Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 2, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201346
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:5014201346.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: C.. M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX
G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava,
o podaní žalobcu, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 02.12.2014 sa žalobca súdnou cestou domáhal
ochrany svojich práv z dôvodu ich ukrátenia nezákonným právoplatným rozhodnutím žalovanej
č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.08.2003, nakoľko mu ním od 22.09.2003 nezákonne odňala starobný
dôchodok, na ktorý mu vznikol nárok dňom 14.10.1999 a ktorý mu právoplatným rozhodnutím č.

XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2003 priznala od 01.07.2002 v sume 8.697,- Sk mesačne. Rozhodnutie
zo dňa 05.08.2003 potvrdil rozsudkom sp.zn. 12Sd/303/03-24 zo dňa 04.12.2003 Krajský súd v Žiline
a tento rozsudok potvrdil Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 3So/49/2004 zo dňa 26.08.2004. Právne
svoje podanie založil na čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, čl. 46 Ústavy SR, čl. 19 a 30 Dohovoru č. 128 a aj
náleze Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS/300/06-48 zo dňa 04.01.2007. Navrhol, aby súd žalovanej
zakázal pokračovať v porušovaní základných ľudských práv voči jeho osobe, uložil jej povinnosť vrátiť

mu od uvedeného dátumu nezákonne odňatý starobný dôchodok v sume 9.219,- Sk mesačne, prikázal
jej navodiť zákonný stav pred dňom 22.09.2003 a do 14 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku mu vyplatiť vzniknutú škodu na starobnom dôchodku od 22.09.2003, ku dňu navrátenia
nezákonne odňatého starobného dôchodku a k vzniknutej škode ju zaviazal na zaplatenie penále vo
výške 1% z dlžnej sumy, počnúc mesiacom október 2003.

2. Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/206/2014-7 zo dňa 11.03.2015 bol žalobca podľa ust.
§ 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) v spojení s ust. § 43 ods. 1 a § 250a
O.s.p. vyzvaný, aby v lehote 15 dní odstránil vady podania, spočívajúce v predložení plnej moci pre
advokáta, ktorý ho bude v konaní zastupovať. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd podľa záhlavia
podania posúdil žalobu ako podanú podľa ust. § 249 O.s.p., proti právoplatnému rozhodnutiu správneho
orgánu a v konaní potom postupoval podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., t.j. podľa druhej hlavy piatej časti

O.s.p. Krajský súd skonštatoval, že v tomto štádiu konania nebolo možné posúdiť podľa obsahu, resp.
petitu podania, či ide o žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu,
návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy, návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy alebo žalobu o náhradu škody, a preto vychádzal zo záhlavia podania. Zdôraznil, že v
prípade, ak ide o vec spadajúcu do správneho súdnictva, je potrebné ustáliť aj druh konania a splnenie
tejto povinnosti je v dispozičnej sfére žalobcu. Vychádzajúc z povahy veci a účelu jednotlivých konaní

je v správnom súdnictve možné domáhať sa poskytnutia ochrany prostredníctvom jedného konania,
keďže každé konanie slúži k prieskumu, resp. odstráneniu iného druhu nedostatkov v postupe arozhodovaní správnych orgánov. V konaniach o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych
orgánov podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je právne zastúpenie advokátom alebo zamestnancom/
členom s právnickým vzdelaním povinné, s výnimkou, ak žalobca má právnické vzdelanie sám alebo sa

jedná o výnimku taxatívne uvedenú v ust. § 250a O.s.p.. V uznesení bol súčasne poučený o možnosti
požiadať Centrum právnej pomoci podľa zákona č. 332/2011 Z.z. (§ 30 O.s.p.).

3. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 27.03.2015 a dňa 02.04.2015 doručil súdu podanie označené
ako výzva - odpoveď, v ktorom ako prílohu označil fotokópiu diplomu a dodal, že z ust. § 250a O.s.p.

vyplýva, že vyžaduje právnické vzdelanie a nie, že toto právnické vzdelanie musí byť získané len na
právnickej fakulte, čo znamená, že požiadavka súdu je nad zákon. Z uvedeného dôvodu zasiela len
kópiu diplomu (ktorú však nezaslal) i napriek tomu, že v ďalšej časti ust. § 250a O.s.p. je uvedené,
že toto neplatí, ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach dôchodkového zabezpečenia.
Dodal, že ak si chce súd overiť správnosť a oprávnenosť tohto diplomu, má možnosť si to overiť na
škole, ktorá je tam uvedená. Zopakoval, že žalobu podal pre porušovanie jeho základných ľudských

práv a slobôd, keďže voči právoplatným rozsudkom súdu nie je možné podať odvolanie, dovolanie ani
návrh na obnovu konania a žalobu teda podal v zmysle čl. 46 ods. 2, 3 Ústavy SR. Poukázal aj na nález
Ústavného súdu SR č. II. ÚS 65/2010 zo dňa 16.02.2010, III. ÚS/43/03, I. ÚS/3/01, I. ÚS/37/1995 a
zdôraznil, že z čl. 46 ods. 2 Ústavy SR ani z iných ustanovení O.s.p. nevyplýva povinnosť, dať sa pri
žalobe pre porušenie základných ľudských práv a slobôd zastupovať advokátom. V právnom systéme

SR je taxatívne vymedzené, že kedy a v akom prípade sa vyžaduje právnické vzdelanie získané štúdiom
na právnickej fakulte. Požiadavku súdu teda považuje za zásah do jeho osobného života, idúcu nad
rámec zákona.

4. Uznesením č.k. 21S/206/2014-12 zo dňa 13.05.2015 Krajský súd v Žiline konanie zastavil z dôvodu,

že žalobca v súdom určenej lehote zvolenie advokáta nepreukázal a ani iným spôsobom nepreukázal
splneniepodmienkykonaniapodľaust.§250aO.s.p..Vodôvodneníuviedol,žepožiadavka,abyžalobca
bez právneho vzdelania bol zastúpený advokátom vyplýva z toho, že v rámci správneho súdnictva sa
preskúmava zákonnosť rozhodnutia a teda nároky na právne zdôvodnenie žaloby sú výrazne vyššie.
Tým sa zamedzuje podávaniu bezdôvodných alebo právne nepodložených žalôb. Odkázal napr. na

uznesenie Najvyššieho súdu SR (ďalej aj „NS SR“) zo dňa 04.09.2011 sp.zn. 2Sžz/2/2011 a uznesenie
zo dňa 29.10.2012 sp.zn. 5Sžo/50/2012, podľa ktorých sa povinné právne zastúpenie vyžaduje aj v
konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (§ 250v ods. 8 O.s.p.) i a aj v
konaní proti nečinnosti správneho orgánu (§ 250t ods. 8 O.s.p.), hoci podľa povahy veci v konaní proti
nečinnosti súd povinné právne zastúpenie v niektorých prípadoch striktne nevyžaduje.

5. Uznesením sp.zn. 7So/59/2015 zo dňa 28.07.2016 Najvyšší súd SR uznesenie Krajského súdu v
Žiline zo dňa 13.05.2015, č.k. 21S/206/2014-12 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajskému súdu
vytkol, že v prípade pochybností o správnosti, úplnosti alebo zrozumiteľnosti podania žalobcu mu nič
postupom podľa ust. § 43 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nebránilo, vyzvať ho na

odstránenie vád podania, resp. na doplnenie neúplného podania a po ustálení si predmetu konania,
následne zvoliť ďalší vhodný postup predpokladaný príslušným procesným právnym predpisom. Pokiaľ
krajský súd bez ďalšieho, podľa názvu posúdil podanie žalobcu iba z formálneho hľadiska bez toho,
aby prihliadal na podanie ako celok, najmä vo vzťahu k formulácii petitu a jeho podanie klasifikoval
ako žalobu podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., konal predčasne. Krajský súd naviac pochybil aj v tom,

keď po posúdení podania žalobcu podľa § 247 a nasl. O.s.p., ho v zmysle ust. § 250a O.s.p. vyzval
na predloženie plnej moci, nakoľko už z takto formulovaného podania žalobcu je zjavné, že ide o
vec sociálneho zabezpečenia, na ktorú sa obligatórnosť povinného právneho zastúpenia, plynúca z
prvej časti cit. ustanovenia nevzťahuje a týmto postupom odňal účastníkovi právo konať pred súdom.
Krajskémusúdutiežvytkol,žesažiadnymspôsobomnevysporiadalspetitompodania,ktorýnesieznaky

návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, návrhu proti nečinnosti orgánu
verejnej správy, ako aj návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného
štátnehoorgánu čiorgánuverejnejsprávyalebonesprávnymúradnýmpostupom,oktoromjeoprávnený
rozhodovať vecne a miestne príslušný okresný súd. Touto skutočnosťou sa nezaoberal napr. tak, že
by vylúčil na samostatné konanie jednotlivé vecne nesúvisiace a od seba nezávislé návrhy žalobcu.

Krajskému súdu v ďalšom konaní uložil ustáliť si predmet konania a podľa toho zvoliť ďalší procesný
postup a riadne sa vysporiadať s vecne nesúvisiacimi návrhmi žalobcu.6. Krajský súd v Žiline vyzval uznesením zo dňa 30.09.2016, č.k. 21S/206/2014 žalobcu podľa ust. § 59
Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia uviedol, či
jeho podanie zo dňa 02.12.2014 je žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy alebo civilnou

žalobou o zaplatenie náhrady škody. Tiež ho na základe záväzného právneho názoru odvolacieho súdu
poučil, aké náležitosti žaloby musí jeho podanie zo dňa 02.12.2014 obsahovať v prípade, ak je žalobou
proti inému zásahu orgánu verejnej správy a aké v prípade, ak je civilnou žalobou o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

7. V podaní zo dňa 13.08.2016 zotrval žalobca na tom, že jeho žaloba zo dňa 02.12.2014 bola žalobou
pre porušenie základných práv v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.

8.Podľazápisnicezvýsluchuzodňa18.01.2017(chybneoznačenýdátum18.01.2016), vykonanéhona
základeuzneseniaNSSRnaKrajskomsúdevŽiline,žalobcapopoučeníaoboznámenísaspredmetom
výsluchu uviedol: „Ja netrvám na návrhu o náhrade škody spôsobenej na starobnom dôchodku a

zaplatenie penále a o nečinnosti. O náhrade škody a nečinnosti už konajú príslušné súdy. Trvám však
na svojom návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktoré spočíva v odňatí
priznaného starobného dôchodku v roku 2003.“ Zo zápisnice vyplýva, že súd žalobcu poučil podľa ust.
§ 257 v spojení s ust. § 57 SSP.

9. Dňa 24.01.2017 doručil žalobca Krajskému súdu v Žiline podanie označené ako doplnenie podania
- žaloby pre porušenie základných ľudských práv a slobôd zo dňa 02.12.2014, v ktorom uviedol,
že s odkazom na informatívny výsluch zo dňa 18.01.2017 dopĺňa nasledovné dôkazy a skutočnosti.
V podaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 04.12.2003, č.k. 12Sd/303/03-26,
potvrdzujúci rozsudok NS SR zo dňa 26.08.2004, č.k. 3So/49/2004 a dodal, že dňa 16.11.2004 podal

na Krajskom súde v Žiline návrh na obnovu konania, ktorý krajský súd uznesením zo dňa 30.03.2005,
č.k. 12Sd/443/2004-12 odmietol a jeho rozhodnutie NS SR, rozhodnutím zo dňa 08.03.2006, sp.zn.
2So/72/2005 potvrdil. Dňa 17.05.2006 podal na NS SR v uvedenej veci dovolanie, ktoré bolo uznesením
zo dňa 24.08.2006, sp.zn. 1Sdo zo dňa 24.08.2006 odmietnuté.

10. Ďalej uviedol, že na tom, aby Krajský súd v Žiline konal aj o návrhu na náhradu škody na starobnom
dôchodku, zaplatení penále a ani o návrhu proti nečinnosti Sociálnej poisťovne netrvá. Na základe
uvedených dôkazov však žiadal, aby súd urýchlene v jeho veci konal ako o žalobe pre nezákonný zásah
orgánu verejnej správy do základných ľudských práv, garantovaných Listinou základných ľudských práv
(zákonom č. 23/1991), Dohovorom o ochrane ľudských práv (čl. 6 ods. 1), čl. 12 a 46 ods. 1 Ústavy

SR a čl. 19 a 30 Dohovoru č. 128 (zákon č. 416/1991) a zákonom č. 100/1988 Zb. Navrhol, aby
súd rozhodnutie žalovanej zo dňa 05.08.2003 zrušil a prikázal jej navodiť zákonný stav spred dátumu
22.09.2003.

11. Uznesením č.k. 21S/206/2014-74 zo dňa 08.03.2017 Krajský súd v Žiline v zmysle ust. § 246 ods.

2 písm. b/ O.s.p. vec postúpil NS SR, ako súdu vecne príslušnému na konanie, podľa štvrtej a piatej
hlavy tejto časti zákona, v prípade, že je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s
pôsobnosťou pre celé územie SR.

12. Uznesením sp.zn. 7So/13/2017 zo dňa 04.07.2017 postúpil NS SR vec s odkazom na ust. § 491

ods. 1, 2, § 10 a § 11 SSP Krajskému súdu v Bratislave s konštatovaním, že predmetná vec do vecnej
príslušnosti vymedzenej ust. § 11 SSP nepatrí. V odôvodnení uznesenia uviedol, že vzal do úvahy aj
ust. § 491 ods. 2 vety druhej SSP, podľa ktorého, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba a dospel k záveru, že rozhodovanie

o vecnej príslušnosti v danej veci podľa ustanovení SSP nie je v neprospech žalobcu, lebo v ďalšom
konaníbudemaťpodľaust.§438anasl.SSP,možnosť podaťprotirozhodnutiukrajskéhosúdukasačnú
sťažnosť, o ktorej rozhoduje NS SR a teda konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy
bude namiesto pôvodne jednoinštančného, dvojinštančné.

13. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 06.08.2019 uviedla chronológiu rozhodnutí vydaných správnym
orgánom, Krajským a Najvyšším súdom SR v týchto veciach na základe žalôb iniciovaných žalobcom,
poukázalanalehotupodľaust.§256SSP,podľaktorejprávožalobcujepremlčanéadoplnila,žežalobca
na príslušné súdy podal aj ďalšie návrhy týkajúce sa tej istej veci, žaloby proti nečinnosti orgánu verejnejsprávy, ktoré boli buď zastavené alebo zamietnuté, a v skutkovo totožnej veci podal aj ďalšie žaloby na
nečinnosť žalovanej, ktoré sú v štyroch konaniach vedené na Krajskom súde v Bratislave.

14. K vyjadreniu žalovanej doručil žalobca súdu dňa 30.04.2020 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nárok
na starobný dôchodok, na ktorý mu podľa ust. § 132 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb. vznikol
nárok dňa 14.10.1999, mu žiadnym právoplatným rozhodnutím žalovanej odňatý nebol. Zopakoval, že
rozhodnutím žalovanej zo dňa 16.01.2003 mu bol podľa ust. § 21 zák.č. 100/1988 Zb. priznaný starobný
dôchodok od 01.07.2002 a bol mu odňatý rozhodnutím žalovanej zo dňa 05.08.2003. Rozhodnutím zo

dňa 16.01.2013 mu žalovaná od 23.02.2013 zastavila podľa zák. č. 461/2003 Z.z. vyplácanie starobného
dôchodku, rozhodnutím zo dňa 03.06.2011 zamietla jeho žiadosť o zápočet doby služby do doby
poistenia a následne priznanie starobného dôchodku podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb., ktoré bolo
zrušené rozsudkom NS SR zo dňa 31.10.2012.

15. Vo vyjadrení zo dňa 03.06.2020 žalovaná v podstatných bodoch zopakovala svoju argumentáciu v

súlade s predchádzajúcim vyjadrením.

16. Podľa § 182 ods. 2 SSP, k správnej žalobe musí byť pripojené

a/ splnomocnenie udelené advokátom, ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2,

b/ potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods. 1,
c/ jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1, alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia
orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu
žalobu podanú prokurátorom.

17. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), žalobca musí
byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie
udelené advokátovi nemožno obmedziť.

18. Podľa § 49 ods. 2 SSP, žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1

a/ vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12,
b/ v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b/ až e/, g/ a i/,
c/ v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu,
d/ ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

1. Podľa § 6 ods. 2 správne súdy rozhodujú v konaniach o

a/ správnych žalobách
b/ správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
c/ správnych žalobách v sociálnych veciach,

d/ správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
e/ žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
f/ žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy
g/ žalobách vo volebných veciach,
i/ žalobách vo veciach politických práv

j/ kompetenčných žalobách
k/ návrhoch v iných veciach

19. Podľa § 98 ods. 1 písm. f/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej

podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.

20. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca spolu so správnou žalobou nedoručil doklad osvedčujúci
dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v odbore právo, nakoľko sa preukazuje titulomJUDr., alebo plnú moc udelenú advokátovi, ktorý ho bude v konaní zastupovať (na ktorú skutočnosť bol
vyzvaný už uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. 21S/206/2014-7 zo dňa 11.03.2015), uznesením č.k.
8Sa/96/2017-1 zo dňa 10.01.2022 ho súd opakovane vyzval na doplnenie tejto esenciálnej podmienky

v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy len z toho dôvodu, že uznesenie Krajského
súdu v Žiline, č.k. 21S/206/2014-12 zo dňa 13.05.2015, ktorým následne pre neodstránenie tejto
vady Krajský súd v Žiline konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania, bolo z dôvodu predčasnosti jeho vydania zrušené uznesením NS SR, sp.zn. 7So/59/2015
zo dňa 28.07.2016. V uznesení krajský súd žalobcu poučil o procesnom následku odmietnutia žaloby,

v prípade nedoplnenia požadovaných dokladov, a to úradne overenej fotokópie diplomu o ukončení
úplného právnického vzdelania alebo plnomocenstva prevedeného do elektronickej podoby zaručenou
konverziou alebo predložil originál, prípadne úradne overenú fotokópiu plnomocenstva udeleného
advokátovi na zastupovanie v konaní.

21. Žalobca dňa 26.01.2022 doručil súdu overenú fotokópiu diplomu o vykonaní rigoróznej skúšky v

študijnom odbore právo, na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti.

22. Podľa uznesenia NS SR sp.zn. 6 Cdo 173/2010, zo dňa 16.09.2010, nedostatok podmienky
povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní je možné odstrániť tým, že si dovolateľ zvolí
kvalifikovaného zástupcu a k dovolaniu pripojí jeho plnomocenstvo. Výnimkou z požiadavky na splnenie

tejto podmienky je situácia, keď dovolateľ má právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec
(člen), ktorý za neho koná. Uplatnenie tejto výnimky, t.j. existenciu právnického vzdelania, je v zmysle
§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p. s primeraným použitím § 43 O.s.p. dovolateľ povinný preukázať. Ak tak
neurobí, a to ani na výzvu súdu, súd dovolacie konanie pre nedostatok tejto podmienky zastaví...............
Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že pod právnickým vzdelaním v zmysle § 241 ods. 1 veta druhá

O.s.p. treba rozumieť vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte vysokej školy so sídlom
v Slovenskej republike alebo vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte vysokej školy so
sídlom na území bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo jej právnych predchodcov
alebo nostrifikované zahraničné právnické vzdelanie, pričom musí ísť o vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, t.j. vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia (§ 53 ods. 1 a

zákona č. 131/2002 Z.
z.ovysokýchškoláchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov),resp.vzdelanierovnakejúrovne.Pokiaľ
satotižmáuplatniťvýnimkazpovinnéhozastúpeniaadvokátomvdovolacomkonaní,musíbyťprávnické
vzdelanie dovolateľa alebo jeho zamestnanca (člena), ktorý za neho koná, rovnocenné právnickému
vzdelaniu advokáta. Týmto vzdelaním je v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. o

advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona v znení neskorších predpisov vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej
republikealebonostrifikovanézahraničnévysokoškolskévzdelanierovnakejúrovne...............Existencia
právnickéhovzdelaniapreuplatnenievýnimkyzpovinnéhozastúpeniaadvokátommusíbyťvdovolacom
konaní preukázaná predložením dokladu o absolvovaní tohto štúdia (nie o štúdiu). Týmto dokladom je

najčastejšie vysokoškolský diplom (podľa § 61 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ zákona č. 131/2002 Z.z. dokladmi
o absolvovaní štúdia študijného programu v študijnom odbore sú vysokoškolský diplom, vysvedčenie o
štátnej skúške a dodatok k diplomu).

23. Pod pojmom právnické vzdelanie treba rozumieť vysokoškolské vzdelanie nadobudnuté v

právnickom študijnom odbore spôsobom upraveným v zákone č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ukončené vykonaním štátnej
skúšky, prípadne aj obhajobou diplomovej práce (§ 51, 53, 63 zákona č. 131/2002 Z.z.) resp. rovnaké
vzdelanie podľa skorších predpisov. Zmyslom a účelom povinného zastúpenia podľa ust. § 250a
O.s.p. je, aby sa žalobcovi, ktorý sám nemá právnické vzdelanie alebo takéto vzdelanie nedosiahol

jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná, dostalo kvalifikovanej právnej pomoci advokáta, ktorým
podľa zákona o advokácii môže byť po splnení ďalších požiadaviek len absolvent právnickej fakulty
vysokej školy. Ak je stanovené zastúpenie advokátom, je potrebné v záujme kvalifikovaného zastúpenia
požiadavku univerzálneho právnického vzdelania vztiahnuť i na iného zástupcu, ktorý je splnomocnený
zažalobcukonať,prípadnejehozamestnanca,aleajnasamotnéhožalobcu,ktorýtvrdí,žemáprávnické

vzdelanie.

24. Nakoľko po ustálení veci NS SR i samotným žalobcom, že jeho podanie je žalobou proti inému
zásahu orgánu verejnej správy a vo veci má v súlade s ust. § 491 ods. 2 druhej vety SSP konať krajskýsúd, tento pre nesplnenie procesných podmienok zo strany žalobcu postupom podľa ust. § 98 ods. 1
písm. f/ SSP uznesením žalobu odmietol, pretože žalobca pri jej podaní a ani na základe niekoľkých
výziev súdu nepreukázal obligatórnu podmienku súdneho konania v prípade žalôb proti inému zásahu

orgánu verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl. a to kvalifikované právne zastúpenie alebo výnimku z
tohto zastúpenia a to diplom o absolvovaní právnickej fakulty (nie diplom o vykonaní rigoróznej skúšky
v študijnom odbore právo, na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti).

25. Okrajovo správny súd dodáva, že podľa jeho názoru bol na konanie vo veci príslušný Najvyšší

súd Slovenskej republiky (nález č. k. II ÚS 202/2017-37 z 25.07.2017). Avšak vzhľadom na skutočnosť,
že krajský súd je viazaný postúpením veci súdom vyššieho stupňa, nemohol postupovať inak, ako vo
veci konať a rozhodnúť. Opačným postupom by došlo k porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae,
spočívajúcom v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo
opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci