Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 1, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 0T/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010455
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120010455.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 01. 07. 2020 konajúc samosudcom JUDr.

Barborou Sopkovou v trestnej veci obžalovaného H. F., nar. XX. XX. XXXX v X., takto

r o z h o d o l :

H. F., nar. XX. XX. XXXX v X., trvale bydliskom M. XX, okres Veľký Krtíš,

je v i n n ý, ž e

08. 06. 2020 v čase okolo 07.00 h v Banskej Bystrici, na ulici Zvolenská cesta, viedol nákladné motorové
vozidlo zn. Citroen Berlingo ev. č. M. C. XXX, kde bol v blízkosti autobazáru AAA Auto zastavený a

kontrolovaný hliadkou OR PZ, ODI Banská Bystrica, ktorej pri kontrole po vyzvaní nepredložil vodičský
preukaz, nakoľko ho má zadržaný, pričom následne bolo zistené, že vozidlo viedol napriek tomu, že
mu bol rozhodnutím o priestupku OR PZ, ODI Košice sp. zn. ORPZ-KE-ODI1-1388/2019-P zo dňa 13.
09. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 10. 2019, uložený aj zákaz činnosti viesť motorové
vozidlo na dobu 24 mesiacov, do doby výkonu ktorého mu bol započítaný čas od zadržania vodičského
oprávnenia, t. j. od 18. 05. 2019, pričom však v čase od. 18. 05. 2019 do 18.03.2020 bol vo výkone
nepodmienečného trestu odňatia slobody,

t e d a

maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods.
2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 30 (tridsiatich) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 09. 06. 2020 na Okresný súd Banská
Bystrica obžalobu sp. zn. 2 Pv 198/20/6601 - 6 obžalobu na obvineného H. F. pre trestný čin právne

kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe a výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 0T/32/2020, voči ktorému podal obvinený ako aj
jeho obhajca odpor, v dôsledku čoho súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal
dokazovanie.

I.

Obžalovaný H. F. na hlavnom pojednávaní dňa 01. 07. 2020 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie

označenej obžalobe.

Keďže obžalovaný na všetky otázky súdu, položené mu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm.
f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, odpovedal kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora súd
jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom

pojednávaní nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine, bolo v zhode s dokazovaním vykonaným
v prípravnom konaní. Okolnosti žalovanej trestnej činnosti a jej spáchanie obžalovaným v zmysle
skutkového stavu tvrdeného obžalobným návrhom preukazujú výpovede samotného obžalovaného,

svedka a záznamy o skutku na úseku cestnej dopravy. Vyhodnotiac skutkové zistenia jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne súd dospel k záveru, že výsledky dokazovania, ktoré bolo vykonané v prípravnom
konaní preukázali, že sa stal skutok vykazujúci objektívne i subjektívne znaky stíhaného trestného činu
a že jeho vykonanie možno ako priamemu páchateľovi pripísať práve obvinenej osobe - H. F..

Svedok ppráp. J. R. vypovedal, že je príslušníkom Policajného zboru a v predmetný deň (08. 06.
2020) mali plánovanú jednohodinovú akciu na Zvolenskej ceste, kde mali vykonávať základnú kontrolu,
kontrolu požitia alkoholu u vodičov. Zastavoval autá ľubovoľne, náhodne, pričom si pamätá, že zastavil
aj obžalovaného a vyzval ho na predloženie dokladov potrebných na prevádzku a vedenie vozidla. Tento
mu predložil občiansky preukaz a doklady od vozidla a sám od seba hneď uviedol, že vodičský preukaz

pri sebe nemá, nakoľko mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo.

Následne súd vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:

- doklad o vlastníctve vozidla (č. l. 29)
- výpis z evidenčnej karty vozidla obvineného (č. l. 30 - 3 2)
- správy a posudky k osobe obvineného (č. l. 33 - 3´4)
- výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR (č. l. 41)

- odpis Registra trestov obvineného (č. l. 35 - 40)
- potvrdenie archívu ZVJS (č. l. 42 - 47)

II.

Prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona sa dopustí
ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že
vykonávačinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúdualeboinéhoštátnehoorgánuozákazečinnosti.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu, jeho
následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, jeho osobu, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má obžalovaný v
období od 03. 08. 2018 do 08. 06. 2020 tri záznamy, pričom všetky tri sa týkajú priestupkov na úseku
cestnej premávky, kedy obžalovaný dvakrát prekročil povolenú rýchlosť a jedenkrát viedol motorové
vozidlopodvplyvomalkoholu,začomubol(okrempokutyvovýške600,00Eur)uloženýajzákazčinnosti

viesť motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov (od 03. 10. 2019).

Z odpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný má
dvadsaťtri záznamov, pričom v troch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Odsúdenia sú
pre trestné činy proti majetku, predovšetkým pre trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, či
sprenevery podľa § 213 Trestného zákona.

U obžalovaného súd vzal do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť (obžalovaný sa k spáchaniu trestného
činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť (obžalovaný už bol za trestný
čin odsúdený). Obhajoba navrhovala obžalovanému pričítať aj poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, poukazujúc na fakt, že obžalovaný

ihneď po vyzvaní na predloženie príslušných dokladov spontánne príslušníka Policajného zboru
informoval o skutočnosti, že vodičský preukaz mu bol zadržaný, pretože mu bol uložený zákaz činnosti.
Napriektomu,súdtútopoľahčujúcuokolnosťnevzhliadol,pretožecestnákontrolanemácharakterdlhých
a náročných kontrol, zvyčajne je to otázkou pár minút, a ak by aj obžalovaný príslušníka Policajného
zboru o týchto skutočnostiach neinformoval, tento by ich za okamih vylustroval. Takéto konanie preto

nemôže byť posúdené ako napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti, pretože jeho výsledkom bolo
len skrátenie kontroly, nebolo to poskytnutie informácie, ktorú by nebolo možné vyhľadať, či zistiť len
veľmi obtiažne, práve naopak.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd dôkladne zvážil i možnosti uloženia alternatívnych trestov,

resp. trestov nespojených s odňatím slobody, a to už pri ukladaní trestu v trestnom rozkaze. Pokiaľ ide
o námietky obhajoby, že v danom prípade je nepodmienečný trest odňatia slobody neprimerane prísny,
a to nielen vzhľadom na spôsob a následky spáchania trestného činu, zdôrazňujúc krátkosť prejdenej
cesty a skutočnosť, že nikto nebol ani len ohrozený, ale aj na osobu páchateľa, ktorý bol síce opakovane
súdne trestaný, avšak vždy „iba“ za majetkovú trestnú činnosť, s týmito sa súd nemôže stotožniť.

Je nevyhnutné zdôrazniť, že pokiaľ niekto vie, že mu je uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlo, no napriek tomu si sadne za volant a motorové vozidlo šoféruje, porušuje (ohrozuje) záujem
chránenýTrestnýmzákonom.Jepritomirelevantné,čiprejde30metrov,300metrovalebo50kilometrov,
keďže v prípade porušenia zákazu činnosti dochádza k páchaniu trestného činu. Je nepochybne

šťastím, že porušenie tohto zákazu nemalo následok aj ohrozenie iného záujmu chráneného trestným
zákonom (život, zdravie, majetok). Takéto okolnosti, keď si obžalovaný bol vedomý toho, že má zákaz
činnosti uložený a napriek tejto vedomosti ho flagrantne ignoroval, potom nemôžu byť determinantmi
na uloženie alternatívnych trestov, musia však byť determinantmi na uloženie trestu ako takého. Čo
sa týka osoby páchateľa, je možné súhlasiť s obhajobou v tom zmysle, že ju možno nepovažovať za

osobnosť kriminálne narušenú. Na druhej strane, nejde o žiadneho prvopáchateľa, ale o viacnásobného
recidivistu. Porovnávanie, že v predchádzajúcich odsúdeniach išlo o trestné činy majetkovej povahy, a
nikdy nie skutok takej povahy, ako je aktuálne prejednávaný, nemôže už len z hľadiska elementárnej
logiky obstáť. Vychádzajúc z naznačeného by totiž pri obdobnej aplikácii bolo možné argumentovať, že
páchateľ sa dopustil výlučne trestných činov proti majetku, alebo proti životu a zdraviu, preto napríklad

pri ukladaní trestu za trestný čin proti životnému prostrediu by mal súd ukladať miernejší trest. Máloktorý
páchateľ totiž spácha trestné činy proti všetkým záujmom chránených Trestným zákonom. Je pravdou,
že posledný trest odňatia slobody obžalovaný vykonal dňa 18. 03. 2020 a v čase spáchania skutku
(18. 06. 2020) neplynula pre neho žiadna skúšobná doba, čo by súd obligatórne viedlo k uloženiu
nepodmienečného trestu odňatia slobody

Súd však má za to, že pri ukladaní trestu je veľmi dôležité hodnotiť osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, a to najmä preto, aby trest, ktorý je ukladaný odrážal v sebe najmä jeho
minulosť z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, jeho povinností,ale najmä jeho vývoj z hľadiska páchania trestnej činnosti. Jedným zo základných účelov trestu je
ochranaspoločnosti,tedazabránenievpáchanítrestnejčinnostiasamozrejme,prevencia,atovpodobe
individuálnejprevencie,t.j.pôsobenianaodsúdenéhosankcioutak,abyvbudúcnostiviedolriadnyživot,

ako aj vo forme generálnej prevencie, t. j. pôsobenia trestu smerom k ostatným členom spoločnosti tak,
aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení (podrobnejšie
pozri: Trestný zákon, všeobecná časť, komentár, C.H. Beck 2010). Je možné konštatovať, že ani jeden z
vykonaných trestov (resp. ani jedno z odsúdení) nemal na obžalovaného želaný efekt a neodradil ho od
páchania ďalšej trestnej činnosti. Súd musí pôsobiť aj do budúcna, preto má za to, že v danom prípade

je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody adekvátne a spravodlivé.

V rámci záverečnej reči obžalovaný uviedol, že pre neho nebude mať uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody žiadny efekt, lebo ho vykoná a znova sa bude musieť zaradiť do bežného
života. Počas výkonu trestu odňatia slobody bude vytrhnutý z prostredia, do ktorého sa už zaradil po
vykonaní ostatného trestu odňatia slobody dňa 18. 03. 2020, kedy aj napriek koronakríze sa zamestnal.

Podľa názoru súdu, aj tento postoj obžalovaného len deklaruje, že ani vedomosť o uloženom treste
zákazu činnosti mu nezabránila v tom, aby porušil záujem chránený Trestným zákonom a rovnako
ho to neodradilo od hrozby ďalšieho odsúdenia, ktoré pre neho v akejkoľvek podobe - spojenej alebo
nespojenej s odňatím slobody - už vopred nemá preventívny účinok. Uvedené však ale nasvedčuje
správnosti uloženia len nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý ako jediný reálne zabráni

obžalovanému v trestnej činnosti pokračovať.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva
diferencovane v troch stupňoch, súd pripomína, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním prejednávaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

za úmyselný trestný čin a v takom prípade podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd zaradí
páchateľa na výkon trestu do ústavu s stredným stupňom stráženia, a berúc do úvahy aj § 48 ods. 4
Trestného zákona, zaradil obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože je názoru,
že náprava obžalovaného v takomto ústave primerane zabezpečená.

Súd obžalovanému tiež uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 30
(tridsiatich) mesiacov, pretože mal za to, že takto určený trest je primeraný zohľadniac už skôr uložený
zákaz činnosti vedenia motorového vozidla v trvaní 24 mesiacov, kedy trest kratšieho trvania by súd
považoval za neprimeraný.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia alebo oznámenia.
Odvolanie má odkladný účinok.

Vprospechobžalovanéhomôžupodaťodvolaniepríbuznívpokolení priamom,jehosúrodenci,osvojiteľ,
osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli.