Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 13, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tdo/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014007
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kliment
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:3119014007.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr.
Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného Ľ. L., pre pokus zločinu krádeže podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom
zasadnutí konanom v Bratislave 14. októbra 2021 dovolanie obvineného podané prostredníctvom
obhajkyne JUDr. Renáty Jánskej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 11. júla 2019, sp. zn.

2To/71/2019-211, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ľ. L. sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín (ďalej aj „okresný súd") rozsudkom z 23. apríla 2019, sp. zn. 3T/15/2019, uznal
obvineného Ľ. L. vinným z pokusu zločinu krádeže podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona („Tr. zák.") k
§ 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. na skutkovom základe

v ňom uvedenom s tým, že dňa 6. novembra 2018 v čase o 03.55 hod. v F. na parkovisku ul. E. pri
otoči autobusov, nezisteným predmetom rozbil sklenú výplň pravých predných dverí tu zaparkovaného
osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: F.-XXXY., šedá metalíza, rok výroby 2009, vnikol
do vozidla a prineseným skrutkovačom demontoval tri kusy skrutiek na zabudovanom autorádiu zn. V. v
hodnote 750 eur v úmysle toto odcudziť, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko bol počas tohto konania na
mieste vyrušený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trenčín a následne pri pokuse o útek touto hliadkou

zadržaný.

Za to okresný súd obvinenému uložil podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere troch rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. trest
prepadnutia veci, a to vreckového nožíka červenej farby, skrutkovača čiernej farby, 1 kus čelovej baterky

zn. LED HEADLIGHT čierno-červenej farby, 1 kus kukly na hlavu čiernej farby, 1 kus bielej textilnej
rukavice, 1 kus zeleno-šedej textilnej rukavice a 1 kus vysielačky oranžovo-čiernej farby zn. DeleWe.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku („Tr. por.") bol poškodený C. W. s nárokom na náhradu škody
odkázaný na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolania obvinený a prokurátor, o ktorých rozhodol Krajský súd

v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd") rozsudkom z 11. júla 2019, č. k. 2To/71/2019-211, tým spôsobom, že
v bode I. podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a § 212 ods. 4 Tr. zák. obvinenému uložil
s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere
päť rokov a štyri mesiace, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom v bode II. odvolanie obvineného zamietol podľa

§ 319 Tr. por. ako nedôvodné. Rozsudok krajského súdu prevzal obvinený 11. septembra 2019 a jeho
obhajca 18. septembra 2019.Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený Ľ. L. vo svoj prospech prostredníctvom
obhajkyne JUDr. Renáty Jánskej písomným podaním z 20. mája 2021, doručeným na okresný súd 21.

mája 2021 (č. l. 288 - 295). Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. rozsudkom
vyslovil, že bol porušený zákon v neprospech obvineného v § 319 Tr. por., v § 38 ods. 1 Tr. zák. a v
§ 212 ods. 4 Tr. zák. pri ukladaní trestu rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 11. júla 2019, sp. zn.
2To/71/2019, vo výroku I. a vo výroku II., podľa ktorého sa odvolanie obvineného zamietlo podľa § 319
Tr. por. a tiež bol porušený zákon v neprospech obvineného aj v konaní, ktoré mu predchádzalo v §

212 ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a v § 38 ods. 1 Tr. zák. rozsudkom
Okresného súdu Trenčín z 23. apríla 2019, sp. zn. 3T/15/2019, vo výroku o vine a výroku o treste,

podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 11. júla 2019, sp. zn.
2To/71/2019, ako i rozsudok Okresného súdu Trenčín z 23. apríla 2019, sp. zn. 3T/15/2019, vo výroku o
vine a treste v časti uloženého trestu odňatia slobody a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému
súdu Trenčín, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. a uviedol, že
napáda nesprávne podradenie stíhaného skutku pod ustanovenie § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák., t.
j. nesprávnu právnu kvalifikáciu konania s tým, že skutok mal byť správne právne kvalifikovaný ako
prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a nie ako zločin podľa § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák.,

ktoré predstavuje nesprávne aplikovanú kvalifikovanú skutkovú podstatu (v tomto ohľade poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo/4/2019). Vzhľadom k tomu, že toho istého pochybenia
sa dopustili v danom prípade súdy oboch stupňov, predmetné dovolanie smeruje proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo, teda smeruje aj proti rozsudku okresného súdu čo do výroku o vine v časti
právnej kvalifikácie skutku ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. l, ods. 4 písm. b) Tr. zák., ako aj do

výrokuotreste,ktorýmávnesprávnejprávnejkvalifikáciisvojpodklad.Podradeniestíhanéhoskutkupod
správne zákonné ustanovenie a základnú skutkovú podstatu obsiahnutú v § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
má za následok použitie inej, pre obvineného priaznivejšej trestnej sadzby, ktorá by aj za prípadného
použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. znamenala uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí trestnej
sadzby od 8 mesiacov do 2 rokov, čo by súdu neumožnilo uložiť trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov

a 4 mesiace, ktorý je v danom prípade nielen neprimeraný, ale aj nezákonný, nakoľko krádež spáchanú
vlámaním, pri ktorej nebola spôsobená väčšia škoda, je treba kvalifikovať ako prečin s hornou hranicou
trestnej sadzby 2 roky podľa základnej skutkovej podstaty § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

V danom prípade mal v úmysle odcudziť autorádio v hodnote 750 Eur a spôsobil tak malú škodu.
Dovolateľ v tomto ohľade poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Tdo 24/2009 a
sp. zn. 3 Tdo 47/2010. Podľa dovolateľa aplikácia trestnoprávnych noriem ako ju uplatnil okresný
súd ako prvostupňový súd a v odvolacom konaní krajský súd v zásade vedie k tomu, že každý

prečin krádeže spáchaný formou vlámania by mal byť posudzovaný ako zločin krádeže spáchaný
závažnejším spôsobom konania, t. j. vlámaním, čo vzhľadom k trestným sadzbám je v rozpore s
princípom primeranosti a neprimerane kriminalizuje takéto konanie páchateľa. Dovolateľ poukázal na
skutočnosť, že kvalifikačné nezhody, ktoré sa objavovali v doterajšej rozhodovacej praxi súdov pri
posudzovaní krádeže spáchanej vlámaním, pri ktorej bola spôsobená malá škoda, boli odstránené

novelou Trestného zákona, zákonom č. 214/2019 Z. z. účinnou od 1. augusta 2019, ktorou zanikli
doterajšie dve základné skutkové podstaty trestného činu krádeže a zostala už len jedna v § 212 ods. 1
Tr. zák., podľa ktorej [písmeno b)] kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Zákon bol schválený v NR SR dňa 26. júna 2019 a dňa
10. júla 2019 podpísaný prezidentkou SR, stal sa platným dňa 21. júla 2019 a účinnosť nadobudol

dňom 1. augusta 2019. Je pravda, že aj po prijatí tejto novely bola v § 212 ponechaná aj kvalifikovaná
skutková podstata v súčasnosti obsiahnutá v odseku 3 pod písmenami a) až f), ktorá pod písmenom
b) predpokladá spáchanie trestného činu krádeže vlámaním, ktoré je v rozpore so zásadou, že rovnaký
znak skutkovej podstaty trestného činu [v tomto prípade podľa § 138 písm. e) Tr. zák.] nie je možné vneprospech obvineného pričítať viackrát. Aj z toho vyplýva, že len samotný spôsob spáchania krádeže
vlámanímnemôžebyťdôvodompreaplikáciukvalifikovanej,prísnejšieposudzovanejskutkovejpodstaty
tohto trestného činu. Napriek tomu, že v čase rozhodovania súdov prvého a druhého stupňa o vine a

treste dovolateľa táto novela Trestného zákona ešte nebola účinná (avšak bola schválená, podpísaná a
zaslanánazverejnenievZbierkezákonovSR),krajskýsúdmalpodľadovolateľavziaťdoúvahyvytýkané
námietky a nedostatky dovtedy platnej právnej úpravy a v nadväznosti na ňu aj nejednotnej aplikačnej
praxe, a to najmä z hľadiska požiadavky primeranosti trestu a mal posudzovať skutok obvineného ako
prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a nie ako zločin podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. a

teda nemal odmietnuť odvolanie ako nedôvodné, ale naopak v rámci svojej preskúmavacej povinnosti
mal odvolaniu vyhovieť. Dovolateľ poukázal, že takú argumentáciu uznal Krajský súd v Trenčíne v inej
trestnej veci, a to v rozsudku z 24. júla 2019, sp. zn. 3To/55/2019

, a v priebehu jedného mesiaca boli v skutkovo podobných prípadoch vydané dve rozdielne rozhodnutia
s rozdielnym právnym posúdením obdobných skutkov, čo do ich právnej kvalifikácie v rámci ustanovenia§ 212 Tr. zák. podradením pod rozdielne odseky a tým pod rozdielne základné či kvalifikované skutkové
podstaty, čo vnáša do právneho stavu veľkú právnu neistotu pre neho a vníma to ako porušenie jeho
ústavného práva na rovnaký prístup k súdnej ochrane a princípu právneho štátu s poukázaním na nálezy

Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2000 a PL. ÚS 15/1998. S poukazom na uvedené má dovolateľ za
to, že napadnutým rozsudkom krajského súdu a rozsudkom okresného súdu, ktorý mu predchádzal, boli
porušené ustanovenia Trestného zákona týkajúce sa použitia zákonnej trestnej sadzby, pričom okresný
súd ako prvostupňový súd v napadnutom rozsudku podradil skutok pod nesprávne zákonné ustanovenie
a nesprávne ho vyhodnotil ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom

na 138 písm. e) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a krajský súd ako odvolací súd tento
nesprávny právny názor okresného súdu potvrdil a súhlasil s ním, na podklade čoho o výške uloženého
trestu odňatia slobody rozhodol podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., t. j. podľa prísnejšej trestnej sadzby, než
keby bol skutok subsumovaný pod správne zákonné ustanovenie § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ako
prečin s priaznivejšou trestnou sadzbou.

Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd") na
rozhodnutie o podanom dovolaní 6. júla 2021 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý podľa
daného rozvrhu práce Najvyššieho súdu rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala
a JUDr. Peter Štift.

Po predložení veci sa k podanému dovolaniu vyjadril samotný obvinený Ľ. L. písomným podaním z 31.
júla 2021, doručeným na dovolací súd 4. augusta 2021, v ktorom uviedol, že dovolacích dôvodov je
viac a že mali byť použité aj podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) Tr. por., pričom poukázal, že nebola
rešpektovaná generálna námietka zaujatosti, mal za to, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní
boli v jeho prospech, nie v jeho neprospech, prokurátor klamal na hlavnom pojednávaní, keď uviedol,

že na mieste činu sa našla krv obvineného, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 3To/55/2019, okresný súd a krajský súd obišli obranu obvineného a nevysporiadali sa s ňou, čím
absentuje zákonné a ústavne konformné odôvodnenie rozhodnutia podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl.
36 ods. 1 Listiny a zostatková cena autorádia bola znalcom zle určená a bola premrštená.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého

stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci,
odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 .

Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne
preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je
prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b)
Tr. por.], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu

(§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom ustanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň, ale zistil, že podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Tr. por., pretože nie sú splnené
dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na
nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje
výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou
stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými
možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného

prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie
preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú
výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti
rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení §371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd
je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný
na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených

pochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava
v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím
súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti
podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a
povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích

dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných
chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne
zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Ak podané
dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v
skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm.

c) Tr. por. odmietnuť.

K dovolateľom uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., dovolací súd
uvádza, že v jeho prípade je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Zároveň

však podľa vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť
zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. Teda dovolanie v tomto prípade neslúži na prípadnú revíziu
skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len v prípade
dovolaniapodanéhoministromspravodlivostipodľa§371ods.3Tr.por.).Pokiaľtedadovolateľ(samotný
obvinený vo svojom písomnom vyjadrení z 31. júla 2021) poukazuje na určité pochybenia, ktoré

majú podľa neho spočívať v tom, že nemal byť riadne zistený skutkový stav a že bola nesprávne
vyhodnotená dôkazná situácia poukázaním na konkrétne dôkazné prostriedky a skutočnosti z nich
vyplývajúce (výpovede policajtov, nezistená DNA obvineného na šrobováku z miesta činu, nesprávne
určenie ceny autorádia), tak uvedené sa práve týka skutkového stavu zisteného v pôvodnom konaní,
ktorý však dovolací súd v prípade dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. nemôže

v tomto smere skúmať, meniť ani hodnotiť (skutkový stav je vždy výsledkom hodnotenia vykonaného
dokazovania). Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu jeho nesprávneho
právneho posúdenia alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho
predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), a teda vo vzťahu ku skutkovému stavu
zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku meritórneho rozhodnutia

môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové
(primerane R 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.).

Pokiaľ dovolateľ v samotnom dovolaní podanom prostredníctvom obhajkyne poukazuje na to, že
skutková veta výroku o vine nezodpovedá právnej kvalifikácii a že skutok mal byť právne posúdený

podľa iného ustanovenia, tak táto námietka zodpovedá uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. i) Tr. por., keďže ide o namietanie nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku.

Dovolací súd však zistil, že táto námietka nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku je
nedôvodná. Konanie obvineného uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku okresného súdu bolo

správne právne posúdené ako pokus zločinu krádeže podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 212 ods. 1, ods.
4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a takéto konštatovanie dovolacieho súdu sa
opiera o ustálenú súdnu prax, a to stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. Tpj 78/2011 prijaté 12. decembra 2011 (R 116/2012 - I., II.), podľa ktorého:
I.Ustanovenie§38ods.1Tr.zák.trebavykladaťtak,žeprikazujeprednostnúkvalifikáciuurčitejokolnosti

ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou podmieňujúcou použitie
vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá
túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej
podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných znakov
trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve

(alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu.
II. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin
vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. pri použití
§ 138 písm. e) Tr. zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu jev pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy,
ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu.

Z uvedeného je zrejmé, že vzhľadom k tomu, že obvinený sa mal pokúsiť vykonať krádež vlámaním so
škodou 750 eur (teda viac ako 266 eur, t. j. škoda malá, ktorou sa podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. rozumie
škoda prevyšujúca sumu 266 eur), správne bolo jeho konanie právne posúdené ako zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. [ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. by bolo možné posúdiť iba

konanie so škodou do 266 eur]. V nadväznosti na to bol aj správne uložený trest odňatia slobody v
zákonom ustanovenej trestnej sadzbe podľa v tom čase účinného zákona, pričom dovolací súd uvádza,
že predmetom konania pred dovolacím súdom nie je posudzovanie primeranosti uloženého trestu a
bez ohľadu na to, že uloženie vyše päťročného trestu odňatia slobody za pokus odcudzenia autorádia
vlámaním, je trestom prísnym, išlo o trest uložený na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby
trestu odňatia slobody spôsobom, ktorý uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne krajský

súd (strana 7).

Pokiaľ dovolateľ poukazuje, že krajský súd mal vziať do úvahy pri rozhodovaní v tom čase už prijatú
novelu Trestného zákona (zákon č. 214/2019 Z. z.), tak dovolací súd uvádza, že uvedená novela
nadobudla účinnosť až 1. augusta 2019, pričom krajský súd rozhodoval o odvolaniach 11. júla 2019, t.

j. ešte pred tým, takže v tom čase nemohol prihliadať žiadnym spôsobom pri rozhodovaní na zmenu
ustanovenia § 212 Tr. zák., ktorá mala nadobudnúť účinnosť až v budúcnosti, hoci o niekoľko dní a
pokiaľ krajský súd dotknuté verejné zasadnutie z tohto dôvodu neodročil (zo spisu nevyplýva, že by
o to obvinený na verejnom zasadnutí vôbec požiadal), mohol pri rozhodovaní použiť len ustanovenie
zákona, ktoré už bolo účinné.

Pokiaľ dovolateľ poukazuje na iné rozhodnutie vydané Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. 3To/55/2019,
ktorým malo byť v rozpore s tým konanie obdobného charakteru posúdené podľa základnej skutkovej
podstaty, teda podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. s tým, že ide o nerovnaký prístup k súdnej
ochrane a postup rozporný s princípom právneho štátu, tak dovolací súd uvádza, že uvedené spôsobil

práve Krajský súd v Trenčíne vo veci sp. zn. 3To/55/2019 nerešpektovaním stanoviska trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 116/2012. Práve z dôvodu, že ohľadom tejto skutočnosti
boli v rozhodovacej činnosti súdov zistený rozdielny prístup ohľadom aplikácie § 212 ods. 2 písm.
a) Tr. zák., resp. § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák.,

trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo vyššie uvedené stanovisko za
účelom jednotného postupu súdov pri rozhodovaní ako to vyplýva z § 21 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dovolací súd nemá žiadny dôvod porušovať zákon a nerešpektovať prijaté stanovisko svojho

trestnoprávnehokolégia,ktoréjeprejehočlenovzáväzné[§21ods.3písm.a)zákonač.757/2004Z.z.o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] a pokiaľ také stanovisko
nerešpektovali sudcovia Krajského súdu v Trenčíne v uvedenom rozhodnutí v inej trestnej veci sp. zn.
3To/55/2019, tak títo svojím postupom práve spôsobili nejednotnosť rozhodovacej činnosti nižších súdov
v otázke, ktorá bola vyriešená spôsobom predpokladaným zákonom, t. j. prijatím stanoviska dotknutého

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom také nerešpektovanie dovolací súd v zásade
nemôže žiadnym spôsobom podporovať.

Z uvedeného je zrejmé, že právna kvalifikácia konania obvineného bola v prejednávanej veci v
rozhodnutí okresného súdu uvedená správne a pokiaľ v tomto ohľade krajský súd ako odvolací súd

zamietol ako nedôvodné odvolanie obvineného, postupoval v súlade so zákonom. Z toho zároveň
vyplýva, že bolo irelevantným poukazovanie dovolateľom na konanie pred okresným súdom (§ 374 ods.
3 Tr. por.), keďže ani v jeho konaní neboli zistené vytýkané pochybenia.

Pre úplnosť dovolací súd uvádza k ďalším námietkam obvineného uvedeným v jeho písomnom vyjadrení

k podanému dovolaniu, že pokiaľ namietal nerešpektovanie jeho „generálnej námietky zaujatosti"
okresným súdom na hlavnom pojednávaní konanom 23. apríla 2019, tak tento postup okresného
súdu bol správny, keďže zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že predsedníčka senátu
okresnéhosúduuviedla,žeotakejnámietkezaujatostisanebuderozhodovať,nakoľkonebolavznesenábezodkladne (č. l. 130), čo je v súlade s § 32 ods. 6 Tr. por., podľa ktorého o námietke zaujatosti,
ktorá nebola vznesená bezodkladne, sa nekoná (dovolateľ vedel, že o obžalobe bude konať Okresný
súd v Trenčíne minimálne od konania verejného zasadnutia 26. februára 2019, kedy sa rozhodovalo o

väzbe po podaní obžaloby). Pokiaľ dovolateľ neskôr (v podanom odvolaní) a teraz uvádza, že uvedenú
generálnu námietku zaujatosti podal potom, ako mu bolo okresným súdom odmietnuté vykonať ním
navrhovaný dôkaz (výsluch svedka K.. N.) a týmto ju aj zdôvodňoval, tak zo spisu to nevyplýva (námietka
bola obvineným vznesená už v čase, keď bol vyzvaný na urobenie vyhlásenia k podanej obžalobe
podľa § 257 ods. 1 Tr. por., č. l. 130, zatiaľ čo o odmietnutí vykonania navrhovaného dôkazu okresný

súd rozhodol podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní až po vykonaní dokazovania predtým, ako bolo
vyhlásené dokazovanie za skončené, č. l. 131 p. v.), pričom aj keď by to bola pravda, tak dovolací súd
uvádza, že ani o takej námietke by sa podľa § 32 ods. 6 Tr. por. nekonalo, keďže dôvodom námietky
by bol procesný postup súdu v konaní.

Pokiaľ obvinený uvádza, že okresný súd a krajský súd sa nevysporiadali s obranou obvineného

ohľadom nerešpektovania jeho generálnej námietky zaujatosti a odmietnutia jeho návrhu na doplnenie
dokazovania výsluchom svedka, tak dovolací súd uvádza, že z rozsudku okresného súdu (strany
4 - 5) vyplýva, že tento relevantným spôsobom uviedol dôvody odmietnutia vykonania obvineným
navrhovaného výsluchu svedka N. a na tieto skutočnosti uvedené v rozsudku ako vecne správne
odkázal vo svojom rozhodnutí krajský súd rozhodujúci o odvolaní obvineného (strana 7), pričom dôvody

nekonania o námietke zaujatosti obvineného boli tomuto podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní
uvedené priamo na hlavnom pojednávaní a boli v zápisnici uvedené.

Pokiaľ obvinený poukazuje, že prokurátor klamal na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že na mieste
činu sa našla obvineného krv po rozbití okna, kedy sa mal zraniť, tak dovolací súd z prehratia

zvukového záznamu zistil, že prokurátor v záverečnej reči nepresne uviedol, že na mieste činu sa
našiel nožík s DNA s krvou obvineného (z dotknutého znaleckého posudku z odvetvia kriminalistickej
biológie a kriminalistickej genetickej analýzy vyplýva, že na predmetnom nožíku bola analýzou DNA
zistená prítomnosť biologického materiálu, ktorý nebol špecifikovaný bližšie, ktorý sa porovnaním
zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru obvineného), pričom z meritórnych

rozhodnutí nevyplýva, že by súdy medzi dôkazmi, o ktoré opreli vinu obvineného, uvádzali existenciu
krvi obvineného na dotknutom nožíku.

Z uvedeného vyplýva, že neboli naplnené ani dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g)
Tr. por. (porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, resp. rozhodnutie je založené na dôkazoch

súdom nevykonaných zákonným spôsobom).

Záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne
nevyjadril, považoval ju za irelevantnú vzhľadom na vyššie ním uvedené skutočnosti a argumenty, na
základe ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom

dovolaní.

Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny
dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.