Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, January 20, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/200/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201235
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1021201235.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PharmaComp s.r.o., so sídlom Bystrická 901, 966 81
Žarnovica,IČO:47358203,zastúpený:Hronček&Partners,s.r.o.,sosídlomKálov1,01001Žilina,IČO:
47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:
101024380/2021 zo dňa 11.06.2021, o opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe žalobcu zo dňa 03.08.2021
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101024380/2021 zo dňa 11.06.2021 a to až do
právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 03.08.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“

alebo aj ako „správny súd“) elektronicky dňa 03.08.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101024380/2021 zo dňa 11.06.2021 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“),
potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) č.
100109459/2021 zo dňa 22.01.2021 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi

podľa ust. § 68 ods. 5 Daňového poriadku, vyrubená daň z príjmov vyberaná zrážkou za zdaňovacie
obdobie rok 2015 v sume X XXX XXX,XX eura. Žalobca navrhol, aby správny súd po preskúmaní veci
zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a aby vrátil vec prvostupňovému orgánu
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby správny súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa

ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že obe napadnuté rozhodnutia,
ktorých zrušenia sa žalobca domáha správnou žalobou sa uplynutím lehoty na plnenie stávajú daňovým
exekučným titulom, na podklade ktorého možno okamžite pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia v
daňovom exekučnom konaní podľa 4. hlavy Daňového poriadku. Okrem tohto neuhradením dorubenej
dane v plnej výške, v lehote splatnosti má automaticky za následok zverejnenie daňového subjektu

v zoznamoch daňových dlžníkov, ktoré sú vedené verejne. Uviedol, že by bol následne zaradený do
zoznamu daňových dlžníkov s dlhom v sume vyše XX E.. eur a tak by sa stal pre svojich obchodných
partnerov nespoľahlivým a rizikovým partnerom, čo spôsobí fatálne problémy v obchodných vzťahoch,
odmietnutie mu dodávok tovaru. Rovnako sa stane nespoľahlivým pre banky a finančné inštitúcie, na
účely financovania podnikateľskej činnosti, vrátane možnosti získať prípadný úver. Žalobca zdôraznil,
že v zmysle uzatvorených zmlúv o financovaní, môže banka využiť svoje právo a vyhlásiť úver za

okamžite splatný, čo v súčasnosti nie je schopný uhradiť. Uvedené automaticky bude mať za následok
neschopnosť nakupovať tovar na účely jeho ďalšieho predaja a na úhrady faktúr za už nakúpený tovara ďalšie na to nadväzujúce následky. Tvrdil, že v tomto prípade, okamžitým výkonom napadnutých
rozhodnutí mu hrozí závažná ujma na právach a oprávnených záujmoch. Závažnú ujmu žalobca
odôvodňuje najmä tým, že mu hrozí reálna ujma na jeho právach a majetku v rozsahu nielen podľa

napadnutých rozhodnutí žalovaného, ale aj trov prípadnej daňovej exekúcie a tiež v dôsledku jeho
zaradenia medzi daňových dlžníkov (čo žalobcu automaticky vylučuje, napr. z možnosti uchádzať sa a
realizovať verejné zákazky, uchádzať sa o využitie štátnej pomoci alebo čerpania európskych fondov
vrátane prípadnej pomoci poskytovanej v súvislosti s pandémiou COVID-19. Podľa žalobcu ochranu
pred začatím daňovej exekúcie až do času pokiaľ nebude preskúmaná súdom zákonnosť napadnutých

rozhodnutí, zabezpečí len priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, a to až do právoplatného
skončenia súdneho konania. Návrh na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe ďalej
žalobca odôvodnil tým, že nemá možnosť vyrubenú daň zaplatiť bez toho, aby tým neohrozil vlastnú
existenciu a ďalšie fungovanie, čo vyplýva aj z ekonomických výkazov a správy o ekonomickom stave
spoločnosti a analýze dopadov pohľadávky správcu dane voči nemu, ktorú nechal vypracovať pre účely
tohto konania, pre lepšie ozrejmenie ekonomickej situácie, jeho možností a dôsledkov, ktoré by nastali,

ak by sa napadnuté rozhodnutie stalo vykonateľným a voči žalobcovi by bol začatý výkon - daňová
exekúcia. Žalobca ďalej uviedol, že navyše sa jedná o daň, ktorú on a jeho dodávatelia, uvedení v
protokole z daňovej kontroly a v prvostupňovom rozhodnutí už priznal, odviedol a zaplatil, spôsobom
a postupom cez tvorbu základu dane v daňovom priznaní DPPO za rok 2016. Žiadal, aby správny súd
vzal do úvahy spornosť napadnutými rozhodnutiami vyrubenej zrážkovej dane, nakoľko v obdobných

veciach, ale u iných právnych subjektov v súčasnosti prebiehajú viaceré súdne konania a zároveň
poukázal na rozhodnutia správnych súdov, ktoré boli vyhodnotené a posúdené správnymi súdmi ako
opodstatnené s tým, že priznali odkladný účinok správnej žalobe v obdobných prípadoch. Zastával, že
dorubenádaňjespornáapretopodanážalobajeopodstatnená.Zdôraznil,ževymáhanieúhradyspornej
dane za rok 2015 v sume vo výške X XXX XXX,XX eura by mu mohlo spôsobiť nezvratné následky.

Žalobca zároveň uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu súbežne daňovú kontrolu zrážkovej dane
aj za zdaňovacie obdobie roka 2016, v ktorom aplikoval úplne totožnú právnu argumentáciu a dospel k
úplnerovnakýmzáveromnazákladektorých,mudorubilzrážkovúdaňzazdaňovacieobdobieroka2016
vo výške X XXX XXX,XX eura, a teda, mu bola v úplne totožnej veci vyrubená daň za roky 2015 a 2016,
spoluvovýškeXXXXXXXX,XXeurastým,ževyrubeniedanevobochrokochjezaloženénaobdobnom

skutkovom základe a na totožnej právnej argumentácií finančných orgánov. Žalobca poukázal na to,
že na účely tohto návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potrebné zohľadniť výšku
dorubenej zrážkovej dane v rámci oboch daňových konaní, t. j. spolu vo výške XX XXX XXX,XX eura.
Ďalej argumentoval tým, že uvedená zrážková daň sa stane splatnou a bude predmetom exekúcie a
tak ho výrazne zaťaží. Zdôraznil, že v prípade, ak by nedošlo k priznaniu odkladného účinku správnej

žalobe, žalobca by musel ukončiť podnikanie a podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej
neschopnosti a ktorá vznikne len priamo ako príčina vyrubenej zrážkovej dane pri transakciách, kde sa
nemala aplikovať, resp. kde je táto aplikácia z pohľadu súdu minimálne sporná.

3. Žalobca uviedol, že vypracoval priebežnú účtovnú závierku spoločnosti ku dňu 31.05.2021 a ďalšie

účtovné výstupy a dospel k záveru, že z účtovných dokladov vyplývajú hodnoty, ktoré sú pre posúdenie
hroziacej závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody významné, nakoľko výška vyrubenej dane v
celkovej sume XX XXX XXX,XX eura je žalobcom reálne nezaplatiteľná a žalobca nevlastní majetok, z
predaja ktorého by bol schopný predmetný záväzok uhradiť. Uviedol, že ak by nebol súdom priznaný
odkladnýúčinoksprávnejžalobe,došlobykdefinitívnejlikvidáciispoločnostiaokamžitémuukončeniujej

podnikateľskej činnosti. Ďalej je možné predpokladať, že žalovaný vyrubí žalobcovi z neuhradenej istiny
zrážkovej dane sankcie, ktoré rovnako žalobca nie je schopný finančne uhradiť. Žalobca dal ekonomické
dopadydorubenejdanevsumeXXXXXXXX,XXeuraajejprípadnéhovymáhaniavočižalobcoviposúdiť
odborne spôsobilej osobe a nechal spracovať ekonomickú analýzu dopadov spoločnosťou U.-I., J.. S..
Z.., O.: XX XXX XXX, ktorá je dôkazom, ktorým žalobca že vymáhanie dorubenej zrážkovej dane, v

sume cez XX XXX XXX eur, bude mať fatálne následky na jeho podnikateľskú činnosť a bude pre
neho likvidačné. Ďalej žalobca uviedol, že nebude mať možnosť domôcť sa svojich práv a preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ak sa už začne výkon rozhodnutia a dôjde k zablokovaniu účtov,
alebo inému zabezpečeniu majetku, čím by sa takmer okamžite dostal do stavu platobnej neschopnosti
a úpadku, a tak dôjde k naplneniu zákonných predpokladov pre vznik povinnosti štatutára spoločnosti

žalobcu, podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti v zmysle príslušných ustanovení
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako zákon
č. 7/2005 Z. z.“). Žalobca ďalej poukázal na to, že prípadný možný výkon napadnutého rozhodnutia
žalovaného pred rozhodnutím o správnej žalobe žalobcu, vzhľadom na výšku vyrubenej dane na danivyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roka 2016 (dorubená zrážková daň za rok 2015 vo výške
X XXX XXX,XX eura), je teda spôsobilý výrazne a nezvratne ho ako osobu povinnú z napadnutého
rozhodnutia, poškodiť, pretože vzhľadom na jeho finančnú situáciu by výkon napadnutého rozhodnutia

znamenal úpadok spoločnosti žalobcu a takmer okamžité ukončenie jeho obchodnej činnosti. Žalobca
poukázal na to, že mu hrozí reálne závažná ujma a začatie výkonu napadnutých rozhodnutí by bolo
preňho likvidačné. Zdôraznil, že ak by nebol priznaný správnej žalobe odkladný účinok a v tomto konaní
by bol vo veci samej úspešný, nebude to mať pre neho už žiadny reálny význam, pretože spoločnosť
bude pred zánikom a bude riadená správcom konkurznej podstaty a teda obnova podnikateľskej činnosti

bude logicky nemožná. Uviedol, že jeho spoločnosť riadne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť za
účelom dosiahnutia zisku a v tejto činnosti plánuje pokračovať aj ďalej a svoju činnosť bude ďalej
zdaňovať a bude zabezpečovať potrebné dodávky pre oblasť zdravotníctva.

4. Argumentoval, že jednak nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie vyrubenej dane a
jednak nikdy žiadne zrážky podľa ust. § 43 zákona o dani z príjmov z peňažných platieb zaplatených

poskytovateľom zdravotnej starostlivosti nevykonal, pretože je presvedčený, že túto povinnosť nemá a
ani nikdy nemal.

5. Uviedol, že dohodnuté peňažné plnenia riadne vyplatil svojim dodávateľom, ktorí si tieto príjmy
následne zdanili ako príjem z podnikania cez tvorbu základu dane a podanie daňového priznania.

6. Zdôraznil, že keďže tieto zrážky nevykonal, nemôže a ani nikdy nemohol objektívne disponovať
finančnými prostriedkami na ich zaplatenie. Rovnako ani aktuálna finančná situácia mu neumožňovala
uloženú peňažnú povinnosť žalovaným splniť.

7. Ďalej žalobca uviedol, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s
verejným záujmom, nakoľko má všetky svoje záväzky voči štátu vysporiadané a svoje daňové povinnosti
si plní riadne. Z hľadiska platobnej disciplíny voči štátu sa teda jedná o subjekt, ktorý svoje záväzky
dôsledne plnil.

8. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca správnemu súdu predložil nasledovné dôkazy:
? riadnu účtovnú závierku spoločnosti PharmaComp s.r.o. za rok 2020
? priebežnú účtovnú závierku spoločnosti PharmaComp s.r.o. za obdobie 01.01.2021
? 01.05.2021 (mimoriadne vypracovaná pre účely tohto návrhu)
? ekonomickú analýzu (Posúdenie vplyvu záväzku voči Finančnej správe Slovenskej republiky na

spoločnosť PharmaComp s. r.o.)
? popis aktuálnej ekonomickej situácie v spoločnosti PharmaComp s.r.o. (najmä v akom finančnom stave
sa spoločnosť nachádza, a aké by mohlo mať zaplatenie vyrubenej dane dôsledky na ďalšie fungovanie
a existenciu spoločnosti)
? stav k 31.05.2021 - interný doklad spol. PharmaComp s.r.o.

? vyčíslenie mesačných nákladov spoločnosti na zamestnancov (mzdy a s tým súvisiace plnenia) zo
dňa 31.05.2021
? zoznam zamestnancov (pseudonymizovaný - bez os. údajov) k 31.05.2021
? zoznam majetku spoločnosti PharmaComp s.r.o. k 31.05.2021
? zoznam pohľadávok spoločnosti PharmaComp s.r.o. k 31.05.2021

? zoznam záväzkov spoločnosti PharmaComp s.r.o. k 31.05.2021

9. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 29.09.2021, doručeným
správnemu súdu dňa 29.09.2021 a zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu s tým,
že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe navrhol zamietnuť. Zároveň žalobca predložil

správnemu súdu administratívny spis.

10. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1S/200/2021 - 415 zo dňa 08.11.2021 o návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia, ktorý bol navrhnutý v správnej žalobe rozhodol tak, že tento návrh zamietol.

11. Žalobca dňa 26.11.2021 elektronicky doručil správnemu súdu opätovný návrh na priznanie
odkladného účinku, v ktorom totožne ako v predchádzajúcom návrhu uviedol, že sa domáha súdneho
prieskumu napadnutých rozhodnutí z dôvodu, že ich odôvodnene považuje za nezákonné a dorubzrážkovej dane za nesprávny a v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Žalobca je presvedčený, že
konanievovecisamejjeopodstatnenéadôvodné,pretožeuždnesjepodľanehozrejmézinýchsúdnych
konaní, týkajúcich sa čo do podstaty rovnakej právnej otázky, avšak u iných daňových subjektov (dorub

rovnakej dane na rovnakom základe a zdôvodnení), že rozhodnutia finančných orgánov o vyrubení
zrážkovej dane na takom základe a dôvodoch ako uplatnil žalovaný a prvostupňový orgán voči žalobcovi
sú nezákonné, v súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/102/2020 zo
dňa 28.07.2021, ktorým súd zrušil rozhodnutia finančných orgánov v obdobnej právnej veci, pričom
podrobnezdôvodnil,žefinančnéorgánysavôbecnevysporiadalisrelevantnouargumentácioužalobcov,

poukazujúc na nesprávny výklad a aplikáciu ust. § 8 ods. 1 písm. l), ust. § 17 ods. 31 a ust. § 43
ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len ako „ZDP“) a podrobne poukázal
s čím sa musia finančné orgány vysporiadať, pričom mal za to, že minimálne rovnaké vady ako
vytkli žalovanému už iné súdy v obdobnej veci, má aj žalobou napadnuté rozhodnutie. Uviedol, že
odôvodnenie konkrétnych následkov okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí bolo z jeho strany už
v prvom návrhu riadne a podrobne uvedené a zdôvodnené, a to napr.:

? hrozba straty obchodných partnerov a odmietnutia dodávania tovarov/služieb zo strany dodávateľov,
? strata spoľahlivosti voči bankám a finančným inštitúciám,
? zosplatnenie existujúcich úverových zmlúv, čo bude mať ďalšie nadväzujúce škodové následky na
žalobcu,

? nemožnosť uchádzať sa o verejné zákazky, prihlasovať sa do verejných obstarávaní a nemožnosť
ich realizovať,
? nemožnosť čerpať štátnu pomoc (napr. pandemické príspevky), alebo európske fondy,
? zablokovanie bankových účtov, čoho dôsledkom sa znemožní uhrádzanie akýchkoľvek peňažných
záväzkov žalobcu voči dodávateľom a tým dôjde k omeškaniu s ich plnením, čo priamo povedie jednak k

neschopnosti platiť dodávateľom za nákup tovaru na výkon podnikateľskej činnosti, platiť mzdové nároky
zamestnancom a to všetko ku stavu platobnej neschopnosti),
? zablokovanie a následné speňažovanie ostatného majetku a zásob vo vlastníctve žalobcu, čo povedie
ku priamemu obmedzeniu obchodnej činnosti,
? predajom hnuteľného majetku, ktorý žalobca potrebuje pre činnosť správnej veľkodistribučnej praxe

môže prísť o povolenie vykonávať túto činnosť,
? existencia splatného nedoplatku v sume, ktorú nevie žalobca zaplatiť ani keby speňažil celý svoj
majetok by v spojení s vyššie uvedenými skutočnosťami a stavom záväzkov žalobcu vrátane záväzkov
po splatnosti, ktorých súpis bol predložený súdu v prílohe prvého návrhu, priamo a bezprostredne viedla
ku platobnej neschopnosti a súčasne stavu predlženia žalobcu a teda jeho úpadku podľa ust. § 3 zákona

č. 7/2005 Z. z. a povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Žalobca vzhľadom
k aplikácii zásady iura novit curia nepovažoval za potrebné ďalej súdu podrobne popisovať všeobecné
následky samotného konkurzného konania a konkurzu na majetok žalobcu - ak osvedčil jeho priamu
hrozbu v prípade žalobcu, pretože tieto dôsledky všetky vyplývajú priamo zo všeobecne záväzných
právnychpredpisovavšeobecneznámejaplikačnejpraxeanastalibypriakomkoľvekprávnomsubjekte,

teda sú a museli byť súdu známe. Žalobca zdôvodňoval a osvedčoval skutočnosti, ktoré sú spojené
s ním konkrétne. Zároveň z ekonomických údajov o žalobcovi predložených súdu, bolo evidentné, že
odvrátiť hroziaci konkurz na majetok žalobcu, vzhľadom na sumu dorubenej zrážkovej dane v súčte cez
14,3 mil. eur je bez rozhodnutia súdu o odkladnom účinku správnym žalobám (sp. zn. 1S/200/2021 a
sp. zn. 2S/197/2021) nemožné.

12. Žalobca ďalej argumentoval tým, že v konaní sp. zn. 2S/197/2021 bol odkladný účinok správnej
žalobe žalobcu priznaný, avšak žalobcovi stále hrozí okamžitý výkon rozhodnutia žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím, napadnutých v tomto konaní, ktorých predmetom bude vymáhanie
peňažnej povinnosti v sume cez X,X mil. eur. Poukázal aj na ďalšie dôsledky okamžitého výkonu

napadnutých rozhodnutí ako napr. vznik nákladov navyše, ktoré predstavujú ďalšiu neúnosnú záťaž
pre žalobcu (napr. trovy daňovej exekúcie, úroky z omeškania), ktoré budú narastať až do vymoženia
dorubenej dane. Zároveň mal za to, že osvedčil tú skutočnosť, že ak nebude priznaný správnej žalobe
odkladný účinok a teda, nastanú popísané skutočnosti, ktoré dnes bezprostredne hrozia, tak úspešný
výsledok súdnych konaní (o preskúmanie zákonnosti dorubov zrážkovej dane) nebude mať preňho už

žiadny význam, pretože obnovenie pôvodného stavu už nebude možné. Všetky tieto konkrétne uvedené
následky priamo stále hrozia.13. Žalobca uviedol, že si je vedomý, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje
výnimku a nie pravidlo a dal do pozornosti ustálený názor súdnej praxe, že v prípade, ak sú splnené
zákonné podmienky pre jeho priznanie a ktoré sú odôvodnené a osvedčené príslušnými dôkazmi,

potom je súdna ochrana nárokovateľná. Preto nepriznanie súdom odkladného účinku správnej žalobe
v prípade splnenia zákonných predpokladov, by predstavovalo zásah do jeho práva na spravodlivý
proces a odňatie práva na poskytnutie náležiacej súdnej ochrany jeho majetkových práv. Uviedol,
že netvrdil a ani netvrdí len hrozbu samotným výkonom daňovej exekúcie, ale tvrdí od začiatku,
že výkon daňovej exekúcie, t. j. výkon napadnutých rozhodnutí mu spôsobí viaceré následky - jeho

úplnú likvidáciu a ukončenie jeho podnikateľskej činnosti, konkurz vedúci k zrušeniu spoločnosti a jej
zániku, prepustenie všetkých zamestnancov a ďalšie ním uvádzané a osvedčené skutočnosti, ktoré
budú nezvratné a teda, jednoznačne intenzita týchto následkov je vážna a hroziaca škoda je značná.
Argumentoval, že hroziace škodové následky sú preukázané priloženými listinnými dôkazmi o jeho
aktuálnej ekonomickej situácii (k novému opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe doložil nové aktualizované doklady). Mal za to, že správny súd posudzoval jeho prvý návrh na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe úplne nesprávne, pretože vyvodil nesprávne a neúplné
skutkové závery a nesprávne aplikoval právne normy upravujúce podmienky (zákonné predpoklady) pre
priznanie odkladného účinku. Dodal, že vo verejnom záujme bolo práve to, aby bol odkladný účinok
priznaný,pretoželentakbudeumožnené,abyvykonávalpodnikateľskúčinnosť,zktorejbudemaťpríjem
aj štát (cez dane, odvody, poplatky a pod.), pričom sa zachovajú pracovné miesta v regióne Žarnovica,

kde pôsobí a zamestnáva ľudí, nedôjde k poškodeniu jeho obchodných partnerov a nenastane výpadok
zásobovania v zdravotníckom sektore s ohľadom na súčasnú vážnu pandemickú situáciu. Zdôraznil,
že sa v žiadnom prípade nesnaží vyhnúť plneniu svojich daňových povinností a nesúhlasil s dôvodmi
uvedenými súdom v rozhodnutí, ktorým zamietol jeho návrh na priznanie odkladného účinku správne
žalobe, nakoľko by to potom znamenalo, že každý kto sa domáha priznania odkladného účinku správnej

žalobe, by sa automaticky snažil vyhnúť splneniu daňovej povinnosti, čo však nie je správny a právne
udržateľný záver.

14. Žalobca dôvodil, že opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podložil o
nové skutočnosti, ekonomické a finančné údaje o spoločnosti, ktoré nechal spracovať pre účely tohto

návrhu k najneskoršiemu dňu, ku ktorému to bolo možné vzhľadom na kompletnosť účtovných dokladov,
a to ku 30.09.2021 (okrem výpisov z bankových účtov, ktoré sú k neskorším dátumom). Žiadal, aby
správny súd prihliadol na to, že žalovaný sa k prvému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobevyjadrillenformálnymvyslovenímnesúhlasu,ktorývšakvôbecvecneneodôvodnil,zčohomožno
vyvodiť, že nemá žiadne vecné námietky, pre ktoré by nemal byť odkladný účinok priznaný. Zastával

názor, že je to dokonca aj v jeho záujme, aby sa predišlo prípadným škodám, ktoré by mohol spôsobiť
výkonom napadnutých rozhodnutí, ak by boli v konaní vo veci samej napadnuté rozhodnutia zrušené.
V kontexte aktuálnej ekonomickej situácie poukázal na následky, ktoré mu v dôsledku okamžitého
výkonu napadnutých rozhodnutí bezprostredne hrozia a začínajú sa už aj prejavovať a ktoré predstavujú
vážnu ujmu a vznik značnej škody na jeho strane. Uviedol, že opätovný návrh podal podľa ust. §

185 písm. a) SSP, t. j. z dôvodu, že mu hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škody ako aj iné
vážne nenapraviteľné následky a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Uvedené osvedčuje žalobca priloženými dokladmi a to že je daný stav priamej a bezprostrednej
hrozby okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ako

prvý predpoklad podľa ust. § 185 písm. a) SSP). Tento je daný existujúcou možnosťou kedykoľvek
a teda aj okamžite začať voči žalobcovi realizovať výkon napadnutých rozhodnutí, ktorými mu bola
uložená peňažná povinnosť v sume cez X,X mil. eur, ktoré sú v tomto čase právoplatné, vykonateľné
a spôsobilé byť exekučným titulom. Ak neexistuje súdne rozhodnutie o priznaní odkladného účinku
voči napadnutým rozhodnutiam, finančné orgány nie sú nijako limitované v tom, aby začali vykonávať

úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku a jeho následnému exekvovaniu. Spôsoby a postupy, ktoré
môžu finančné orgány vykonávať voči jeho majetku vyplývajú z ust. § 98 a nasl. Daňového poriadku,
ide napr. o prikázanie pohľadávky (vrátane postihnutia všetkých bankových účtov spoločnosti), predaj
hnuteľných vecí, odobratie peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, predaj
nehnuteľností (dražba), predaj podniku alebo jeho časti a iné. Vzhľadom na výšku daňovej pohľadávky

nemožno ani len pochybovať, že v dôsledku úkonov orgánu verejnej správy pri výkone napadnutých
rozhodnutí, stratí dispozíciu s celým svojim majetkom, čo nemôže mať iný následok než ukončenie
jeho ekonomickej činnosti a konkurz. Zároveň predložil súdu daňovú výzvu Daňového úradu Banská
Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom č. 101543086/2021 zo dňa 23.08.2021 na vymáhanie údajnéhodaňového nedoplatku na zrážkovej dani, voči ktorej podal podľa ust. § 80 ods. 1 Daňového poriadku
námietku, ktorej nebolo vyhovené rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 101869672/2021 zo
dňa 05.10.2021. Uvedené dokazuje bezprostrednú možnosť začatia okamžitého výkonu napadnutých

rozhodnutí, t. j. daňovej exekúcie na sumu cez X,X mil. eur.

Žalobca k opätovnému návrhu priložil nasledovné dôkazy:
- daňovú výzvu Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom č. 101543086/2021 zo
dňa 23.08.2021,

- rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101869672/2021 zo dňa 05.10.2021.

Ďalej uviedol, že je uňho daný stav, kedy môžu voči nemu nastať a pôsobiť iné právne následky
napadnutého rozhodnutia (ako druhý predpoklad podľa ust. § 185 písm. a) SSP). Týmito inými právnymi
následkami napadnutých rozhodnutí označuje vedenie a uverejnenie jeho spoločnosti v zozname
daňových dlžníkov vedenom žalovaným v súvislosti s napadnutými rozhodnutiami vyrubenou zrážkovou

daňou vo výške X XXX XXX,XX eura, čo má za následok, že je týmto automaticky vylúčený z účasti
vo verejných obstarávaní a to pre nesplnenie podmienky osobného postavenia pre účasť vo verejných
obstarávaniach podľa ust. § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na predmet podnikania - veľkodistribúcia liekov,
zdravotníckych pomôcok, zdravotníckeho materiálu, je pri svojej činnosti vo významnej miere zameraný

práve na dodávky pre verejný sektor, kde je nevyhnutná jeho účasť a následne úspech vo verejnom
obstarávaní. Uviedol, že nemožnosť účasti vo verejných obstarávaniach mu spôsobuje ušlý zisk na
zákazkách, ktoré by mohol úspešne vysúťažiť. Skutočnosť, že je vo verejných obstarávaniach úspešný
preukázal zoznamom zmlúv s verejnými obstarávateľmi, ktoré za obdobie 30.11.2020 - 21.10.2021
uzatvoril. Z uvedeného vyplýva aj suma obratov dosiahnutých na verejných zákazkách v sume X XXX

XXX,XX eura (po odpočítaní vysúťažených, ale zrušených súťaží). Strata možnosti získať verejné
zákazky tak preňho znamená významné straty a teda značné škody. Možnosť overiť si zoznam týchto
zmlúv a ich obsah je súdu daná prostredníctvom nahliadnutia do Centrálneho registra zmlúv na tomto
linku: U.:/..B..G..J.-J.-S.?I. a na dôkaz týchto tvrdení preložil správnemu súdu: zoznam zmlúv, ktoré sú
výsledkomverejnýchobstarávaníuzatvorenýchmedzizmluvnýmistranami-žalobcomakododávateľom

a orgánom verejnej moci za obdobie 30.11.2020 - 21.10.2021. Existencia daňového nedoplatku, ktorý
nevie zaplatiť bez toho, aby došlo k jeho zrušeniu v dôsledku konkurzu, taktiež bráni akejkoľvek jeho
možnosti žiadať a uchádzať sa o akékoľvek verejné prostriedky - dotácie (COVID príspevky, eurofondy).
Napr. podmienkou pre využitie príspevkov poskytovaných v súvislosti s pandémiou COVID-19 je pritom
podľa ust. § 70 ods. 7 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, aby mal subjekt splnené daňové povinnosti
podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o dani z príjmov. Iným právnym následkom napadnutých
rozhodnutí je taktiež započítavanie daňových preplatkov a nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov
na DPH na úhradu vyrubenej zrážkovej dane, ktoré mu boli k dnešnému dňu zadržané na účely ich
započítania správcom dane vo výške XXX XXX,XX eura, pričom ide o finančné prostriedky, s ktorými

žalobca počítal na účely plnenia záväzkov voči svojim dodávateľom, avšak ich nevyplatenie žalobcovi
spôsobilo negatívny vplyv na nárast záväzkov voči dodávateľom.

K uvedenému predložil súdu dôkazy:
? Zoznam započítaných pohľadávok správcom dane voči daňovým preplatkom/nadmerným odpočtom

na DPH,
? Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101202697/2021 zo dňa 12.07.2021 o nevrátení
daňového preplatku na dani z príjmov za zdaň. obdobie roku 2020,
? Oznámenie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101493171/2021 zo dňa 13.08.2021,
? Oznámenie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101719117/2021 zo dňa 13.09.2021.

Podľa žalobcu tieto následky, ktoré správca dane realizuje ako priamy dôsledok napadnutých rozhodnutí
mu spôsobujú vzhľadom na ďalšie súvisiace skutočnosti, že mu významne klesajú disponibilné
finančné prostriedky, ktoré by mohol použiť na plnenie svojich záväzkov, čo negatívne ovplyvňuje
jeho platobnú schopnosť voči dodávateľom, čo pri dlhodobom uplatňovaní bude viesť ku platobnej

neschopnosti podľa zákona č. 7/2005 Z.z., a tá k vyhláseniu konkurzu a na to nadväzujúcim následkom
s negatívnymi dopadmi aj na samotných obchodných partnerov žalobcu. Pokiaľ by bol podľa žalobcu
priznaný odkladný účinok správnej žalobe, tieto finančné prostriedky budú vyplatené žalobcovi, ktorý
má na ich zaplatenie právny nárok, žalobca ich bude môcť využiť na výkon svojej podnikateľskejčinnosti. Opísanými hroziacimi právnymi následkami napadnutých rozhodnutí žalobcovi hrozia uvedené
značné hospodárske i finančné škody a iná vážna ujma. Zdôraznil, že v dôsledku okamžitého výkonu
napadnutého rozhodnutia a v dôsledku iných právnych následkov mu hrozia nasledovné následky, ku

ktorým priamo uviedol aj zdôvodnenie a čím ich osvedčuje:

A) Hroziaci následok okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu u
žalobcu:

? zablokovanie bankových účtov žalobcu,
? započítavanie všetkých daňových preplatkov a prípadných nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov
na DPH › ich nevyplatenie žalobcovi, t. j. zníženie finančných prostriedkov na dispozíciu pri platení
záväzkov,
? zabezpečovacie úkony na majetok žalobcu, ktoré obmedzia právo žalobcu disponovať s majetkom a
jeho následné speňažovanie (tu spadajú aj zásoby tovaru, napr. lieky alebo iný tovar, ktorý má žalobca

určený pre zmluvných odberateľov na účely splnenia zmluvných dodávok/objednávok, motorové vozidlá
so špeciálnym vybavením (na prepravu liekov, kde sa musia dodržiavať osobitné podmienky prepravy),
špeciálne zariadenia na skladovanie a prepravu tovaru (napr. liekov) ako sú špeciálne chladničky, boxy
a pod.,
? vznik ďalších nákladov ako sú náklady daňovej exekúcie, sankcie, poplatky, úroky z omeškania,

? výpoveď a/alebo predčasné zosplatnenie kontokorentného úveru žalobcu na základe Zmluvy o úvere
č. 35/2015/UZ zo dňa 20.01.2015 s VUB banka, a. s., na základe jej čl. 6 v spojení so Všeobecnými
obchodnými podmienkami pre úvery, čl. 10 písm. (e) alebo (k) čo povedie:
- ku výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č.
1020/2020/ZZ medzi žalobcom a VUB banka, a. s. zo dňa 05.08.2020, ktorá zabezpečuje predmetný

kontokorentný úver žalobcu,
- uplatneniu nárokov z osobného ručenia za predmetný úver, ktoré poskytli fyzické osoby spojené so
spoločnosťou PharmaComp s.r.o., ktoré týmto budú negatívne dotknuté vo významnej miere.

B) Nadväzujúce následky, ktoré predstavujú hrozbu závažnej ujmy, značnej finančnej hospodárskej

škody:

- významný pokles finančných prostriedkov, ktoré má žalobca k dispozícii pre výkon podnikateľskej
činnosti,
- strata spoľahlivosti voči bankám a finančným inštitúciám,

- strata spoľahlivosti voči obchodným partnerom, strata obchodov a obchodných príležitostí,
- nemožnosť platiť peňažné záväzky voči dodávateľom alebo iným oprávneným subjektom, čo povedie
- k negatívnym dopadom na tretie subjekty - obchodných partnerov žalobcu,
- k prerušeniu, resp. úplnému zastaveniu dodávok tovarov alebo služieb zo strany dodávateľov, čo
povedie

- k nemožnosti plnenia zmluvných dodávok voči odberateľom žalobcu, na základe ktorých zmluvní
partneri, vrátane subjektov verejnej moci očakávajú dohodnuté plnenia - dodávky tovarov (zdravotnícky
materiál, lieky a pod.), a uplatneniu sankcií a zodpovednostných nárokov,
- ku strate dôveryhodnosti žalobcu ako odberateľa i dodávateľa,
- k ukončeniu obchodných vzťahov s dodávateľmi i odberateľmi,

- ku prepúšťaniu zamestnancov,
- nemožnosť platiť mzdy a súvisiace nároky a platby zamestnancom, čo povedie
- ku prepusteniu všetkých zamestnancov spoločnosti (v súčasnosti na HPP v počte 26),
- k negatívnym dopadom na tretie osoby - zamestnancov spoločnosti, pričom v okrese Žarnovica bola ku
31.10.2021 miera evidovanej nezamestnanosti vo výške 7,95 % čo je nad celoslovenským priemerom

v hodnote 6,79 %).
Vzhľadom k tomu, že žalobca bude obmedzený produkovať obraty zo svojej činnosti a suma dorubenej
zrážkovej dane, ktorá je predmetom tohto konania vo veci samej (6.585.910,65 eur) v súčte s ostatnými
záväzkami žalobcu (8.698.437,00 eur) presahuje sumu celého jeho majetku (10.351.064,00 eur),
nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe v tomto konaní povedie k stavu predlženia podľa zákona

č. 7/2005 Z. z. a okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia povedie ku stavu platobnej neschopnosti
žalobcu, čo povedie k úpadku a povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.15. Žalobca opakovane uviedol, že nepriznaním odkladného účinku dôjde uňho k predĺženiu, k platobnej
neschopnosti a na to nadväzujúci stav úpadku v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z., ktoré priamo vedie k
povinnosti štatutára podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu, čím dostane do právnej

dispozície (rozhodovacej právomoci) nad spoločnosťou, ktorá prejde do rúk určeného konkurzného
správcu, stratí právnu dispozíciu nad vedeným súdnym konaním pri uplatňovaní práv žalobcu, dôjde k
speňažovaniu celého jeho majetku, vrátane zásob, k ukončeniu podnikateľskej činnosti, k nemožnosti
splniť záväzky voči dodávateľom, k nemožnosti splniť záväzky voči zmluvným odberateľom čo povedie
k uplatneniu zmluvných sankcií z dôvodu porušení zmlúv, k ukončeniu platných zmlúv s odberateľmi, k

ohrozeniu zásobovania dôležitých subjektov - poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a lekární, orgánov
verejnej moci liekmi, zdravotníckymi pomôckami (ochranné pomôcky), a to najmä v tomto čase šírenia
pandémie COVID-19, k prepusteniu všetkých zamestnancov spoločnosti (v súčasnosti na HPP v počte
26), k len čiastočnému uspokojeniu jeho záväzkov (podľa výťažku z predaja jeho majetku), k zrušeniu
spoločnosti ako právnickej osoby a jej následný zánik, k definitívnej strate možnosti domáhať sa
ochrany práv a právom chránených záujmov, k odňatiu práva na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí

orgánov verejnej správy v tomto konaní vo veci samej a tiež v konaní na tunajšom súde pod sp. zn.
2S/197/2021, čo žalobca považuje za odňatie práva na spravodlivý proces. Ďalej uviedol, že jedine
priznanie odkladného účinku správnej žalobe v tomto konaní odvráti tieto hroziace negatívne následky,
vďaka čomu bude môcť ďalej vykonávať svoju ekonomickú činnosť, uchádzať sa o verejné zákazky, plniť
povinnosti voči obchodným partnerom, zachovať pracovné pomery svojich zamestnancov a pokračovať

v tomto konaní vo veci samej, čím sa zamedzí vzniku závažnej ujmy, značnej škody na jeho strane. Na
dôkaz uvedených skutočností žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy:

- riadnu účtovnú závierku spoločnosti PharmaComp s.r.o. za rok 2020,
- priebežnú účtovnú závierka spoločnosti PharmaComp s.r.o. za obdobie 01.01.2021 - 30.09.2021,

- hlavnú knihu za účtovný rok 2021, stav ku 30.09.2021,
- inventúrny súpis dlhodobého majetku spoločnosti PharmaComp s.r.o. ku dňu 30.09.2021,
- zoznam záväzkov spoločnosti PharmaComp s.r.o. ku 30.09.2021,
- zoznam pohľadávok spoločnosti PharmaComp s.r.o. ku 30.09.2021,
- zoznam zamestnancov na hlavný pracovný pomer ku 30.09.2021,

-internýdokladspol.PharmaComps.r.o.-vyčísleniemesačnýchnákladovspoločnostinazamestnancov
(mzdy a s tým súvisiace plnenia) zo dňa 30.09.2021,
- stavy bankových účtov spoločnosti PharmaComp s.r.o. v bankách: VUB banka_flexibiznis účet
(kontokorent ku 31.10.2021), VUB banka_bežný účet (ku 31.10.2021), Fio banka_bežný účet (ku
20.09.2021), J&T banka (ku 2.11.2021)

- zmluvu spoločnosti PharmaComp s.r.o. s VUB banka, a.s. o kontokorentnom úvere č. 35/2015/UZ zo
dňa 20.01.2015,
- dodatok č. 8 k tejto zmluve, ktorý určuje limity a obdobia pre poskytnutie finančných prostriedkov, zo
dňa 15.01.2021,
- zmluvu o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. 1020/2020/ZZ medzi žalobcom a VUB banka,

a.s. zo dňa 05.08.2020 + Prílohy
- zoznam započítaných pohľadávok správcom dane voči daňovým preplatkom/nadmerným odpočtom
na DPH,
- rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101202697/2021 zo dňa 12.07.2021 o nevrátení
daňového preplatku na dani z príjmov za zdaň. obdobie roku 2020,

- oznámenie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101493171/2021 zo dňa 13.08.2021,
- oznámenie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101719117/2021 zo dňa 13.09.2021,
- upovedomenie o odklade exekúcie č. 217EX 1214/21 zo dňa 16.11.2021 vedenej na sumu XX.XXX,XX
eur s prísl. vedenej v prospech oprávneného, spol. F. H. G.,
- zoznam zmlúv medzi žalobcom ako dodávateľom a orgánom verejnej moci za obdobie 30.11.2020 -

21.10.2021 (zmluvy, ktoré sú výsledkom verejných obstarávaní),
- ekonomickú analýzu (Posúdenie vplyvu záväzku voči Finančnej správe Slovenskej republiky na
spoločnosť PharmaComp s r.o.) - aktualizovaná,
-krátkypopisaktuálnejekonomickejsituácievspoločnostiPharmaComps.r.o.(najmävakomfinančnom
stave sa spoločnosť nachádza, a aké by mohlo mať zaplatenie vyrubenej dane dôsledky na ďalšie

fungovanie a existenciu spoločnosti) - stav k 31.10.2021.

16. Čo sa týka jeho súčasnej ekonomickej situácie, žalobca uviedol, že v súčasnosti je jeho hlavným
zdrojom financovania podnikateľskej činnosti práve kontokorentný úver od VUB banka, a. s. kde máschválený úverový rámec X XXX XXX eur, pričom skutočné čerpanie tohto úveru je ku dňu 31.10.2021
vo výške X XXX XXX,XX eura, čiže 99,66 % úveru je vyčerpaného, k ďalšiemu čerpaniu zostáva
suma X XXX,XX eura, čo nie je suma spôsobilá vyriešiť jeho ťaživú finančnú situáciu. Vysoké percento

vyčerpania úveru v spojení s ostatnými ekonomickými ukazovateľmi (pomer záväzkov) + evidovaným
sporným nedoplatkom na zrážkovej dani vo výške cez X,X mil. eur svedčia, že ďalšie cudzie zdroje
financovania nevie získať. Zároveň žalobca uviedol, že tento úver je zabezpečený záložným právom na
všetky súčasné a budúce zásoby, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti PharmaComp s.r.o. ako záložcu, čo
znamená, že v prípade jeho zosplatnenia, ktoré v dôsledku výkonu napadnutých rozhodnutí hrozí, budú

všetkyzásobyspeňažovanévprospechbanky.Žalobcauviedol,žezevidenciezáväzkovvyplýva,že má
ekonomické problémy s nedostatkom finančných prostriedkov na úhrady svojim dodávateľom, pričom k
30.09.2021 eviduje záväzky v sume X XXX XXX,XX eura. Zdôraznil, že všetky záväzky voči štátu (okrem
spornej zrážkovej dane, ktorej dorubenie je predmetom súdneho prieskumu) a zamestnancom, má
splnené.EvidujepohľadávkyatocelkovovovýškeXXXXXXX,XXeuravočisvojimodberateľom,pričom
úhrady týchto pohľadávok používa na úhrady záväzkov voči dodávateľom. Príjmy z týchto pohľadávok

mu slúžia na účely prevádzkovania podnikateľskej činnosti. Poukázal na to, že akonáhle by došlo k
blokácii predmetných bankových účtov na sumu dorubenej spornej dane (cez X,X E.. eur) v dôsledku
výkonu napadnutých rozhodnutí, úplne by stratil možnosť platiť svoje záväzky. Účtovne žalobca eviduje
majetok v sume XX XXX XXX eur, ktorý je tvorený:

- dlhodobým (neobežným) majetkom v ocenení brutto - XXX XXX eur,
- obežným majetkom vo výške XX XXX XXX eur, ktorý je tvorený zásobami (tovar + materiál) určený na
obchodnú činnosť žalobcu spolu vo výške X XXX XXX eur a pohľadávkami spolu vo výške X XXX XXX
eur, stavom finančných účtov vo výške 4 681 eur a časovým rozlíšením vo výške XX XXX eur.

Z uvedeného je evidentné, že žalobca nedisponuje majetkom, ktorý by vedel aktuálne využiť na
zlepšenie svojej ekonomickej situácie, ale celý jeho majetok a prichádzajúce finančné prostriedky sú
určené a používané na výkon podnikateľskej činnosti (zásoby sú určené na ich predaj odberateľom a
úhrady pohľadávok na úhrady záväzkov voči dodávateľom).

17. Žalobca v opätovnom návrhu tvrdil a hrozbu viacerých škôd a vzniknutú ujmu závažného charakteru
odôvodnil dôvodmi v spojení s aktuálnym skutkovým stavom jeho spoločnosti. Hroziaca ujma a škody,
na ktoré žalobca poukazuje a ich hrozbu osvedčuje, sú priamo na seba naviazané a vzájomne sa
budú prelínať a podmieňovať sa v tom zmysle, že ak nastane niektorá z nich jej dôsledky „aktivujú“
okolnosti,ktorévyvolajúďalšieokolnostiaspustísatzv.dominoefekt,pričomkonečnýmdôsledkombude

krach obchodnej spoločnosti PharmaComp s.r.o., ukončenie jej podnikateľskej činnosti, rozpredanie
celého majetku v konkurze, prepustenie všetkých zamestnancov, zrušenie a zánik spoločnosti, výmaz
z obchodného registra a tým aj nemožnosť uplatňovať svoje práva v konaní vo veci samej (čomu
bude predchádzať strata dispozície s týmto konaním, ktorá prejde na konkurzného správcu). Žalobca
zastával názor, že ak má dôjsť k úplnému zlikvidovaniu spoločnosti v dôsledku okamžitého výkonu

napadnutých rozhodnutí a ich iných právnych následkov, tak možno hovoriť o hrozbe škody vo výške
hodnoty spoločnosti (podniku), ktorý zanikne. Uviedol, že na účely tohto návrhu a ústavnej sťažnosti dal
vypracovať orientačné ocenenie hodnoty spoločnosti PharmaComp s.r.o., ktorá predstavuje sumu vo
výške X XXX XXX eur. prepočet hodnoty spoločnosti PharmaComp s.r.o. vyčíslený na sumu X XXX XXX
eur určuje hodnotu firmy ku dátumu 22.11.2021, pričom pri jeho stanovení sa postupovalo na základe

podnikateľskej (výnosovej) metódy, pri ktorej sa určí hodnota podniku na základe odčerpateľných
zdrojov, ktoré podnik vytvorí v budúcnosti v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004
Z. z. o stanovení hodnoty majetku. V tomto predbežnom vyčíslení nie je zahrnutá suma nemajetkových
škôd a ušlého zisku, ktorý by spoločnosť dosahovala, ak by sa jej poskytla požadovaná ochrana a ak
v konečnom dôsledku súdny spor vo veci samej dopadne v prospech žalobcu. Opätovne poukázal na

viaceré rozhodnutia správnych súdov, a to: uznesenie Krajského súdu Bratislava, sp. zn.: 5S/124/2013
zo dňa 05.08.2013, uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn.: 20S/41/2017 zo dňa 20.07.2017,
uznesenieKrajskéhosúduTrnava,sp.zn.:20S/110/2016zodňa27.04.2017. Kcitovanýmrozhodnutiam
správnych súdov zhrnul, že opätovný návrh žalobcu je odôvodnený rovnakými hroziacimi následkami a
s nimi spojenými hroziacimi škodami a ujmou, ktoré boli tvrdené aj v týchto iných citovaných prípadoch.

Tvrdené ekonomické dôsledky hroziace žalobcovi sú obdobné ako boli aj v odkazovaných prípadoch,
kde správne súdy priznali odkladný účinok správnym žalobám, a zároveň žalobca osvedčil, že tieto
dôsledky mu reálne hrozia. Mal za to, že priznanie navrhovaného odkladného účinku správnej žalobe
v tejto veci nie je v rozpore s verejným záujmom, práve naopak je plne vo verejnom záujme. V tejtosúvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sžfk/38/2019 zo dňa 28. 04. 2020,
v ktorom bol vyslovený záver (bod 32. rozsudku) „Kasačný súd sa pri svojich právnych úvahách
o úmysle zákonodarcu pristavil aj pri otázke ochrany verejného záujmu spočívajúcej v potenciálne

hroziacom účelovom zbavení sa majetku žalobcu ako daňového dlžníka po zrušení preskúmavaného
rozhodnutia,...“.

18. Na záver pre účely vylúčenia akýchkoľvek pochybností o dôvodnosti tohto opätovného návrhu
uviedol, že odvrátenie nepriaznivých účinkov daňovej exekúcie nemožno v tomto prípade dosiahnuť

prostriedkami podľa ust. § 57 Daňového poriadku, nakoľko vyhovenie návrhu na priznanie odkladného
účinku nemožno podmieňovať tým, že by mal žalobca najprv uplatniť inštitúty podľa Daňového poriadku
(napr. odloženie daňovej exekúcie podľa ust. § 95 ods. 2 s poukazom na ust. § 96 ods. 1 písm. a)
alebo b) Daňového poriadku. Tento záver je podľa žalobcu jednoznačný aj vzhľadom na vyššie citované
rozhodnutia o priznaní odkladného účinku, kde súdy takúto možnosť ani len nezvažujú, jednak tento
postup nie je v dispozícii daňového subjektu a jednak ani prípadný inštitút odkladu platenia dane a

povolenia splátok (ust. § 57 Daňového poriadku) v tomto prípade neprichádza do úvahy, a to pre
zjavnú nemožnosť splnenia podmienok (požadovaná suma zabezpečenia, ktorou žalobca nedisponuje
ak vyplýva z jeho ekonomických výkazov a ekonomickej analýzy). Ďalšou prekážkou týchto inštitútov je
vyžadovaná písomná dohoda so správcom dane, ktorej predmetom je uznanie daňového nedoplatku zo
stranydaňovéhodlžníka,ktorésasúčasnezabezpečujetoutozmluvou.Zabezpečeniesaspravujepodľa

ustanovení Občianskeho zákonníka. Z dôvodu zamietnutia pôvodného návrhu a podania opätovného
návrhu nechal žalobca vypracovať aktualizáciu odborného posudku, ktorá podľa žalobcu zohľadňuje
všetky relevantné údaje, aktuálne a platné u žalobcu ku dňu aktualizácie 16.11.2021.

19. Žalovaný sa vyjadril k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

vyjadrenímzodňa03.01.2022,doručenýmsprávnemusúdudňa03.01.2022tak,žehorovnakonavrhuje
zamietnuť.

20. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

22. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

23. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.

24. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod (zákonný
dôvod v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP, t. j. žalobcom žiadaný zákonný dôvod pre priznanieodkladného účinku správnej žalobe) nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je
povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto

procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym
súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie
nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti
realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie,

ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

25. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou
žalobou-akojejsúčasť,akoajvopätovnomnávrhu,dôvodprevyhoveniejehožiadostiuviedolohrozenie
následkom závažnej ujmy. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že v prípade okamžitého výkonu
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu

dane - rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č.
1001109459/2021 zo dňa 22.01.2021, ktorým bola podľa ust. § 68 ods. 5 Daňového poriadku, žalobcovi
(daňovému subjektu) vyrubená daň na dani z príjmov vyberaná zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2015
v sume X XXX XXX,XX eura, by sa žalobca vzhľadom na svoju aktuálnu finančnú a majetkovú situáciu
(preukázanú predloženými dôkazmi a opätovnými dôkazmi) stal platobne neschopným upozorňujúc

na hrozbu likvidačných následkov na spoločnosť a následného exekučného a konkurzného konania
(v opätovnom návrhu podrobne zdôvodnené). V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem
všeobecnýchnáležitostípodania(§57SSP)musínávrhnapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe
obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm.
a) alebo b) ust. § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. § 185 (prejednávaný prípad) je

žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.
Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné
dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý
z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku

žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného
účinkusprávnejžalobežalobcudošlo,nakoľkožalobcasvojuargumentáciu,ktorouodôvodňovalpotrebu
priznať podanej správnej žalobe odkladný účinok, náležite preukázal v opätovnom návrhu priloženými
dôkazmi. Po preskúmaní spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že v danom prípade sú

splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe žalobcu zo dňa 03.08.2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101024380/2021 zo dňa
11.06.2021. Dôvody uvedené v opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe považoval tunajší súd za opodstatnené, pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
zaväzujúceho žalobcu k zaplateniu vyrubenej dane na dani z príjmov vyberanej zrážkou za zdaňovacie

obdobie rok 2015 v sume X XXX XXX,XX eura, hrozí žalobcovi závažná ujma (značná hospodárska i
finančná škoda) spočívajúca v ohrození následkom vymáhania vyrubenej dane v daňovom exekučnom
konaní, čo by reálne ohrozilo jeho ďalšiu existenciu a ekonomickú činnosť, s dopadom i na ďalšie
subjekty (zamestnancov a obchodných partnerov žalobcu). Podľa názoru správneho súdu priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nedochádza k zániku pohľadávky správcu

dane, ale „len“ k odloženiu jej splnenia, a to do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci
samej. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa u žalobcu zároveň zabráni vzniku závažnej
ujmy, hospodárskej a finančnej škody, iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým
výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, správny súd rozhodol
o žiadosti žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spôsobom uvedeným vo výroku
tohto uznesenia.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP

v spojení s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).