Rozhodnutie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217225240
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7217225240.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: Východoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s. so sídlom Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: JO. o zaplatenie
541,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.
februára 2020, č. k. 15Csp/339/2017-38

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok Okresného súdu Košice II z 13. februára 2020, č. k. 15C/339/2017-38 a konanie
zastavuje.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 13.

februára 2020, č. k. 15Csp/339/2017-38 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 541,28
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 541,28 Eur od 1.12.2015 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I) a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (II).

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal

nevymáhateľnosť žalovanej pohľadávky z dôvodu, že jeho oddlženia.

3. Podľa zistenia odvolacieho súdu bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 3. februára 2020,
sp. zn. 2OdK/53/2020, na majetok žalovaného vyhlásený oddlžovací konkurz podľa štvrtej časti zákona
č. 7/2005 Z. z. a žalovaný bol zbavený všetkých dlhov, ktoré v ňom nebudú uspokojené.

4. Podľa ust. § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., v znení neskorších zmien a doplnkov, oddlžením
sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez
ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom
ho súd zbavil dlhov.

5. Podľa ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., v znení neskorších zmien a doplnkov, ak bol vyhlásený

konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže
byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

6. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a konanie
zastavil, z dôvodu, že v dôsledku oddlženia žalovaného sa žalovaná pohľadávka žalobcu stala
nevymáhateľnou.7. Vzhľadom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu a so zreteľom na to, že z
hľadiska trov konania má toto uznesenie povahu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, v súlade s ust.
§ 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd tiež o trovách celého konania.

8. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

9. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa

citovaného ustanovenia zákona je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že
rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli
po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a zároveň tiež
komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať
napríklad aj žalovaného, ktorý svoj dlh (právnu povinnosť) splní po začatí sporu, a tým vyvolá u žalobcu

nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. I na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne,
teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne
a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016,
1540s, str. 933).

10. Komplexné a extenzívne posudzovanie príčiny zastavenia konania podľa zmienených východísk
právnej teórie, v danom prípade predurčovalo neuspokojiť sa len s úvahou, že zastavenie konania, ako
zákonný dôsledok vyhlásenia konkurzu, nezavinila žiadna zo strán, ale zohľadniť tiež, že k vyhláseniu
oddlžovacieho konkurzu došlo v priebehu konania na návrh žalovaného (§ 166 zák. č. 7/2005 Z. z.).

Nakoľko vyhlásenie konkurzu vyvolal žalovaný, pretože bez jeho návrhu by k oddlženiu podľa platnej
právnej úpravy nemohlo dôjsť, je namieste podľa názoru odvolacieho súdu v konečnom dôsledku
vyvodiť, že zastavenie konania predsa len možno, čo do zavinenia v širších súvislostiach pripísať jemu.
Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že podľa ust. § 256 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu
trov konania žalobcovi.

11. Odvolací súd i napriek tomu žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko je podľa
jeho posúdenia spravodlivé, aby v konaní vynaložené trovy znášal žalobca sám.

12. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

13. Citované ustanovenie zákona umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane
sporu, ktorej inak tento nárok patrí. Aplikácia citovaného ustanovenia zákona pri rozhodovaní o trovách
konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o

dôvody hodné osobitného zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa,
ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. Tá za
dôvody hodné osobitného zreteľa považuje najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a
priebehu sporu, povahu a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť
prípadovvýkladumedzinárodnejzmluvy,osobitnépomerystranysporu,činízkypríjem(por.Števček,M.,

Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942).

14. Odvolací súd má za to, že hoci nárok na náhradu trov konania aj má povahu procesného nároku,
čo znamená, že pohľadávka na náhradu trov konania vzniká až rozhodnutím súdu o jej priznaní,

nezodpovedá účelu sledovaného oddlžením, aby sa len z tohto dôvodu, ktorý fakticky posúva vznik
pohľadávky na náhradu trov konania do obdobia po vyhlásení oddlžovacieho konkurzu, a tým ju vylučuje
z oddlženia, na úzke procesné prepojenie medzi nevymáhateľnou pohľadávkou a trovami spojenými s jej
vymáhaním, neprihliadalo pri usporiadaní nárokov na náhradu trov konania po vyhlásení oddlžovacieho
konkurzu. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné mať na zreteli, že zmyslom oddlženia je,

vychádzajúc z v ust. § 166 v spojení s ust. 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších
zmien a doplnkov, zbavenie dlžníka všetkých dlhov (až na pohľadávky oddlžením nedotknuté podľa
ust. § 166c), ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Takto sledovaný účel oddlženia nie je možné
podľa názoru odvolacieho súdu dosiahnuť tým, že náhrada trov, neraz početných, často zdĺhavých aaj čo do hodnoty závažných sporov dlžníka, bude po oddlžení priznaná veriteľovi. Naopak, je žiaduce,
aby bolo oddlženie komplexné v celej šírke hmotnoprávnych i procesných aspektov vzťahujúcich
sa na nevymáhateľnú pohľadávku. Inak by sa celkom nelogicky stal nevymáhateľný hmotnoprávny

nárok, avšak voči dlžníkovi by vznikol a bolo by možné vymáhať nárok procesný, ktorý zjednodušene
povedané, vznikol ako len vedľajší produkt vymáhania hmotnoprávneho nároku. V potrebe odstrániť túto
tvrdosť, ktorá vyplýva pre oddlžované subjekty z legislatívnej medzery pri úprave budúcich procesných
nárokov súvisiacich s pohľadávkami, na ktoré sa oddĺženie vzťahuje, odvolací súd vzhliadol priestor pre
mimoriadne uplatnenie sudcovskej moderácie pri rozhodovaní o trovách konania. S jej použitím odvolací

súd rozhodol o trovách celého konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.