Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, January 30, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120211712
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120211712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: V. F., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej
v F. č. XX, právne zastúpenej Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej
č. 50, proti žalovanému: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Y. W. - B., na ul. B. č. XXX/XX, o náhradu
škody s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.03.2021 č.k.
16C 90/2020-53, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
3.241,61 eur spolu s 5 % -ným úrokom z omeškania od 28.10.2020 do zaplatenia. Ďalej vyslovil, že
žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že z rozkazu o uložení sankcie za priestupok
Okresného úradu Prešov zo dňa 17.12.2019 vyplýva skutočnosť, podľa ktorej žalovaný bol uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d)
tohto zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 18.07.2019 v čase okolo 14.00 hodine na dvore rodinného
domu č. XX v Obci F. obidvoma rukami strčil do svojej manželky V. F., následkom čoho spadla na
zem, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví voči osobe blízkej.
Týmto rozkazom o uložení sankcie za priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2020.

3. Z lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 15.11.2019 MUDr. B. O. vyplýva, že z dôvodu fyzického
násilia došlo u žalobkyni k pretrhnutiu skríženého väzu kolena a poraneniu vonkajšieho menisku liečené
operáciou s celkovým počtom bodov spolu vo výške 160.

4. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 16.10.2019 vyšetrovateľ
Policajného zboru postúpil vec na prejednanie Okresnému úradu Prešov, nakoľko výsledky vyšetrovania
preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol Okresný úrad Prešov prejednať ako

priestupok v zmysle zákona o priestupkoch. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 27.11.2019.

5. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. B. O. vyplýva, že poranenie žalobkyne vzniklo nepriamym
mechanizmom, t.j. neprirodzenou rotáciou v kolennom kĺbe, pričom poranenie poškodenej mohlovzniknúť tak ako to popisuje. Znalec ďalej uviedol, že z lekárskeho hľadiska sa jedná o poranenie
stredne ťažké s tým, že priemerná doba liečenia sa pohybuje v rozmedzí 8 až 12 týždňov. Znalec ďalej
konštatoval, že obvyklý spôsob života poškodenej bol a je naďalej narušený nutnosťou operačného

riešenia poranenia, pričom bolestné stanovil za pretrhnutie skríženého väzu kolena a poranenie
vonkajšieho menisku liečené operáciou v rozsahu 160 bodov.

6. Ešte počas trestného konania bol vo veci vypočutý znalec MUDr. B. O., ktorý pri svojom výsluchu
uviedol, že zo všeobecného mechanizmu úrazu nie je možné určiť presný mechanizmus vzniku, pretože

priskočenízvýšky1,6msajednáoanalogickýmechanizmusvznikuporaneniaajetedamožnépripustiť,
že k poraneniu mohlo dôjsť aj tým, ako poškodená vyskočila z okna v drevárni. Po takomto poranení
bola poškodená schopná chôdze, ale pociťovala by bolesť v kolene. Ku vzniku poranenia môže dôjsť
tiež pri prudkom vstavaní zo zeme, resp. zo stoličky, teda pri nekoordinovanom pohybe v kolene.

7. V predmetnej veci je nesporným, že ku skutku medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý bol predmetom

prejednania pôvodne v trestnom konaní a následne v priestupkovom konaní, došlo. Príčinou bola tá
skutočnosť, že po hádke medzi manželmi a naťahovaní sa o pec na pizzu žalovaný zavrel žalobkyňu
do drevárne a dvere do drevárne uzatvoril petlicou proti otvoreniu, pričom žalobkyňa následne vyskočila
cez okno z drevárne, ktorá je vo výške asi 1,6 m v snahe zabrániť žalovanému odviezť pec na pizzu.
Následne po tom, čo sa priblížila k žalovanému, tento do nej oboma rukami strčil, pričom žalobkyňa

spadla na zadok medzi nádoby, ktoré boli pri drevárni. Uvedený skutkový priebeh deja nebol zo strany
žiadnej zo strán sporu spochybňovaný.

8. Spornou teda zostala otázka, akým spôsobom došlo k zraneniu kolena žalobkyne a z toho plynúceho
nároku na náhradu škody. Pre objektívnosť je nutné uviesť, že znalec MUDr. B. O. vo svojom

výsluchu pred vyšetrovateľom uviedol, že zo všeobecného mechanizmu úrazu nie je možné určiť presný
mechanizmus vzniku, pretože pri skočení z výšky 1,6 m sa jedná o analogický mechanizmus vzniku
poranenia, zároveň ale konštatoval, že k vzniku tohto poranenia môže dôjsť aj pri prudkom vstaní
zo zeme, teda pri nekoordinovanom pohybe v kolene. Za daného stavu teda nie je možné vylúčiť,
že k poškodeniu kolena žalobkyne došlo skokom z výšky 1,6 m z okna drevárne, avšak ani pádom

spôsobeným sotením a následným prudkým vstaním zo zeme.

9.Zostranyžalovanéhosícenebolúmyselspôsobiťzraneniežalobkyne,čobolodôvodomprevyvodenie
záveru vyšetrovateľom, že nejde o trestný čin. Na strane druhej je však nutné poukázať na to, že
žalovaný bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku, tak ako je popísaný v skutkovom

stave, za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 30 eur. Týmto rozhodnutím je súd prvej inštancie
viazaný v zmysle ustanovenia § 193 C.s.p. To, že v priestupkovom konaní bolo zranenie žalobkyne
klasifikované ako drobné ublíženie na zdraví a v znaleckom posudku ako stredne ťažké, je pre nespornú
výšku bodového ohodnotenia znalcom irelevantné a tiež je potrebné akcentovať fakt, že zo strany
žalobcu išlo o konanie voči osobe blízkej.

10. Bez ohľadu na mechanizmus vzniku poranenia - poškodenia kolena žalobkyne, bol to práve
žalovaný, ktorý zavrel žalobkyňu do drevárne, aby mohol v pokoji naložiť pec na pizzu do auta a rovnako
takjenesporným,žepotom,čožalobkyňavyskočilazdrevárneboltoopäťžalovaný,ktorýobomarukami
podľa vlastnej výpovede, sotil do žalobkyne, následkom čoho táto spadla na zadok medzi nádoby pri

drevárni.

11. Bez ohľadu na žalovaným prejavenú ľútosť, ku škodlivému následku došlo a pri nespornoti samotnej
výšky bodového ohodnotenia poškodenia zdravia žalobkyne, sa nárok uplatnený žalobou považoval za
preukázaný a dôvodný.

12. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

13. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že trvá na všetkých
argumentoch, ktoré k mechanizmu zranenia žalobkyne a preukázaniu príčinnej súvislosti medzi jehokonaním a vznikom tohto zranenia uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie. Dokazovaním v
trestnom konaní sa nepodarilo preukázať, akým konkrétnym mechanizmom a pri ktorej konkrétnej
pohybovej aktivite žalobkyne vzniklo jej zranenie. Pri takomto dôkaznom stave orgán činný v trestnom

konaní odovzdal vec príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Tento priestupok uznal a zaplatil
blokovú pokutu, nakoľko týmto vec považoval za uzavretú. Ak by bol ostražitejší, určite by protestoval
proti uznaniu viny za spôsobenie zranenia žalobkyni. Orgán prejednávajúci priestupok na základe
identického dokazovania, ktoré vykonal a z ktorého vychádzal orgán činný v trestnom konaní, prišiel
k odlišným skutkovým záverom. Orgán činný v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania

nedokázaljednoznačneskonštatovať,žezraneniespôsobilžalobkynižalovaný,aleorgánprejednávajúci
priestupok to dokázal. Skutková podstata priestupku, z ktorého bol uznaný vinným, nespočíva výlučne v
spôsobení drobného zranenia inému, ale aj v inom konaní, ku ktorému medzi žalovaným a žalobkyňou
došlo.

15. Hoci je súd viazaný rozhodnutím o priestupku, to ho však nezbavuje povinnosti skúmať, či žalovaný

zavinil spôsobenie škody, z ktorej žalobkyňa odvodzuje svoj nárok a najmä v akom rozsahu. Na
preukázanietohtozavinenianepostačujeskutočnosť,žežalovanýdeiurespáchalpriestupokspočívajúci
v spôsobení drobného ublíženia na zdraví. Medzi konaním osoby, ktorým podľa žalobkyne mala byť
spôsobená škoda a jej vznikom, musí byť na účely uplatnenia nároku na jej náhradu preukázaná
aj príčinná súvislosť. Tá však preukázaná nebola, pričom súd nijako nevysvetľuje a neodôvodňuje

preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Ak by preukázanie
tejtopríčinnejsúvislostimalobyťzaloženévýlučnenaprávoplatnomrozhodnutíopriestupku,jepotrebné
rešpektovať aj rozsah následku, ktorý mal byť priestupkom spôsobený. Tento rozsah je rozhodnutím o
priestupkudefinovanýakodrobnéublíženienazdraví,čojevšakvpríkromrozporekcharakteruzranenia
popísaného znalcom a ujme na zdraví, ktorá bola znalcom vyčíslená na viac ako 3.000 eur.

16. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie

žalovaného nie je opodstatnené.

18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje.

19. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na ustanovenie § 193
CSP, podľa ktorého súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

20. V prejednávanej veci právoplatným rozkazom o uložení sankcie za priestupok bol žalovaný uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) v
nadväznostina§49ods.1písm.d)zákonač.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,
ktorého sa dopustil tým, že dňa 18.07.2019 v čase okolo 14.00 hodine na dvore rodinného domu č. XX

v Obci F. obidvoma rukami strčil do svojej manželky V. F. (žalobkyne), následkom čoho spadla na zem,
čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví voči osobe blízkej. Za
tento priestupok bola žalovanému uložená sankcia v podobe pokuty vo výške 30 eur.

21. Pokiaľ ide o rozsah viazanosti všeobecného súdu trestným rozsudkom pri rozhodovaní v

občianskoprávnej veci, k tejto otázke už zásadné stanovisko vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom Náleze zo dňa 23.11.2011 vydaným vo veci I. ÚS 269/2011. Podľa tohto Nálezu rozsah
viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom
súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú sokolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskom konaní, nemožno obmedziť
len na závery o protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal.

22. Rozsah viazanosti civilného súdu rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin je daný stupňom
zhody znakov skutkovej podstaty trestného činu s okolnosťami významnými pre rozhodnutie civilného
súdu. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný trestný čin, teda neznamená len konštatovanie zavineného
protiprávneho konania páchateľa, ale aj záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a o
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a ním vyvolanou ujmou.

23.PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa26.01.2017vydanéhovoveci3Cdo
223/2016 súd neporuší ustanovenie § 135 O.s.p., pokiaľ nad rámec skutkovej a právnej časti výroku
trestného rozsudku obsahujúcej vyhodnotenie z trestnoprávnych hľadísk, vezme na zreteľ aj niektorú
ďalšiu okolnosť, ktorá je významná zo súkromnoprávnych aspektov. Súd je povinný z výroku trestného
rozsudku o vine vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť; rozsah tejto

viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými
okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku.

24. V občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že
bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia

predpokladanom Trestným zákonom. Uvedené priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 29.04.1992, vydaného vo veci 2Cz 16/92.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia nie je dôvodné odchýliť sa od záverov v nich uvedených,
nakoľko ust. § 193 C.s.p. obsahovo nadväzuje na ust. § 135 ods. 1 O.s.p., ktorého sa tieto rozhodnutia

dotýkali. Tieto závery je potrebné aplikovať aj na priestupky, nakoľko ust. § 193 C.s.p. rozsah viazanosti
upravuje rovnako tak pre trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt.

26. Z výrokovej časti rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaného Okresným úradom Prešov
dňa 17.12.2019 jednoznačne vyplýva, že to bol práve žalovaný, ktorý strčil do žalobkyne, následkom

čoho táto spadla na zem, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví
voči osobe blízkej. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva nielen osoba zodpovedná za ublíženie na zdraví
žalobkyni, ale aj spôsob ako k tomuto poškodeniu zdravia došlo.

27. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu vyplývajúcimi z ust. § 420 ods.

1 Občianskeho zákonníka sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Všetky tieto atribúty priamo vyplývajú z
právoplatného rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaného dňa 17.12.2019 Okresným úradom
Prešov. Žalovaný teda svojim zavineným protiprávnym konaním spôsobil škodu na zdraví žalobkyne,
pričom medzi protiprávnym úkonom a škodou je daná príčinná súvislosť.

28. Čo sa týka výšky škody, táto vyplýva z lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 15.11.2019, v ktorom
poškodenie zdravia žalobkyne bolo ohodnotené 160 bodmi. Toto bodové ohodnotenie zodpovedá aj
bodovému ohodnoteniu bolestného stanovenému v znaleckom posudku č. XXX/XX. zo dňa 08.08.2019
stanovenému znalcom MUDr. B. O.. Správnosť bodového ohodnotenia bolestného žalovaný ničím

právne významným nespochybnil.

29. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

30. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).