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné
sp. zn. 2 Pv 407/16/7702 zo dňa 14.08.2017, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 3. júna 2021 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W.. P. M., A.. XX.XX.XXXX Q. X.,
trvale bytom O. XXX/XX, X.,

uznáva sa za vinného, že

dňa 28.08.2016 v čase o 03.10 hod. na ceste III/3892 v obci O., okres X., viedol osobné motorové vozidlo
zn. VW Golf e.č. X.-XXXBA smerom od obce O. H., pričom v tom čase mal v krvi koncentráciu etanolu
(alkoholu) najmenej 1,65 gramov na jeden kilogram krvi, t.j. 1,65 promile a ako vodič sa dostatočne
nevenoval vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, následkom čoho na priamom úseku cesty
pravou prednou časťou vozidla rýchlosťou 75 km/h narazil do ľavej zadnej časti tam odstaveného

autobusu zn. SOR e.č. M.-XXX W., ktorý bol odstavený pri pravom okraji vozovky pred rodinným domom
č. XX, kde po náraze vozidlo prešlo do protismeru a následne mimo vozovku, narazilo do oplotenia
rodinného domu č. XX majiteľa P. P. a do oplotenia rodinného domu č. XX majiteľa U. L., následkom
čoho utrpel D. O., sediaci vo vozidle VW Golf e.č. X.-XXXBA ako spolujazdec na mieste vedľa vodiča
zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol, čím ako vodič porušil
povinnosti vodiča uvedené v zákone č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov - venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke v zmysle § 4 ods.
1 písm. c) cit. zákona, prispôsobiť rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam a

iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť
vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad v zmysle § 16 ods. 1 cit. zákona, jazdiť v obci rýchlosťou
najviac 50 km/h v zmysle § 16 ods. 4 cit. zákona a porušil zákaz viesť vozidlo v takom čase po požití
alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v
jeho organizme v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) cit. zákona,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej povinnosti
uloženej mu podľa zákona, ako vodič dopravného prostriedku v stave vylučujúcom spôsobilosť
vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky,

čím spáchal

prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.Za to sa odsudzuje:

Podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, na § 36
písm. l) Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, na trest odňatia slobody na 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. b) Trestného zákona, na trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť
motorové vozidlá všetkých skupín, na ktoré je podľa zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, potrebné vodičské oprávnenie, na doživotie.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodeného P. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. O.

XXXX/X, X., s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal na P. M. obžalobu sp. zn. 2Pv 407/16/7702 zo dňa 14.08.2017 pre skutok, ktorý mal
spáchať tak, že: „dňa 28.08.2016 v čase o 03.10 hod. na ceste G. v obci O., okres X., viedol osobné
motorové vozidlo zn. VW Golf e.č. X.-XXXBA smerom od obce O. H., pričom sa dostatočne nevenoval

vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, následkom čoho na priamom úseku cesty pravou prednou
časťou vozidla narazil do ľavej zadnej časti tam odstaveného autobusu zn. SOR e.č. M.-XXX W., ktorý
bol odstavený pri pravom okraji vozovky pred rodinným domom č. XX, kde po náraze vozidlo prešlo do
protismeru a následne mimo vozovku, narazilo do oplotenia rodinného domu č. XX majiteľa P. P. a do
oplotenia rodinného domu č. XX majiteľa U. L., následkom čoho utrpel D. O., sediaci vo vozidle VW

Golf e.č. X.-XXXBA ako spolujazdec na mieste vedľa vodiča zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým
na mieste dopravnej nehody podľahol.“

Skutkom uvedeným v obžalobe mal obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť „závažnejším
spôsobom konania ako vodič dopravného prostriedku v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú

činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky“, prokurátor skutok právne kvalifikoval ako prečin
usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona (ďalej len TZ) s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h) TZ.

Okresný súd o tejto obžalobe rozhodol rozsudkom č. k. 1T/110/2017-457 vyhláseným dňa 1. júna 2020

tak, že uznal obžalovaného za vinného pre skutok, ktorý spáchal tak, že: „dňa 28.08.2016 v čase o
03.10 hod. na ceste G. v obci O., okres X., viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Golf e.č. X.-XXXBA
smerom od obce O. H., pričom v tom čase mal v krvi koncentráciu etanolu (alkoholu) najmenej 1,65
gramov na jeden kilogram krvi, t.j. 1,65 promile a ako vodič sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a
situácii v cestnej premávke, následkom čoho na priamom úseku cesty pravou prednou časťou vozidla

rýchlosťou 75 km/h narazil do ľavej zadnej časti tam odstaveného autobusu zn. SOR e.č. M.-XXX W.,
ktorý bol odstavený pri pravom okraji vozovky pred rodinným domom č. XX, kde po náraze vozidlo prešlo
do protismeru a následne mimo vozovku, narazilo do oplotenia rodinného domu č. XX majiteľa P. P. a
do oplotenia rodinného domu č. XX majiteľa U. L., následkom čoho utrpel D. O., sediaci vo vozidle VW
Golf e.č. X.-XXXBA ako spolujazdec na mieste vedľa vodiča zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým

na mieste dopravnej nehody podľahol, čím ako vodič porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), ods. 2
písm. d), § 16 ods. 1, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.“.

V odôvodnení citovaného rozsudku okresný súd podrobne odôvodnil, že úpravou okolností, za ktorých

bol skutok spáchaný, nedošlo k narušeniu jeho jednoty a totožnosti. Okresný súd uložil obžalovanému
trest odňatia slobody na päť rokov a doživotný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 5To/35/2020-496 zo dňa 27.10.2020 odvolací súd o odvolaní
obžalovaného proti vyššie citovanému rozsudku okresného súdu rozhodol tak, že zrušil tento rozsudok

a vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Ako podstatný dôvod odvolací súduviedol: „odvolací súd konštatuje, že právoplatné rozhodnutie konajúceho súdu o vylúčení zákonného
sudcu JUDr. I. Roháča z vykonávania úkonov v tejto trestnej veci diskvalifikovalo všetky dôkazy ním
vykonané na hlavnom pojednávaní, a preto zákonný sudca rozhodujúci vo veci o ne nemohol opierať

skutkové zistenia, ktoré ustálil vo výroku o vine napadnutého rozsudku. Nešlo totiž o neodkladné a
neopakovateľné úkony, tie sú založené na inej podstate, čo vyplýva z ich definície uvedenej v § 10 ods.
17 a 18 Tr. poriadku. Úkony vykonané vylúčeným sudcom sú tak procesne nepoužiteľné.“

Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. apríla 2021 rozhodol o tom, že pre podstatné

chyby konania vykoná sa hlavné pojednávania znova.

Prokurátor predniesol obžalobu zo dňa 14.08.2017 sp. zn. 2Pv 407/2016/7702, ktorú v závere doplnil
o túto časť: „pričom tak konal ako vodič osobného motorového vozidla napriek tomu, že v danom čase
mal v krvi koncentráciu etanolu (alkoholu) najmenej 1,65 gramov na 1 kg krvi, t.j. 1,65 promile, čím ako
vodič porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) ods. 2 písm. d), § 16 ods. 1, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.

o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.“

Úlohou súdu tak bolo rozhodnúť o obžalobe pre skutok, ktorý mal spáchať obžalovaný P. M. tak, že:
„dňa 28.08.2016 v čase o 03.10 hod. na ceste G. v obci O., okres X., viedol osobné motorové vozidlo
zn. VW Golf e.č. X.-XXXBA smerom od obce O. H., pričom sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a

situácii v cestnej premávke, následkom čoho na priamom úseku cesty pravou prednou časťou vozidla
narazil do ľavej zadnej časti tam odstaveného autobusu zn. SOR e.č. M.-XXX W., ktorý bol odstavený
pri pravom okraji vozovky pred rodinným domom č. XX, kde po náraze vozidlo prešlo do protismeru
a následne mimo vozovku, narazilo do oplotenia rodinného domu č. XX majiteľa P. P. a do oplotenia
rodinného domu č. XX majiteľa U. L., následkom čoho utrpel D. O., sediaci vo vozidle VW Golf e.č. X.-

XXXBA ako spolujazdec na mieste vedľa vodiča zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste
dopravnej nehody podľahol, pričom tak konal ako vodič osobného motorového vozidla napriek tomu, že
v danom čase mal v krvi koncentráciu etanolu (alkoholu) najmenej 1,65 gramov na 1 kg krvi, t.j. 1,65
promile, čím ako vodič porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) ods. 2 písm. d), § 16 ods. 1, ods. 4 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov“.

Týmto skutkom mal P. M. podľa obžaloby inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť závažnejším spôsobom
konania ako vodič dopravného prostriedku v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť,
ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, čím mal spáchať prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2
písm. a), ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.

V dôsledku prednesenej obžaloby s jej modifikáciou v skutkovej vete obžaloby vzniklo pre obžalovaného
právo požiadať súd o odročenie hlavného pojednávania pre prípravu obhajoby v dôsledku doplnenia
obžaloby - a to i keď nejde o doteraz neznámu okolnosť - zároveň však vznikla pre obžalovaného aj
možnosť urobiť vyhlásenie o vine, a to v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) TP.

Obžalovaný požiadal odročiť hlavné pojednávanie a poskytnúť lehotu, aby vzhľadom na nové okolnosti
uvádzané v skutkovej vete obžaloby, ktoré predniesol prokurátor, mohli navrhnúť súdu ďalšie dôkazy.

Obžalovaný však súdu nenavrhol ďalšie dôkazy a hlavné pojednávanie pokračovalo dňa 3. júna 2021.

Obžalovaný neurobil žiadne vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 TP (o vine).

Ku skutku samotnému uviedol, že keď odviezol svoju tetu z J. do O., po návrate do J. odstavil auto pred
domom svojej babky a išiel na pivo do miestneho pohostinstva. Tam stretol svojho priateľa D. O., ktorý už
mal v tom čase niečo vypité. D. ho ponúkol alkoholom, sedeli spolu pri pulte, vypili si spolu. D. si všimol,

že mal so sebou kľúče od auta a navrhol mu, aby spolu išli do X., do krčmy „J. P.“ , kde on predtým nikdy
nebol, a preto to nebol jeho nápad. D. povedal, že on bude šoférovať. Tak sa aj stalo, obžalovaný s tým
súhlasil a cestou do X. šoféroval D. O.. V pohostinstve „J. P.“ si už veľa vecí nepamätá, no vie, že chceli
pôvodne zostať v X. a na naliehanie D. sa nechal presvedčiť a sadol za volant.

Postupom podľa § 258 ods. 4 TP prokurátor prečítal zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa 10.11.2016
(čl. 14) - obžalovaný P. M. vo výpovedi popísal okolnosti, ktoré predchádzali tragickej nehode - prišiel
večer do krčmy, kde stretol D. O., ktorý tam sedel aj s otcom a ďalšími ľuďmi. Spolu s D. od času 21.30
hod. popíjali vodku, vypili spolu po štyri poháriky. Následne spolu s D. O. odišli autom z J. do X., pričomšoféroval D. O.. Do X. prišli v čase 23.30 hod., usadili sa v krčme „J. P.“. Tam obžalovaný vypil vodku,
množstvo si už nepamätá.

Obžalovaný potvrdil obsah prečítanej výpovede z prípravného konania.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že síce pred obcou nebola hustá hmla, až v obci bola
hmla hustejšia, takže keď spozoroval prekážku, začal brzdiť, no už neskoro a nedokázal sa prekážke
(autobus) vyhnúť. Určite brzdil, no jeho reakcia bola neskorá, nestihol znížiť rýchlosť dostatočným

spôsobom.

Vzťah k D. O. popísal ako veľmi dobrý, vyrastali spolu, boli susedia a veľmi dobrí kamaráti.

Svedok P. O. (otec nebohého D. O.) uviedol, že bol so synom D. v miestnom pohostinstve v J., keď
prišiel P. M. a povedal im, že sa vrátil z O., pretože viezol tetu na letisko. P. si k nim prisadol. On sám s

nimi posedel asi pol hodinu a potom išiel domov. O nešťastí sa dozvedel až ráno.

Svedok videl, ako jeho syn s P. M. stáli pri barovom pulte, z toho usúdil, že pili alkohol. Potvrdil ich
kamarátsky vzťah.

Svedok P. P. nadránom začul silný náraz, preto vyšiel na balkón rodinného domu, odkiaľ si všimol
pootvorený kufor autobusu, preto išiel na cestu k autobusu, ktorý tam stále parkoval. Až tam zistil, že
došlo k dopravnej nehode. Pristúpil k dverám vodiča, otvoril ich, no na tomto sedadle nikto nesedel, preto
si v prvom momente pomyslel, že po nehode vodič odišiel. Až keď zbadal na podlahe topánku, pozrel
sa na miesto spolujazdca a vtom videl, že na sedadle spolujazdca sedí chlapec a na ňom sedí druhý

chlapec. Usúdil, že to bol vodič. Mal hlavu zakliesnenú pri skle, preto čelné sklo trocha vytlačil, aby sa
mohla táto osoba nadýchnuť. Okamžite zakričal, že sa niečo stalo, už vychádzali susedia. Autobus na
mieste, kde bol aj v čase nehody, stojí roky - vždy, keď príde jeho vodič z práce domov, tam ho odstaví
a robí tak už možno aj dvadsať rokov. Po nehode autobus už parkuje mimo hlavnej cesty.

Svedok k poveternostným podmienkam uviedol, že nepršalo a či bola hmla, to nevedel povedať.

V prípravnom konaní bol na základe uznesenia vyšetrovateľa podaný znalecký posudok č. XX/XXXX a
č. XX/XXXX, vypracovaný znalcami P.. T. O., súdny znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
súdne lekárstvo a P.. U. N., súdny znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo.

Po súhlasnom stanovisku procesných strán, súd vykonal dokazovanie prečítaním znaleckých posudkov,
v ktorých boli podrobne popísané príčiny smrti D. O., pričom všetky poranenia boli v príčinnej súvislosti
s dopravnom nehodou zo dňa 28.08.2016. V krvi nebohého bola zistená koncentrácia alkoholu 2,39
promile.

Po súhlasnom stanovisku procesných strán, prokurátor prečítal znalecký posudok č. 31/2016, G.. U.
P., znalec, odbor doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave
a odhad hodnoty cestných vozidiel (čl. 88). Znalec zistil, že rýchlosť vozidla VW Golf, ktoré viedol
obžalovaný P. M., bola v čase nárazu do autobusu 75 km/h (s možnou odchýlkou 5%). Obžalovaný P. M.

včas nezaregistroval odstavený autobus SOR, a preto pri rýchlosti 75 km/h narazil do autobusu zn. SOR
svojou prednou pravou časťou vozidla do ľavého zadného rohu autobusu, od ktorého sa potom odrazil
a po pravotočivej rotácii pravou stranou vozidla narazil do oplotení rodinných domov. Obžalovaný M.
mohol predmetnej nehode zabrániť včasným spozorovaním autobusu a náležitou reakciou na prekážku,
či už brzdením alebo vyhýbaním sa.

Podľa § 269 Trestného poriadku sú vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: oznámenie
o škodovej udalosti, čl. 21, výsledok toxikologického vyšetrenia zo dňa 31.8.2016, čl. 54, zápisnica
o ohliadke motorového vozidla, čl. 148-152, vrátane fotodokumentácie, čl. 153-162, ktorá bola
umožnená k nahliadnutiu procesným stranám, zápisnica o vyšetrovacom pokuse, čl. 170-172, vrátane

fotodokumentácie, čl. 173-177, ktorá bola umožnená k nahliadnutiu procesným stranám, záznam
dopravnej nehody, 178-181, zápisnica o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody, čl. 182-187, a s
tým súvisiaca fotodokumentácia, čl. 188-196, ktorá bola umožnená k nahliadnutiu procesným stranám,
záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby D. O., čl. 197, lekárska správa počas hospitalizácieobžalovaného, čl. 200, evidenčná karta vodiča, čl. 201-204, evidenčné karty vozidiel, čl. 205-206,
poistenie vozidla, čl. 207, správa SAD M.É. zo dňa 20.09.2016, čl. 209, správa Obec O. zo dňa
20.09.2016, čl. 210, správa SHMÚ, čl. 211, správa o zásahu hasičského záchranného zboru, čl.

214-215, rozsudok OS Humenné sp. zn. 1T/70/2012, čl. 218-219, výpis z ÚSEP zo dňa 05.09.2016,
čl. 221-222, charakteristika obžalovaného Mestský úrad Mesto X., čl. 223, správa Technickej univerzity
v O., X. C., čl. 224, správa SAD M., čl. 380, Q. hvezdáreň, čl. 391, probačná správa o výsledku
predbežného šetrenia 2Pr 35/2019, čl. 418, doplnok probačnej správy, čl. 552, záruka zo dňa 21.1.2021
na čl. 537, aktualizovaný odpis registra trestov a lustráciu v centrálnej evidencii správnych deliktov a

priestupkov, osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa 14.02.2018, zmluva o vzájomnej spolupráci
so spoločnosťou O.-X. L. X..H..E.., predmetom ktorej je vykonávanie prác podľa živnostenského
oprávnenia, lekárska správa MUDr. A. P., psychiater, zo dňa 17.2.2021 (pacient liečený na ambulancii
od roku 2017, diagnóza H. T. F.).

Súd uznesením podľa 277 ods. 2 Trestného poriadku súd zamietol návrh procesných strán na doplnenie

dokazovania výsluchom svedkov Y. L., U. M., U. E., Ľ. S.O., P. F., P.. Q. F. a F. Q., ako aj opätovným
výsluchom znalca G.. U. P..

Okresný súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2
Tdo 48/2015 zo dňa 26. 07. 2016, podľa ktorého „súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti

nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi.
Súd teda nie je povinný vykonať každý jednotlivý dôkaz navrhnutý stranami. V prípade, ak súd vyhodnotí
vykonanie navrhnutých dôkazov ako nadbytočné, neprinášajúce žiadne nové poznatky viažuce sa
na predmetný skutok, podľa zákona odmietne vykonanie takýchto dôkazov. Samotné odmietnutie
vykonania dôkazu postupom v súlade so zákonom nezakladá dôvod na konštatáciu porušenia práva

obvineného na obhajobu.
Na to, aby bolo možné subsumovať odmietnutie vykonať navrhnutý dôkaz pod dôvod dovolania podľa §
371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a prijať záver, že právo obvineného na obhajobu bolo zásadným spôsobom
porušené, je nevyhnutné, aby navrhované dôkazy boli relevantné a spôsobilé podstatne zmeniť dôkaznú
situáciu a teda i skutkový stav veci.“

V tomto smere najvyšší súd viackrát zdôraznil, že je výsostným právom súdu zvážiť, akú voľbu
dôkazného prostriedku použije pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. práva podľa §
2 ods. 1 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje za dokázanú, bude overovať ďalšími
dôkaznými prostriedkami. (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR, spisová značka: 6Tdo/60/2018,

IČS: 2218010216, dátum vydania rozhodnutia: 7. augusta 2019).

Okresný súd poukazujúc na vyššie uvedené odmietol vykonávať ďalšie dôkazy, nakoľko skutkový stav
mal preukázaný výsledkami už vykonaného dokazovania v takej miere, že odmietnuté dôkazy nemohli
mať na zistenie skutkového stavu uvádzaného v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku žiadny

relevantný vplyv.

Z výpovede obžalovaného plynie, že on bol vodičom osobného motorového vozidlo zn. VW Golf e.č. X.-
XXXBA v čase dopravnej nehody, v dôsledku ktorej utrpel D. O., sediaci vo vozidle ako spolujazdec na
mieste vedľa vodiča, zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol.

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, vypracovaného znalcami P.. T. O., súdny
znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a P.. U. N., súdny znalec v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, je zrejmé, že všetky poranenia D. O. (príčiny úmrtia)
boli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.08.2016.

Z výpovede obžalovaného a svedka P. O. je zrejmé, že obžalovaný pred jazdou požíval alkoholické
nápoje .

Z výsledkov toxikologického vyšetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na čl. 54 bol

zistený údaj - že u obžalovaného P. M. bola dňa 28.08.2016 v čase 05.10 hod. odobratá krv, ktorá bola
skúmaná metódou plynovej chromatografie s FID detektorom a následne Widmarkovou skúškou bola v
tejto krvi stanovená koncentrácia etanolu 1,65 g/kg, to je 1,65 promile.Na základe záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX, G.. U. P., znalec, odbor doprava cestná, odvetvie
technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel, súd prijal
záver o porušení dôležitých povinností obžalovaného P. M., ktoré mu ako vodičovi motorového vozidla

ukladá zákon č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov - venovať
sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) cit. zákona,
prispôsobiťrýchlosťjazdysvojimschopnostiam,poveternostnýmpodmienkamainýmokolnostiam,ktoré
možno predvídať, jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na
ktorú má rozhľad v zmysle § 16 ods. 1 cit. zákona, jazdiť v obci rýchlosťou najviac 50 km/h v zmysle §

16 ods. 4 cit. zákona a porušil zákaz viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej
látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme v zmysle § 4 ods.
2 písm. d) cit. zákona.

K zistenému skutkovému stavu, ktorý sa pretavil do skutkovej vety výroku o vine tohto rozsudku, súd
uvádza, že vyššie uvedenými dôkazmi bol skutkový stav tak preukázaný - vrátane tej skutočnosti, že

obžalovaný ako vodič dopravného prostriedku v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť,
ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inému z nedbanlivosti spôsobil smrť.

K argumentácii obžalovaného o nesprávnom parkovaní autobusu, ako aj k zníženej viditeľnosti v
dôsledku hmly súd uvádza, že tieto dve okolnosti pri úvahách o výroku o vine, pre skutok, o ktorom súd

rozhodoval, nemali žiadny vplyv. Bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že obžalovaný nejazdil
takou primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad,
čím porušil povinnosť vodiča uvedenú v § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. Navyše bola zistená taká
koncentrácia alkoholu v krvi obžalovaného, ktorá spôsobila stav vylučujúci spôsobilosť viesť motorové
vozidlo.

Objektom trestného činu usmrtenie podľa § 149 TZ, je ľudský život. Tento trestný čin je nedbanlivostným
trestným činom. Páchateľ tohto trestného činu nemal úmysel iného usmrtiť, ani mu spôsobiť akúkoľvek
ujmu na zdraví, ale napriek tomu, hoci z nedbanlivosti, inému spôsobil smrť (napr. pri dopravnej nehode).

Konanie obžalovaného uvedené skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku, súd posúdil ako konanie,
ktorým obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil smrť závažnejším spôsobom konania, a to porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, ako vodič dopravného prostriedku v stave vylučujúcom
spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, preto ho uznal vinným zo
spáchania prečinu usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona, s poukazom

na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) TZ je prečinom trestný čin spáchaný z nedbanlivosti (bez ohľadu na trestnú
sadzbu uvedenú v písm. b) cit. ust.).

Súbeh prečinu usmrtenie podľa § 149 ods. 4 TZ a prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 TZ je v pomere špeciality, preto súd konanie páchateľa právne nekvalifikoval
aj ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 TZ - i keď do úvahy by
prichádzal súbeh s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) TZ
(pre spôsobenie väčšej škody na cudzom majetku), túto okolnosť (výšku škody) prokurátor v konaní

pred súdom nepreukázal. Výška škody určená odhadom v zázname dopravnej nehody na čl. 178 zo
dňa 28.08.2016 nemôže byť bez ďalšieho odborného vyjadrenia či znaleckého dokazovania podkladom
pre uznanie viny obžalovaného aj pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
3 písm. c) TZ.

Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) TZ, to je, že obžalovaný sa
k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Nakoniec tak urobil aj na hlavnom
pojednávaní - ku skutku priznal ako aj k okolnostiam, ktoré mu predchádzali, sa priznal aj v prípravnom
konaní. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 TZ. Z toho dôvodu súd nepristúpil k
úprave zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 TZ.

Trestný čin usmrtenie a zákonom stanovené trestné sadzby za tento čin sú upravené v trestnom zákone
takto:
§ 149 Usmrtenie(1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo

b) na chránenej osobe.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 na dvoch alebo viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy
alebo hygienické predpisy.
(4) Rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potrestá, ak v súvislosti so svojím zamestnaním, povolaním,

postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave vylučujúcom
spôsobilosťvykonávaťtakúčinnosť,ktorýsiprivodilvplyvomnávykovejlátky,inémuznedbanlivostismrť.
(5) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v
odseku 4 spôsobí z nedbanlivosti smrť dvoch alebo viacerých osôb.

Súd teda ukladal trest odňatia slobody v sadzbe štyri roky až desať rokov.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritériá uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ),
najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosobyavustanoveníodseku4,podľaktoréhopriurčovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Súdpoukazujeajnaskutočnosť,žekpáchaniuskutkudošlonecelétrirokypotom,čouplynulaskúšobná
doba určená pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku zákazu trestu činnosti zo dňa 14.11.2012,

ktorá bola určená na jeden rok. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá bol obžalovanému uložený
rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/70/2012 zo dňa 25.06.2012, ktorým bola schválená
dohoda o vine a treste medzi prokurátorom a obžalovaným pre skutok, ktorý spáchal obžalovaný dňa
26.12.2011 tak, že: „dňa 26.12.2011 o 00.10 hod. v X. po ul. Š. smerom z centra mesta pod vplyvom
alkoholických nápojov s hladinou najmenej 1,54 ‰ alkoholu v krvi viedol osobné motorové vozidlo zn.

Peugeot 307 ev.č. X. XXXAI, kde na križovatke s ulicou Q. pri odbočovaní vpravo neprispôsobil rýchlosť
jazdy svojim schopnostiam, vedenie vozidla nezvládol a s týmto prešiel do protismeru, kde narazil do
kovového zábradlia pri ceste“.

Vyššie spomínané odsúdenie, ako aj celkový postoj obžalovaného k okolnostiam, za ktorých spáchal

skutok, z ktorého bol obžalovaný, tak ako ho prezentoval na hlavnom pojednávaní - nedostatočná miera
sebareflexie, prenášanie zodpovednosti na nesprávne parkujúci autobus, resp. hmlu, je dôvodom, pre
ktorý okresný súd neuložil obžalovanému miernejší do úvahy prichádzajúci druh trestu - trest domáceho
väzenia.

Poukazujúc na vyššie uvedené súd považoval za primerané, dostačujúce a spravodlivé uložiť trest
odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby - na štyri roky. Pri úvahách o treste súd zohľadnil
skutočnosť,žeusmrtenýD.O.nastúpildovozidladobrovoľne,sámbolvtomčasepodvplyvomalkoholu,
pretože znaleckým posudkom bola v krvi nebohého zistená koncentrácia alkoholu 2,39 promile. D. O.
dokonca pred osudnou jazdou popíjal alebo užíval alkohol práve spolu s obžalovaným - teda musel

vedieť, že obžalovaný vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť.
Aj tieto skutočnosti boli súdom zohľadňované pri určovaní výmery trestu na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby.

O vonkajšej diferenciácii výkonu trestu odňatia slobody súd rozhodol podľa § 48 ods. 2 písm. a)

Trestného zákona a obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 TZ, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu

tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na
ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu
činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti
s touto činnosťou.Podľa § 61 ods. 5 písm. b) TZ, súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za
trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku.

Súd preto uložil obligatórny doživotný trest - podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. b) Trestného zákona,
trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých skupín, na ktoré je podľa
zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, potrebné vodičské
oprávnenie, na doživotie.

Takúto kombináciu trestov (odňatie slobody na štyri roky a doživotný trest zákazu činnosti) súd považuje
za najvhodnejšiu na prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti pred ním.

Na záver súd zdôrazňuje, že proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 1T/110/2017-457, ktorý bol
vyhlásený dňa 1. júna 2020 podal odvolanie iba obžalovaný, a teda súd v ďalšom priebehu konania

musel rešpektovať zásadu „zákazu reformatio in peius“.

Podľa § 327 ods. 2 TP, ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v
prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

Vyššie uvedeným ustanovením je vyjadrená zásada zákazu zmeny k horšiemu pre obžalovaného
- zákaz reformatio in peius - jedna zo základných zásad riadne vedeného a riadne ukončeného
trestného konania, ktorá odsúdeným osobám zaručuje, že sa ich postavenie nemôže zhoršiť tým, že
využijú zákonom poskytnutý procesný opravný prostriedok, ak nie je súčasne taký prostriedok využitý
prokurátorom, popr. poškodeným k návrhu v ich neprospech.

Zásada „zákazu reformatio in peius“ sa neobmedzuje len na výrok o treste, ale na akúkoľvek
zmenu rozsudku, ktorá by zhoršovala postavenie obžalovaného. Za zmenu rozhodnutia v neprospech
obvineného je nutné považovať každú zmenu v ktoromkoľvek výroku, pokiaľ zhoršuje situáciu
obvineného a priamo sa ho dotýka. Zmena k horšiemu sa môže prejaviť aj v skutkových zisteniach, v

právnej kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia.

Nakoľko už v poradí prvom vyhlásenom rozsudku súd uznal obžalovaného za vinného, že: „dňa
28.08.2016 v čase o 03.10 hod. na ceste G. v obci O., okres X., viedol osobné motorové vozidlo zn.
VW Golf e.č. X.-XXXBA smerom od obce O. H., pričom v tom čase mal v krvi koncentráciu etanolu

(alkoholu) najmenej 1,65 gramov na jeden kilogram krvi, t.j. 1,65 promile...“, doplnením obžaloby na
hlavnom pojednávaní o túto časť: „pričom tak konal ako vodič osobného motorového vozidla napriek
tomu, že v danom čase mal v krvi koncentráciu etanolu (alkoholu) najmenej 1,65 gramov na 1 kg krvi,
t.j. 1,65 promile“, nedošlo k porušeniu zásady „zákazu reformatio in peius“.

Splnomocnenec poškodeného P. O. (otca nebohého) na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu
škody vo výške, ktorú „teraz neviem uviesť, ide o náhradu nemajetkovej ujmy“, súd preto odkázal
poškodeného P. O. s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd

Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže
podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať

pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.