Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1P/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321200148
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2021:6321200148.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o

maloleté dieťa P. Q. V., narodený XX. Q. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa V. F., narodenej XX. H. XXXX, bytom V., K. XXX/XX a P. V.,
narodeného XX. Z. XXXX, bytom X., A. XX/XX, o návrhu matky na zmenu výživného na maloleté dieťa,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/313/2006- 31 zo dňa 12. decembra 2006 vo
výroku II. o výživnom tak, že otec je povinný s účinnosťou od 1. júla 2020 prispievať na výživu maloletého
P. Q. V., nar. XX. Q. XXXX sumou vo výške 140 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky,

a to vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca dopredu.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2020 do 26.05.2021 vo výške 990 Eur j e otec p o v i n n
ý zaplatiť k rukám matky do 9 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

IV. Súd návrh otca z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého P. Q. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. januára 2021 žiadala, aby
súd upravil vyživovaciu povinnosť otca maloletého a výživné zvýšil na sumu 180 Eur spätne ku dňu 1.
januáru 2018. V tomto čase sa matka s otcom dohodli na zvýšení výživného na sumu 70 Eur, čo otec
nerešpektoval.

2. Otec maloletého v písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasil. Poukázal na svoje majetkové a
zárobkové pomery, ktoré mu neumožňujú prispievať väčšou sumou výživného. Rovnako tak nesúhlasil s
výdavkami matky na maloletého, ktoré podľa jeho názoru sú nadhodnotené. Otec zároveň žiadal zmeniť
výchovné prostredie maloletého. Tento návrh otca bol postúpený ako nový návrh vo veci a vedie sa o
ňom na tunajšom súde konanie pod sp. zn. 9P 19/21.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol vyhovieť návrhu matky, nakoľko zvýšenie výživného je v

záujme maloletého.4.Súdvovecinariadilpojednávanienadeň28.apríla2021anadeň26.mája2021,vykonaldokazovanie
výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Matka maloletého na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu; žiadala výživné zvýšiť na sumu 180
Eur mesačne počnúc dňom 15. januára 2018. Naposledy bola vyživovacia povinnosť upravovaná v roku
2006, kde bol otec zaviazaný platiť sumu 1500 Sk. Matka má vyživovaciu povinnosť ešte k F., ktorý s ňou
býva. V roku 2020 bola maloletému diagnostikovaná laktózová intolerancia s čím matke rapídne vzrástli

výdavky na stravu maloletého. Matka uviedla, že neexistovala žiadna skutočnosť, ktorá jej bránila podať
návrh na zvýšenie výživného v roku 2018, v roku 2019 a v roku 2020. Matka je SZČO s netto mesačným
príjmom 430 Eur. Spolu s maloletým býva vo Valaskej v byte s manželom a s maloletým F.. Matka
platí hypotéku na byt vo výške 138 Eur mesačne, spotrebný úver vo výške 300 Eur mesačne - titulom
prerábania bytu, za internet platí 38 Eur mesačne a ostatné zálohové platby za byt sú vo výške 194 Eur
mesačne. Maloletý navštevuje 9. ročník Základnej školy vo Valaskej. Matka hradí poplatok ZRPŠ 15

Eur ročne, stravu v škole neplatí - platí ju štát a na školské pomôcky vynakladá sumu 20 Eur mesačne.
Náklady na stravu maloletého vyčíslila na sumu 80 - 100 Eur mesačne. Náklady na ošatenie a hygienu
vyčíslila na sumu 55 Eur mesačne, tieto náklady sú vyššie vzhľadom na špecifiká zdravotného stavu
maloletého. Matka hradí maloletému paušál na mobilný telefón vo výške 22 Eur mesačne. Maloletému
kupuje rybársky lístok na sezónu vo výške 140 Eur ročne. Otec sa s maloletým stretáva asi dvakrát do

týždňa, pričom im matka do styku nezasahuje. V júni 2020 otec zaplatil na výživnom 140 Eur, v októbri
2020 sumu 150 Eur, v decembri 2020 sumu 150 Eur, v januári, apríli a máji roku 2021 každý mesiac
sumu 50 Eur a v marci 2021 sumu 100 Eur. Iné výdavky matka s maloletým nemá.

6. Otec maloletého na pojednávaní s návrhom matky nesúhlasil, naopak navrhol zvýšiť výživné na sumu

70 Eur odo dňa podania návrhu. Otec má vyživovaciu povinnosť ešte k maloletej Q., s ktorou býva v byte
ešte spolu s jej matkou. Otcov príjem je prvá pomoc od štátu v rámci covid opatrení, v roku 2020 bola
vo výške 810 Eur mesačne, v roku 2021 je to 870 Eur mesačne. Otec je SZČO v odbore stavebníctvo.
Otec spláca hypotéku vo výške 130,44 Eur mesačne, poistku k hypotéke 9,16 Eur mesačne, poplatok
správcovi bytu 173 Eur mesačne, elektrika a RTVS 72,64 Eur mesačne, za internet 16,39 Eur mesačne

a spotrebný úver vo výške 23,45 Eur mesačne. Svoje náklady na stravu vyčíslil na sumu 150 Eur
mesačne, náklady na ošatenie a hygienu vyčíslil na sumu 70 Eur mesačne. Paušál na mobilný telefón
si platí vo výške 20 Eur mesačne. So synom sa stretáva často, synovi sa venuje a vyčíslil výdavky na
stravu maloletého u neho na výšku 50 Eur mesačne. Náklady na maloletú Q. vyčíslil na sumu 100 Eur
mesačne. Čo sa týka zameškaného výživného platí ho tak, ako to uviedla matka. Na záver otec uviedol,

že má osobný bankrot, spláca dlhy vo výške 14 Eur mesačne. Do zdravotnej poisťovni platí mesačne
sumu 76,44 Eur a do sociálnej poisťovne platí mesačne 181 Eur, ako živnostník si tieto odvody na konca
roka dáva do výdavkov. Iné výdavky nemá.

7. Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť na sumu primeranú potrebám maloletého a možnostiam

otca.

8. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/313/2006-31 zo dňa 12. decembra 2006, právoplatným
dňom 6. januára 2007, súd otcovi stanovil výživné na sumu 1.500 Sk mesačne s účinnosťou od 1.
septembra 2006 a rozhodol o zameškanom výživnom.

9. Matka maloletého je SZČO s netto mesačným príjmom 430 Eur.

10. Otec maloletého je tiež SZČO, v súčasnej dobe poberá prvú pomoc od štátu v rámci COVID opatrení
vo výške 870 Eur mesačne. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť.

11. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.

12. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného acitového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

22. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

23. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

24. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

25. Matka maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na
maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške
výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u povinnej osoby, ktorou jev danom prípade otec maloletého, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa.
Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v
porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu

zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene
na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže
dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola
neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie
doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom

prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.

26. Súd v danej konkrétnej veci nesporne konštatuje zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletého
tým, že je od posledného rozhodovania súdu o štrnásť a pol roka starší a končí základnú školu.
Zo zmeny pomerov vyplývajú vyššie náklady, ktoré matka maloletého mesačne má, a ktoré súvisia
predovšetkým so zabezpečovaním starostlivosti o maloletého, so zabezpečovaním jeho výživy, jeho

zdravotnýchlekárompredpísanýchpotriebatiežsozabezpečovanímškolskýchamimoškolskýchaktivít.
Uvedená zmena pomerov sama o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného, výživné v doposiaľ určenej
výške nepostačuje.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená

rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/313/2006-31 zo dňa 12. decembra 2006, právoplatným
dňom 6. januára 2007, odkedy ubehla doba viac ako 14 a pol roka, za ktorú došlo k zmene pomerov aj
na strane rodičov, ale k zmene pomerov došlo najmä na strane maloletého dieťaťa. V čase poslednej
úpravy matka dosahovala príjem len z rodičovského príspevku vo výške 4.440 Sk (t.j. 147,38 Eur)
mesačne a v súčasnej dobe má matka príjem z podnikania vo výške 430 Eur mesačne. Matke pribudla

ďalšia vyživovacia povinnosť. V čase poslednej úpravy otec dosahoval príjem vo výške 15.000 Sk (t.j.
497,91 Eur) mesačne a v súčasnej dobe má otec príjem z podnikania vo výške 870 Eur mesačne.
Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Najvýraznejšia zmena pomerov však nastala na strane
maloletého dieťaťa, ktorý v čase poslednej úpravy výživného mal vek 15 mesiacov, toho času končí
základnú školu, v dôsledku čoho vzrástli aj jeho potreby a výdavky s nimi spojené.

28. Vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného je dôvodný. Je nesporné, že úmerne s vekom dieťaťa sa matke zvyšujú výdavky spojené
s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb dieťaťa. Súd
preto zvýšil výživné na maloletého P. Q. zo sumy 50 Eur na sumu 140 Eur mesačne, ktoré súd považoval

za primerané veku, odôvodneným potrebám, záujmom dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam otca,
počnúcdňom1.júla2020,t.j.mesiacomkedymaloletémubolodiagnostikovanéobmedzenievobvyklom
spôsobe života. Súd akceptoval výdavky matky na maloletého mesačne: hypotéka 34,50 Eur mesačne
(ako štvrtina celej sumy t.j. 138 Eur, nakoľko v byte bývajú štyri osoby, ktoré sa podieľajú na tejto
sume), internet 9,50 Eur mesačne (38:4), platby za byt 48,50 Eur mesačne (194:4), poplatok ZRPŠ 1

Eur mesačne, školské potreby 20 Eur mesačne, kredit na mobil 22 Eur mesačne, hygiena a ošatenie
55 Eur mesačne, náklady na stravu 100 Eur mesačne, rybársky lístok 12 Eur mesačne, čo je celkovo
mesačne výdavky matky na maloletého vo výške 302,50 Eur. Súd má zato, že takto stanovené náklady
sú primerané veku maloletého, regiónu v ktorom maloletý žije, ale aj primerané rozvoju jeho osobnosti. Z
tejto sumy súd odpočíta sumu 25,50 Eur mesačne, ktorú platí štát matke titulom prídavku na maloletého

a teda takto stanovené náklady matky sú vo výške 302,50 - 25,50 = suma 277 Eur mesačne. Súd
vychádzalzpríjmuotcanetto810Eurazohľadnilmuvýdavkynahypotéku65Eurmesačne(akopolovica
reálnych nákladov, nakoľko na druhej polovici sa musí podieľať jeho družka), poistka k hypotéke 4,
50 Eur mesačne, poplatok SVB 87 Eur mesačne, elektrika 36 Eur mesačne, internet 8 Eur mesačne,
výživné na Q. 100 Eur mesačne, strava 150 Eur mesačne, ošatenie a hygiena 70 Eur mesačne, náklady

na mobilný telefón 20 Eur, náklady na maloletého počas pobytu u otca cca 50 Eur mesačne. Podľa § 62
ods. 5 Zákona o rodine súd neprihliadol na iné výdavky, ako spotrebný úver resp. platby do zdravotnej
poisťovne, sociálnej poisťovne, nakoľko tieto platby si otec dáva v účtovníctve do výdavkov a tým si
znižuje ročný príjem. Z príjmu 810 Eur súd teda zohľadnil výdavky 590,50 Eur. Zo zvyšku tejto sumy
t.j. 220 Eur súd v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine stanovil výživné v celkovej sume

140 Eur mesačne, ako 2/3 zvyšku jeho príjmu a tiež 1 nákladov matky na maloletého. Súd má za to,
že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko a to aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že otec dieťaťa má viac vyživovacích povinností. Dieťa má pritom v zmysle
Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, ženová výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého. Súd zároveň prihliadol na
nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom
na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.

29.TýmtozároveňdochádzakzmenerozsudkuOkresnéhosúduBreznoč.k.8P/313/2006-31zodňa12.
decembra 2006, právoplatným dňom 6. januára 2007, vo výroku II. o výživnom na maloletého P. Q. V..

30. Súd dlh otca na výživnom pre maloletého P. Q. za obdobie od 1. júla 2020 do 26. mája 2021 ustálil

na výške 990 Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil do deviatich mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko sa v súčasnej dobe jedná o takú sumu, ktorej rýchle splatenie
by otcovi robilo výrazné problémy. Za mesiace júl až december 2020 vrátane mal otec uhradiť na
výživnom 6x140 Eur pričom uhradil 2x150 Eur a teda jeho dlh je za tieto mesiace 840 - 300 = 540 Eur.
Za mesiace január až máj 2021 vrátane mal otec uhradiť na výživnom 5x140 Eur pričom uhradil 3x50
Eur a 1x100 Eur a teda jeho dlh je za tieto mesiace 700 - 250 = 450 Eur. Celkovo je tak dlh na výživnom

vo výške 540 Eur + 450 Eur a to sa rovná sume 990 Eur.

31. Súd teda v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Rovnako tak súd priznal
zvýšené výživné len odo dňa vzniku dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorým zvýšené výdavky v
súvislosti s diagnostikovaným ochorením sú a to jest odo dňa 1. júla 2020. Súd nezistil žiadny iný dôvod

hodný osobitného zreteľa prečo by mal výživné priznať spätne pred týmto dátumom.

32. Nakoľko otec navrhoval zvýšiť výživné na sumu 70 Eur a súd výživné zvýšil na sumu 140 Eur, bol
otec so svojim návrhom neúspešný a súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

33. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa §
262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v
dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§
355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. (Exekučný poriadok).