Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 30, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321200148
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6321200148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa
P. Q. V., nar. XX. Q. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny B., dieťa rodičov - matky V. F., nar. XX. H. XXXX, trvalým pobytom K. XXX/XX,
XXX XX V., a otca P. V., nar. XX. Z. XXXX, trvalým pobytom A. XX/XX XXX XX X., o návrhu matky o

zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno
č.k. 1P/6/2021-100 zo dňa 26. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému
P. Q. V., nar. XX. Q. XXXX (I. výrok), vo výroku o zročnom výživnom (II. výrok) a vo výroku, ktorým návrh
otca zamietol (IV. výrok), p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Brezno ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event.

„prvoinštančnýsúd“)rozsudkomzodňa26.mája2021(ďalejlen„napadnutýrozsudok“alebo„napadnuté
rozhodnutie“) zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8P/313/2006 - 31 zo dňa 12. decembra 2006
v II. výroku o výživnom tak, že otcovi maloletého (ďalej len „otec“) uložil povinnosť s účinnosťou od 1.
júla 2020 prispievať na výživu maloletého P. Q. V., nar. XX. Q. XXXX (ďalej len „maloletý) výživným vo
výške 140 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky maloletého (ďalej len „matka“) vždy do
15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca vopred (I. výrok). Zároveň uložil otcovi povinnosť, aby dlh

na výživnom za obdobie od 1. júla 2020 do 26. mája 2021 vo výške 990 Eur zaplatil k rukám matky
do 9 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšku
zamietol (III. výrok) a zároveň zamietol i návrh otca (IV. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok).
1.2.Vúvodeodôvodneniarozhodnutiasúdprvejinštanciekonštatoval,žematkasanávrhomdoručeným
dňa 19. januára 2021 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému na sumu 180 Eur
mesačne, počnúc dňom 15. januára 2018, nakoľko jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému bola

naposledy upravovaná v roku 2006, kedy mu bola uložená povinnosť platiť na maloletého výživné v
sume 1.500 Sk (t.j. 49,80 Eur - poznámka odvolacieho súdu). Poukázala na to, že od uvedenej doby
došlo najmä v dôsledku zvyšujúceho sa veku maloletého a v dôsledku jeho školskej dochádzky k nárastu
nákladov na zabezpečenie jeho nevyhnutných životných potrieb.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia rodičov
maloletého a jeho kolízneho opatrovníka a po uvedení zákonných znení ustanovení § 26, § 62 ods.

1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine v znení zmien a doplnkov (ďalej len „Zákon o rodine“), ustanovení § 217 ods. 1 a 2,
§231 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a ustanovení § 44 a § 121zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) následne vo všeobecnosti
konštatoval: „Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške
výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u povinnej osoby, ktorou je

v danom prípade otec maloletého, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa.
Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v
porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu
zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene
na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže

dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola
neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie
doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom
prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.“
1. 4. Ďalej prvoinštančný súd už priamo vo vzťahu k prejednávanej veci uviedol: „Súd v danej konkrétnej
veci nesporne konštatuje zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletého tým, že je od posledného

rozhodovania súdu o štrnásť a pol roka starší a končí základnú školu. Zo zmeny pomerov vyplývajú
vyššie náklady, ktoré matka maloletého mesačne má, a ktoré súvisia predovšetkým so zabezpečovaním
starostlivosti o maloletého, so zabezpečovaním jeho výživy, jeho lekárom predpísaných zdravotných
potrieb a tiež so zabezpečovaním školských a mimoškolských aktivít. Uvedená zmena pomerov sama
o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného, výživné v doposiaľ určenej výške nepostačuje.“ Následne

poukázalnato,žezvykonanéhodokazovaniamalpreukázané,ženaposledybolavyživovaciapovinnosť
otca voči maloletému upravená rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/313/2006-31 zo dňa 12.
decembra 2006, právoplatným dňa 6. januára 2007, odkedy ubehla doba viac ako 14 a pol roka, za ktorú
došlo k zmene pomerov aj na strane rodičov, ale k zmene pomerov došlo najmä na strane maloletého.
V čase uvedenej úpravy predstavoval príjem matky len rodičovský príspevok vo výške 4.440 Sk (t.j.

147,38 Eur) mesačne a v súčasnej dobe má príjem z podnikania vo výške 430 Eur mesačne. Pribudla
jej ďalšia vyživovacia povinnosť. V čase uvedenej úpravy otec dosahoval príjem vo výške 15.000 Sk
(t.j. 497,91 Eur) mesačne a v súčasnej dobe má príjem z podnikania vo výške 870 Eur mesačne. I
jemu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Najvýraznejšia zmena pomerov však nastala na strane
maloletého. V čase uvedenej úpravy výživného mal vek 15 mesiacov, toho času končí základnú školu,

v dôsledku čoho vzrástli aj jeho potreby a výdavky s nimi spojené. Vzhľadom na takto preukázanú
zmenu pomerov dospel prvoinštančný súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne
dôvodný, keďže je nesporné, že úmerne s vekom dieťaťa sa zvyšujú i jej výdavky spojené s výchovou,
výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových a kultúrnych potrieb maloletého, ktoré (po
ich presnom špecifikovaní) ustálil vo výške 302,50 Eur mesačne. Preto zvýšil vyživovaciu povinnosť

otca voči maloletému, počnúc dňom 1. júla 2020 (t.j. mesiacom kedy maloletému bolo diagnostikované
obmedzenie v obvyklom spôsobe života) zo sumy 50 Eur (presne zo sumy 49,90 Eur - poznámka
odvolacieho súdu) mesačne na sumu 140 Eur mesačne, nakoľko výživné v uvedenej výške považoval
za primerané veku, odôvodneným potrebám a záujmom maloletého, ale i možnostiam a schopnostiam
otca. Pri skúmaní možností a schopností otca vychádzal z toho, že jeho príjem v dobe rozhodovania

predstavoval netto 810 Eur a zohľadnil mu výdavky na hypotéku 65 Eur mesačne (ako polovica reálnych
nákladov, nakoľko na druhej polovici sa musí podieľať jeho družka), poistku k hypotéke 50 Eur mesačne,
poplatok SVB 87 Eur mesačne, náklady na elektrickú energiu 36 Eur mesačne a internet 8 Eur mesačne,
výživné na Q. 100 Eur mesačne, náklady na stravu 150 Eur mesačne, na ošatenie a hygienu 70 Eur
mesačne, náklady na mobilný telefón 20 Eur mesačne, náklady na maloletého počas pobytu u neho cca

50 Eur mesačne. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine neprihliadol na iné otcom prezentované výdavky,
ako spotrebný úver resp. platby do zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovne, nakoľko tieto platby si
otec dáva v účtovníctve do výdavkov a tým si znižuje ročný príjem. Z príjmu 810 Eur teda zohľadnil jeho
výdavky vo výške 590,50 Eur. Zo zvyšku tejto sumy t.j. 220 Eur v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o
rodine stanovil výživné v celkovej sume 140 Eur mesačne, ako 2/3 zvyšku jeho príjmu a tiež 1 nákladov

matky na maloletého. Súd prvej inštancie mal za to, že výška takto určeného výživného nebude pre otca
znamenať neprimerané finančné riziko a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že má viac vyživovacích
povinností, a zároveň mal za to, že určená výška výživného je v súlade s odôvodnenými potrebami
maloletého. Zároveň konštatoval, že určenie vyššej vyživovacej povinnosti otca voči maloletému by
vzhľadom na jeho súčasné príjmy a životnú úroveň nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.

1. 5. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie uložil otcovi s účinnosťou od 1. júla 2020 prispievať
na výživu maloletého výživným vo výške 140 Eur mesačne a návrh matky na zvýšenie výživného v
prevyšujúcej časti, i návrh otca, zamietol.1. 6. V odôvodnení rozhodnutia a zročnom výživnom za obdobie od 1. júla 2020 do 26. mája 2021 (t.j.
do rozhodnutia) vo výške 990 Eur (II. výrok) prvoinštančný súd špecifikoval jeho výpočet a konštatoval,
že otcovi umožnil uvedené zročné výživné zaplatiť do deviatich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

„nakoľko sa v súčasnej dobe jedná o takú sumu, ktorej rýchle splatenie by otcovi robilo výrazné
problémy“.
1. 7. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 52 C.m.p.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol

rozsudok vo výroku o zvýšení jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému (I. výrok), vo výroku o
zročnom výživnom (II. výrok) a vo výroku, ktorým jeho návrh zamietol (IV. výrok). Žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v uvedených výrokoch zmenil tak, že s účinnosťou od 1. júla 2020
je povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 70 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť
k rukám matky vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, a dlh na výživnom za obdobie
od 1. júla 2020 do 26. mája 2021 vo výške 220 Eur je povinný zaplatiť k rukám matky do 9 mesiacov

od právoplatnosti rozsudku.
2. 2. V odôvodnení odvolania konštatoval, že ho podáva „voči nesprávne vyhodnoteným dôkazom“. V
tejto súvislosti uviedol, že vo vyjadrení kolízneho opatrovníka maloletého je nesprávne zistený skutkový
stavotom,akýmspôsobomprispievalmaloletémunajehopotreby.Poukázalnato,žeokrem„povinného
výživného“ mu zabezpečil konkrétne (presne špecifikované) veci, za presne špecifikovanú sumu. Ďalej

namietal nesprávne vyčíslenie výdavkov matky maloletého. V súvislosti so zabezpečením rybárskeho
lístka pre maloletého vo výške 140 Eur ročne namietal, že na jeho zabezpečení sa podieľa polovičnou
sumou, t.j. sumou 70 Eur. Za nadhodnotené považuje i náklady na školské pomôcky vo výške 20 Eur
mesačne a paušál na mobilný telefón vo výške 22 Eur mesačne. Spochybnil i náklady na zabezpečenie
špeciálnej diéty maloletého v dôsledku jeho diagnózy - laktózovej intolerancie. Má za to, že matka túto

jeho diagnózu „nafúkla“, pretože pri tejto diagnóze jediný možný spôsob liečby je vynechanie, prípadne
obmedzenie príjmu mliečnych výrobkov. Okrem toho namietal, že matka v rámci deklarovania svojho
príjmu neuviedla, že okrem prídavkov na maloletého v sume 25,50 Eur mesačne poberá i daňový bonus,
ktorý v roku 2021 predstavuje sumu 23,22 Eur mesačne. Taktiež namietal i nesprávne vyčíslenie svojho
príjmu. V tejto súvislosti uviedol, že zdrojom jeho príjmu je len poskytnutie príspevku v rámci projektu

Prvá pomoc pre SZČO vo výške 870 Eur mesačne. Podľa predbežných informácií uvedená pomoc bude
vyplácanálendojúna2021.Nakoľkomalvminulostipodlžnosti,najehomajetokbolvyhlásenýkonkurza
v dôsledku toho Centru právnej pomoci spláca mesačne splátku 14 Eur. Túto skutočnosť prvoinštančný
súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil. Prvoinštančný súd taktiež „nesprávne vyhodnotil, že odvody do
zdravotnej poisťovne vo výške 76,44 Eur mesačne a odvody do sociálnej poisťovne vo výške 181 Eur

mesačne si ako živnostník na konci roka dáva v účtovníctve do výdavkov“.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s rozhodnutím prvoinštančného súdu súhlasí a
nesúhlasí s odvolaním otca. V súvislosti s jeho odvolacou argumentáciou uviedla, že má za to, že
náklady na výchovu a výživu maloletého preukázala dostatočne. Pokiaľ otec v odvolaní poukázal na

veci, ktoré maloletému zabezpečil, súdu doručil len „pár bločkov“, s ktorých nie je zrejmé, či sa jedná
o darčeky k narodeninám, alebo k Vianociam. Sumu 70 Eur, ktorou otec prispieva maloletému na
rybársky lístok necháva maloletému a rybársky lístok platí ona. V súvislosti s námietkou otca týkajúcou
sa výdavkov na školské potreby uviedla, že maloletý navštevuje základnú školu, kde si učebnice a
pracovné zošity na cudzí jazyk hradia sami. Takisto si hradia aj pracovné zošity na biológiu, geografiu,

literatúru a slovenčinu. Okrem toho je potrebné zabezpečiť perá, zošity, ceruzky, výkresy a iné pomôcky
navýtvarnúvýchovu,aleitepláky,botaskyaprezúvky(aj2krátzarok),ahradiťnákladynaškolskévýlety
a exkurzie. V súvislosti s námietkou otca ohľadom nákladov na zabezpečenie stravy pre maloletého
uviedla, že nechápe, ako otec môže bagatelizovať diagnózu maloletého, pretože i sám musí vedieť, že
aj minimum laktózy v strave mu spôsobuje zdravotné problémy. V súvislosti s námietkou otca, že v rámci

deklarovania svojho príjmu neuviedla, že poberá i daňový bonus, uviedla, že na daňový bonus skutočne
zabudla. Poznamenala však, že i otec alebo jeho družka sú poberateľmi daňového bonusu.

4. Kolízny opatrovník maloletého (ďalej len „kolízny opatrovník“) vo vyjadrení k odvolaniu otca
uviedol, že ho považuje za nedôvodné. Výška výživného, ktorú navrhuje otec nezodpovedá aktuálnym

odôvodnenýmpotrebámmaloletého.Mázato,ževýdavkyspojenésvýchovou,výživouazabezpečením
všetkýchpotriebprezdravývšestrannývývinmaloletéhosivyžadujúvyššienáklady,nežktoréprezentuje
otec. Maloletý má navyše diagnostikované ochorenie, ktoré si vyžaduje zvýšené výdavky na stravu a
zabezpečenie zvýšenej zdravotnej starostlivosti, a teda z jeho pohľadu náklady na stravu maloletého súeštevyššie,akotie,ktorédeklarujematka.Kolíznyopatrovníkďalejuviedol,žeotecnavýživumaloletého
prispieva pravidelne až od podania návrhu matky na zvýšenie výživného. Ak niečo maloletému kúpil
nad rámec určeného výživného, považuje to za nevyhnutné, nakoľko pôvodná výška výživného v

sume 50 Eur mesačne bola neprimerane nízka vo vzťahu k potrebám maloletého. Návrh matky
na zvýšenie výživného považoval otec od začiatku za neprípustný a svoju nespokojnosť vyjadril
argumentom, že v tom prípade podá návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti,
aj napriek tomu, že s maloletým nemá vytvorenú dostatočnou emocionálnou väzbu. Otec nedokáže
dostatočne identifikovať potreby maloletého, čo preukázal spochybňovaním diagnózy maloletého a

potreby zvýšenej zdravotnej starostlivosti o maloletého. Má za to, že výška prvoinštančným súdom
priznaného výživného zodpovedá aktuálnym odôvodneným potrebám maloletého a tiež možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Z uvedeného dôvodu preto navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a

§ 66 C.m.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario s použitím § 219 ods. 3
C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o zvýšení vyživovacej
povinnosti otca voči maloletému (I. výrok), vo výroku o zročnom výživnom (II. výrok) a vo výroku, ktorým
návrh otca zamietol (IV. výrok), podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. 1. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia
prvoinštančného súdu a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo odvolací súd konštatuje, že
napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením §

387 ods. 2 C.s.p.) sa v zásade v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je
dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava
so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p..

8. 1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že boli splnené zákonné
podmienky na uvedené zvýšenie výživného, pretože primárnou zákonnou podmienkou pre určenie
(eventuálne zvýšenie) výživného je zabezpečenie oprávnených potrieb oprávnenej osoby, teda v tomto
prípade maloletého. Je nesporné, že jeho oprávnené potreby od predchádzajúcej úpravy výživného,
teda od roku 2006 vzrástli výrazným spôsobom, čo je objektívne dané jednak všeobecným nárastom

všetkých nákladov, ale nárast nákladov na jeho výživu a na pokrytie jeho osobných odôvodnených
potrieb sa prirodzene prejavil i v súvislosti s jeho vekom a školským zaradením, a taktiež i v súvislosti
s jeho zdravotným stavom, ktorý si vyžaduje jednak zvýšenú lekársku starostlivosť, ale i vyššie náklady
na zabezpečenie zdravotne tolerovateľnej stravy. Určená výška výživného zohľadňuje (v zmysle prvej
vety ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine) i to, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje

a i v minulosti zabezpečovala výhradne len jeho matka, a že táto jej osobná starostlivosť fakticky
predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty, čiastočne zodpovedajúci tomu, čo je otec povinný
mu poskytovať vo forme výživného. Z prvoinštančným súdom citovaného ustanovenia § 75 ods. 1
Zákona o rodine vyplýva, že pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na
potreby oprávneného, teda v tomto prípade na oprávnené potreby maloletého. Miera týchto potrieb je

rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa jeho veku, školského zaradenia,
jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových
záujmov a podobne. U povinnej osoby (teda v tomto prípade u otca) sú rozhodujúce jej reálne schopnosti
a možnosti poskytovať výživné.
8.2.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštanciezohľadnilvšetkyvyššieuvedenérelevantnéaspekty,

keď o návrhu matky maloletého rozhodol tak, že tento návrh čiastočne akceptoval a s účinnosťou od 1.
júla 2020 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému zo sumy 49,80 Eur mesačne na sumu 140,-
Eur mesačne. Takto určené výživné zabezpečuje pokrytie základných potrieb maloletého a zároveň
vychádzalo zo zisteného príjmu otca v dobe rozhodovania prvoinštančného súdu (810 Eur). Možnoteda konštatovať, že uvedený príjem zodpovedá reálnym možnostiam a schopnostiam otca. V tomto
prípade síce otec v odvolaní spochybňoval možnosť zabezpečenia príjmu (aspoň) v uvedenej výške
do budúcnosti, ale súd pri rozhodovaní vychádza zo skutočností, preukázaných v dobe rozhodovania a

nemôže zohľadňovať skutočnosti, ktoré síce v budúcnosti môžu nastať, ale ešte nenastali, a preto je táto
jeho odvolacia argumentácia irelevantná. Odvolací súd zároveň v tejto súvislosti uvádza, že zákonná
úprava kladie dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery tak,
aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným
potomkom. Odvolací súd sa teda stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že objektívne je v

schopnostiach a možnostiach otca platiť výživne v prvoinštančným súdom určenej výške. V konečnom
dôsledku, otec ani v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne okolností a skutočností, ktoré by mu objektívne
bránili zabezpečiť si dostatočný príjem zodpovedajúci jeho objektívnym možnostiam a schopnostiam
(napríklad nemožnosť zabezpečiť si dlhodobo dostatočný príjem v dôsledku trvalého alebo dlhodobého
nepriaznivého zdravotného stavu a pod.).
8. 3. Pokiaľ otec odvolaní poukazoval na to, že maloletému v minulosti zabezpečil určité (presne

špecifikované) veci, tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zabezpečenie predmetov osobnej
potreby detí zo strany rodičov je úplne bežné, napríklad vo forme darov pri príležitosti menín, narodenín,
Vianoc a pod. Ide de facto o dobrovoľné plnenie zo strany rodiča nad rámec výživného. Poskytnutie
takéhoto dobrovoľného plnenia nemôže byť kompenzované znížením výživného. Preto i uvedená
argumentácia otca je z hľadiska určeného výživného irelevantná.

8. 4. Za nedôvodnú a neopodstatnenú považuje odvolací súd i odvolaciu argumentáciu otca týkajúcu
sa prvoinštančný súdom akceptovaných nákladov na školské pomôcky vo výške 20 Eur mesačne a
paušál na mobilný telefón vo výške 22 Eur mesačne. Odvolací súd vychádzajúc zo svojej rozhodovacej
praxe konštatuje, že uvedené náklady sú vzhľadom na školské zaradenie maloletého a jeho vek úplne
primerané, a v žiadnom prípade nie sú nadhodnotené. Rovnako tak vzhľadom na vek a zdravotný stav

maloletého, nie sú nadhodnotené ani náklady na zabezpečenie jeho stravy.
8. 5. Je pravdou, že prvoinštančný súd nezohľadnil pri skúmaní majetkových pomerov matky skutočnosť,
že poberá i daňový bonus na maloletého, ktorý v dobe rozhodovania predstavoval sumu 23,22 Eur
mesačne. Ide však o tak nízku položku, ktorá nemení ustálenú výšku príjmu matky takým spôsobom,
ktorý by mohol mať zásadný vplyv na určené výživné.

8. 6. Odvolací súd nemohol akceptovať ani ďalšiu odvolaciu námietku otca, že prvoinštančný súd v
rozhodnutí „nesprávne vyhodnotil, že odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 76,44 Eur mesačne
a odvody do sociálnej poisťovne vo výške 181 Eur mesačne si ako živnostník na konci roka dáva v
účtovníctve do výdavkov“. Zo zápisnice o pojednávaní na prvoinštančnom súde zo dňa 26. mája 2021
(č.l. 97 spisu) totiž jasne vyplýva, že otec sám uviedol: „ ... platím si ako SZČO zdravotné poistenie 76,44

Eur - to si dávam ako živnostník do výdavkov, platím si odvody do sociálnej poisťovne 180 Eur mesačne,
čo si tiež ako živnostník dávam do výdavkov na konci roka.“

9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých
výrokoch podľa ustanovenia § 387 ods.1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 C.m.p.
a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).