Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/670/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225845
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114225845.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., so sídlom
Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07 043, zast.
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO:
47 234 679, proti žalovanému: D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. S. XX, T. T., o zaplatenie 1 569,78

Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.
05. 2015 číslo konania 9C/43/2015 - 60, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu
zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a v tomto rozsahu v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 107,10 Eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 377,10 Eur od 15. 03. 2014
do 15. 04. 2014, zo sumy 277,10 Eur od 16. 04. 2014 do 30. 04. 2014, zo sumy 127,10 Eur od 01. 05.
2014 do 29. 05. 2014 a zo sumy 107,10 Eur od 30. 05. 2015 až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd poukázal na tvrdenie žalobcu,

v zmysle ktorého jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným, ako dlžníkom, Úverovú zmluvu dňa
02. 02. 2012 č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia, a. s. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1 700,- Eur,
žalovaný sa zaviazal tento vrátiť v 60-ich mesačných splátkach po 68,59 Eur. Vo svojich skutkových
zisteniach súd uviedol, že úverová zmluva bola uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou Home
Credit Slovakia, a. s. a žalovaným dňa 06. 02. 2012, v bode č. 52 bolo dojednané poistenie Štandard

za 1,28 Eur mesačne. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 11. 2014, adresovaného
žalobcovi, vyplynulo, že pohľadávka bola postúpená z pôvodného veriteľa, ako postupcu, na žalobcu,
ako postupníka. V ďalšom odseku súd skonštatoval, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z., čo má za následok (v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/), že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z výpisu na č. l. 34 súd zistil, že žalovaný
neuhrádzal splátky riadne a včas, oneskoril sa s úhradou splátky č. 19 o viac ako tri mesiace, v dôsledku

čoho žalobca zosplatnil úver dňa 26. 02. 2014 a výzvou zo dňa 26. 02. 2014 vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy 1 889,78 Eur do 15 dní od odoslania výzvy. Lehota na zaplatenie uplynula dňa
14. 03. 2014 a týmto dňom sa stala pohľadávka z poskytnutého úveru splatnou. Súd skonštatoval, že
predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobcovi patrí len nárok na zaplatenie
dlžnej istiny vo výške 1 700,- Eur a poistného vo výške 30,72 Eur. Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad
boli na poistné započítané úhrady žalovaného v sume 26,88 Eur, z titulu poistného má teda uhradiť 3,84

Eur. Po započítaní zvyšku úhrad (1 596,74 Eur) žalovaného na istinu (1 700,00 Eur) má tak žalovaný
uhradiť žalobcovi ešte 103,26 Eur titulom istiny poskytnutých peňažných prostriedkov. Z týchto dôvodovsúd vyhovel návrhu ohľadom sumy 107,10 Eur. V ďalšom sa súd vysporiadal s uplatneným úrokom z
omeškania vzhľadom na splatnosť pohľadávky a na skutočnosť, že aj po splatnosti pohľadávky uhradil
ešte žalovaný určité čiastky. Vzhľadom na to bol žalovaný v omeškaní od 15. 03. 2014 do 15. 04 .2014 s

úhradou sumy 377,10 Eur, od 16. 04. 2014 do 30. 04. 2014 s úhradou sumy 277,10 Eur, od 01. 05. 2014
do 29. 05. 2014 s úhradou sumy 127,10 Eur a od 30. 05. 2014 je v omeškaní s úhradou sumy 107,10
Eur. Výška úroku bola priznaná v zmysle ustanovenia § 517 OZ a vykonávacieho vládneho nariadenia
č. 87/1995 Z. z.

2. O trovách konania uviedol súd, že rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov nepriznal.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to proti
výroku, v ktorom bolo rozhodnuté v jeho neprospech (teda vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti
okresný súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania). Poukázal na odvolacie

dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. h/ a f/, § 205 ods. 2 písm. b/,
§ 205 ods. 2 písm. d/ a § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, účinného v čase vyhlásenia rozsudku a v čase
podaného odvolania. Proti dôvodom napadnutého rozsudku, podľa ktorých v úverovej zmluve absentuje
obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. § 9 ods. 2 písm. j/ -
ročná percentuálna miera nákladov, § 9 ods. 2 písm. j/ - termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

(tu zrejme malo byť písm. k/ príslušného zákonného ustanovenia - poznámka odvolacieho súdu) a § 9
ods. 2 písm. f/- termíny konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, vyjadruje svoj nesúhlas s takýmto
právnym posúdením veci, pokladá ich za nesprávne právne posúdené. Vysvetľuje dôvod, prečo uviedol
ročnú percentuálnu mieru nákladov v bode 42 zmluvy od 48,7 % do 51,5 % tak, že presná hodnota
RPMN závisí na dni poskytnutia úveru s tým, že klient súhlasil, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť

oznámi po poskytnutí úveru. V tomto prípade je pre výpočet RPMN rozhodujúci dátum čerpania úveru,
pretože išlo o bezúčelový hotovostný úver a nie dátum uzatvorenia zmluvy. Podľa žalobcu Zákon o
spotrebiteľských úveroch vyžaduje iba to, aby úverová zmluva obsahovala údaj o RPMN vypočítaný na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, pričom nekonkretizuje, akým konkrétnym spôsobom
má byť tento údaj vyjadrený, či vo forme jedného konkrétneho čísla, alebo aj vo forme určitého rozpätia

ohraničeného minimálnou a maximálnou hodnotou. Podľa žalobcu je takto určený údaj v súlade s §
5 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, jeho názor podporuje aj vyjadrenie Ministerstva financií
ČR, ktoré sa vyjadrilo tak, že pokiaľ nie je dátum čerpania úveru vopred jasný a nie je v zmluve
stanovený (alebo je stanovený variantne), Zákon o spotrebiteľskom úvere nešpecifikuje dodatočné
podmienky výpočtu RPMN. V takom prípade v zmluve možno uviesť RPMN napríklad od - do. Dôležité

je, aby bol uvádzaný údaj pravdivý, a to aj v prípade, že nie je možné ho vopred presne určiť. Právny
predchodca žalobcu vypočítal RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie rozhodnutie odvodil od formalistického znenia strohých
zákonných noriem, pričom takýto prepätý formalizmus v takýchto prípadoch nemá svoje opodstatnenie a
môže vyvolať nenapraviteľný stav, vo verejnosti výrazne otriasa dôverou v štátne orgány, ktorých úlohou

je poskytovať ochranu subjektívnym právam, ktoré boli porušené. Zároveň poukázal aj na dôvodovú
správu k § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý vymedzuje, čo je spotrebiteľským úverom. Podľa tejto
dôvodovej správy „zákon má ambíciu vzhľadom na rôznosť spotrebiteľských úverov na trhu definovať
druhy spotrebiteľských úverov a nemá opodstatnenie uvádzať všetky štandardné údaje požadované v
ustanovení § 9, ako príklad možno uviesť RPMN, ktorej vypovedacia schopnosť u tohto typu úveru je

diskutabilná“. Žalobca oznámil presnú výšku v RPMN žalovanému listinou o oznámení, ktorá bola daná
na poštovú prepravu dňa 10. 06. 2012 (vo výške 50,6 %).

4.Ktvrdenejabsenciináležitostívyžadovanýchv§9ods.2písm.k/-výška,početatermínysplátokistiny
úrokov a iných poplatkov má za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na

smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, konkrétne
čl. 10 ods. 2 písm. h/ - informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere: zmluva o úvere zrozumiteľne a
stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa (podľa prílohy 1 k predmetnému zákonu
č. 129/2010 Z. z. predstavuje prebraný právne záväzný akt Európskej únie). Žalobca do predmetnej
zmluvy v súlade so znením tejto smernice čl. 2 ods. 2 písm. h/ uviedol výšku, počet a frekvenciu splátok

spotrebiteľa nasledovne: mesačná splátka 68,59 Eur, počet splátok 60, termíny splatnosti splátok - bod
odkazuje na text uvedený pod ním, v zmysle ktorého dátum splatnosti druhej splátky a nasledujúcich
splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po dni, v
ktorom je splatná prvá splátka. Takýto spôsob považuje žalobca za súladný so znením smernice, pokiaľide o výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a s princípom celej právnej úpravy zákona smernice,
ktorým je ochrana spotrebiteľa prostredníctvom jeho informovanosti, stručnosti a jasnosti. Má za to, že
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odvodil od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez

eurokonformného výkladu práva a v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora zo dňa 28. 01. 2010 vo veci
Uniplex (UK) Ltd, C-406/08, bod 45. V tomto smere v súvislosti s odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie poukázal aj na stanovisko sudcu Ústavného súdu SR E.I. vo veci I. ÚS 547/2012. Pokiaľ súd
v odôvodnení uviedol, že z uvedených dôvodov je potrebné zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a
bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, má za to, že v

zmysle citovaného ustanovenia vzhľadom na jeho znenie ku dňu uzavretia zmluvy sa spotrebiteľský úver
považoval za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemala písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ až y/ a § 10 ods. 1. Pritom
písomná forma právneho úkonu nikdy, ako jedna z nevyhnutných podmienok takejto zákonnej sankcie
bezodplatnosti, spochybnená nebola. Súd prvej inštancie spojku „a“ v § 11 ods. 1 písm. a/ vykladá
bez akéhokoľvek odôvodnenia vo význame spojky „alebo“, čím do veľkej miery zmenil obsah tohto

ustanovenia, navyše, tento svoj pozmeňujúci výklad žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Má za to, že v
tomto smere predmetné odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP. Súd
je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako vec právne posúdil, dbá na presvedčivosť odôvodnenia
rozsudku.Pokiaľjekonanievrozporesprocesnýmizásadami,porušujeústavnoprávneprincípy.Žalobca
odvolanie proti rozsudku v tejto veci odôvodňuje tým, že sa účastníkovi konania postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom. Žalobca ďalej nesúhlasí s tým, že by úverová zmluva nemala náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z., má za to, že zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom
stanovené náležitosti, tieto sú zrozumiteľné, jednoznačné a dostatočne určité. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne zmeniť tak, že predmetnej
žalobe súd v celom rozsahu vyhovie.

5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods.

1 CSP a contrario, rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil v napadnutom
druhom a treťom výroku a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd konštatuje, že konanie v prejednávanej veci začalo dňa 05. 12. 2014, odvolaním

napadnutý rozsudok vydal okresný súd dňa 13. 05. 2015, odvolanie žalobkyne proti rozsudku bolo
podané dňa 16. 06. 2015, vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 03. 08. 2015, všetko teda
za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, (ďalej len „OSP“). Dňa 01. 07.
2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorým bol v zmysle
zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. Podľa

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8.Vzmysleuvedenéhonováprávnaúpravavychádzazprincípuokamžitejaplikabilityprocesnoprávnych

noriem, zároveň však rešpektuje procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016,
pretože účinok ostal zachovaný aj po 30. 06. 2016. V dôsledku toho nemožno pri odvolaní uplatniť v
plnom rozsahu novú právnu úpravu od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný
záver by mohol porušiť právnu istotu a legitímne očakávania strán, pretože ten, kto konal na základe
dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný. Pretože odvolanie bolo

podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP.

9. Žalobca, ako odvolateľ, v odvolaní namieta nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov,
nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne právne posúdenie tým, že súd nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkovi sa postupom súdu
odňalamožnosťkonaťpredsúdom,akoajinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci. V konkrétnostiach namieta voči názoru súdu, že v úverovej zmluve, z ktorej žalobca, ako
právny nástupca pôvodného veriteľa žalovaného, ako dlžníka, uplatňuje zaplatenie tvrdenej dlžnej sumy,absentuje obligatórna náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/, k/ a f/ zákona č. 129/2010
Z. z. Podrobne vysvetľuje svoj názor na posúdenie týchto zákonných náležitostí zmluvy, vyjadruje sa
teda k ročnej percentuálnej miere nákladov a spôsobu jej uvedenia v zmluve, k náležitostiam podľa

§ 9 písm. k/, t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov eurokonformným
výkladom práva s ohľadom na znenie a účel smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ako aj k termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Súčasne vytýka prvoinštančnému súdu prílišný formalizmus pri výklade tejto právnej normy, keď zároveň
pri takomto pohľade obdobným spôsobom neposúdil aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona, keď súd

spojku „a“ bez akéhokoľvek odôvodnenia vyložil vo význame spojky „alebo“, čím do veľkej miery zmenil
obsah tohto ustanovenia, a naviac, tento pozmeňujúci výklad žiadnym spôsobom v rozsudku nevysvetlil,
nezdôvodnil. Vytýkal súdu nedostatočné odôvodnenie rozsudku, čím mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom.

10. Odvolací súd v tomto smere musí prisvedčiť odvolateľovi v tom, že rozsudok trpí nedostatkom

odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 OSP, účinného v čase vydania napadnutého rozsudku. Odvolací súd
upozorňuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie iba stroho v jednej vete skonštatoval, že úverová
zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z., čo má za následok
v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Nič viac na vysvetlenie tohto svojho skutkového ani právneho záveru neuviedol. Vzhľadom na uvedené

nemá ani odvolací súd možnosť reagovať na jednotlivé odvolacie námietky v tomto smere, pretože pre
nedostatok argumentov ich nemá s čím posúdiť, keďže akékoľvek úvahy, skutkové zistenia, právne
posúdenie v napadnutom rozsudku chýbajú. Z uvedeného dôvodu preto musí odvolací súd konštatovať
nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý zároveň porušil právo odvolateľa - žalobcu na
spravodlivý proces, konkrétne právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré odvolateľovi neumožňuje

riadne reagovať v odvolaní na napadnutý rozsudok, pričom tento nedostatok bráni aj odvolaciemu súdu
toto rozhodnutie preskúmať. Odvolací súd nemôže nedostatok dôvodov v odvolacom konaní nahradiť
svojím rozhodnutím.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku, ktorý bol napadnutý odvolaním, teda

vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a v tomto rozsahu vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. V novom rozhodnutí bude povinnosťou okresného súdu zodpovedajúcim spôsobom odôvodniť svoje
rozhodnutie tak, aby toto zodpovedalo ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP (ktorý v zásade zodpovedá

ustanoveniu § 157 ods. 1 OSP, reflektujúc na zmenu koncepcie civilného procesu).

13. Odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania, pričom v zmysle ustanovenia § 396
ods. 3 CSP rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).