Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 29, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/80/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621201042
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4621201042.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov
senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: MAKYTA, akciová spoločnosť,
skrátene MAKYTA a. s., so sídlom 1. mája 882/46, 020 25 Púchov, IČO: 31 599 168, zastúpený: ULC
Čarnogurský s. r. o., so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovaným: 1/
ACS teplo j. s. a., so sídlom Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, IČO: 51 962 802, zastúpený: AG

LEGAL s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 326
511, 2/ J&T BANKA, a. s., so sídlom Sokolovská 700/113a, Karlín, 186 00 Praha 8, IČO: 471 15 378,
zastúpený: Allen & Overy Bratislava, s. r. o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 857 897, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/8/2021 - 541 zo dňa 14. 05. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/8/2021 - 541 zo dňa 14. 05. 2021 p

o t v r d z u j e.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia a neodkladného opatrenia (I. výrok) a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania
nepriznal (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2
písm. c), písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1, § 343 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, § 344, § 336 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v časti

trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bude zriadené v prospech žalobcu záložné právo na
obchodný podiel žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o., so sídlom: Družstevná 1090/86,
956 17 Solčany, SR, IČO: 35 972 360, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel:
Sro, Vložka číslo: 50932/N, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 1. rade
vo výške 8 470 000 eur do základného imania spoločnosti ACS Plyn s. r. o., IČO: 35 972 360, vo výške

8 470 000 eur, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 202 992 eur s príslušenstvom titulom
neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 20118 vystavenej Arca Investments, a. s., IČO: 35
975 041, „bez protestu“ dňa 11. 05. 2020, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 416 000 eur
s príslušenstvom titulom neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 11405 vystavenej Arca
Investments, a. s., IČO: 35 975 041, „bez protestu“ dňa 12. 05. 2020, a to až do momentu právoplatného
zrušenia tohto zabezpečovacieho opatrenia, ďalej uložená žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať

sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k obchodnému podielu žalovaného v
1. rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o., so sídlom: Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, SR, IČO:35 972 360, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 50932/
N, zodpovedajúcemu v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 1. rade vo výške 8 470 000
eur do základného imania spoločnosti ACS Plyn s. r. o., IČO: 35 972 360, vo výške 8 470 000

eur, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto zabezpečovacieho opatrenia a žalovanému v
2. rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného
v prospech žalovaného v 2. rade na základe záložnej zmluvy zo dňa 11. 08. 2020 k obchodnému
podielu žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o., so sídlom: Družstevná 1090/86, 956 17
Solčany, SR, IČO: 35 972 360, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro,

Vložka číslo: 50932/N, zodpovedajúcemu v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 1. rade
vo výške 8 470 000 eur do základného imania spoločnosti ACS Plyn s. r. o., IČO: 35 972 360, vo
výške 8 470 000 eur, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia a
súčasne uložená žalovanému v 2. rade ako zabezpečenému veriteľovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
úkonov spočívajúcich v uplatňovaní práv titulom záložného práva zriadeného v prospech žalovaného
v 2. rade na základe záložnej zmluvy zo dňa 11. 08. 2020 k obchodnému podielu žalovaného v 1.

rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o., so sídlom: Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, SR, IČO: 35
972 360, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 50932/N,
zodpovedajúcemu v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 1. rade vo výške 8 470 000 eur do
základného imania spoločnosti ACS Plyn s. r. o., IČO: 35 972 360, vo výške 8 470 000 eur, a to až do
momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia. Žalobca návrh odôvodnil tým, že ako

právnická osoba investoval finančné prostriedky do spoločnosti Arca Investments, a. s., IČO: 35 975
041, ktorá je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Slovakia, a. s., IČO: 35 868 856. Arca Capital
Slovakia patrí do finančnej skupiny Arca Capital a je jediným akcionárom žalovaného v 1. rade, ktorý
je jediným spoločníkom spoločnosti ACS Plyn s. r. o., pričom obchodný podiel žalovaného v 1. rade v
spoločnosti ACS Plyn s. r. o. zodpovedá v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 1. rade vo

výške 8 470 000 eur do základného imania žalovaného v 2. rade vo výške 8 470 000 eur. Na základe
výpisu z obchodného registra ACS Plyn s. r. o. je zrejmé, že k obchodnému podielu ACS teplo v ACS
Plyn s. r. o. vzniklo dňa 02. 12. 2020 záložné právo v prospech záložného veriteľa, ktorým je žalovaný
v 2. rade. Poukázal na to, že s Arca Investments uzatvorili rámcové zmluvy o investičnej spolupráci a
o vystavení blankozmeniek č. PBA 18666, č. PBA 19968, č. PBA 20315, na základe ktorých poskytol

Arca Investments peňažné prostriedky vo výške podľa jednotlivých zmlúv ako krátkodobú finančnú
investíciu. V dôsledku úhrady finančnej investície, blankozmenky, ktoré vystavila Arca Investments na
základe vyššie uvedených zmlúv, doplnila Arca Investments o chýbajúce údaje a ako vlastné zmenky č.
19160,20118,11405ichodovzdalažalobcovi.ŽalobcanemalzáujemArcaInvestmentsposkytnúťďalšie
finančné investície a očakával vyplatenie zmeniek v lehote splatnosti. Arca Investments listom zo dňa

03. 07. 2020 určitým spôsobom ubezpečoval žalobcu, že pripravuje reorganizáciu spoločnosti s cieľom
uspokojiť veriteľov a ubezpečoval veriteľov, že finančná situácia Arca Investments je údajne biznisovo
dobrá a situáciu určite zvládne. V zmysle Zmluvy č. PBA 20315 došlo k započítaniu pohľadávky žalobcu
zo zmluvy č. PBA 18666 a pohľadávka žalobcu z tejto zmluvy sa transformovala na zmenku zo zmluvy č.
PBA 20315, pričom časť pohľadávky vo výške 8 000 eur bola uhradená na účet žalobcu zo strany Arca

Investments. Žalobca mailom zo dňa 21. 07. 2020 požadoval od Arca Investments dodržanie termínu
splatnosti zmenky splatnej 10. augusta 2020. Žiadosťou zo dňa 22. 10. 2020 žalobca požadoval od
Arca Investments splatenie zmenky v termíne splatnosti 11. novembra 2020 a Arca Investments
odpovedala žalobcovi mailom zo dňa 28. 10. 2020 a potvrdila, že prijala žiadosť o vyplatenie zmeniek.
Pohľadávka žalobcu voči Arca Investments predstavuje istinu vo výške 618 992 eur s príslušenstvom

titulomnevyplateniazmenkovejsumyaArcaInvestmentstentonárokžalobkynenerozporuje,alenapriek
tomu k vyplateniu zmenkovej sumy nedošlo. Poukázal na to, že výsledok hospodárenia za účtovné
obdobie roka 2019 po zdanení (riadok č. 67 - výkaz ziskov a strát) bol vo výške - 9 586 945 eur, čiže v
roku 2019 bola Arca Investments v strate cca 9,5 milióna eur, pritom v roku 2018 bola Arca Investments
v zisku vo výške 62 013 eur. Z účtovnej závierky Arca Investments za rok 2019 je nepochybné, že

Arca Investments v roku 2019 evidovala ostatné dlhodobé záväzky vo výške 35 005 289 eur, čo zrejme
predstavuje záväzky aj voči zmenkovým veriteľom Arca Investments. Z uvedeného vyplýva, že Arca
Investments má zrejme aj z dôvodu vystavenia zmeniek pohľadávky voči majiteľom zmeniek vo výške
35 005 289 eur a strata preukazuje, že Arca Investments riadne nehospodárila. V účtovnej závierke
Arca Investments za rok 2019 je ďalej uvedené, že Arca Investments v roku 2019 poskytla prepojeným

účtovným jednotkám žalovaného pôžičky vo výške 515 242 241 eur, čiže je dôvodné prijať záver, že Arca
Investments napriek tomu, že má veriteľov, poskytuje pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny
Arca Capital. Z uvedeného je nepochybné, že sa Arca Investments v roku 2019 zbavila peňažných
prostriedkov obrovskej hodnoty cca 8,7 milióna eur. Okrem toho Arca Investments nezákonne poskytladňa 08. 04. 2020 zabezpečenie veriteľovi NMM IF, ktorý má pohľadávku voči Arca Investments vo
výške 663 909 108,26 Kč. Podľa žalobcu sa nariadením navrhovaného zabezpečovacieho, ako aj
neodkladných opatrení zabezpečí účel konania, a to zamedzenie vzniku nenávratnej ujmy a ohrozenia a

zmarenia exekúcie a najmä jej práv pre prípad konkurzu, pričom medzi stranami sporu nedôjde vydaním
zabezpečovacieho a neodkladných opatrení k vzniku nenávratného stavu, pretože tieto opatrenia, ak
pominú ich dôvody, možno zrušiť.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov

v civilnom procese, toto nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov strán sporu. Pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie,
že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na

navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia a návrh musí obsahovať všetky náležitosti umožňujúce
jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy strán sporu, osvedčenie
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy,
že exekúcia bude ohrozená. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného,
ktorá by mu takýmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality,
zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená
ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu.
Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, keďže cieľom

je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na
zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo bola judikovaná. Pokiaľ
ide o neodkladné opatrenie, súd prvej inštancie uviedol, že je subsidiárnym opatrením vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu, preto nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie možno nariadiť

v prípade obavy, že exekúcia bude ohrozená a v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
Pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť osvedčený hmotný nárok, ktorého ochrany sa žalobca
domáha a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia
sa posudzuje len podľa návrhu a doložených listín. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných

predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia treba posúdiť, či pri
nariadení neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán sporu alebo
tretích osôb. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené aj tým, že sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, splnenie ktorej podmienky súd skúma pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal jeho právny vzťah so spoločnosťou
Arca Investments, a. s., s ktorou uzatvoril rámcové zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení
blankozmeniek pod č. PBA 18666, č. PBA 19968 a č. PBA 20315, na základe ktorých poskytol
spoločnosti Arca Investments, a. s. peňažné prostriedky ako krátkodobú finančnú investíciu. Žalobca

sa stal majiteľom vlastnej zmenky č. 20118 vystavenej Arca Investments, a. s. dňa 11. 05. 2020 „bez
protestu“, obsahujúcu bezpodmienečný sľub Arca Investments ako zmenečníka zaplatiť zmenkovú
sumu vo výške 202 992 eur žalobcovi, dátum splatnosti 10. augusta 2020, platobné miesto: Privatbanka,
a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, Slovenská republika. Ďalej je žalobca majiteľom vlastnej zmenky
č. 11405 vystavenej Arca Investments dňa 12. 05. 2020 „bez protestu“ obsahujúcu bezpodmienečný

sľub Arca Investments ako zmenečníka zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 416 000 eur žalobcovi,
dátum splatnosti 11. novembra 2020, platobné miesto: U., a. s., V. XX, XXX XX Q., P. republika.
Žalobca predložil kópiu zmeniek a doložil úradný záznam o prevzatí zmenky spísaný Okresným súdom
BratislavaVdňa29.04.2021vovecisp.zn.8CbZm/17/2021,ktorýmokresnýsúdpotvrdzuje,žepreberá
vyhotovenie 2 ks zmeniek na sumu 202 992 eur + 416 000 eur, o ktorej žalobca tvrdí, že je originál. Z

predložených listinných dôkazov tak vyplýva, že žalobca má voči Arca Investments nárok zo zmeniek
vo výške 618 992 eur.5. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil, že spoločnosť Arca Investments sa zbavuje
svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, zníženú hodnotu, a že poskytuje nevýhodné pôžičky, čo
nebolo osvedčené ani predloženými listinnými dôkazmi. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť

pritom reálne a musí hroziť bezprostredne. Opodstatnenosť obavy, že budúca exekúcia bude zmarená,
pripadá do úvahy vtedy, keď dlžník robí úkony smerujúce k zníženiu jeho majetku natoľko, že to
má negatívny vplyv na jeho majetkové pomery, čo žalobca neosvedčil. Pre osvedčenie dôvodnosti
návrhu nie sú postačujúce ani medializované správy o neschopnosti plnenia záväzkov spoločnosti Arca
Investments. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon exekúcie by bol ohrozený, je predovšetkým

také konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku dlžníka, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré
opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 22. 07. 1997, sp. zn. 5Obo/144/97). Súd prvej inštancie z obchodného vestníka zistil, že

uznesenímOkresnéhosúduBratislavaI.,sp.zn.27K/5/2021zodňa17.02.2021,bolozačatékonkurzné
konanie voči dlžníkovi Arca Capital Slovakia a. s. a zároveň uznesením sp. zn. 4R/1/2021 zo dňa 22. 02.
2021 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči tomu istému dlžníkovi, pričom Okresný súd Bratislava
I uznesením zo dňa 06. 04. 2021, zverejneným dňa 12. 04. 2021, povolil reštrukturalizáciu dlžníka
Arca Capital Slovakia a. s. a ustanovil do funkcie správcu JUDr. U. F. s tým, že reštrukturalizáciu uznal

za hlavné insolvenčné konanie a zároveň vyzval veriteľa dlžníka na prihlásenie svojich pohľadávok.
Uznesením zo dňa 13. 04. 2021, zverejneným dňa 15. 04. 2021, bol z funkcie správcu dlžníka odvolaný
JUDr. U. F. a do funkcie správcu bola ustanovená spoločnosť INSOLVENCY GROUP, k. s. Bratislava.

6. Ohľadom hrozby reštrukturalizácie Arca Investments súd prvej inštancie poznamenal, že podanie

návrhu na povolenie reštrukturalizácie je legitímnym nástrojom smerujúcim k zlepšeniu ekonomickej
situácie spoločnosti. Podanie návrhu na reštrukturalizáciu nie je konaním, ktorého dôsledkom je
zníženie majetku dlžníka na úkor veriteľa. Ide o snahu dlžníka uspokojiť veriteľov pomerne podľa
výšky, druhu a charakteru pohľadávok. Reštrukturalizácia je zákonom riadený proces, v rámci ktorého
dochádza k uspokojovaniu pohľadávok veriteľov a nakladanie s majetkom je značne obmedzené v tom

smere, že môže viesť len k zhodnoteniu majetku dlžníka alebo k dosiahnutiu účelu reštrukturalizácie.
Týmto postupom nedochádza k likvidácií majetku na úkor veriteľov dlžníka, ktorí sú účastníkmi
reštrukturalizačnéhokonaniaamajúnaňvplyv,zaručenýzákonomokonkurzeareštrukturalizácií.Zámer
dlžníka vstúpiť do reštrukturalizácie neosvedčuje dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zabezpečovacím opatrením možno zriadiť záložné právo na
veciachaleboprávachdlžníka,tedapodmienkouje,žemusíísťovecialeboprávavovlastníctvedlžníka,
ktorým vo vzťahu k žalobcovi je Arca Investments a nie žalovaný v 1. rade. Je teda nesporné, že má ísť o
veci dlžníka, teda k momentu zriadenia záložného práva na obchodný podiel musí ísť o obchodný podiel
samotného dlžníka. Dlžníkom v danom prípade je dlžník peňažnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa,

ktorým je Arca Investments, do ktorej žalobca investoval svoje finančné prostriedky. Je preto zrejmé,
že k momentu zriadenia záložného práva na predmetný obchodný podiel musel byť tento vo vlastníctve
samotného dlžníka, ktorá podmienka na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnená nebola. Z
listinných dôkazov predložených žalobcom súd prvej inštancie nemal za osvedčené, že žalovaný v 1.
rade plánuje nakladať s obchodným podielom. Obavu z prevodu obchodného podielu nepreukazuje ani

zriadenie záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie
návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

8. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca vo vzťahu k žalovanému v 1. rade neosvedčil nakladanie
s obchodným podielom, teda že vyvíja činnosť, aby sa tohto zbavil, resp. že by sa zbavoval a mienil

sa zbavovať svojho majetku, napríklad prevodom za nízku cenu a podobne. Žalobca neosvedčil, že
by žalovaný v 1. rade nakladal s právami a vecami tak, že by došlo k poškodeniu žalobcu, a že by
bola ohrozená prípadná exekúcia. Rovnako tak neosvedčil nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. Vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade neosvedčil žalobca žiadne úkony smerujúce k výkonu záložného práva
k obchodnému podielu žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o., prípadne, že je daná

obava z jeho úkonov uplatňujúcich si svoje práva titulom záložného práva zriadeného v jeho prospech k
obchodnému podielu žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o. S poukazom na uvedené súd
prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol.9. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 05. 05. 2021
vzniesol prekážku litispedencie, keďže na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27CbZm/5/2021 je vedené

súdne konanie v právnej veci žalobcu proti žalovaným v 1. a 2. rade, o nariadenie zabezpečovacieho
a neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie preto dopytom na Okresný súd Nitra zistil, že návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia bol podaný v elektronickej podobe
a Okresnému súdu Nitra doručený dňa 16. 04. 2021 o 23:46 hod., pričom návrh podaný v elektronickej
podobe na Okresný súd Topoľčany bol doručený dňa 16. 04. 2021 o 23:26 hod., v dôsledku čoho

prebiehajúce konanie na Okresnom súde Nitra začalo neskôr ako na tunajšom súde a podmienky pre
konanie vo veci splnené boli.

10. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaným, ktorí mali vo veci plný
úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.

11. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), e), f), g), h) a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení v plnom rozsahu vyhovel a priznal
mu nárok na náhradu trov konania. V danom prípade pohľadávka voči Arca Investments predstavuje
nespornú výšku vo výške 618 992 eur titulom nevyplatenia zmenkovej sumy z jednotlivých zmeniek.

Napriek tomu, že Arca Investments eviduje zmenky ako určené na výplatu, k ich vyplateniu nedošlo,
pričom Arca Investments opakovane oznamovala žalobcovi, že skupina Arca Capital je na tom biznisovo
dobre a žiadala žalobcu a ostatných zmenkových veriteľov o trpezlivosť. Žalobca uložil originál zmeniek
vystavených Arca Investments, a to zmenku č. 19610 zo dňa 12. 02. 2020 „bez protestu“, zmenku
č. 20118 zo dňa 11. 05. 2020 „bez protestu“ a zmenku č. 11405 zo dňa 12. 05. 2020 „bez protestu“

na Okresný súd Bratislava V pod Spr 3176/21. Poukázal na to, že Mestský súd v Prahe uznesením
zo dňa 11. 05. 2021 rozhodol o insolvenčnom návrhu Arca Investments a začal miestne insolvenčné
konanie, ktoré sa týka majetku Arca Investments na území Českej republiky podľa článku 3 ods. 2
a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/848. Voči Arca Investments a. s. Okresný
súd Bratislava I začal konkurzné konanie, pričom možno predpokladať vyhlásenie konkurzu. Z účtovnej

závierky Arca Investments za rok 2019 vyplýva, že v roku 2019 evidoval ostatné dlhodobé záväzky vo
výške 35 005 289 eur, čo predstavuje záväzky aj voči zmenkovým veriteľom Arca Investments. Jej strata
za rok 2019 vo výške cca 9,5 milióna eur preukazuje, že riadne nehospodárila a podľa účtovej závierky
poskytla prepojeným účtovným jednotkám žalovaného pôžičky vo výške 515 242 241 eur. Ohľadom
ukracujúcich úkonov poukázal na to, že zvýhodneným veriteľom Arca Investments je spoločnosť M. L.

L., I. N. s U. S. B., a. s., IČO: XX XXX XXX, ktorá má pohľadávku voči Arca Investments v celkovej
výške 663 909 108,26 Kč, pričom dňa 08. 04. 2020, po viac ako 3 rokoch od uzavretia zmlúv, uzatvorili
zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam na zabezpečenie splatenia pohľadávok. Je dôvodné
podozrenie, že Arca Investments sa uprednostňovaním iných veriteľov zbavila peňažných prostriedkov
obrovskej hodnoty, a to na úkor svojich ostatných veriteľov. Zvýhodneným veriteľom je U.V., ktorému

bola dňa 02. 06. 2020 uhradená suma 15 975 000 CZK, dňa 10. 05. 2020 suma 10 000 000 CZK a
dňa 10. 06. 2020 suma 8 000 000 CZK, t. j. celkom išlo o sumu 33 975 000 CZK. Okrem toho existuje
dôvodné podozrenie, že spoločnosť M. V., so sídlom R. XXXX/X, M., XXX XX U. 4, IČO: XXX XX XXX,
ktorú ovláda Arca Investments, znehodnotila akcionársky podiel Arca Investments v spoločnosti M. V.
a. s., a že Arca Investments prostredníctvom spoločnosti M. V. a. s. zastretým úkonom uhradila časť

pohľadávky veriteľa U. F.. Arca Investments je akcionárom spoločnosti M. V., vlastní vlastné akcie, ktoré
predstavujú 55 % podiel na základnom imaní spoločnosti M. V.. Spoločnosť M. V. v marci 2021 predala
akcie a obchodný podiel a peniaze v celkovej sume 136 150 000 CZK, ktoré obdržala za predaj akcií
a obchodného podielu, už previedla zo spoločnosti M. V. na iné osoby. Došlo tým k znehodnoteniu
akcionárskeho podielu dlžníka v spoločnosti M. V.. Na základe lustrácie v katastri nehnuteľností je Arca

Capital Slovakia k 22. 10. 2020 výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré majú reálne nízku hodnotu,
ide o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, kat. úz. R., na LV č. XXXX, kat. úz. C. G., na LV č. XXXX,
kat. úz. U.. V účtovnej závierke žalovaného za rok 2019 bola uvedená hodnota pozemkov vo výške
65 000 eur a v účtovnej závierke Arca Capital Slovakia za rok 2019 bola uvedená hodnota pozemkov
žalovaného za rok 2018 vo výške 2 446 802 eur, čo preukazuje zbavenie sa nehnuteľností v obrovskej

hodnote cca 2,4 milióna eur.
V rámci odvolania žalobca poukazoval na pre neho pozitívne rozhodnutia okresných a krajských súdov.
Z uvedených dôkazov a skutočností podľa žalobcu vyplýva, že všeobecné súdy majú ustálený skutkový
a právny stav týkajúci sa veriteľov spoločností zo skupiny Arca, ktorým súdy poskytli právnu ochranuz dôvodu ukracovania veriteľov a ohrozenia exekúcie. V súlade s princípom rovnoprávnosti účastníkov
právneho vzťahu žalobca ako veriteľ žiadal, aby mu bolo poskytnuté rovnaké zabezpečenie a rovnaké
uspokojenie pohľadávok. Žalobca sa úkonmi skupiny Arca dostal do znevýhodnenej pozície voči iným

veriteľom, bol nútený svoje práva chrániť súdnou cestou prostredníctvom požiadavky na zriadenie
záložného práva zabezpečovacím opatrením a neodkladnými opatreniami. Je preukázané, že nielen
Arca Investments, ale aj celá finančná skupina Arca Capital má finančné problémy. Naviac, Arca
posielala milióny eur za poradenstvo vlastnému manažérovi a firme, ktorá prešla na bieleho koňa, ako
aj to, že zadlžená Arca vlani zaplatila za poradenské služby až 21,7 milióna eur. Ďalším dôkazom

ukracovania veriteľov sú aj prevody na cyperskú schránkovú spoločnosť ARCA CAPITAL (K.) C..
Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže v návrhu riadne a
dostatočne opísal skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísal skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa musí poskytnúť ochrana, preto naplnil
základné a zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie sa
nedostatočne zaoberal argumentom, že finančná skupina Arca nemá finančné prostriedky na splatenie

a platenie svojich záväzkov voči investorom. Žalobca si svoju nespornú pohľadávku nemôže uspokojiť
priamo z majetku Arca Investments, ktorej hrozí konkurz, pričom reštrukturalizačné konanie bolo začaté
na Arca Capital Slovakia, ktorá tiež nemá prostriedky na uspokojenie veriteľov. Samotné neuspokojenie
pohľadávky žalobcu riadne a včas z majetku Arca Investments zakladá dôvodné podozrenie, že
uspokojenie pohľadávky žalobcu z majetku Arca Investments bude zmarené. Je nepochybné, že

aj exekúcia nároku žalobcu proti Arca Investments je ohrozená, ak nie zmarená. Samotná Arca
Investments v konaní pred súdom v Českej republike žiadala reorganizáciu a deklaruje len čiastočné
uspokojenie veriteľov, a to až po reorganizácii, ktorá podľa jej vyjadrenia a predpokladov zaistí pre
veriteľov len okolo 50 % návratnosti pohľadávok. Žalobcovi nebolo poskytnuté žiadne zabezpečenie
investície, ako to bolo v prípade žalovaného v 2. rade a ani žiadna pôžička, ako je to v prípade

prepojených spoločností zo skupiny Arca Capital a ani dodatočné zabezpečenie. Rozhodný majetok
Arca Capital Slovakia, ktorá je jediným akcionárom žalovaného v 1. rade, nebude mať po prednostnom
uspokojení žalovaného v 2. rade z výkonu záložného práva zriadeného dňa 02. 12. 2020 v prospech
žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa, žiadnu hodnotu. Žalovaný v 2. rade získa cez záložné
práva hodnotný majetok skupiny Arca a prostredníctvom obchodného podielu ACS teplo v ACS Plyn,

získa aj podiel ACS Plyn v M.. K zriadeniu záložného došlo v čase, keď boli verejne známe informácie
ohľadom zlej finančnej situácie skupiny Arca Capital. Týmto bolo preukázané nakladanie s majetkom,
ktorý podlieha exekúcii a nesporne ide o nakladanie, ktorým bolo zasiahnuté do práv žalobcu, ktorý
má právo byť v prípade konkurzu spoločností zo skupiny Arca Capital rovnako uspokojený ako ďalší
veritelia. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení sa vytvorí stav právnej

istoty a zabezpečí sa plnenie pre prípad exekúcie dôvodného nároku žalobcu proti Arca Investments
aj pre prípad hroziaceho konkurzu tejto spoločnosti, ktorý zasiahne aj jeho prepojené spoločnosti.
Možno predpokladať, že žalovaný v 1. rade sa tiež bude zbavovať majetku, resp. jeho majetok
bude podliehať hroziacemu konkurzu na majetok skupiny Arca a žalovaný v 2. rade, resp. ďalší
veritelia získajú cez záložné práva hodnotný majetok zo skupiny Arca, ktorá je v značných finančných

problémoch a tento majetok nebude predmetom rozdelenia v konkurze Arca Investments. Jedinou
možnosťou ako zabezpečiť účel a cieľ ochrany nesporného nároku žalobcu je nariadenie navrhovaného
zabezpečovacieho a neodkladných opatrení. Žalobca je toho názoru, že sa neprimeraným spôsobom
nezasiahne do práv žalovaných a títo nebudú neprimeraným spôsobom obmedzení vo vzťahu k povahe
veci, pretože sa nijakým spôsobom nezasiahne do podstaty zriadeného záložného práva v prospech

žalovaného v 2. rade, keďže navrhované zabezpečovacie opatrenie na majetok žalovaného v 1. rade
by v prípade jeho nariadenia bolo až ďalšie v poradí po záložnom práve žalovaného v 2. rade. Nemožno
nespomenúť, že žalobca nie je jediným veriteľom Arca Investments, pretože Arca Investments ako
subjekt prijímajúci finančné investície má v ich dôsledku záväzok voči veriteľom vo výške 35 005
289 eur. Strata Arca Investments vytvorená za rok 2019 vo výške cca 9,5 milióna eur preukazuje, že

žalobca nebude riadne uspokojený. Prípadnou realizáciou úkonov žalovanými súvisiacich s nakladaním
s dotknutým majetkom môže dôjsť k nenávratnej ujme žalobcu. Právny a faktický stav nasvedčujú
skutočnostiam, ktoré osvedčujú tvrdenia o bezprostrednom vyžadovaní dočasnej a rýchlej súdnej
ochrany. Žalobcovi vznikla a vzniká ujma v dôsledku toho, že napriek tomu, že investoval rozsiahly
majetok, Arca Investments ani čiastočne neuspokojila jeho splatnú pohľadávku titulom zmenky vo výške

618 992 eur a ani ju nijak nezabezpečila. Prípadným nevydaním zabezpečovacieho a neodkladných
opatrení by bola ohrozená exekúcia jeho nároku a nepochybne aj jeho práva na spravodlivé a
zákonné uspokojenie pre prípad konkurzu Arca Investments, prípadne insolvenčného konania, resp.
reorganizácie skupiny Arca Capital.Nariadeniezabezpečovaciehoopatrenianemôžebyťanineproporcionálne.ProporcionalitazCSPvôbec
nevyplýva a samotné zabezpečovacie opatrenie svojím obsahom v sebe istú proporcionalitu už má,
pretože sa ním zriadi záložné právo. CSP stanovuje, že v prípade, ak nemožno dosiahnuť sledovaný

účel zabezpečovacím opatrením, súd nariadi aj neodkladné opatrenie. Záložným právom však nemožno
dosiahnuť ďalší sledovaný účel, a to zákaz nakladania s uvedeným majetkom, obzvlášť za situácie, ak
z predložených dôkazov, ako aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že skupina Arca a aj
Arca Investments sa zbavovali majetku obrovskej hodnoty práve tým, že prevádzali majetok. Z dôvodu
konania a úkonov ovládaných a majetkovo prepojených spoločností zo skupiny Arca na spoločnosť Arca

Investments, je nevyhnutné ochrániť porušené a ohrozené práva žalobcu prostredníctvom zásahu súdu
a ochrániť majetok, prostredníctvom ktorého môže dôjsť k zmareniu uspokojenia nespornej pohľadávky
žalobcu z majetku Arca Investments, a to obchodným podielom žalovaného v 1. rade, ktorého majetok
má zásadný vplyv na hodnotu majetku Arca Investments. Zákaz nakladania s obchodným podielom
žalovaného v 2. rade možno dosiahnuť jedine navrhovanými neodkladnými opatreniami.
Ďalej uviedol, že rozhodovanie o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení nie je konaním o samotnej

pohľadávke, ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňuje prihláškou. Z uvedeného vyplýva, že
povolením reštrukturalizácie nedochádza ani k zastaveniu, ani k prerušeniu súdnych konaní, naopak,
môžesainiciovaťkonanieonariadenízabezpečovacieho,resp.neodkladnéhoopatreniaapokračovanie
v tomto konaní. Ochrana spoločnosti Arca Capital Slovakia v zmysle začatého reštrukturalizačného
konania by nemala byť poskytovaná na úkor veriteľov dlžníka. Vzhľadom na povahu zabezpečovacieho

a neodkladného opatrenia, ktorým je bezodkladná úprava pomerov strán sporu, ako aj vzhľadom
na princípy spravodlivosti uvedené v čl. 4 ods. 2 CSP má žalobca za to, že je potrebné nariadiť
zabezpečovacie opatrenie s účinkami aj pre reštrukturalizačné konanie. V spojitosti s obavou z
ohrozenia exekúcie žalobca riadne osvedčil skutočnosti, ktoré v danej veci odôvodňujú nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca zastáva názor, že ochrana pohľadávky žalobcu proti Arca

Investments sa môže rozširovať na žalovaných. Z Občianskeho zákonníka vyplýva, že záložcom môže
byť aj iná osoba ako dlžník. Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj voči tretej osobe a je nepochybné,
že samotné CSP umožňuje uložiť zabezpečovacie opatrenie aj na majetok osoby odlišnej od dlžníka,
teda tretej osoby. Predmetom zabezpečovacieho opatrenia môže byť aj záložné právo na obchodný
podiel žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o., keďže ide o majetok v širšom slova zmysle

patriaci skupine Arca a nepochybne ide o majetok spoločnosti Arca Investments, čiže ide o majetok
dlžníka, nakoľko do štruktúry finančnej skupiny Arca patrí aj žalovaný v 1. rade.

12. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako

vecne správne potvrdiť a žalovanému v 1. rade priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Bol toho názoru, že v danom prípade neboli splnené procesné podmienky, a to
existencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a existencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaných.
Žalobca aktívnu vecnú legitimáciu neosvedčil a zároveň nepreukázal formálnu legitimáciu na uplatnenie
zmenkových pohľadávok a ani riadne neosvedčil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných. Predpokladom

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdnom konaní je existencia hmotnoprávneho nároku žalobcu
vyplývajúceho z hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorého uspokojenia sa žalobca
domáha v súdnom konaní voči žalovanému ako pasívne vecne legitimovanému subjektu. Žalobca v
návrhu a ani v odvolaní netvrdí a ani nepreukázal existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade a ani existenciu akejkoľvek pohľadávky (hmotnoprávneho nároku) žalobcu voči

žalovanému v 1. rade. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu od existencie zmenkovej
pohľadávky. Ide však o pohľadávku žalobcu voči spoločnosti Arca Investments, ktorá nemá v konaní
procesné postavenie žalovaného. Žalobca existenciu zmenkovej pohľadávky ani riadne neosvedčil,
keďže nepreukázal formálnu legitimáciu na uplatnenie zmenkovej pohľadávky, t. j. pohľadávky voči
spoločnostiArcaInvestmentsvyplývajúcejzozmeniek,ktorépredložillenvofotokópiiakoprílohunávrhu.

Fotokópia zmenky nie je spôsobilá nahradiť originál zmenky, ktorá jedinečne a výlučne stelesňuje
práva zo zmenky, a preto bol žalobca povinný pripojiť originál zmenky. Dôvodom je obežiteľnosť
zmenky. Absencia formálnej legitimácie žalobcu z dôvodu nepredloženia originálu zmenky spôsobuje
zjavnú nedôvodnosť návrhu. Za majiteľa zmenky sa považuje ten, kto má zmenku, t. j. držiteľ zmenky.
Osvedčenie existencie zmenečných práv je možné jedine predložením originálu zmenky. V konaniach

vyplývajúcich zo zmenky je pre jej legitimačný charakter vždy potrebné vykonať dokazovanie prvopisom
zmenky,atopreodstráneniepochybnostíolegitimáciižalobcu.Žalobcanepreukázal,žebyboldržiteľom
originálu zmeniek. Ani dôkaz s názvom „Úradný záznam o prevzatí zmenky“ nie je takým dôkazom,
ktorý by osvedčoval skutočnosť, že žalobca je držiteľom a majiteľom zmeniek, a to z dôvodu, že vúradnom zázname chýba dostatočná a bližšia špecifikácia zmeniek a nevyplýva z neho, že by Okresný
súd Bratislava V preberal originál zmeniek, keďže v zázname je len uvedené, že: „Okresný súd týmto
potvrdzuje, že preberá vyhotovenie 2 ks zmeniek na sumu 202 992 eur + 416 000 eur od B. B., o ktorej

žalobca tvrdí, že je originál“. Naviac nie je zrejmé, či osoba uvedená v úradnom zázname ako „B. B.“ je
osobou oprávnenou konať za žalobcu, t. j. osobou oprávnenou odovzdať za žalobcu Okresnému súdu
Bratislava V zmenky. Nie je zrejmé, či nedošlo k vráteniu originálu zmeniek žalobcovi, ktorý ich mohol
previesť na inú osobu. Podľa názoru žalovaného v 1. rade žalobca bez predloženia originálu zmeniek
nepreukázal, že zmenky má skutočne v držbe, a že disponuje zmenečnými právami uplatňovanými v

konaní. Len z originálu zmeniek je možné dôvodiť prezumpciu zmenečných práv, ktorým má byť formou
zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia priznaná ochrana. Z uvedeného vyplýva, že
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nemohol vzniknúť a ani nevznikol žiadny hmotnoprávny vzťah
a neexistuje žiadna pohľadávka žalobcu voči žalovanému v 1. rade.
Na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi môže byť zabezpečovacím opatrením
zriadené záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, t. j.

osoby, voči ktorej má veriteľ peňažnú pohľadávku. Zabezpečovacie opatrenie nie je možné preto nariadiť
vočitretejosobe,t.j.osobe,vočiktorejnemáveriteľpeňažnúpohľadávku.Keďžežalobcatvrdíexistenciu
zmenkových pohľadávok, t. j. pohľadávok voči spoločnosti Arca Investments, nie je dôvodné a nie je ani
v súlade so zákonom, aby sa domáhal zriadenia záložného práva k obchodnému podielu žalovaného
v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o., keďže obchodný podiel predstavuje majetok žalovaného

v 1. rade a nie majetok spoločnosti Arca Investments. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len
voči dlžníkovi a žalovaný v 1. rade nie je dlžníkom žalobcu. Žalobcom deklarovaným dlžníkom má
byť spoločnosť Arca Investments. Z tohto dôvodu by nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo v
priamom rozpore s § 343 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu žiadneho
hmotnoprávneho nároku voči žalovanému v 1. rade a ani existenciu zmenkovej pohľadávky, mal za to,

že nie je splnený zákonný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Z dôvodu neexistencie pohľadávky voči žalovanému v 1. rade nemôže byť
daná ani obava z ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade, keďže neexistuje pohľadávka,
ktorú by bol žalobca oprávnený vymáhať v exekúcii od žalovaného v 1. rade. Žalobca neuvádza žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé preukázať aspoň pravdepodobnosť ohrozenia exekúcie

na majetok žalovaného v 1. rade a nešpecifikuje žiadne úkony žalovaného v 1. rade, v dôsledku ktorých
by malo dôjsť k ohrozeniu exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade. Skupinu Arca Capital nie je možné
zamieňať so žalovaným v 1. rade, ani so spoločnosťou Arca Investments a spoločnosťou Arca Capital
Slovakia, pretože žalovaný v 1. rade, spoločnosť Arca Investments a spoločnosť Arca Capital Slovakia
sú len jednými zo subjektov patriacich do skupiny Arca Capital, ktorá nemá právnu subjektivitu. Žalobca

účelovo zamieňa subjekty, t. j. žalovaného v 1. rade so spoločnosťou Arca Investments s cieľom navodiť
dojem splnenia predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia a neodkladného opatrenia,
keď sa za účelom zabezpečenia údajného hmotnoprávneho nároku voči spoločnosti Arca Investments
účelovo domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia na majetok vo
vlastníctve žalovaného v 1. rade, t. j. obchodný podiel, čo následne odôvodňuje obavou z budúceho

zmarenia exekúcie na majetok spoločnosti Arca Investments.
Poukázal ďalej na to, že exekúcia voči spoločnosti Arca Investments ani nemôže byť ohrozená, pretože
exekúcia voči spoločnosti Arca Investments je neprípustná z dôvodu, že v Českej republike sa voči
spoločnosti Arca Investments vedie na Mestskom súde v Prahe insolvenčné konanie pod sp. zn.
MSPH 98 INS 723/2021, v ktorom bolo právoplatne s účinkami odo dňa 11. 05. 2021 rozhodnuté o

úpadku spoločnosti Arca Investments. V Slovenskej republike bolo na základe veriteľského návrhu
voči spoločnosti Arca Investments začaté na Okresnom súde Bratislava I konkurzné konanie pod sp.
zn. 33K/24/2021, ktoré môže vyústiť do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.
S poukazom na uvedené spoločnosť Arca Investments neuskutočňuje úkony, ktorými by sa chcela
zbavovať svojho majetku a ukracovať uspokojenie svojich veriteľov, ale podniká právne kroky

k zabezpečeniu pomerného uspokojenia všetkých svojich veriteľov. Skutočnosť, že bolo začaté
insolvenčné konanie a rozhodnuté o úpadku spoločnosti Arca Investments, potvrdzuje, že spoločnosť
Arca Investments má záujem na pomernom uspokojení všetkých svojich veriteľov, pričom samotná
reorganizácia môže viesť k zhodnoteniu majetku spoločnosti Arca Investments.
Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že v prípade existencie zmenkových pohľadávok (ktorých existenciu

formálne neosvedčil žalobca), by sa žalobca mohol domáhať uspokojenia zmenkovej pohľadávky len
exekúciou na majetok spoločnosti Arca Investments. Uvedené súvisí s tým, že nie je možné zamieňať
žalovaného v 1. rade so spoločnosťou Arca Investments ani so spoločnosťou Arca Capital Slovakia,
keďže ide o samostatné právnické osoby so samostatným majetkom, samostatnými záväzkami apohľadávkami. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že žalovaný v 1. rade, spoločnosť Arca
Investments a spoločnosť Arca Capital Slovakia patria do skupiny Arca Capital, a že spoločnosť
Arca Capital Slovakia je jediným akcionárom žalovaného v 1. rade. Podľa názoru žalovaného v

1. rade žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali právny názor o
existencii dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade a nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu. Uvedené konštatovanie nezakladá ani na žiadnych konkrétnych
dôkazoch. Záložné právo k obchodnému podielu v prospech žalovaného v 2. rade vzniklo zápisom do
obchodného registra Slovenskej republiky dňa 03. 09. 2020. Žalovaný v 2. rade má voči žalovanému v

1. rade pohľadávku na splatenie poskytnutého úveru, ktorý poskytol žalovanému v 1. rade za účelom
refinancovania pôvodného úveru poskytnutého žalovanému v 1. rade spoločnosťou J & T L., a. s., so
sídlom P. XXX/XXXa, B., XXX XX U. 8, N. republika. Pohľadávka spoločnosti J & T L. na splatenie
pôvodného úveru bola zabezpečená záložným právom spoločnosti J & T L. k obchodnému podielu
zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva k obchodnému podielu zo dňa 21. 01. 2020. V
dôsledkurefinancovaniapôvodnéhoúverunovýmúverom,ktorýžalovanýv2.radeposkytolžalovanému

v 1. rade, došlo k zriadeniu záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade k obchodnému podielu za
účelom zabezpečenia úverovej pohľadávky žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade. Zriadenie
záložnéhoprávakobchodnémupodieluvprospechžalovanéhov2.radesúvisísakvizíciouobchodného
podielu, ktorá sa zrealizovala na prelome rokov 2019 a 2020 a nepredstavuje právny úkon, v dôsledku
ktorého by došlo k účelovému znižovaniu hodnoty majetku žalovaného v 1. rade.

Zovšeobecnené tvrdenia žalobcu o nepriaznivom finančnom stave skupiny Arca Capital (resp.
spoločnosti Arca Investments a spoločnosti Arca Capital Slovakia), ktoré sa snaží preukázať
tendenčnými a nepodloženými novinovými článkami, v žiadnom prípade nepreukazujú skutočnosti, ktoré
by mohli viesť k dôvodnej obave z bezprostredného ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1.
rade a ani k obave z bezprostredného ohrozenia exekúcie na majetok spoločnosti Arca Investments.

Žalobca tvrdenia o nemožnosti uspokojenia zmenkových pohľadávok z majetku spoločnosti Arca
Investments odôvodňuje nepravdivými a zavádzajúcimi tvrdeniami. Žalovanému v 1. rade nie je
zrejmé, akým spôsobom mala spoločnosť Arca Investments využiť kladný hospodársky výsledok za
rok 2018 vo výške 62 013 eur na získanie investícií od veľkého množstva klientov. Hospodársky
výsledok spoločnosti Arca Investments za rok 2019 nemá pritom žiadnu relevanciu vo vzťahu k

údajnej nemožnosti uspokojenia, resp. vymoženia zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti
Arca Investments. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade poukázal na časť A. bod VIII. riadok 97
riadnej individuálnej účtovnej závierky 2019, v zmysle ktorého výsledok hospodárenia minulých rokov
spoločnosti Arca Investments je vo výške 7 227 361 eur, t. j., že spoločnosť Arca Investments
dlhodobo dosahuje kladný výsledok hospodárenia a strata za rok 2019 nemá žiadny vplyv na ohrozenie

uspokojenia zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments. Zároveň hodnota majetku
spoločnosti Arca Investments sa v roku 2019 zvýšila oproti jeho hodnote v roku 2018 o 202 910
eur napriek tomu, že spoločnosť Arca Investments dosiahla v roku 2019 záporný hospodársky
výsledok. Hodnota majetku spoločnosti Arca Investments tak niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu
zmenkových pohľadávok, a preto nie je znemožnené uspokojenie zmenkových pohľadávok z majetku

spoločnosti Arca Investments. Naviac majetok spoločnosti Arca Investments je v zmysle riadku 01
riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2019 vo výške 713 756 382 eur, v dôsledku čoho hodnota
majetku spoločnosti Arca Investments niekoľkonásobne prevyšuje aj hodnotu ostatných dlhodobých
záväzkov spoločnosti Arca Investments, a preto nie je ohrozené uspokojenie zmenkových pohľadávok z
majetku spoločnosti Arca Investments ani prípadná exekúcia na majetok spoločnosti Arca Investments

za účelom núteného vymoženia zmenkovej pohľadávky, a to ani v prípade, ak by došlo k nútenému
vymáhaniu ostatných dlhodobých záväzkov spoločnosti Arca Investments. Žalobca právne relevantným
spôsobom neuviedol, ako by malo poskytovanie pôžičiek prepojeným účtovným jednotkám spoločnosti
Arca Investments počas roka 2019 znemožniť uspokojenie zmenkových pohľadávok, prípadne ohroziť
exekúciu na majetok spoločnosti Arca Investments. Nepreukázal, aké spriaznené spoločnosti má

spoločnosť Arca Investments uspokojovať alebo uprednostňovať na úkor svojich veriteľov, v čom
spočíva predmetné uspokojovanie alebo uprednostňovanie spriaznených spoločností, čo je predmetom
plnenia spriazneným spoločnostiam, ktorým majú byť spriaznené spoločnosti uprednostnené alebo
uspokojené a aká bola dohodnutá protihodnota za toto plnenie. Žalobca si tendenčne a izolovane z
riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2019 vyberá také položky, ktoré mu vyhovujú, pričom

zvýšenie hodnoty majetku spoločnosti Arca Investments za rok 2019 v porovnaní s rokom 2018 účelovo
opomína.
K neexistencii obavy, že by prípadná exekúcia na majetok spoločnosti Arca Investments mohla byť
ohrozená, žalovaný v 1. rade poukázal aj na stanovisko špecializovanej spoločnosti A. U. s. r. o., sosídlom Na P. /XX, XXX XX U. 4, N. republika, identifikačné číslo: XXX XX XXX, ktorá vykonala ocenenie
aktuálnych aktív spoločnosti Arca Investments a konzervatívne ocenila aktuálnu hodnotu projektov a
dcérskych spoločností v majetku spoločnosti Arca Investments. V rámci odhadu hodnoty spoločnosť

A. v Stanovisku TARPAN určila interval hodnoty majetku spoločnosti Arca Investments, ktorý je
ohraničený na jednej strane odhadom likvidačnej hodnoty a na druhej strane odhadom súčasnej hodnoty
projektovzaštandardnýchokolností.HodnotaprojektovamajetkovýchúčastívmajetkuspoločnostiArca
Investments sa pohybuje v intervale od 430 miliónov eur, čo predstavuje odhad uvedenej likvidačnej
hodnoty, do 609 miliónov eur, čo predstavuje odhad výnosovej hodnoty za predpokladu štandardného

fungovania,dokončeniaprojektovanastúpeniasynergickýchefektov.Podľanázoružalovanéhov1.rade
žiadne z tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňuje (údajnú) nemožnosť uspokojenia zmenkovej pohľadávky
z majetku spoločnosti Arca Investments, nie je relevantné a nepreukazuje nemožnosť uspokojenia
zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments..
Tvrdenie žalobcu, že CSP pripúšťa súčasne nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného
opatrenia, považoval za nesprávne. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len za predpokladu, ak

sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v návrhu a v
odvolaníneuviedol,zakéhodôvoduniejemožnésledovanýúčeldosiahnuťzabezpečovacímopatrením,
pričom ak sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že podľa názoru žalobcu
možno dosiahnuť ochranu vymožiteľnosti pohľadávok - zmenky, zabezpečovacím opatrením. V danom
prípade však žalobca neosvedčil zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

a ani pre nariadenie neodkladného opatrenia a navrhované zabezpečovacie a neodkladné opatrenia
považovalzaneproporcionálnezdôvoduvýraznéhonepomeruhodnotyobchodnéhopodieluvovzťahuk
hodnote pohľadávky žalobcu - zmenky. Na podporu svojej argumentácie žalovaný v 1. rade poukázal na
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v ktorých boli posudzované obdobné skutkové a právne otázky
ako v tomto konaní a v ktorých návrhy na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia boli

zamietnuté.

13. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť a žalovanému v 2. rade priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %. Závery súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, keď správne posúdil
všetky relevantné skutkové tvrdenia a podklady žalobcu. Uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia
a zabezpečovacieho opatrenia by malo primárne smerovať voči Arca Investments, pričom konanie
dcérskych spoločností zo skupiny Arca nemožno automaticky vyhodnocovať ako úkony smerujúce k
zbavovaniu sa majetku Arca Investments. Namietal, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d),

e), h) a f) CSP nie sú dané. V ďalšom namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu,
že nie je v žiadnom právnom vzťahu ani s jedným zo žalovaných. Hoci žalovaný v 1. rade patrí do skupiny
Arca,uvedenénezakladážiadnyprávnyvzťahsožalobcomaneodôvodňujeanito,abysažalobcamohol
voči žalovanému v 1. rade domáhať nárokov zo zmeniek a uplatňovať si ich proti jeho majetku, ktorý nie
je súčasťou majetku Arca Investments. Aj keď neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie možno

nariadiť za určitých okolností aj voči tretím osobám, na takéto nariadenie musí existovať naplnenie
základných predpokladov aj vo vzťahu k týmto tretím osobám. To znamená, že musí byť z konania
tretích osôb zrejmé, že práve ich konaním dochádza buď k ohrozeniu prípadnej budúcej exekúcie
alebo k potrebe úpravy pomerov. Žalobca neosvedčil žiadnu takúto skutočnosť, iba sa priamo domáhal
zriadenia záložného práva na majetok subjektu z rovnakej skupiny ako jej skutočný dlžník, čo však

za žiadnych okolností nie je dostatočné. Skutočnosť, že nejaká dcérska spoločnosť riadne nakladá s
majetkom, nemôže automaticky zakladať ohrozenie exekúcie ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi žalobcom a jej dlžníkom, spoločnosťou Arca Investments. Žalobcom prezentovaný extenzívny
výklad by popieral skutočnosť, že žalovaný v 1. rade je samostatným právnym subjektom a popieral
by jeho ústavne právo na majetok podľa čl. 20 Ústavy SR. Bol toho názoru, že žalobca nesplnil

predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladných opatrení, neosvedčil objektívny stav
ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí
zároveň hroziť. Žalobca poukazuje na konkrétne časti účtovnej závierky Arca Investments za rok 2019,
čím sa snaží odôvodniť domnelé ohrozenie exekúcie. Z uvedeného však nevyplýva záver o tom, že
by prípadná budúca exekúcia mala byť ohrozená, pretože podľa totožnej účtovnej závierky vyplýva aj

to, že celkový majetok za rok 2019 je vo výške 714,7 milióna eur, ktorý predstavuje nárast oproti roku
2018 a dlhodobý finančný majetok je vo výške 700,5 milióna eur. Výsledok hospodárenia z minulých
rokov je vo výške 7,2 milióna eur. Nemožno preto konštatovať osvedčenie reálneho a bezprostredného
ohrozenia alebo zmarenia prípadnej budúcej exekúcie majetku spoločnosti Arca Investments. Žalobcaneosvedčil, že by sa Arca Investments alebo spoločnosti zo skupiny Arca, a to najmä žalovaný v 1.
rade, zbavoval majetku bez primeraného protiplnenia. V tomto smere len uvádza domnienky a fabulácie
bez reálneho osvedčenia svojich tvrdení. Ani zo zriadenia záložného práva v prospech žalovaného

v 2. rade na obchodný podiel žalovaného v 1. rade automaticky nevyplýva zámer Arca Investments
zbavovať sa majetku, resp. úkon, ktorým má podľa žalobcu dochádzať k zvýhodňovanou iného veriteľa,
t. j. žalovaného v 2. rade. Ani vykázané straty v jednom účtovnom období Arca Investments, resp.
údajné finančné problémy a úkony iných dcérskych spoločností, nemožno vzhľadom na celkový majetok
Arca Investments vo vzťahu k výške nároku žalobcu, automaticky stotožňovať s ohrozením prípadnej

budúcej exekúcie voči Arca Investments. Prípadná hrozba reštrukturalizácie alebo konkurzu nie je
dôvodom na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, pretože reštrukturalizácia a
konkurzsúlegitímnymiprávnyminástrojmismerujúcimikpomernémuuspokojeniupohľadávokveriteľov.
Ich následkom nie je zníženie majetku dlžníka na úkor veriteľov. Žalobca tak neosvedčil ani potrebu
úpravy pomerov. Nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol také tvrdenia, ktoré by osvedčovali prípadné
budúce znemožnenie uspokojenia jej pohľadávky voči Arca Investments, a ktoré by vyvolali potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov či už vo vzťahu k obchodnému podielu žalovaného v 1. rade alebo
vo vzťahu k oprávneniam žalovaného v 2. rade plynúcich z existencie záložného práva zriadeného v
jeho prospech. Žalovaný v 2. rade neposkytol a ani nikdy nemohol poskytnúť žalovanému v 1. rade
plnenie nahradzujúce vlastné zdroje. Úver poskytnutý žalovanému v 1. rade nenapĺňa definíciu takéhoto
konania.

Zároveň poukázal na skutočnosť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného a zabezpečovacieho
opatrenia je vždy potrebné zohľadniť aj zásadu primeranosti. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
správne konštatoval neprimeranosť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho
opatrenia, keďže medzi pohľadávkou žalobcu voči Arca Investments a hodnotou obchodného podielu
žalovaného v 1. rade existuje významná, dokonca až priepastná disproporcia.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania
podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že
odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

19. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

20. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie

22. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.24. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

26. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

27. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

28.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

29. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

30. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

31. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

32. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia zdôrazňuje, že pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o nariadenie neodkladného
opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a pre zabezpečovacie opatrenie a neodkladné

opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie.

33. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo

možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na to, aby bolo
zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

34. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, účelom ktorého
je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
súdnym konaním priznaná. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom
opatrení), sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre

rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré
by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada
primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému
ohrozeniu oprávnených záujmov.

35. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je
nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov.Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred
nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje,

či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený

nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

36. K možnosti nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe civilno-procesná doktrína (komentár k §
325 CSP) uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie (analogicky aj zabezpečovacie opatrenie) voči tretej

osobe je v zásade možné tak, ako to bolo za predchádzajúcej právnej úpravy (§ 76 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku). Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti,
ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie
povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému
má byť poskytnutá procesná ochrana). Odvolací súd sa s týmito závermi plne stotožňuje. Voči tretej

osobe možno nariadiť neodkladné opatrenie v podobe povinnosti zdržať sa určitého konania v prípade,
ak to je od nej možné spravodlivo požadovať. Táto podmienka platila za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Je síce pravdou, že uvedená právna úprava sa doslovne nepreniesla do Civilného sporového
poriadku, avšak v zmysle viacerých rozhodnutí, či už prvostupňových alebo odvolacích súdov, je zrejmé,
že tieto nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe pripúšťajú. Rovnako tak túto skutočnosť

pripúšťa aj odborná literatúra (viď C.H. BECK - Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.). Možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe
pripustil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. k. II. ÚS/546/2018 - 21 zo dňa 28.
11. 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza, cit.: „V súvislosti s námietkou sťažovateľov spočívajúcou
v tvrdení, že nemôžu byť stranou sporu, ústavný súd zdôrazňuje, že pánom sporu (dominus litis) je

žalobca (v preskúmanej veci žalobcovia), a teda práve žalobca je ten, ktorý v žalobe druhú stranu
sporu označí, na čo súhlas druhej strany sporu nijako nie je potrebný. Byť stranou sporu je „iba“ vecou
procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti byť účastníkom konania, toho, koho za (druhú) stranu sporu
označil žalobca a nie vecou jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorá vypovedá o tom, či žalovanému v
skutočnosti svedčí alebo nesvedčí hmotnoprávna povinnosť alebo právo. Inými slovami povedané, v

prípade sťažovateľov byť stranou sporu nijako nie je podmienené tým, či napokon právne úkony, ktorých
vyslovenianeúčinnostisažalobcoviasvojoužaloboudomáhajú,povykonanomdokazovanírozhodnutím
(rozsudkom) o veci samej za neúčinné, budú alebo nebudú určené.“ Teda aj v zmysle rozhodnutia
ústavného súdu je prípustné, aby neodkladné opatrenie bolo nariadené aj voči tretej osobe, pričom vo
vyššie citovanom uznesení naviac ústavný súd konštatuje, že cit.: „Neuvedenie označenia tretej osoby

v záhlaví rozhodnutí súdov je len formálnym pochybením všeobecných súdov bez akéhokoľvek vplyvu
na ústavnú udržateľnosť ich skutkových a právnych záverov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II
ÚS/27/2018 z 18. 01. 2018).“

37. Odvolací súd sa prednostne zaoberal otázkou, či sú splnené procesné podmienky z hľadiska

prekážky litispendencie, ktorú namietal žalovaný v 1. rade v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolacím súdom bolo zistené, že na Okresnom súde Nitra skutočne prebiehalo konanie v totožnej
veci žalobcu voči žalovaným pod sp. zn. 27CbZm/8/2021, pričom uznesením č. k. 27CbZm/27/2011 -
1063 zo dňa 19. 08. 2021 Okresný súd Nitra konanie zastavil z dôvodu, že konanie na Okresnom súde
Topoľčany (sp. zn. 6Cb/8/2021), v ktorom bolo vydané aj napadnuté rozhodnutie, bolo začaté skôr ako

konanie v totožnej veci na Okresnom súde Nitra. Keďže konanie na Okresnom súde Topoľčany začalo
skôr ako konanie na Okresnom súde Nitra, prekážka litispendencie v prejednávanej veci nebola daná.

38. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu následne preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav na

základe osvedčených a pre rozhodnutie podstatných skutočností a z takto zisteného skutkového stavu
urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v dostatočnom rozsahu na to, aby jeho
právne závery boli preskúmateľné v odvolacom konaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením vydaného uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov bez toho, aby ich opakoval (§387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere, že
žalobca neosvedčil objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie spoločnosti Arca Investments
s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia nepostačuje iba neschopnosť

dlžníka plniť svoje záväzky. Iba samotná skutočnosť, že dlžník sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej
situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky, bez ďalšieho neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie.
Žalobca neosvedčil, že by sa spoločnosť Arca Investments zbavovala majetku jeho predajom bez
primeraného protiplnenia, jeho darovaním, resp. iným spôsobom, ktorým by dochádzalo k znižovaniu
aleboznehodnocovaniumajetkuspôsobomohrozujúcimbudúcuexekúciutejtospoločnosti.Anisamotné

vykázanie straty v jednom účtovnom období spoločnosti Arca Investments, resp. finančné problémy a
úkony iných dcérskych spoločností, na ktoré poukazuje žalobca, nemožno vzhľadom na celkový majetok
spoločnosti Arca Investments vo vzťahu k výške nároku žalobcu bez ďalšieho automaticky stotožniť
s ohrozením exekúcie vo vzťahu k tejto spoločnosti, s ktorou jedinou je žalobca v právnom vzťahu.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd postupoval správne, keď prednostne posudzoval
splnenie predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k správnemu záveru, že

tieto splnené neboli. V procese posudzovania dôvodnosti pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia
je nevyhnutné osvedčiť existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými a až následne
posudzovať otázku existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca v konaní nepredložil žiadne
dôkazy a neuviedol také tvrdenia, ktoré by osvedčovali prípadné budúce znemožnenie uspokojenia jeho
pohľadávky voči Arca Investments, a ktoré by vyvolali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov či už vo

vzťahu k obchodnému podielu žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o. alebo vo vzťahu k
oprávneniam žalovaného v 2. rade plynúcich z existencie záložného práva zriadeného v jeho prospech.

39. Podľa petitu návrhu žalobcu voči žalovanému v 1. rade mala byť zabezpečená nariadením
zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva pohľadávka voči spoločnosti Arca

Investments, a. s. vo výške 202 992 eur s príslušenstvom titulom zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č.
20188 vystavenej Arca Investments, a. s. dňa 11. 05. 2020 a pohľadávky voči Arca Investments, a. s. vo
výške 416 000 eur s príslušenstvom titulom zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 11405 vystavenej Arca
Investments a. s. dňa 12. 05. 2020. Je teda zrejmé, že nejde o pohľadávku voči žalovanému v 1. rade. Aj
keď nemožno vylúčiť nariadenie neodkladného (a analogicky aj zabezpečovacieho) opatrenia voči tretej

osobe, uvedené je však podľa názoru odvolacieho súdu možné iba vtedy, ak je zároveň preukázaná aj
existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami (t. j. medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade). V
danom prípade však žalobca náležite nezdôvodnil (a teda ani neosvedčil), prečo by malo byť nariadené
zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k obchodnému podielu žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS
Plyn s. r. o. Keďže spoločnosť Arca Investments, a. s. je samostatnou entitou, právnickou osobou

odlišnou od spoločnosti žalovaného v 1. rade, hoci majetkovo prepojenou, nemožno podľa názoru
odvolacieho súdu vysloviť záver o existencii hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.
radenazákladepreneseniahmotnoprávnehovzťahumedzižalobcomaspoločnosťouArcaInvestments,
a. s., nakoľko to nevyplýva zo žiadnych žalobcom predložených dôkazov.

40. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže obstáť ani argumentácia žalobcu týkajúca sa obavy
z ohrozenia exekúcie reštrukturalizačným, resp. konkurzným konaním spoločností patriacich do
skupiny Arca. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tak
reštrukturalizačné, ako aj konkurzné konanie (resp. úkony dlžníka k takýmto konaniam smerujúce),
nemožno bez ďalších relevantných skutočností hodnotiť ako konanie so zámerom zmariť alebo ohroziť

exekúciu pohľadávky jeho veriteľa. Ide o legálne a legitímne spôsoby riešenia nepriaznivej finančnej
situácie dlžníkov, ktorých primárnym cieľom nie je chrániť dlžníka pred jeho veriteľmi, ale chrániť záujmy
veriteľov. Veriteľ má v týchto konaniach možnosť participovať na riešení dlžníkovho úpadku napr. formou
účasti vo veriteľskom výbore a tým reálne ovplyvniť mieru uspokojenia svojej pohľadávky.

41. Odvolací súd sa takisto stotožnil s argumentáciou žalovaných v 1. a 2. rade, že pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vždy potrebné zohľadniť aj zásadu
primeranosti. Medzi pohľadávkou žalobcu voči Arca Investments, a. s. zo zmeniek v celkovej výške 618
992 eur a hodnotou obchodného podielu žalovaného v 1. rade vo výške 8 470 000 eur, totiž existuje
významná disproporcia. Uvedené platí o to viac, ak ide o zásahy do majetku, resp. výkonu práv tretích

osôb, ktoré nie sú v právnom vzťahu so žalobcom. Žalobca pritom ani netvrdil, že by malo dochádzať
k úkonom, ktoré by smerovali k prevodu predmetného obchodného podielu. Navyše platí, že ak by aj
k takémuto prevodu malo dôjsť, je potrebné, aby takýto scudzovací úkon nebol urobený neprimeraným
spôsobom a bez zodpovedajúceho protiplnenia k hodnote obchodného podielu.42. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešným žalovaným nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

44. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.