Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Ek/1222/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119336871
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Piačeková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119336871.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H. I., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. S. G. B.
XXXX/XX, XXX XX O., v konaní zast.: JUDr. František Pitoňák, advokát, IČO: 45 006 962 so sídlom
Štefánikovo námestie 5, 052 01 Spišská Nová Ves, proti povinnému: D. I., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. G.
B. XXXX/XX, XXX XX O., v konaní zast. Advokátska kancelária AK Hudzík & Partners s.r.o., IČO: 47
251 654, so sídlom Mnoheľova 830/50 Poprad, o vymoženie nepeňažného nároku s prísl., vykonávanej

súdnym exekútorom: JUDr. Radovan Ferenc, Exekútorský úrad Prešov, so sídlom Slovenská 13, 080
01 Prešov, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.07.2019 domáhal od povinného vymoženia
nepeňažného nároku - neodkladného opatrenia, na základe exekučných titulov - uznesenie Okresného

súduSpišskáNováVes,sp.zn.XC/X/XXXXzodňa29.01.2019právoplatnýdňa17.06.2019vykonateľný
dňom 01.02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa
30.04.2019.

2. Poverením zo dňa 13.09.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Radovan Ferenc, Exekútorský úrad Prešov, so sídlom Slovenská 13, 080 01 Prešov,

pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.

3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu
s vyjadrením oprávneného a s prílohami (upovedomenie o začatí a spôsobe vykonania exekúcie,
doručenku o prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, plnomocenstvo
právneho zástupcu povinného, výzva na vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, výzva

zo dňa 14.12.2017 adresovaná povinnému na umožnenie užívania predmetného bytu, kópia preukazu
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím oprávneného, výpis z účtu zo dňa 04.11.2019, lekárske
správy povinného, čestné prehlásenia, Uznesenie Obvodného riaditeľstva Policajného zboru Levoča
ČVS: A.-XXX/LE-E.-XXXX zo dňa 01.06.2018, ktorým bolo trestné oznámenie žalobcu na žalovaného
odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku). Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 15.11.2019 podal návrh

na zastavenie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi dňom 26.11.2019. Súd z predložených dôkazov
zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote.

4. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom návrhu uvádza, že: „vo vzťahu k úhrade trov
oprávneného, tieto boli uhradené na účet právneho zástupcu oprávneného JUDr. Františka Pitoňáka
dňa 05.11.2015, a teda v tejto časti podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku nastali

okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Dôkaz: príkaz na úhradu. Vo vzťahu k povinnosti
umožniť oprávnenému vstup a užívanie bytu Č..XX P.I. H. P. X. E.. J. J. Č.. XX Y. I. Y. T. H.. Č.. XXXXP. S.. B. XX J. O., navrhujeme zastavenie exekúcie z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu. Napriek tomu, že mám obavu o svoju telesnú a duševnú integritu,
ktoré vyplývajú z predchádzajúceho spolužitia s exmanželom, po vydaní neodkladného opatrenia som

žalobcovi nebránila vstupe do bytu, pretože tento sa nikdy nedomáhal vstupu do predmetného bytu. Bola
som prekvapená, keď mi prišlo uznesenie Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. XC/X/XXXX,
ktorým mi súd uložil povinnosť umožniť a strpieť neobmedzený vstup a užívanie bytu exmanželom, v
ktorom bývam a odovzdať mu sadu kľúčov od vchodu bytového domu a bytu. Bývalý manžel sa po
13 rokoch domáha úpravy pomerov. Mám za to, že výrok I. neodkladného opatrenia je nevykonateľný,

pretože z neho nie je zrejmé, kde a akým spôsobom mám žalobcovi odovzdať kľúče od bytového domu
a od bytu. To znamená, či kľúče mám zaslať na adresu uvedenú v neodkladnom opatrení alebo, mám
žalobcu vyzvať na prevzatie kľúčov. Teda nie je v uznesení uvedený spôsob tejto povinnosti. Navyše
som toho názoru, že tu nikdy neboli dôvody na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko zo správania
žalobcu je zrejmé, že tento návrh bol podaný nie za účelom potreby neodkladnej úpravy pomerov,
ale za účelom možnosti približovania sa k mojej osobe. Ďalej uvádzam, že od 3.6.2019 som uznaná

práceneschopnou pre psychické problémy, ktoré boli vyvolané nariadením neodkladného opatrenia,
ktoré vo mne opätovne vyvolali stres a depresívne nálady, a to z možného opätovného spolužitia v jednej
domácnosti. Ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie je podanie návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zo dňa
26.11.2019 na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi. Dôkaz: návrh na zrušenie neodkladného opatrenia,

lekárske správy, čestné prehlásenia.“ Z uvedených dôvodov povinný žiada exekúciu zastaviť v celom
rozsahu.

5. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného,
ktorý s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo

vyjadrení zo dňa 09.12.2019 uvádza, že: „je pravdou, že vo vzťahu k úhrade trov tieto boli uhradené na
účet oprávneného JUDr. Františka Pitoňáka dňa 5.11.2019, avšak tento nárok v rámci exekúcie nebol
vymáhaný. Povinná vo svojom návrhu argumentuje, že má obavu o svoju telesnú a duševnú integritu
z predchádzajúceho spolužitia, čo žiadnym spôsobom nedokumentovala. Povinná ďalej uviedla, že po
vydaní neodkladného opatrenia nebránila oprávnenému, aby sa domáhal vstupu do bytu, čo je v rozpore

s tvrdením, čo uviedla, a to, že má obavu o svoju telesnú a duševnú integritu z predchádzajúceho
spolužitia. Toto tvrdenie, ako aj to, že sa oprávnený nikdy nedomáhal vstupu do bytu, je absolútne
zavádzajúce a nepravdivé, pretože oprávnený je stále vedený ako spoluvlastník predmetného bytu a
preto má také isté práva v užívaní ako povinná, čo potvrdil nielen Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, ale
aj Krajský súd v Košiciach, pričom tie isté skutočnosti namietala povinná už v tom čase, čo oba súdy

nebralidoúvahy.Oprávnenýeštepredexekučnýmtitulomvyzvalpísomnepovinnúnaumožnenievstupu
do bytu a jeho užívania, podal aj trestné oznámenie, ktoré bolo riešené. Ak povinná tvrdí, že tu neboli
nikdy dôvody na vydanie neodkladného opatrenia, tak by predsa OS SNV nevydal neodkladné opatrenie
a Krajský súd v Košiciach by to predsa nepotvrdil. Medzi oprávneným a povinnou cestou ich právnych
zástupov už prebehli predbežné návrhy na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, preto

tvrdenie povinnej, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia nie je za účelom úpravy pomerov alebo
za účelom priblíženia sa oprávneného k povinnej je čisto iba účelový a špekulatívny. K zdravotným
problémom, ktoré uviedla povinná sa vyjadroval aj Krajský súd v Košiciach. Oprávnený sa po vydaní
neodkladného opatrenia niekoľkokrát domáhal vstupu do bytu v mesiaci júl 2019, ale nikto mu neotváral,
následne v mesiaci august, pričom raz sa stretol so susedou p. Sekelskou, ktorá bola toho svedkom. V

jednom prípade po tom, čo bol klopať na dvere svojho bytu a nikto mu neotváral ho dostihol jeho syn a
začal ho slovne napádať, aby dal pokoj jeho matke s otázkou, prečo ju vláči po súdoch, na čo oprávnený
uviedol len to, že bol slušne zaklopať a nikto mu neotváral dvere do bytu. Oprávnený je osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím, má problémy s chôdzou a už len z toho dôvodu je namieste, aby mohol bývať
vo svojom byte, pričom oprávnený má vedomosť od susedov, že v byte býva nielen syn, ktorý to potvrdil,

ale spolu aj s priateľkou bez toho, aby na to oprávnený ako spoluvlastník dal súhlas, máme za to, že
z toho dôvodu nechce povinná umožniť bývanie v predmetnom byte oprávneného. Z vyššie uvedených
dôvodov, nie je možné návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovieť a preto navrhujeme, aby súd
návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.“

6. Súdny exekútor sa vo svojom podaní, ktoré doručil súdu, bližšie nevyjadril k návrhu na zastavenie
exekúcie.7. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k

povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný

účinok, rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť

začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd
môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

14. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na
základe návrhu na zastavenie exekúcie povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene.
Návrh na zastavenie je teda procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom
je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonávania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených
v zákone.

15. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť
vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými
prostriedkami,resp.žežiadneopravnéprostriedkyužnemajúodkladnýúčinok.Materiálnaprávoplatnosť
rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne

nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný
medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú,
čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna
právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd
preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok.

Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

16. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s priloženými exekučnými titulmi a mal za
preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému na základe vykonateľného
exekučného titulu, uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. XC/X/XXXX v spojení s

rozsudkom Krajského súdu Košice pod sp. zn. XCo/XX/XXXX povinnosť umožniť a strpieť oprávnenému
neobmedzený vstup a užívanie bytu citovaného v uznesení OS SN a odovzdať jednu sadu kľúčov od
vchodu bytového domu a bytu povinnej za účelom užívania nehnuteľnosti špecifikovanej v uznesení
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XC/X/XXXX. Spôsob vykonania exekúcie musí jednoznačnevyplývať z výroku exekučného titulu, pretože ak by to tak v konkrétnom prípade nebolo, exekučný titul by
bol materiálne nevykonateľný. Z tohto dôvodu sa exekúcia ako aj celé exekučné konanie začali dôvodne.
Exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že už neskúma v exekučnom konaní správnosť vykonateľného

rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná. Skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia,
ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia. V danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady
oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako
aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

17. Exekučný súd v rámci výkonu rozhodnutia len vykonáva to, o čom už rozhodol iný súd v konaní,
v ktorom bol vydaný exekučný titul. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok a je vykonateľné, je exekučným titulom.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený
na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne
a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, keď sa v podstate domáha toho, aby exekučný súd
považoval exekučný titul iného všeobecného súdu SR za nevykonateľný, z dôvodu, že z neho nie je
zrejmé, kde a akým spôsobom má žalobcovi (oprávnenému) odovzdať kľúče od bytového domu a od
bytu, a teda, že nie je uvedený spôsob tejto povinnosti v uznesení. Je vecou súdu v základnom konaní,
vydať také rozhodnutie, aby toto bolo v praxi reálne aj vykonateľné. Spôsob akým má povinný odovzdať

kľúče od bytového domu a bytu si môže sám zvoliť, nakoľko odovzdanie kľúčov je neoddeliteľnou
súčasťou reálneho užívania bytu ako takého. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie
výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených
záujmov účastníkov exekučného konania. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí
mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda

musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady
vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva,
ale predovšetkým vynucované povinnosti (t.j. výrok vykonávaného rozhodnutia), boli vo vykonávanom
exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé,
čo má byť exekúciou vynútené. Vzhľadom na uvedené preto možno konštatovať, že v posudzovanom

prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po
materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, v akej výške a v
akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi
podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným
tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu

v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto
považoval za nepreukázaný. Súd ešte na záver uvádza, že povinný namieta úhradu trov oprávneného
a tieto boli uhradené na účet právneho zástupcu oprávneného dňa 05.11.2019, nakoľko plnenie po
začatí exekúcie totiž spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z toho dôvodu
uznesenie o čiastočnom zastavení exekúcie nevydáva (Exekučný poriadok, C.H.BECK, Komentár, 3.

vydanie) a teda nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa § 61k ods. 1 písm.
a) Exekučného poriadku.

18. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z

uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd
podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny
z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a teda exekúcia sa
má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 61l ods. 3
Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

20. Oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov konania, súd o tomto nároku
nerozhodoval a oprávnenému ani povinnému náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.