Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, January 2, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 38Ek/1484/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120388611
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6120388611.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M. práv. zast.: JUDr. Rudolf Manik, PhD.,
MBA, MHA - ADVOKÁT s. r. o., so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324, proti
povinnému: U., na vymoženie pohľadávky vo výške 2 000 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom: Ing. JUDr. Radoslav Kešeľak, so sídlom exekútorského úradu Mlynská č. 2, 052 01 Spišská
NováVes,IČO:35547430,podsp.zn.242EX489/20,osťažnostipovinnéhoprotiuzneseniuOkresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/1484/2020 zo dňa 2. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/1484/2020 zo
dňa 2. marca 2021 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu, návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu
dňa 08. 10. 2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2 000 eur s príslušenstvom.

Ako exekučný titul pripojil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T 14/2010-184 zo dňa 07. 05.
2012,ktorýsastalprávoplatnýmavykonateľnýmdňa23.05.2012.Oprávnenýpodalnávrhnavykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“). Okresný súd Banská Bystrica dňa
21. 10. 2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Ing. JUDr. Radoslava Kešeľaka, so sídlom
exekútorského úradu Mlynská č. 2, 052 01 Spišská Nová Ves, ktorý ju vedie pod sp. zn. 242EX 489/20.

2. Povinný v zákonom stanovenej lehote podal návrh na zastavenie exekúcie a zároveň žiadal súdneho
exekútora, aby z úradnej moci povolil odklad exekúcie. Nárok na zastavenie exekúcie oprel o ust.
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku t.j., že existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu. Uviedol, že je osamelo žijúcou osobou, majetok nemá, resp. ten čo má, je predlžený.
Jediným jeho príjmom je dávka v hmotnej núdzi. Vyživuje jedno maloleté dieťa, ktoré je zverené do jeho

výchovy a opatery, pričom prácu si nevie nájsť z dôvodu vysokej nezamestnanosti v regióne a zlého
zdravotného stavu.

3. Právny zástupca oprávneného žiadal návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu
zamietnuť, pretože ho považuje za nedôvodný a irelevantný. Poukázal na to, že povinný za 8 rokov
nemal ani minimálnu snahu čokoľvek z vymáhanej sumy vrátiť. Už v exekučnom konaní vedenom na

Exekútorskom úrade JUDr. Hildegardy Láclavíkovej pod sp. zn. 3403/12 sa snažil o zastavenie exekúcie
z obdobných dôvodov, avšak neúspešne. Zdôraznil, že žiadne skutočnosti nebránia vymáhateľnosti
exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný.

4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením
sp. zn. 38Ek/1484/2020 zo dňa 2. marca 2021 rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie

podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta. Odôvodnil to predovšetkým tým, cit: „Exekučný súd
v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Preposúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania,
t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v
návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal.

Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,
a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie
musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu

podania návrhu uplatniť. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti
vyplývajúce z exekučného titulu nesplnil, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.05.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie tak
bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a §
48 Exekučného poriadku...... K námietkam povinného uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie súd

uvádza nasledovné. Povinný žiadnym spôsobom nepreukázal zánik nároku, a ani nestali okolnosti pre
ktoré by mohla, resp. mala byť exekúcia zastavená, tak ako to uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie.
Knámietkenemajetnostisúduvádza,ženemajetnosťpovinnéhoniejedôvodomnazastavenieexekúcie
súdom, nakoľko nespĺňa zákonné podmienky na zastavenie exekúcie ustanovené v § 61k ods. 1 EP.
Súdny exekútor po začatí exekúcie s odbornou starostlivosťou vykonáva potrebné úkony na zistenie

majetku postihnuteľného exekúciou. V prípade, že sa súdnemu exekútorovi nepodarí do piatich rokov
od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by
mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, vydá v súlade s §
61n ods. 1 písm. d) EP upovedomenie o zastavení exekúcie. V súčasnom štádiu exekúcie nie je daný
dôvod na takýto postup.“

5. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, povinný v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť, v
ktorej zotrval na svojich tvrdeniach v návrhu na zastavenie exekúcie. Napadnuté rozhodnutie považoval
za predčasné a nevychádzajúce z náležite zisteného skutkového stavu celej veci.

6. Právny zástupca oprávneného považoval sťažnosť povinného za nedôvodnú. Taktiež zotrval na
svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Uviedol, že povinný výslovne klame, keď
tvrdí,žejenemajetný,pretožemupatrianehnuteľnostizapísanénaOkresnomúradeKošice-katastrálny
odbor v katastrálnom území Severné mesto na LV č. 13063. Ani absencia jeho príjmu nie je dôvodom
na zastavenie exekúcie.

7. Sudca k veci udáva nasledovné:

8. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok")na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Po preskúmaní sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca dospel k
záveru, že táto bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Skutkový stav v napadnutom

uznesení bol vyšším súdnym úradníkom zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol
vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.13. Zároveň na doplnenie poznamenáva, že nemajetnosť povinného nie je dôvodom na zastavenie
exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ale po splnení zákonných podmienok
môže byť dôvodom na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom. V zmysle § 61n ods. 1 písm. d)

Exekučného poriadku súdny exekútor zastaví exekúciu, ak sa počas priebehu exekúcie vedenej na
majetok fyzickej osoby do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora. V danom štádiu exekučného konania však nemožno vychádzať len zo
subjektívneho tvrdenia povinného o jeho nemajetnosti. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov

povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie
záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby
povinnej, patrí do kompetencie súdneho exekútora.

14. Nad rámec uvedeného, sudca k sťažnosti povinného poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú
v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky

právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného
ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v
návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie.
Prípadné ďalšie tvrdenia povinného reagujúce na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na

zastavenie exekúcie, príp. uvedené iba v sťažnosti, sú pre rozhodovanie súdu irelevantné.

15. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd
nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 19.
mája2009,sp.zn.II.ÚS200/09,zprávnejvetyktoréhovyplýva,žeodôvodnenierozhodnutianemusídať
odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,
aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania,

a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II.
ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V obdobnom znení je aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 675/2014-40, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené
procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať

v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS
340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 220 CSP), v ktorom sú
upravené náležitosti odôvodnenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.