Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 12, 2022

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 19Em/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319205711
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2319205711.7

Uznesenie

Okresný súd Galanta, v exekučnej veci oprávneného: A.. Y. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XXX,
Z. F., toho času K. XXXX/X, J., O. republika, proti povinnej: A.. G. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom
P. XX, zastúpená: JUDr. Michal Magdolen, advokát, so sídlom Farská 50, Nitra, o návrhu oprávneného
na nariadenie výkonu rozhodnutia o styku otca s maloletým dieťaťom: X. O., narodená XX.XX.XXXX,
bytom u povinnej, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

Galanta, za účasti Komisára pre deti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na výkon rozhodnutia, rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
19P/96/2018-304 zo dňa 08.04.2019, z a m i e t a.

II. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Účastníci konania sú od roku 2013 prakticky kontinuálne účastníkmi súdnych konaní, psychologických
poradenstiev, vrátane asistovaného styku otca s maloletou X., toho času XX-ročnou dcérou. Stretávanie
sa otca s mal. bolo dočasne upravené uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/108/2013-64 z
05.05.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoP/41/2014-148 zo 17.06.2014,
oprávňujúcim otca stretávať sa s mal. v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 14:00 hod. do
18:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod., v priebehu prvých 20 stretnutí vždy v prítomnosti

matky s tým, že otec maloletú vyzdvihne ako aj odovzdá v mieste bydliska matky. Takéto stretávanie
bolo následne dočasne zmenené Krajským súdom v Trnave uznesením č. k. 23CoP/71/2015-470 zo
dňa 30.12.2015, právoplatným dňa 26.01.2016 tak, že otec bol oprávnený stýkať sa s mal. každý párny
kalendárny týždeň v piatok od 13:00 hod. do 15:00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta, v prítomnosti matky a zástupcu opatrovníka. V predmetnom uznesení Krajského súdu v Trnave
bolo konštatované, že mal. vyjadrila obavu a strach zo stretávania s otcom, pričom podľa záverov

psychologičky bolo odporúčané stretávanie dieťaťa s otcom vždy za prítomnosti matky, prípadne starých
rodičov, vzhľadom na silnú citovú väzbu k nim a poskytovanú psychickú oporu. Maloletá veľmi intenzívne
vnímanegatívnevzťahyakonfliktymedzirodičmi.Predpokladompretojecitlivýprístupzostranyrodičov,
predovšetkým otca, ktorý zdôraznil už Krajský súd v Trnave v uznesení o predbežnom opatrení zo
17.06.2014 sp. zn. 25CoP/41/2014 a ktorým si mal otec získať dôveru maloletej, že i v jeho prítomnosti
môže cítiť potrebnú istotu a bezpečie. Predbežná úprava, ktorá obmedzila stretnutia otca s maloletou

za prítomnosti matky len na prvých 20 stretnutí, vychádzala z naplnenia predpokladu absolvovania
odborného poradenstva (psychológom) maloletou a súčasne nutnosti takého prístupu otca, ktorý bude
rešpektovať záujmy, vôľu a osobnosť dieťaťa, k čomu nedošlo. Zo správ o priebehoch stretnutí mal. s
otcom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta vyplývalo, že stretnutia prebiehali zväčša pár
minút až desiatok minút. Stretnutia boli ukončené na základe želania mal., kedy mal. oznámila matke,
že chce ísť domov, čo matka akceptovala, bez toho, aby mal. nejakým spôsobom motivovala, aby styk

pokračoval.2. Tunajší súd rozsudkom č.k. 13P/288/2013-617 zo dňa 10.11.2017 rozviedol rodičov mal. Stretávanie
sa otca s mal. súd upravil na každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 13:30 hod. do 15:30
hod., v priestoroch Linky detskej istoty, n.o., a to prvé tri mesiace v prítomnosti matky mal. a následne

bez jej prítomnosti, v prítomnosti pracovníka Linky detskej istoty, n.o. Matka bola podľa rozsudku povinná
mal. na styk s otcom pripraviť a zabezpečiť účasť mal. na stretnutiach. V priebehu predmetného konania
bolo účastníkom uložené podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ktoré bolo záverom neúspešné.
Keďže rodičia nedospeli k dohode, otec nebol spokojný s priebehom stretávania sa s mal. a matka
zdôrazňovala strach mal. z otca, v predmetnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok z odboru

psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Zo znaleckého posudku vyplýva, že u
mal. boli prítomné známky psychosomatických ťažkostí, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou súviseli
s konfliktným rodinným prostredím a neuspokojivým kontaktom mal. s otcom. Mal. mala vytvorený
pozitívny citový vzťah predovšetkým k matke, otca čiastočne odmietala, avšak stále ho začleňovala do
ich rodiny. Mal. si uvedomovala, že rodičia nemajú dobrý vzťah, nepáčilo sa jej neprimerané správanie
otca voči matke, hanbila sa za otcove správanie. Rodičia komunikovali minimálne, mama bola v

prítomnosti otca smutná, mal. uviedla, že by jej veľmi pomohlo, keby sa otec usmial a pozdravil mamu.
Prekážalo jej, že otec slovne útočí na matku, pociťovala to tak, akoby útočil na ňu, mávala z otca
strach. Empatické schopnosti mal. boli kvalitne vypestované vzhľadom k jej veku, nechcela ublížiť ani
jednému z rodičov, bolo by rada, keby otec zmenil svoje správanie. Znalkyňa odporučila, aby bola
otcovi mal. poskytovaná psychoterapeutická starostlivosť, kde by mohol získať náhľad na spôsob svojej

komunikácie s okolím, s matkou dieťaťa i s dieťaťom. Ani asistované stretávanie sa otca s mal. však
neprinieslo žiaden posun vo vzťahu rodičov, resp. v postoji mal. k otcovi.

3. Dňa 08.04.2019 tunajší súd rozsudkom č.k. 19P/96/2018-304 zo dňa 08.04.2019 (ďalej len
„Rozsudok“) schválil nasledovnú rodičovskú dohodu 1./ Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým

dieťaťom každú prvú sobotu v mesiaci od 13:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky maloletého
dieťaťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa alebo na inom mieste podľa dohody rodičov. 2./ Otec je
oprávnený uskutočňovať s maloletým dieťaťom telefonický hovor každý týždeň v sobotu od 13:00 hod.
do 13:30 hod., každú sobotu okrem soboty, počas ktorej má byť uskutočnený styk podľa výroku 1. 3./
Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť

túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr však 24 hodín pred určeným začiatkom styku
a zmarený termín v najbližšom možnom termíne na základe vzájomnej dohody nahradiť. Súd uložil
rodičom a mal. výchovné opatrenie, ktoré spočívalo v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému
poradenstvu a psychoterapii po dobu jedného roka od právoplatnosti rozsudku, ktoré poradenstvo a
psychoterapiu malo realizovať občianske združenie TENENET o.z. Predmetné rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 24.04.20219. Z vykonaného dokazovania v predmetnom konaní vyplynulo, že u
rodičov pretrvávali závažné problémy v komunikácii, čo malo nepriaznivý dopad na ich vzájomný vzťah,
pozitívne smerovanie mal. k jej postoju ohľadne stretávania sa s otcom. Zmyslom intervencie odborníkov
bolo pripraviť mal. k stretávaniu sa s otcom bez prítomnosti iných osôb a bez priestorového obmedzenia.
V tomto smere súd apeloval na rodičov, aby sa snažili smerovať stretnutia aj na základe dohody

na inom mieste ako v mieste bydliska maloletej. Súd vnímal pozitívne, že obaja rodičia súhlasili s
výchovným opatrením. Súd bol toho názoru, že bolo potrebné sa zamerať predovšetkým na vzťah
rodičov a minimálne zaťažovať maloletú, ktorá v priebehu posledných rokov bola opakovane podrobená
opatreniam odborníkov, ktoré mali svoj význam najmä v tom smere, že sa t.č. môže realizovať styk otca
s maloletou bez ingerencie odborníkov. Súd sa prihovoril k rodičom, aby sa v najlepšej viere, že konajú v

záujme ich dcéry, snažili poskytnúť súčinnosť pri požiadavkách odborníkov, rešpektovali ich odporúčania
a svojvoľne neukončovali spoluprácu s menovanou organizáciou pred uplynutím lehoty určenej súdom.

4. Oprávnený sa návrhom v tomto konaní, doručeným súdu dňa 27.12.2019, domáha výkonu Rozsudku,
ktorým bola schválená rodičovská dohoda špecifikovaná v odseku 3 tohto rozsudku z dôvodu, že jeho

stretávanie sa s dcérou neprebieha podľa Rozsudku. Má za to, že povinná bráni v realizácii jeho
styku s dcérou, dcéru nepripravuje na stretnutia s otcom, najmä po psychologickej stránke a negatívne
ovplyvňuje maloletú voči otcovi. Na stretnutiach s mal. vytvára nepriateľskú atmosféru. Mal. odmieta
dlhšie stretávanie sa s otcom a po krátkom čase cíti potrebu stretnutie ukončiť, v čom ju matka podporuje
a dcéru odvedie z miestnosti. Otvorene odmieta stretnutia otca s mal. mimo jej bydliska. Pre telefonické

hovory otca s mal. matka umožnila používať iba jej telefón. Hovory trvajú 1 až 4 minúty, pričom matka
odmieta viesť mal. k poznaniu spoločenských zásad a svojvoľného neukončovania hovoru dcérou, kým
toneumožnístaršiaosoba,resp.rodič.Matkatiežmaríúčastidcérynavýchovnomopatrení,čímnemôže
dochádzať k potrebnej zmene. Oprávnený vedie bezúhonný, príkladný život, platí pravidelne výživné namal., chce byť vzorom pre svoju dcéru. Trápi ho, že mal. je pod tlakom a nežiaducim vplyvom matky a
starých rodičov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Keďže má záujem na obnovení vzťahu s mal., trvá
na výkone Rozsudku v časti úpravy stretávania sa s dcérou, vrátane realizácie výchovného opatrenia.

Zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania, pokiaľ vzniknú.

5. Uznesením č.k. 19Em/2/2019-22 zo dňa 31.12.2019 súd ustanovil maloletej za kolízneho opatrovníka
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, ktorý ju zastupuje v tomto konaní o výkon rozhodnutia.

6. Matka maloletej sa vyjadrila k návrhu podaním doručeným súdu dňa 28.01.2020. Styku otca s
mal. nikdy nebránila. Otec vytvára psychický tlak na mal., nie je schopný prijať jej názor, vyžaduje
si plnú poslušnosť voči jeho autorite. Maloletá bola opakovane vypočúvaná kolíznym opatrovníkom
a opakovane aj priamo pred súdom, kedy mal. prezentovala svoj vlastný názor, ktorý doposiaľ nikto
nerešpektoval. Jej názor zostáva nemenný, je si plne vedomá, že sa s otcom musí stýkať a jej predstava
je obmedziť styk na minimum. Rovnako dĺžka stretnutí je nemenná, a to 30 minút, či už tieto stretnutia

prebiehali v priestoroch ÚPSVaR, Linky detskej istoty alebo v domácom prostredí maloletej. Nikto sa
nezaoberá tým, prečo sa mal. takto správa. Preferuje sa právo otca na styk s mal., a to na úkor jej
psychického vývinu. Súčasťou manželstva s povinným bolo fyzické násilie, ktoré otec mal. páchal na
matke i mal. Vystavenie mal. takýmto zážitkom môže mať na dieťa výrazne negatívny vplyv, môže viesť
k narušeniu vzťahovej väzby s otcom, k jeho odmietaniu a potrebe chrániť matku pred otcom. Povinná

oznámila, že sa dobrovoľne podrobuje Rozsudku. Niekoľkokrát prišiel otec na stretnutia neskôr, čím
určite zvýšil napätie u mal. Otec matku nevhodne upozorňuje počas stretnutí, aby bola ticho a najlepšie
by bolo keby tam ani nebola, čo počula mal. a hneď mala tendenciu ukončiť stretnutie. Povinná počas
stretnutí sedí v rohu miestnosti, číta si. Nesleduje čas, ani obsah rozhovoru. Mal. však za ňou príde,
keď sa necíti v spoločnosti otca dobre. Otec je autoritatívny, jeho vety majú prikazovací tón, čo sa mal.

dotýka, cíti sa po stretnutiach vyčerpaná, opakuje, že bude mať do 18tich rokov zničené detstvo. Je
nereálne, aby stretnutia trvali 4 hodiny, pokiaľ otec volí direktívne správanie a nedokáže svoje dieťa brať
ako rovnoprávneho partnera. Telefonáty prebiehajú podľa Rozsudku. Mal. dvihne telefón a komunikuje
s otcom. Matka nie je prítomná pri telefonátoch, teda nemôže ovplyvniť ich dĺžku. Mal. vždy po ukončení
telefonátu, prinesie telefón. Mal. má v priebehu víkendov telefón vypnutý a v prípade, že by sa otec

nedovolal, určite by to zdôvodňoval jej vplyvom. Dobrovoľne sa tiež podrobovala výchovnému opatreniu,
ktoré, ako to vyplýva odôvodnenia rozhodnutia, aj zo zvukového záznamu z pojednávania, malo viesť
predovšetkým k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi a až následne, ak bude úroveň komunikácie
medzi rodičmi na prijateľnej úrovni sa do terapie zapojí aj maloletá. TENENET trval na prítomnosti mal.,
ktorú matka priviedla. Terapeutka mal. povedala, že tam musí chodiť pravidelne. Mal. to bez zásahu

matky alebo pokynu odmietla. TENENET si ich prehadzovalo z Trnavy do Senca, čo bolo pre matku
i mal. neprimerane zaťažujúce. Rovnako nebolo možné dostavovať sa každý týždeň kvôli pracovným
povinnostiam i voľnu. Podľa vyjadrenia terapeutky, terapia neplnila svoj účel. Nie je pravda, že by sa
matka odmietala podrobovať terapii. Je potrebné, aby súd začal hľadať príčiny odmietania otca dcérou,
v správaní otca. Keďže ona sama sa riadne podrobuje súdnemu rozhodnutiu, navrhuje, aby súd návrh

otca zamietol.

7. Otec sa vyjadril, že pri osobných stretnutiach dňa 04.01.2020 a 01.02.2020 mal. vyjadrila svoj zámer
ukončiť stretnutia. Následne si niečo hovorila s matkou, ktorá dcéru vzápätí odviedla z miestnosti.
Stretnutia trvali 15 a 19 minút. Mal. nemôže baviť stráviť v jednej miestnosti 4 hodiny, bez hračiek,

školských vecí. Stretnutie 07.03.2020 bolo zrušené, náhradný termín sa nepodarilo dohodnúť. Matka
neuviedla podrobnosti ohľadne zdravotného stavu mal. Následne otec zistil od lekárky, že ochorenie
mal. je psychosomaticky podmienené. Otec má za to, že tento problém pramení z matkinho nezvládnutia
vlastných negatívnych pocitov k nemu a osobnej nespôsobilosti neprenášať tento svoj konflikt na mal.
Otec nemá k dispozícii telefónne číslo na mal. SIM karty od otca mal. nesmie používať. 04.04.2020

matka nevyhovela návrhu otca, aby sa stretnutie uskutočnilo dištančnou formou kvôli protipandemickým
opatreniam. Na ďalšie stretnutia otec kvôli pandémii neprišiel. Telefonáty iniciuje otec. Trvajú spravidla
2 minúty. Najdlhšie hovor trval 4 minúty. Ukončuje ich dcéra, častokrát bez pozdravu, s odôvodnením,
že sa učí, obeduje, alebo má niečo dohodnuté s kamarátkami. Mal. neodpovedala na pokus o opätovné
zavolanie. Na jeho pokus o videohovor nebolo reagované. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 09.06.2020

uvádza, že obdobie bez realizácie styku mal. s otcom mal. vnímala veľmi pozitívne, prišlo k zlepšeniu
jej zdravotného stavu. Z lekárskej správy MUDr. G. P. zo dňa 21.05.2020 vyplýva, že mal. nemala v tom
časesomatickéťažkosti.Dňa06.06.2020prebehlostretnutieotcasmal.vjejbydlisku,pričomužvúvode
otec navodzoval nepríjemnú atmosféru bezdôvodným odmietaním nasadenia rúška. Otec bol nervózny,celý sa triasol, čo si všimla aj mal. Matka sama navrhla otcovi, aby si dohodli náhradné stretnutie, avšak
mal. náhradné stretnutie odmietla. Medzi mal. a otcom došlo k hádke. Otec začal vulgárne nadávať, a
to v prítomnosti dcéry. Stretnutie trvalo 15-20 min.

8. TENENET o.z. doručilo súdu správu zo dňa 02.03.2020 o priebehu realizácie výchovného opatrenia
podľa Rozsudku (pozn. súdu, ktoré sa podľa Rozsudku realizovalo od 25.04.2019 do 27.04.2020).
Vyplýva z nej, že matka mal. opakovane žiadala súd o vysvetlenie súdneho rozhodnutia, preto došlo k
posunu v realizácii výchovného opatrenia. Matka mal. je k spolupráci nútená súdnym rozhodnutím, nie

je to jej osobné rozhodnutie a motivácia, čo vedie k jej nižšej aktivite, ktorá je čisto na poradkyni. U otca
mal. je aktivita značná. Stretnutia s otcom prebiehajú podľa dohody s ním. Stretnutie s mal. prebehlo
raz, a to v prítomnosti matky, čo nie je štandardná situácia. Matka je proti pravidelnej účasti mal. na
výchovnom opatrení, pričom po stretnutí deklaruje nechuť i zo strany dcéry. Doposiaľ sa nepodarilo
vytvoriť primeraný terapeutický vzťah s matkou mal., ani mal. Aktuálne vnímajú, že tlak na dieťa vyvoláva
u neho odpor. Domnievajú sa, že v prípade, že by sa výchovné opatrenie realizovalo individuálne,

je možné postupné nadviazanie terapeutického vzťahu a prostredníctvom neho i zlepšenie vzťahu s
otcom, je to však proces s otvoreným koncom. V záverečnej správe TENENET, o.z. zo dňa 02.06.2020
ohľadne realizácie výchovného opatrenia sa konštatujú obdobné skutočnosti ako v predchádzajúcej
správe. Prístup otca bol aktívny. Vzhľadom na jeho trvalý pobyt v Prahe sa stretnutia realizovali raz do
mesiaca. Matka mal. dodržiavala termíny stretnutí, ale bola k terapii menej motivovaná. Prejavovala

nevoľu podrobiť terapii mal. S matkou a ani s mal. sa nepodarilo vybudovať dôveru, ani terapeutický
vzťah. Mierny posun sa konštatuje u otca mal., vo vnímaní potreby zmeny vlastnej komunikácie a
prístupe k dcére, ktorý je však zatiaľ skôr na verbálnej úrovni. Vzťah rodičov a ich vzájomnú komunikáciu
sa nepodarilo zlepšiť, keďže nebola zistená motivácia ani u jedného z nich. Nahromadené negatívne
emócie sú zjavné pri akejkoľvek zmienke druhého rodiča. Mal. sa vyjadrila, že čokoľvek otec urobí,

nerobí preto, že ju má rád, ale preto, aby ublížil mame - čo je toho tiež dôkazom.

9. Kolízny opatrovník na žiadosť súdu zrealizoval pohovor s mal. dňa 09.03.2020. Tento sa uskutočnil na
odd. SPODaSK, bez prítomnosti matky, ktorá na pohovor mal. priviedla. Maloletá uviedla: „Navštevujem
6.ročníkZŠvV..Učímsacelkomdobre,navysvedčenísommaladvedvojky,zangličtinyazmatematiky.

Najradšej mám predmety slovenský jazyk a angličtinu. Chodím na krúžok zdravej výživy a triedenia
odpadu. Na iný krúžok nechodím. Bývam v P. v rodinnom dome s maminou, babkou, dedkom a krstným
H.. Ocko býva v J. v byte, aspoň pokiaľ som tam bola naposledy, je tomu asi šesť rokov. Nechcela by
som ho ísť tam navštíviť, nemám dobré spomienky na J. celkovo. J. ako mesto sa mi páči, ale nechcela
by som bývať blízko ocina. S ocinom sa stretávam jeden krát za mesiac, prvý víkend v mesiaci, v sobotu,

vždy to tak je, ak sa to nepresunie, že mňa bolieva brucho alebo nie som zdravá, alebo on to presunie
z nejakého dôvodu. Stretávanie by malo trvať štyri hodiny, ale môžem byť na stretnutí koľko ja chcem,
povedala mi to mamina. Brucho ma bolí z toho všetkého, čo sa deje v rodine. Bolieva ma brucho z ocka,
keď mu poviem, že sa necítim dobre, neverí mi, chce vidieť od maminy potvrdenie od lekára. Nechcem,
aby si myslel, že mi mamina hovorí, čo mám povedať. Stretávame sa u babky a dedka v P., vždy mi

niečo prinesie, niekedy je to darček. Chvíľu sa hráme, vždy je pri tom mamina, som rada, že to tak
je. Trvá to tak dvadsať minút, ja nerada trávim s ním čas, on na mňa tlačí, aby som nemohla odísť,
neviem, či ma má rád, či to myslí vážne alebo sa pretvaruje. Každú sobotu spolu telefonujeme, trvá to
tri minúty, ja s ním nechcem hovoriť. Ja som zvyknutá, že sa s maminou bavím o takýchto veciach, o
škole napríklad, som zvyknutá, že ten hlavný rodič je mamina. Keď s ním telefonujem, sa ocko pýta, či

som zdravá, čo bolo v škole a čo mám nového, ja mu odpoviem áno alebo nie, ahoj, nemám sa s ním
o čom rozprávať. Hovor sa ukončí tým, že nechcem s ním hovoriť. Ocko spravil mamine nejaké veci,
ktoré sa neodpúšťajú. S ockom by som sa chcela stretávať každý druhý mesiac a bez telefonátov a v
prítomnosti maminy u babky a dedka, ani ma to nemrzí.“ Maloletá na záver uviedla, že už absolvovala
toľko pohovorov, že už viac to nechce.

10. Súd nariadil pojednávanie na deň 15.06.2021. Oprávnený zotrval na návrhu. Maloletá trpí
neurotizáciou a matka odmietla podrobiť dcéru terapii, ktorá by jej mala pomôcť. Stav od vydania
Rozsudku hodnotí otec ako stále sa zhoršujúci a je zrejmé, že X. si nemohla vypracovať tak negatívne
emócie voči nemu na základe ich krátkych stretnutí a telefonátov. On osobne aktívne spolupracoval

s TENENET. Na základe dohody so psychológmi a psychoterapeutmi sa podrobil terapii min. raz do
mesiaca a nad rámec týchto os. stretnutí minimálne raz do mesiaca si vymenili telefonát, resp. e-mail.
Počas opatrení, z dôvodu korona vírusu, pochopiteľne, neprebehli osobné stretnutia, ale pokračovali v
telefonátoch. Má za to, že on nie je príčinou jeho odmietania dcérou. Nevidí na sebe žiadnu vinu, v tomtosmere, i keď je pravda, že terapiu ako takú, vníma pozitívne. K osobným stretnutiam s dcérou uvádza,
že, všetky absolvoval podľa rozhodnutia, okrem obdobia karantény. Žiadne zo stretnutí netrvalo dlhšie
ako 30 min. Na stretnutia vždy prichádza načas. Iba prvé stretnutie meškal 30 min. Matka ho odprevádza

do miestnosti, kde ho už čaká X.. Všetok program musí iniciovať navrhovateľ. Vždy prinesie knižky,
niečo na kreslenie, prípadne jej pomôže s niečím do školy. Raz priniesol dron, čo sa jej aj zapáčilo,
avšak bol problém s tým, že otec na každom jednom stretnutí navrhuje, aby sa styk realizoval inde ako
v tej miestnosti, ale X. to absolútne odmieta. Matka počas stretnutí sedí v izbe a číta si. Do stretnutí
aktívne nezasahovala, až na posledné stretnutie, kedy začala rozoberať termíny náhradných stretnutí.

Oprávnený sám povedal X., že by sa mala s ním stretávať, aby sa zdravo vyvíjala. X. po 15, resp. 30
min. stretnutie ukončí tým, že ide k matke a matke povie, že už chce odísť a tá jej povie, že tak choď. K
incidentu, na ktorý sa odvoláva matka uviedol, že pri odchode z domácnosti, pri bráne, povedal matke,
že trvá na náhradných stretnutiach a je potrebné, aby sa maloletá podrobila psychoterapii, ktoré matka
naďalej odmietala, ako aj náhradné stretnutia, ktoré maloletá odmietla. Je pravda, že použil nepekný
výraz, ale urobil tak v stave hlbokej nespokojnosti, keďže dieťa nevidel tri mesiace a matka akokoľvek

odmietala spolupracovať. Povinná uviedla, že nesúhlasí s návrhom, keďže nijak nebráni otcovi v styku s
maloletou. Maloletú na styk pripravuje tak, že ju motivuje tým, že príde otec, že možno aj niečo prinesie,
prídezaňouažzJ..Avšakvsúčasnosti,avpodstateužveľmidlhéobdobie,stykprebiehaúplnerovnako,
v rovnakých termínoch a časových intervaloch. Očakávala by od otca, resp. od odborníkov rady, ako inak
má dcéru motivovať, keď táto už dlhodobo odmieta otca. Keď to nedokážu odborníci, ako to má dokázať

ona. Otec priniesol na stretnutie s X. výkresy zo škôlky X., prezerali si fotografie. Matka má za to, že
takáto stimulácia nie je motivujúca pre X., otec by mal byť kreatívnejší. Na poslednom stretnutí vyslovene
vyzval X., aby stretnutie prebehlo mimo domu, tá to však odmietla. Čo sa týka výchovného opatrenia,
v súčasnosti už nie je účinné, ale vo všeobecnosti bola sklamaná z prístupu psychológov, keďže ona
odôvodnenie rozhodnutia chápala tak, že by sa psychológovia a psychoterapeuti mali zamerať na

komunikačné problémy medzi rodičmi a X. čo najmenej zaťažovať. Avšak už na prvom stretnutí jej bolo
povedané, že deti sa musia podrobiť tejto terapii či chcú, či nechcú, keďže tam nechodia deti, ktoré
terapiu nepotrebujú. Taktiež nemali vedomosť vôbec o histórii vzťahov medzi účastníkmi a nebadala
ani záujem o zistenie týchto informácií. Matka uviedla, že keďže sa maloletá prestala stretávať s otcom
počas trvania opatrení, prestala mať všetky psychosomatické prejavy. V prospechu napreduje, neboli

s ňou žiadne problémy.

11. Následne na pojednávaní dňa 15.06.2021 bol uskutočnený výsluch psychologičky a
psychoterapeutky TENENET, o.z. H.. E. Y., ktorá bola účastná na realizácii výchovného opatrenia,
ktoré bolo uložené rodičom a maloletej Rozsudkom, ktoré navrhovateľ navrhuje vykonať. Svedkyňa

uviedla, že v prípade účastníkov boli na základe rozhodnutia súdu poverení vykonaním psychologického
poradenstva a psychoterapie. V prípade psychoterapie je primárne dôležitá motivácia účastníkov, keďže
títo sú vedení k samostatnému vyhodnoteniu si problému od jeho základu, pričom pri psychologickom
poradenstve,akoužvyplývaztermínupsychológradíiniciatívneklientovi,akomákonkrétnepostupovať.
Preto pri psychoterapii je kľúčová taktiež pravidelnosť, časová intenzita a určitý stupeň intelektu u

klientov. V prípade psychoterapie je veľmi vhodná intenzita raz týždenne, preto v situácii kedy oprávnený
je pracovne vyťažený a môže sa zúčastňovať psychoterapie iba raz do mesiaca, takáto okolnosť nie je
ideálna pre psychoterapiu. Skôr odporučila psychologické poradenstvo, ktoré sa nakoniec aj realizovalo
vo vzťahu k oprávnenému. U oprávneného registrovala progres, ktorý je možno vnímať v sebareflexii a
zatiaľ vo verbálnej rovine. Z posledného incidentu vyplýva, že pod tlakom daných okolností oprávnený

prezentuje svoje silno zabudované postoje. Vnímala pozitívne, že po stretnutí prichádzal s konkrétnymi
situáciami zo stretnutia. Konkrétne rozoberali to, že nie je vhodné pôsobiť na X. autoritatívne, direktívne,
čo v podstate vytýka matka, resp. tlačiť na ňu. Čo sa týka povinnej, táto prichádzala na stretnutia, avšak
od úvodu bolo zrejmé, že nemá motiváciu k realizácii psychoterapie. Aj verbalizovala značnú nedôveru,
kedy uvádzala, že aj tak nepomôžu. V takých podmienkach je veľmi sťažená terapia. Podstatou týchto

stretnutí bolo teda získanie si dôvery, čo sa však nepodarilo. Maloletá prišla na stretnutie v sprievode
matky raz, avšak matka odmietla stretnutie so svedkyňou bez svojej prítomnosti, čo je neštandardné,
a samozrejme, nemohli byť naplnené účely prvého stretnutia. Maloletá sa dotazovala, prečo musí
chodiť na psychoterapiu, koho to bol nápad, či to bol otec. Matka poukázala na to, že v zmysle
odôvodnenia rozsudku by mala byť X. zaťažovaná minimálne. Následne prebehla komunikácia so

súdom, čo spomalilo realizáciu výchovného opatrenia. Svedkyňa iniciovala ďalšie stretnutie s X., avšak
matkajuodmietlapriviesťstvrdením,ževtakomprípadeukončíspoluprácu.Následnesapretorozhodla
svedkyňa pokračovať v terapii bez prítomnosti maloletej. V rámci výsluchu svedkyňa uviedla, že odborné
vyšetrenie duševného stavu ktoréhokoľvek z rodičov nie je pre účely psychoterapie a psychologickéhoporadenstva potrebné. Oprávnená sa dotazovala, že za situácie, kedy sa povinný správa ku všetkým
úctivo a slušne, ale voči nej sa správa naďalej veľmi nevhodne, čo má dopad aj na maloletú, či by
nebolo vhodné, aby sa X. s otcom na určitý čas nestretávala. Svedkyňa odpovedala, že preto uviedla,

že momentálne sú jeho postoje na verbálnej úrovni.

12. Dňa 07.07.2020 sudkyňa uskutočnila pohovor s maloletou. Maloletá prišla na pohovor v prítomnosti
matky. Pohovor sa realizoval v prítomnosti kolízneho opatrovníka a sudkyne, bez účasti zákonných
zástupcov, resp. iných osôb. X. bola poučená o prebiehajúcom konaní o výkon rozhodnutia, ktorým

súd schválil dohodu jej rodičov a o svojom práve byť vypočutá. Zároveň bola poučená o právach i
povinnostiach dieťaťa vo vzťahu k rodičom, vrátane povinnosti prejavovať primeranú úctu a rešpekt k
obom rodičom a o povinnosti poskytnúť pomoc rodičom pri jej výchove. X. bolo vysvetlené, že je na
jej rozhodnutí, aký prístup zvolí k stretnutiam s otcom, že sama sa vie podieľať na spríjemnení týchto
stretnutí, pokiaľ sa o to bude aktívne snažiť. X. si nepamätala okolnosti ohľadne realizácie výchovného
opatrenia. Uviedla, že naposledy bola u psychológa asi pred rokom. K realizácii stretnutí s otcom uviedla,

že niekedy sú lepšie, niekedy horšie. Najradšej by sa s otcom nestretávala. Otec prichádza na stretnutia
s ňou načas a ona ukončuje tieto stretnutia, pretože sú jej nepríjemné. Otec sa na ňu fyzicky tlačí, aby
neodišla zo stretnutia, na stretnutiach jej hovorí, aby sa mu pozerala do očí, keď s ním rozpráva. Na
stretnutie jej priniesol knihu „nebuď hulvát, správaj sa slušne“. Domnieva sa, že to má súvis s tým, že
predtým ukončila telefonát v časovom predstihu. Telefonáty trvajú tak 3 minúty. X. má za to, že je k

otcovi vždy slušná. Domnieva sa, že jej názor nie je vypočutý, neverí, že by jej ktorýkoľvek psychológ
vedel pomôcť, keďže už navštívila priveľa psychológov za posledných 6-7 rokov a nič sa nezmenilo.
Otec sa podľa X. nikdy nezmení. Dôveru mala k školskej psychologičke, ktorá je však toho času na
materskej dovolenke. Psychologičky v rámci Linky detskej istoty jej boli nesympatické. Praje si, aby
mohla realizovať stretnutia tak ako doposiaľ. Stretnutia sa realizujú u jej starých rodičov, takto jej to

vyhovuje, takto sa cíti v bezpečí. Pri stretnutiach je prítomná aj matka. Nechce sa stretávať mimo
rodinného domu. Stretnutia trvajú asi pol hodinu. Ona tieto stretnutia vždy ukončí v časovom predstihu,
pretože sú jej nepríjemné. Teraz, keď nenavštevovala psychológov a nestretávala sa s otcom jej bolo
dobre. Prospela s vyznamenaním. X. bola poučená o význame prítomnosti oboch rodičov na výchove
s tým, že aj negatívne vnímanie jedného či druhého rodiča môže byť prospešné pri jej výchove, keďže

sa takéhoto správania môže vyvarovať v budúcnosti. Bola poučená, aby prezentovala svoj názor otcovi,
pokiaľ robí podľa nej niečo nevhodné. Aby sa snažila pomôcť otcovi pri organizovaní formy a obsahu
stretnutia, keďže ona najlepšie vie, ktoré činnosti ju bavia. Otec jej k narodeninám daroval peniaze, perá
a školské pomôcky. X. bola poučená, že otec sa podieľa na jej výchove a vzdelávaní finančnou formou a
má záujem sa podieľať na jej výchove aj po citovej stránke. Otec sa snaží zmeniť, navštevuje psychológa

a prezentuje záujem veci zmeniť k lepšiemu. Chce byť s ňou počas celého času predpokladaného
súdnym rozhodnutím a ona by mu mala v tom pomôcť. X. uviedla, že nevie otcovi odpustiť to, čo urobil jej
a jej mamine. Otca označovala slovom ocko, ale následne uviedla, že ona to vníma tak, že nemá otca. X.
bola poučená, že súd je toho názoru, že je vhodné pracovať s ich rodinou naďalej a poskytnúť im pomoc
formou psychologického poradenstva. Ona sama s pomocou mamy môže navrhnúť psychológa, ktorý

by jej vyhovoval. Môže využiť svoju zvedavosť po informáciách k tomu, či skutočne nedôjde k zmene,
pokiaľ sa bude aktívne zúčastňovať na poradenstve. Je ťažké očakávať zmenu, ak sa počas posledného
roka zúčastnila takéhoto stretnutia len raz. Cieľom súdu nie je ju trestať, ale pomôcť jej, keďže je dobré,
aby sa aj jej otec podieľal na jej výchove. Je to jej otec, kto iný ako rodič ju bude milovať a chcieť jej
dobro. X. sa vyjadrila, že keby otcovi skutočne na nej záležalo, tak by netrval na tých stretnutiach. Mal

by to rešpektovať. X. bola poučená, že súd pravdepodobne nariadi psychologické poradenstvo, ktoré
nemá vnímať ako trest, ale možnosť na zmenu a nie je dôvod na absolútnom odmietaní tejto pomoci.
Cez prázdniny bude u starých rodičov a asi aj niekam pôjdu na Slovensko, ešte nevie presne. Kolízny
opatrovník uviedol, že otec sa snaží, i keď možno to pôsobí na ňu opačným spôsobom, akým by chcel.
Že práve odborníci by im vedeli pomôcť. Možno to bude dlhodobejší proces, ale otec prejavuje o ňu

záujem nielen finančne, ale aj citovo, i keď sa jej zdá, že to nevie dať správnym spôsobom najavo. Je
to aj v tom, že má vymedzený veľmi krátky čas na realizáciu stretnutí. Aj on je negatívne ovplyvnený
súdmi a tým všetkým čo sa deje. Otec ju má ako dcéru nepochybne rád. X. zopakovala, že otec im urobil
veci, ktoré sú neodpustiteľné i keď to bolo dávno. X. bola poučená, že kedykoľvek sa môže obrátiť na
sudkyňu v priebehu tohto konania.

13. Dňa 02.09.2021 bol súdu doručený návrh Komisára pre deti na pribratie do konania. Uznesením č.k.
19Em/2/2019-289 zo dňa 14.09.2020 súd pribral do konania Komisára pre deti. Komisár dňa 06.11.2020
doručil súdu vyjadrenie k veci. Uviedol, že výkon rozhodnutia považuje za najtraumatizujúci zážitokdieťaťa, najintímnejší zásah do života dieťaťa. Samotný rodič, ktorý sa domáha takéhoto zásahu by si
mal uvedomiť, akým spôsobom zasahuje do života dieťaťa a nepovažovať tento právny inštitút len za
nástrojpreuspokojeniesvojhoprávavočivlastnémudieťaťu.Mal.vzhľadomnasvojvekveľmiintenzívne

vníma rozpor rodičov a utvára si postupne svoj vlastný názor, ktorý sa odvíja od okolia, resp. od názoru
osôb, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, ktoré formujú jej osobnosť a aj jej pohľad na rozvod rodičov.
Maloletá, resp. žiadne dieťa svojvoľne a bez príčiny neodmieta rodiča. Buď ide o traumatizujúce zážitky
dieťaťa alebo o neschopnosť komunikácie jedného rodiča, ktorá sa následne prenáša aj na dieťa a dieťa
sa s týmto postojom postupne stotožní. Ak je problém v rodičovi, je potrebné na odbornej úrovni pracovať

s rodičom a pokiaľ je to možné, vynechať dieťa a zbytočne ho nevystavovať sekundárnej viktimizácii.
Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.
Rodič, ktorému nie je dieťa zverené prejavil dostatok empatie k dieťaťu a nesnažil sa násilím obnoviť svoj
vzťah. Každý takýto prejav znehodnocuje osobný vzťah rodiča a dieťaťa. Maloletá je dostatočne vyspelá
na to, aby si sama vedela nastaviť kontakt so svojim otcom. Súd by mal vziať do úvahy a ponechať mal.
na jej rozhodnutie, kedy a za akých podmienok sa rozhodne stretávať s otcom. Maloletá je vo veku,

kedy bude prioritne potrebovať matku a môže sa stať, že v tomto období bude odmietať otca, čo je
prirodzené pre vek dospievania u dievčaťa. Práve v tomto období je zo strany otca potrebné prejaviť
dostatok empatie k vlastnej dcére a „počkať“ si na obdobie po puberte. Otec má tak čas pripraviť sa na
úplne iný kontakt s dcérou a buď tento kontakt kvalitatívne povýši alebo ho degraduje vynucovaním si ho.

14. Uznesením č.k. 19Em/2/2019-294 súd v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
nariadil rodičom mal., aby sa podrobili psychologickému poradenstvu a psychoterapii v TENENET,
o.z., so sídlom vykonávania v Trnave, a to v rozsahu jedenkrát do týždňa počas šiestich mesiacov
od právoplatnosti uznesenia, t.j. od 09.02.2021 do 10.08.2021. Zo záverečnej správy TENENET, o.z.
zo dňa 09.08.2021 ohľadne realizácie výchovného opatrenia vyplýva nasledovné. Psychoterapia a

psychologické poradenstvo bolo súdom nariadené obom rodičom v súvislosti so súdnym konaním
ohľadom styku oprávneného s maloletou, ktorá je v starostlivosti matky, pričom oprávnený nie je s
priebehom stretnutí s dcérou spokojný. Taktiež z predošlej spolupráce je zrejmá výrazne konfliktná
komunikácia rodičov a vzájomné negatívne emócie. Preto sa rozhodli spoluprácu oddeliť a dať obom
klientom možnosť riešiť vlastné vnútorné nastavenia, či procesy súvisiace s prebiehajúcim konfliktom. S

oprávneným boli realizované stretnutia individuálne s H.. Y. a s povinnou s Mgr. L.. V priebehu procesu
však smerovanie museli prehodnotiť, najmä na základe veľmi slabého posunu zo strany povinnej,
čo suspektne súviselo s jej čisto externou motiváciou k terapii a nedôverou v proces. Oprávnený sa
počas individuálnych stretnutí javil motivovaný, bola u neho prítomná snaha nahliadnuť aj na svoje
pocity, či reflektovanie nutnosti zmeny vlastnej komunikácie. Na základe daného sa snažili preorientovať

na párové stretnutia, ktoré však z hľadiska časového a postojového nebolo možné realizovať raz
do týždňa, preto boli kombinované spolu s individuálnymi. Deklarovaným dôvodom bola nemožnosť
dostaviť sa z Prahy každý týždeň zo strany oprávneného a odmietnutie spoločných stretnutí formou
online zo strany povinnej. Spoločné stretnutia sa snažili zamerať najmä na tému zmiernenia konfliktnej
komunikácie medzi klientmi a taktiež na možnosti ovplyvnenia atmosféry pri stretnutiach X. s otcom.

V tejto téme povinná súhlasila so svojou neprítomnosťou na stretnutí, čo sa i pri poslednom odohralo.
Čo sa týka vzájomnej komunikácie - napriek stálym spätným väzbám zo strany poradcov i spätným
väzbám vzájomným od klientov, sa nepodarilo urobiť žiaden pokrok. V priamej komunikácii neustále
pretrváva obviňovanie, osočovanie, je prítomný výrazný sarkazmus s prenášaním zodpovednosti na
druhého. U oboch klientov pretrváva postoj očakávať reálnu zmenu u druhého, slabšia schopnosť v

prítomnosti druhého reflektovať svoje správanie a takmer nulová prítomnosť reálnej zmeny. Taktiež sa
javí prítomná neochota zmeniť postoj voči druhému, napriek výraznému vplyvu, ktorý tento postoj má na
priebeh stretnutí oprávneného s X.. K danému stavu prispieva ako osobnostná výbava oboch klientov,
tak i dlhodobé súdne spory, kde ich hlavným smerovaním bolo hľadať chyby na druhom, čo pretrváva a
čo sa nám ani v poradenstve nepodarilo ovplyvniť. Spoluprácu ukončili po uplynutí 6 mesiacov.

15.MatkasavyjadrilakzáverečnejspráveTENENET,o.z.podanímdoručenýmsúdudňa23.08.2021,že
ciele psychologického poradenstva neboli naplnené. Otec sa nemohol osobne dostavovať v týždňových
intervaloch a matke nevyhovovali dištančné stretnutia. Je pravda, že matka už nemá dôveru v proces a
inštitúcie, keďže s mal. podstúpili niekoľko nariadených terapií a opatrení, pričom všetky boli neúspešné.

Otec sa mal. opakovane vyhráža, že zariadi, aby sa dcéra tiež podrobila terapii, o ktorej má sudkyňa
už čoskoro rozhodnúť a vyvoláva tak u mal. obavy. Otec mal. svojim počínaním na stretnutiach s mal.
a aj počas poradenstva verbalizoval, že nevidí dôvod svoj postoj zmeniť a urobil už dosť, keď útokom
na matku dochádza „menej často“. Snaha vysvetliť otcovi, že prítomnosť primárnej vzťahovej osoby nastretnutiach je pre dieťa zdrojom istoty a bezpečia, viedla len k ďalším invektívam na adresu matky,
ale raz aj k ohrozujúcemu správaniu, ktoré vyľakalo nielen ju, ale očividne aj obe prítomné terapeutky.
V správe sa neodporúča pokračovanie, či jej ďalšie opakovanie. Nátlakom a núteným nariaďovaním

poradenstiev, výsluchov, terapií a iných opatrení nikdy v danom prípade nedôjde k pokroku vo vzťahu
maloletej k svojmu otcovi v pozitívnom zmysle. V období od 2-8/2021 stretnutia prebiehali v exteriéri,
a to buď išlo o prechádzku v mieste bydliska matky alebo v záhrade rodinného domu. Mal. odmieta
akékoľvek návrhy iného miesta stretnutia. Stretnutia trvajú 15-20 min. Jedno stretnutie sa uskutočnilo
na návrh matky v jej neprítomnosti. Otec verbalizoval „Ty jej nič nepovieš, bez slova odídeš a mňa nech

tam čaká.“ Mal. po 6 minútach ukončila stretnutie odchodom domov. Otec toto stretnutie vyhodnotil ako
„príjemné a srdečné“. Dcérin názor pre neho nebol podstatný. Vzhľadom na to, že boli vyčerpané všetky
dostupné prostriedky smerujúce k reparácii vzťahu maloletej k otcovi, nedošlo k pokroku a mal. naďalej
nemá záujem sa stretávať s otcom, preto ani matka mal. nemá záujem na ďalšej terapii či poradenstve.

16. Otec doručil súdu dňa 15.10.2021 svoje hodnotenie k naplneniu cieľov psychologického

poradenstva. Podľa názoru otca mal. nedošlo k zlepšeniu komunikácie rodičov, ani k dosiahnutiu
vzájomného rešpektovania. Potrebu rešpektovať pravidlá spoločnosti, zákony, rozhodnutia súdov,
usmernenia odborníkov už prezentuje iba on sám. Týmto povinná spolu s mal. zaujali voči nemu
odmietavý postoj. Namiesto toho, aby mal. pertraktovala to, že ako rodičia uzatvorili dohodu, ktorú súd
schválil, mal. ustavične pertraktuje, že sa musí s otcom stretávať, že to nariadil súd. Cieľ konzultácií k

navodeniu pokojnej komunikácie s matkou pri preberaní mal. zhodnotil ako naplnený. Podarilo sa mu
pochopiťrozsahahĺbkuvnímaniapovinnejnamentalitudcéryajprijejprítomnostinastretnutiachatakaj
výsledný dopad na dcérine odmietanie takýchto stretnutí. On pokračuje v pokojnej komunikácii, nateraz
dcérine odmietanie akceptoval, aj keď s tým nie je zmierený, keďže ako otec ju ľúbi. Cieľ konzultácií
na obnovenie prirodzeného vzťahu otca s mal. v roli rodič-dieťa zhodnotil ako nenaplnený. Prirodzený

vzťah otca s dcérou nie je možné budovať za súčasných obmedzení. Povinná nemieni rešpektovať
súdne rozhodnutie. Neustále narušuje stretnutia napríklad opakovaným vyžadovaním výsledkov PCR
testu, pritom ona sama sa žiadnym nikdy nepreukázala. Hádzala doňho hračky, ktoré dcére priniesol,
čo predstavuje devastujúci návod pre dcéru, ako ho má mal. odmietať. K stretávaniu sa vyjadril tak, že
tieto prebiehali týždenne online alebo osobne v Senci. Od konca apríla 2021 sa pracovníčky TENENET

o.z. snažili o párovú terapiu, ktorá sa kvôli obštrukciám povinnej uskutočnila až 09.06.2021 a takto
prebiehali až do konca. V podaní doručenom súdu dňa 15.11.2021 ako vyjadrenie k záverečnej správe
TENENET, o.z. doplnil, že súhlasí s tým, že povinná nebola motivovaná k terapii. Uvedené zodpovedá
jej negovaniu všetkých uložených poradenstiev, ktoré sa snažila všetkými možnými spôsobmi mariť,
neabsolvovať, prípadne skrátiť. Čo sa týka konštatovania o prenášaní zodpovednosti na druhého, tak z

jeho strany je správanie nemenné, on rešpektuje súdne rozhodnutia, a to očakáva ako výsledok v tomto
konaní aj na strane matky. Aj vďaka poradenstvu sa utvrdil v tom, že dlhotrvajúce nevyriešené súdne
spory v predmetnej veci majú neblahý dopad na psychiku mal., aj preto nepodal trestné oznámenie pre
podozrenie z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

17. Dňa 29.11.2021 súd nariadil pojednávanie vo veci výkonu rozhodnutia. Oprávnený zotrval na
návrhu. Povinná uviedla, že aj zo samotných vyjadrení oprávneného vyplýva, že stretnutia prebiehajú.
Matka otcovi nebráni stretávaniu sa s mal., mal. pripravuje, avšak nemožno od maloletej očakávať
a prikazovať jej to, aby zotrvala na stretnutí presne rozhodnutím stanovený čas. Je nepredstaviteľné
nezohľadňovať názor a vek maloletej, ktorá má právo slobodne sa rozhodnúť aký čas strávi s otcom.

Je v záujme maloletej, aby si sama určovala, kedy a na ako dlho sa stretne so svojim otcom. Pokiaľ
to otec nemieni rešpektovať, môže naďalej navštevovať mal., v zmysle rozhodnutia a tvrdo vyžadovať
výkon rozhodnutia. Docieli akurát to, že mal. bude sedieť rozhodnutím stanovený čas, avšak nemôže
očakávať, že to podnieti mal. k zmene postoja, práve naopak. Oprávnený si absolútne nepripúšťa,
že jeho správanie je neprijateľné, a to nielen voči matke mal., ale aj priamo voči mal. Poukázala na

konkrétne vyjadrenie oprávneného: „Ja prídem, ty nič nepovieš, bez slova odídeš a mňa nech tam čaká,
priviaž mi X. na reťaz, ty potrebuješ veľký bič a malý dvor... Zapnem stopky, či dokážeš vypadnúť z
tejto miestnosti... Podám ďalší návrh na zmenu stretávania a zmenu zverenia do výchovy mojej osobe,
pretože doteraz sa to tomuto skazenému systému nepodarilo... Poradenstvo neprebieha, lebo si hodila
do neho vidly... Ty nie si matka a načo sa tam pcháš...“ Ide o vyjadrenia z obdobia jún, júl 2021, teda z

obdobia konca terapie. Oprávnený namietal, že povinná uvádza veci z kontextu. Boli súčasťou stretnutí
v rámci terapie v TENENET, o.z., kde boli prítomné H.. Y. a H.. L.. Kolízny opatrovník sa vyjadril k návrhu
tak, že tento je potrebné zamietnuť v záujme maloletej. Boli už urobené všetky kroky a využité možnosti
k tomu, aby došlo k zmene postoja mal., čo sa, žiaľ, nepodarilo. Akékoľvek vynucovanie si výkonurozhodnutiabybolovtomtoštádiuužkontraproduktívne,ateda,právenaopak,viedlobyeštekväčšiemu
odcudzeniu maloletej. Komisár pre deti uviedol, že je nespochybniteľné, že mal. X. má dvoch rodičov,
ktorí majú rovnaké práva. Je nespochybniteľné a ani nie je predmetom akýchsi pochýb, že mal. otca

odmieta. Otázkou je prečo? V celom spisovom materiáli nenašiel jedinú zmienku o snahe o motiváciu zo
strany matky, ktorá je nepochybne preferenčným rodičom, a teda postoj matky je postojom dcéry. Súd, v
súčinnostisodborníkmi,využilvšetkyzákonnémožnostiktomu,abydošlokzmenepostojamatky,avšak
neúspešne. Mal. má 13 rokov a v tomto štádiu je už nepredstaviteľné uvažovať o zmene výchovného
prostredia bez toho, aby to malo negatívny dopad na maloletú. Je dôležité si uvedomiť, že nútený

výkon rozhodnutia nezlepší postoj mal. k otcovi. Je na matke, aby motivovala maloletú, a aby obaja
rodičia prevzali zodpovednosť za svoje správanie a uvedomili si, že mal. je v neustálom diskomforte
z prebiehajúcich súdnych konaní. V kontexte písomného vyjadrenia, ako aj s odkazom na vykonané
dokazovanie, navrhol nevyhovieť návrhu. Súd predbežne posúdil, že sa stotožňuje s vyjadreniami
kolízneho opatrovníka a Komisára pre deti a požiadal oprávneného k vyjadreniu. Oprávnený ponechal
rozhodnutie na úvahe súdu, či ešte existujú akékoľvek možnosti ako donútiť matku k zmene postoja.

V minulosti žiadal zmenu zverenia mal. X., avšak neúspešne. Bolo to konkrétne v roku 2014/2015.
V predmetnom období mu bolo odporučené, aby ponechal mal. v prostredí, v ktorom bola zvyknutá,
teda u matky. Prítomní zhodne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Matka v podaní
doručenom súdu dňa 08.12.2021 uvádza, že otec má nesebakritický pohľad na seba, ak označuje svoje
správanie za nemenné. Zmenu vyslovene očakáva iba u povinnej. Otec sa sám vyjadril ako dlhotrvajúce

súdne spory majú negatívny dopad na psychiku mal., ale aj napriek predbežnému posúdeniu súdom,
trvá na návrhu a „zatiaľ“ nepodal na povinnú trestné oznámenie.

18. Súd na danú vec aplikoval nasledovné právne normy:

Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa
tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s
maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže

oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 379 ods. 1 CMP, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a
predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky

neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí.

Podľa§3ods.1vyhláškyMSSRč.207/2016Z.z.,ktorousaustanovujúpodrobnostivýkonurozhodnutia
vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška č. 207/2016 Z. z.“), súd po podaní návrhu na nariadenie
výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376

ods.2zákona),predvydanímuzneseniaonariadenívýkonurozhodnutiazisťuje,čisapovinnýpodrobuje
rozhodnutiuačiexistujúospravedlniteľnédôvody,prektorésapovinnýnemôžepodrobovaťrozhodnutiu.

Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a

vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

19.Úlohousúduvkonaníovýkonrozhodnutiajeposúdiť,čikonanímpovinnéhorodičadošlokporušeniu
práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
súdu. Súd zisťuje, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto

styku má rodič povinný ako aj oprávnený a taktiež správanie dieťaťa. Je potrebné brať ohľad na záujmy
dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva v tejto
súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá
rovnováha (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Je potrebné
nájsť určitý a konkrétny spôsob zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme

jeho rodičov. Nie je vždy účelom konania o výkone súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí, aby
súd automaticky siahal k donucovacím prostriedkom za prípadné nedodržiavanie styku podľa súdneho
rozhodnutia. K týmto prostriedkom súd pristúpi až vtedy, ak sa skutočne povinná osoba nepodrobuje
súdnemu rozhodnutiu a neexistujú vážne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže rozhodnutiupodrobiť. Súd pritom vychádza zo skutkového stavu, rozhodujúceho v čase vydania rozhodnutia.
Nariaďovanie výkonu súdneho rozhodnutia môže totiž spôsobiť ďalšie vyostrenie právnych vzťahov
medzi účastníkmi konania. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov súd zohľadňuje najmä

správanie sa povinného pri plnení povinností (napr. či urobil všetko pre to, aby došlo k realizácii
plnenia, či je sám príčinou nesplnenia povinnosti a pod.) a správanie sa oprávneného pri realizácii práv
vyplývajúcich z rozhodnutia. Súd v odôvodnených prípadoch (vek a rozumová vyspelosť) prihliadne aj
na správanie a názor maloletého. Obvyklým dôvodom, pre ktoré dochádza k podaniu návrhu na výkon
rozhodnutia je vzájomné negatívne správanie sa rodičov, ktorí nie sú schopní prekonať nevraživosť,

ktorú prenášajú na maloleté dieťa. Účelom konania je snaha dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi
záujmami účastníkov konania a všeobecným záujmom, ktorý spočíva v dodržiavaní zásad právneho
štátu. Pri súdnom vynucovaní styku nie je možné postupovať tak, aby návrh na výkon rozhodnutia sa
stal procesným prostriedkom slúžiacim výhradne k tomu, aby za každú cenu aj proti záujmu maloletého
dieťaťa,boladosiahnutáochranaoprávnenéhozáujmujednéhozrodičovnarealizáciustykusmaloletým
(Ústavný súd ČR, sp. zn. IV. ÚS 25/2003). .... súdy totiž nie sú všemocné, najmä ak sa v záležitostiach

v oblasti rodinného života dostávajú do stretu s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť
a nehľadia pritom na záujmy vlastného dieťaťa (J. proti O. republike, č. XXXXX/XX, body 109, 115, 18.
7. 2006)“.

20. V predmetnej veci má súd za preukázané, že styk otca s maloletou sa nevykonáva v rozsahu, v

akom bol stanovený v Rozsudku, čo medzi účastníkmi ani nebolo sporné. Rovnako nebolo sporné,
že mal. opakovane vyjadrila svoj názor, že sa s otcom nechce stretávať v rozsahu, ktorý stanovuje
Rozsudok, čo vyplynulo aj zo správania mal. počas stretnutí. Predmetom dokazovania preto bolo zistiť
príčiny takéhoto odmietania otca mal., resp. absolvovať stretnutia počas stanovenej doby a aj na inom
mieste ako v bydlisku mal. Otec mal. tvrdí, že na príčine je matka mal., ktorá mal. nemotivuje, práve

naopak negatívne ju ovplyvňuje, neguje pomoc odborníkov, voči otcovi sa správa nevhodne počas
stretnutí. Matka uvedené namieta a tvrdí, že sa snaží mal. motivovať, ale ani odborníci jej neuviedli, čo
konkrétne má zmeniť a ako motivovať mal. Z dokazovania vyplynulo, že matka mal. nemá motiváciu k
psychologickému poradenstvu, ktoré bolo opakovane nariadené. Kreuje rôzne obštrukcie, nerešpektuje
žiadosti o súčinnosť zo strany odborníkov, odmietala dištančné stretnutia s otcom, stretnutia za účasti

mal. Odborníci konštatujú, že aktivita prichádzala iba z ich strany. Na stretnutiach mal. s otcom súd
nezistil takmer žiadnu snahu matky, resp. minimálnu, o zlepšenie priebehu stretnutí, snahu o pozitívne
ovplyvnenie mal. Teda matka neurobila všetko preto, aby sa mohla naplniť rodičovská dohoda. Predsa
v predmetnom čase mala matka mal. zrejme za to, že stretnutia v navrhovanej dĺžke je možné naplniť.
Teraz tvrdí, že nie je možné očakávať, že stretnutia budú trvať v dohodnutom rozsahu. Matka však

namieta, že otec vôbec nezmenil svoje správanie a naďalej je voči nej hrubý, a to aj v prítomnosti
mal. Voči mal. je naďalej direktívny. V rámci výchovných opatrení bolo konštatované, že u otca mal.
síce došlo v tomto smere k miernemu posunu, avšak iba na verbálnej úrovni. Otec mal. sa vyjadril, že
jeho postoj je nemenný, ani raz sa pred súdom nevyjadril, že uznáva svoj podiel viny na nerealizácii
Rozsudku v celom jeho rozsahu. Z vyjadrení, ktoré mal adresovať matke, aj keď ako uvádza v rámci

terapie,akoajzosprávania,naktorépoukázalasamamal.všakvyplýva,žepostojotcajenesebakritický.
Z odôvodnenia vyššie vyplýva, že súdy už v predchádzajúcich konaniach apelovali na otca, aby sa
snažil zmeniť svoje správanie. Napriek tomu naďalej prezentuje svoje negatívne emócie voči matke
mal., čo mal. vníma ako zásadné, a tak nemožno očakávať zmenu jej postoja. V správe TENENET, o.z.
ohľadnerealizáciepsychologickéhoporadenstvasauvádza,ževpriamejkomunikáciineustálepretrváva

obviňovanie, osočovanie, je prítomný výrazný sarkazmus s prenášaním zodpovednosti na druhého. U
oboch klientov pretrváva postoj očakávať reálnu zmenu u druhého, slabšia schopnosť v prítomnosti
druhého reflektovať svoje správanie a takmer nulová prítomnosť reálnej zmeny. Teda u oboch rodičov,
nielen u matky pretrváva postoj nezlučiteľný s očakávanou zmenou u mal., čo otec opakovane a
výslovne prehliada. Medzi rodičmi nebolo sporné, že mal. už dlhodobo odmieta otca, je neurotizovaná

z prebiehajúcich súdnych konaní, stratila dôveru v odborné poradenstvo, cíti sa unavená. Vyjadrila sa,
že má takto pokazené detstvo, cíti sa nevypočutá. Taktiež nebolo medzi rodičmi sporné, že nedošlo k
žiadnemu posunu v ich vzájomnej komunikácii a v zlepšení ich vzájomného vzťahu. Obaja rodičia zlyhali.
Uvedené však nemôže byť prisudzované na ujmu maloletej. Akékoľvek vynucovanie práva na styk otca
s mal. by bolo v tomto štádiu kontraproduktívne. Súd už využil všetky možnosti poskytnutia súčinnosti

rodičom v záujme zachovania vzťahu s oboma rodičmi. Na základe uvedeného súdu nezostávalo nič
iné ako zamietnuť návrh na výkon Rozsudku. Rozsudok v časti uloženého výchovného opatrenia už nie
je možné vykonať, keďže uplynul čas jeho realizácie. Styk otca s mal. prebieha, i keď nie v rozsahu
v ňom stanovenom, a to z dôvodov na strane oboch rodičov. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje svyjadrením Komisára pre deti a kolízneho opatrovníka, preto je zbytočné opakovať tieto vyjadrenia a súd
na ne odkazuje (odsek 13 a 17). Je na rodičoch, aby pochopili ako veľmi škodia mal. svojou neochotou
zlepšiť svoje vzťahy a vzájomnú komunikáciu. V tomto štádiu súd nenachádza žiaden inštitút, ktorým by

autoritatívne uložil opatrenie, ktoré by bolo spôsobilé zmeniť súčasný stav odmietania otca maloletou. S
odkazom na vyjadrenie Komisára pre deti, maloletá je vo veku, kedy bude prioritne potrebovať matku a
môže sa stať, že v tomto období bude odmietať otca, čo je prirodzené pre vek dospievania u dievčaťa.
Práve v tomto období je zo strany otca potrebné prejaviť dostatok empatie k vlastnej dcére a „počkať“ si
na obdobie po puberte. Otec má tak čas pripraviť sa na úplne iný kontakt s dcérou a buď tento kontakt

kvalitatívne povýši alebo ho degraduje vynucovaním si ho. Na základe uvedeného súd návrh na výkon
rozhodnutia zamietol.

21. Povinná dňa 10.06.2020 doručila súdu návrh na odklad výkonu Rozsudku. Keďže súd nenariadil
výkon Rozsudku a povinná teda netrvala na odklade výkonu Rozsudku, ale na zamietnutí návrhu,
ktorému návrhu súd vyhovel, súd predmetný návrh na odklad výkonu Rozsudku považuje za

bezpredmetný a o ňom osobitne nerozhodol.

22. Oprávnený dňa 03.07.2020 doručil súdu návrh na vstup prokurátora do konania. Prokurátorka
Okresnej prokuratúry Galanta sa vyjadrila k návrhu podaním doručeným dňa 07.09.2020 tak, že po
preštudovaní veci nebol vzhliadnutý dôvod na vstup prokuratúry do konania.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to
s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania,
ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Obaja, oprávnený aj povinná si uplatnili

nárok na náhradu trov konania. Súd návrh vo veci zamietol, avšak z dôvodu, že dokazovaním zistil, že
obaja rodičia nesú zodpovednosť za súčasný stav, kedy mal. odmieta otca a jej postoj zostáva dlhodobo
nemenný. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil a akékoľvek
iné rozhodnutie o náhrade trov konania by nebolo spravodlivé.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave, písomne v 4 vyhotoveniach (§ 362 CSP). Za každé spracovanie
podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh v elektronickej podobe
doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie
do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§127ods.1CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).