Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/110/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202050
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318202050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: T. V., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v L. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach
na ul. Bajzovej č. 2, proti žalovanému: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v O. na ul. A. U. č. 5, právne
zastúpenému JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom, so sídlom v Prešove na ul. Vajanského č. 43, o
určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo
dňa 27.06.2019, č. k. 9C/25/2018-120 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou
nehnuteľnosti zapísanej na LV. č. XX katastrálneho územia L. ako rodinný dom, súpisné číslo XX,
postavený na parcele č. XXX/X-zastavaná plocha o výmere 422 m2 a parcely č. XXX/XX-záhrada o
výmere 548 m2. Žalovanému priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný, a to preto, lebo darovaciu zmluvu,

ktorú uzatvoril žalovaný so svojou manželkou, ale aj darovaciu zmluvu, ktorú uzatvorila žalobkyňa
s manželkou žalovaného, teda so svojou dcérou, považovala za právne úkony, ktoré sú v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi žalobkyňa
odôvodnila tým, že dcéra T. L. napriek tomu, že prijala dar a sľúbila žalobkyni, že sa o ňu postará pri
akejkoľvek životnej situácii, správala sa v rozpore s tým, čo sľúbila pred uzavretím zmluvy a aby sa vyhla
vráteniu daru, previedla vlastníctvo k nehnuteľnostiam na žalovaného. V danej veci bolo preto potrebné
vyporiadať sa s otázkami, či bol preukázaný naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva a

či zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a dcérou T. L. zo dňa 23.07.2004 je právny úkon v rozpore s
dobrými mravmi.

3. Účelom podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných
sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do
úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom
vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Naliehavosť sa prejaví v

tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.

4. V judikatúre je takisto ustálené, že žalobca má vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe, ktorou sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak nie je zapísaný vkatastri nehnuteľností ako jej vlastník. Rozhodnutím súdu v konaní na základe takejto žaloby sa môže
zosúladiť faktický stav so stavom právnym. Súd je toho názoru, že žalobkyňa naliehavý právny záujem
na určenie vlastníckeho práva preukázala, pretože v katastri nehnuteľnosti je zapísaný ako vlastník

žalovaný. Jej postavenie ako domnelej vlastníčky nehnuteľnosti je týmto neisté, avšak preukázanie
naliehavého právneho záujmu nemusí znamenať aj úspech v spore.

5. Zákon umožňuje vlastníkovi rozhodnúť o svojom majetku prípadne aj formou darovania. Ide o právny
úkon v súlade so zákonom, aj keď sa takto vlastník zbavuje svojho majetku. Darovacou zmluvou darca

prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že
by mal na to právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva vzniká
súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda predmet
daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Pojmový znak darovacej zmluvy - bezplatnosť je splnený vtedy, ak
obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t. j. hodnotu
vyjadriteľnú v peniazoch. Dobrovoľnosť znamená, že sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti

mu to poskytnúť. Darovacia zmluva je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo
majetková výhoda poskytnutá obdarovanému nesie so sebou stratu majetkových pomerov darcu.

6.Podľaust.§39Občianskehozákonníkajeneplatnosťprávnehoúkonuzaloženájehonedovolenosťou,
ktorá môže spočívať buď v tom, že právny úkon je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi.

Právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi, ak nezodpovedá mravným zásadám, prípadne kultúrnym
a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú
mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé konanie. V rozpore
s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, keď odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú
povahu právnych noriem. Neplatnosťou právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi dal zákonodarca

najavo, že môže nastať situácia, keď správanie podľa práva sleduje nemravné ciele alebo má nemravné
dôsledky.

7. Darovacia zmluva medzi žalobkyňou a jej dcérou T. L. nie je právnym úkonom, ktorý by bol v rozpore
s dobrými mravmi. V spoločnosti je bežnou a akceptovateľnou skutočnosťou, že dochádza k darovaniu,

a to najmä ak zmluvné strany sú príbuznými v priamom rade, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade.
Dňa 23.07.2004 uzatvorila žalobkyňa darovaciu zmluvu, ktorou darovala nehnuteľnosti, ktorých bola
výlučnou vlastníčkou, svojej dcére do jej výlučného vlastníctva. Zároveň sa dohodli na zriadení vecného
bremenavprospechžalobkyneavprospechjejužnebohéhosynaY.spočívajúcehovprávedoživotného
bývania a užívania rodinného domu a pozemkov. Išlo bezpochyby o darovaciu zmluvu, čo jednak vyplýva

zceléhotextuzmluvy,aleajzprejavenejvôle,pretožežiadnazostránnespochybnila,abysamalojednať
o inú zmluvu. Medzi žalobkyňou a jej dcérou bola uzavretá riadna darovacia zmluva, ktorá mala všetky
potrebné náležitosti, bola platná a účinná a na jej základe príslušný orgán vykonal zápis do katastra
nehnuteľností. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnom zhrnutí uviedla, že obsah darovacích zmlúv
je v súlade so zákonom.

8. K dojednaniu zmluvných strán, v ktorom žalobkyňa vyjadrila požiadavku, aby jej dcéra zabezpečila
primerané zabezpečenie v prípade potreby, v čase choroby a v starobe, s ktorým obdarovaná
vyjadrila bezvýhradný súhlas, prvoinštančný súd dodal, že ide o zvyčajnú požiadavku rodiča k svojmu
dieťaťu. Žalobkyňa tvrdila, že darovanie podmienila aj tým, že ju obdarovaná v starobe a v chorobe

zaopatrí, avšak v dojednaní darovacej zmluvy v čl. II. predloženej notárskej zápisnice je vôľa darovať
nehnuteľnosti obdarovanej T. L. vyjadrená jasne a bez akýchkoľvek podmienok a tiež bez akejkoľvek
požiadavky na odplatu za darovanie. Z notárskej zápisnice vyplýva, že požiadavka žalobkyne je
súčasťou dojednania darovacej zmluvy v článku III., ktorý je dohodou účastníkov tohto právneho úkonu
o zriadení vecného bremena a teda táto požiadavka žalobkyne je v priamom súvise práve s dohodou

o zriadení vecného bremena, a teda okrem toho, že obdarovaná T. L. sa zaviazala strpieť doživotné
bývanie a užívanie rodinného domu žalobkyňou, tiež súhlasila s požiadavkou žalobkyne zabezpečiť jej
primerané zabezpečenie. Preto súd takúto požiadavku na zaopatrenie hodnotí oddelene od dojednaní
upravujúcich darovanie. Aj z článku IV. darovacej zmluvy vyplýva, že obdarovaná T. L. najprv dar od
svojej matky s vďakou prijala a až následne vyjadrila súhlas s podmienkou vecného bremena a nakoniec

aj s podmienkou zaopatrenia. Požiadavka zaopatrovania bola súčasťou dohody o zriadení vecného
bremena ako osobný záväzok obdarovanej voči žalobkyni.9. Žalobkyňa tiež uviedla, že obdarovaná T. L. sa svojho záväzku zaopatriť žalobkyňu chcela zbaviť,
pretože takýto záväzok sa v darovacej zmluve medzi ňou a jej manželom už nenachádzal. Tieto tvrdenia
neboli vykonaným dokazovaním preukázané. Svedok P. V. sa k okolnostiam uzatvorenia darovacej

zmluvy medzi žalobkyňou a obdarovanou T. L. vyjadroval veľmi stroho a aj to rozporuplne, keďže najprv
uviedol, že všetci traja súrodenci sa dohodli na tom, že kto doopatruje mamu, tomu ostane aj dom
v L. a následne uviedol, že tiež bola medzi súrodencami dohoda, že sestra im vyplatí po 150.000,-
korún, pretože jej bol ponechaný dom. Je teda zjavný rozpor v tom, že T. L. za nadobudnutie domu v
L. by bola zaťažená dvakrát, a to zaopatrovaním matky a aj finančným plnením v prospech ostatných

súrodencov. V tejto súvislosti sa zdôraznilo, že žalobkyňa takéto skutkové tvrdenia ohľadne dohody
o finančnom plnení v prospech ostatných súrodencov v žalobe a v zmene žaloby ani netvrdila, hoci
ako to vyplynulo z čestného vyhlásenia H. V.ovej, žalobkyňa znenie takejto dohody mala predniesť pri
nejakej príležitosti. Záväzok obdarovanej na zaopatrenie ani nemohla vniesť do darovacej zmluvy zo dňa
25.08.2008, pretože išlo o záväzok osobný, teda o záväzok len medzi obdarovanou T. L. a žalobkyňou.
Žalobkyňa túto svoju požiadavku adresovala výlučne svojej dcére T. L..

10. K tvrdeniu žalobkyne, že obdarovaná T. L. aby sa vyhla vráteniu daru, previedla vlastníctvo k
nehnuteľnostiam na žalovaného bez vedomia žalobkyne, súd uviedol, že vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, aby žalobkyňa vyzývala obdarovanú T. L. na vrátenie daru pred 25.08.2008. Práve
naopak, z rozsudku vydaného vo veci 7C175/2016 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala obdarovanú T. L. a

žalovaného na vrátenie daru výzvou zo dňa 29.07.2016. V tomto smere sa poukázalo na to, že vyhnutie
sa vrátenia daru nemôže byť dôvodom, ktorý by zakladal neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s
dobrými mravmi. V zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru,
ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Toto výlučne právo darcu nezaniká ani v prípade, ak obdarovaný s predmetom daru už nedisponuje.

Ak obdarovaný predmet daru po tom, čo sa stane jeho vlastníkom, scudzí pred doručením výzvy na
vrátenie daru, nemožno spochybňovať účinnosť tohto prevodu z hľadiska oprávnenia obdarovaného,
pretože v čase prevodu mu patrilo vlastnícke právo a tým aj právo nakladať s vecou (§123 Občianskeho
zákonníka). Obdarovaný tak z dôvodov, ktoré neodporujú zákonu, nemôže splniť svoju povinnosť fyzicky
odovzdať predmet daru darcovi a túto povinnosť nemá ani nový vlastník veci, čo však nemení na tom, že

ak boli podmienky podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka splnené, vznikla okamihom doručenia výzvy
na vrátenie daru obdarovanému povinnosť vrátiť dar. Obdarovaný získal bezplatne určitú majetkovú
hodnotu, ktorú musí vrátiť pri splnení zákonných podmienok a ak tak nemôže urobiť odovzdaním
konkrétneho predmetu daru, je povinný poskytnúť darcovi ekvivalent v podobe peňažného plnenia podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení.

11. Žalobkyňa tiež tvrdila, že správanie dcéry a žalovaného, ktoré popisovala v žalobe a v zmene žaloby
a ktoré sa malo diať tak po uzatvorení darovacej zmluvy medzi ňou a jej dcérou (zrezanie stromov,
neprijímanie pohrebných hostí, nezaujímanie sa o zdravotný stav žalobkyne, zbúranie kachľovej pece)
a tiež tak aj po uzatvorení zmluvy medzi jej dcérou a žalovaným (vyvíjanie psychického nátlaku,

vulgárne nadávanie, regulovanie teploty v miestnostiach, obmedzovanie v pohybe, zakazovanie styku
s vnúčatami), je takým správaním, ktoré pre jeho značnú intenzitu a sústavnosť možno kvalifikovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov a teda je potreba napraviť narušené občiansko-právne vzťahy.
V tomto smere sa poukázalo na čl. 5 Princípov Európskeho zmluvného práva, podľa ktorých sa do
výkladu obsahu zmluvy berie v úvahu aj správanie strán po uzavretí zmluvy, dobrá viera a poctivosť.

Súd sa s použitím Princípov Európskeho zmluvného práva, tak ako to navrhovala žalobkyňa, absolútne
nestotožnil. V tomto smere sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý poukazoval na znenie čl. 1
týchto Princípov, ktorý upravuje pôsobnosť, pričom z poznámok k tomuto článku vyplýva, že princípy
nemajú silu národného, nadnárodného alebo medzinárodného práva a tieto sa aplikujú len vtedy, ak sa
strany dohodli na ich začlenení. V ostatných prípadoch sa môžu, teda nemusia použiť, pričom v takých

prípadoch sa predpokladá existencia cudzieho medzinárodného prvku v zmluvnom vzťahu (napríklad
uzavretie zmluvy v cudzine, uzatvorenie zmluvy s cudzincom a s tým súvisiaca voľba právomoci, voľba
rozhodného práva). V danom prípade použitie Princípov Európskeho zmluvného práva v darovacej
zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou a T. L. nebolo dojednané, zmluva nebola uzatvorená v cudzine,
predmet daru nebol v cudzine a ani účastníci tejto darovacej zmluvy nemali inú štátnu príslušnosť a ani

obvyklý pobyt v cudzine. Na tieto Princípy Európskeho zmluvného práva preto súd prihliadať nemohol.

12. Teória občianskeho práva, ale aj súdna prax je toho názoru, že platnosť či neplatnosť právneho
úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.Teda súd musí vychádzať z okolností, ktoré tu boli dané v čase, kedy bol právny úkon urobený, pretože
sa vychádza z princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Právny úkon, ktorý nebol v rozpore s
dobrými mravmi, keď k nemu došlo, nemôže sa po zmene pomerov stať neplatným. Súd v tomto smere

poukázal aj na názory vyjadrené Krajským súdom v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 11Co/170/2017 zo dňa
17.10.2017, s ktorým sa súd v tejto veci stotožňuje a z ktorého vyplýva, že pokiaľ aj nastali skutočnosti
po uzatvorení zmluvy, tieto nemôžu mať na platnosť právneho úkonu akýkoľvek vplyv, nakoľko nemôžu
spravodlivo požadovať, aby sa subjekty právneho úkonu po jeho vzniku do budúcnosti zdržali konania,
resp. nesprávali sa spôsobom, ktorý by mohol spätne navodiť dojem absolútnej neplatnosti právneho

úkonu. Ak žalobkyňa je toho názoru, že sa jej dcéra voči nej správala, resp. správa takým spôsobom,
ktorý považuje za hrubo porušujúci dobré mravy, žalobkyňa sa mohla a môže domáhať vrátenia daru
v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje na čas po uzatvorení darovacej zmluvy
akúsi sankciu pre obdarovaného, ktorý sa oproti všeobecnému očakávaniu opodstatnenému tým, že
získal od darcu majetkovú hodnotu bezplatne, nespráva sa k nemu alebo k členom jeho rodiny v súlade
so zásadami slušnosti a poctivosti, pričom jeho závadné správanie z hľadiska svojho rozsahu a intenzity

hrubo porušuje dobré mravy.

13. Po vykonanom dokazovaní sa dospelo k záveru, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno
a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobkyňou a dcérou T. L. zo dňa 23.07.2004 pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust.

§ 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že súd ako prejudiciálnu otázku vyriešil, že darovacia
zmluva medzi žalobkyňou a dcérou T. L. zo dňa 23.07.2004 nie je absolútne neplatná, je nadbytočné
riešiť neplatnosť darovacej zmluvy uzatvorenej medzi obdarovanou T. L. a žalovaným dňa 25.08.2008,
keďže týmto by sa vlastnícke právo žalobkyne obnoviť nemohlo. Aj z tohto dôvodu sa nejaví nevyhnutné
vyhodnocovať tvrdenia žalobkyne ohľadne správania sa žalovaného voči nej a zaoberať sa tak aj

výpoveďou svedka, ktorý sa vyjadroval k správaniu a osobe žalovaného voči jeho matke, keďže ani tieto
skutočnosti nemôžu zvrátiť úvahu súdu, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a T. L. zo
dňa 23.07.2004 nie je v rozpore s dobrými mravmi.

14. Vzhľadom na uvedené bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

15. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

16. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zmeniť tak, aby jej žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedla, že súd nesprávne

posúdil otázku súladu právneho úkonu s dobrými mravmi, resp. otázku či právny úkon darovacia zmluva
odporuje dobrým mravom. Z obsahu darovacej zmluvy z 25.08.2008 vyplýva, že obsahuje podstatné
náležitosti zmluvy, úkon je urobený v predpísanej forme, darca T. L. ako prevodca bola oprávnená s
predmetomzmluvynakladať,prejavyvôlesúdostatočneurčitéazrozumiteľnéazmluvnávoľnosťaprávo
nakladať s nehnuteľnosťou obmedzené neboli. Pri posudzovaní týchto náležitostí právneho úkonu súd

prvej inštancie dospel k záveru, že je treba uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu
a nie naopak. V priebehu súdneho sporu žalobkyňa netvrdila, že predmet darovacej zmluvy je neurčitý
alebo, že podľa obsahu ide o iný právny úkon. Aj právny úkon, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť v
rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemajú povahu právnych noriem. V tomto rozmere došlo k nesprávnej
interpretácii ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

17. Za dobré mravy, ktoré poriadok Slovenskej republiky nedefinuje, je pritom možné považovať súhrn
spoločenských, kultúrnych a právnych noriem, ktoré boli v historickom vývoji osvedčené určitou dávkou
nemennosti, vystihujú podstatné historické tendencie, ktoré rešpektuje rozhodujúca časť spoločnosti
a majú povahu noriem základných. Sú to teda určité základné všeobecne uznávané v spoločnosti

panujúce morálne zásady ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Rozpor právneho úkonu s dobrými
mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ako to nesprávne posudzoval súd prvej inštancie, ale tiež z
celkového charakteru dojednania v zmysle zhrňujúceho zohľadnenia obsahu pohnútky a účelu, pričom
sú dôležité okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi
možno považovať za určitý posledný filter takých právnych úkonov, ktoré neodporujú síce žiadnemu

výslovnému zákonnému zákazu, avšak napriek tomu celkový obsah a okolnosti, za ktorých boli urobené,
uráža základnú elementárnu ľudskú slušnosť a ľudské cítenie. V písomnom stanovisku citovala Princípy
Európskeho zmluvného práva, podľa ktorých sa do obsahu uzatvorenej zmluvy berie v úvahu dobrá
viera, poctivosť, správanie strán po uzavretí zmluvy. V európskom zmluvnom práve patrí PrincípomEurópskeho zmluvného práva kľúčové miesto, ich štúdium a hodnotenie má nepochybný význam a
prínos tak pre právnu teóriu ako pre právnu prax. Mnohé z týchto princípov nachádzajú miesto v
národných legislatívnych projektoch orientovaných na reformu zmluvného práva. Je pravda, že cieľom

Princípov Európskeho zmluvného práva nebolo vytvoriť iba akúsi modelovú úpravu zmluvného práva
slúžiacu ako vzor národným legislatívam, ale ich praktické využitie smeruje aj k aplikácii jednotlivých
pravidiel na konkrétne zmluvné vzťahy. Najvyší súd Slovenskej republiky vo veci 5Cdo64/2012 medzi
dobré mravy ako všeobecne uznávané spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku
zaradil aj poctivosť a nezneužívanie výkonu práva. Či obsah právneho úkonu zodpovedal v čase

jeho uzatvorenia dobrým mravom, možno zistiť z neskoršieho správania zmluvných strán, a preto ak
žalobkyňa opisovala správanie žalovaného po uzatvorení darovacej zmluvy, mal súd prvej inštancie tieto
skutočnosti vziať do úvahy a posúdiť tak, čo bolo účelom, motívom, pohnútkou oboch zmluvných strán
uzatvárania darovacej zmluvy zo dňa 25.08.2008 pri dodržaní obsahu zmluvy.

18. Žalobkyňa v žalobe i v priebehu súdneho sporu tvrdila, že pred uzatvorením darovacej zmluvy

jednala s dcérou T. L. o tom, že sa o ňu v chorobe a v starobe postará, že budú spolu bývať a len
v takom prípade bude ochotná darovať nehnuteľnosti dcére. Tento právny úkon darovania podmienila
zabezpečením svojej osoby dcérou na starobu a chorobu. Toto dojednanie pred darovacou zmluvou
našlo svoj obraz v samotnej darovacej zmluve uzatvorenej dňa 23.07.2004, kedy doslova v darovacej
zmluve dala požiadavku primeraného zaopatrenia v prípade potreby, v čase choroby a v starobe. Tento

záväzok dcéra prijala, čo je z hľadiska posúdenia obsahu darovacej zmluvy právne významné.

19. Dcéra žalobkyne T. L. pripustila v písomnom vyjadrení i v konaní vedenom na Okresnom súde
Humenné pod sp. zn. 21C18/2011, že po smrti jej brata Y., čo sa stalo v roku 2007, ju žalobkyňa
obviňovala, že zavinila smrť brata, že jej nadávala a preto darovala nehnuteľnosti svojmu manželovi.

Žalobkyňa tvrdí opak a svedeckou výpoveďou syna P.a V.a preukazuje, že hneď po uzatvorení darovacej
zmluvy z roku 2004 sa dcéra žalobkyne a žalovaný začali k žalobkyni nevhodne správať. Aj H. V.ová,
nevesta žalobkyne, v čestnom prehlásení z XX.XX.XXXX uviedla, že bola šokovaná správaním sa
žalovaného. Tieto vyjadrenia považuje za vierohodné, korešpondujú s tvrdeniami žalobkyne v žalobe,
pričom ide o príbuzných, ktorí sami uviedli, že sa o celej situácii rozprávali a preberali ju. Dcéra T.

L. nekonala poctivo a čestne, nakoľko nebolo jej úmyslom zabezpečiť žalobkyni v starobe a chorobe
zaopatrenie. Preto obsah darovacej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi a táto zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom (§39 Občianskeho zákonníka).

20. K uzatvoreniu darovacej zmluvy dňa 25.08.2008 medzi dcérou žalobkyne a žalovaným došlo v čase,

keď medzi žalobkyňou a dcérou T. L. vyvrcholili hádky a žalobkyni už bolo jasné, že sa dcéra o ňu v
chorobe a v starobe starať nebude. Darovacia zmluva zo dňa 25.08.2008 bola účelová a uzatváraná
s cieľom, aby sa dcéra T. L. jednak vyhla vráteniu daru a jednak aj plneniu záväzku zaopatrenia voči
žalobkyni. Ak by T. L. darovaciu zmluvu so žalovaným neuzavrela, vplyvom jej hrubého správania k
žalobkyni závažným spôsobom porušujúcim dobré mravy, žalobkyňa by žiadala od dcéry vrátenie daru.

V čase darovania nehnuteľnosti žalovanému, žalovaný vnímal celú situáciu, a teda vedel, že darovaním
sa dcéra vyhne vráteniu daru i záväzku zaopatriť žalobkyňu v starobe a v chorobe, pretože, ak by tento
záväzok nesplnila, bol by to dôvod na vrátenie daru.

21. Zásadám slušnosti, poctivosti, tolerancie, vzájomnej úcty a dôvery odporuje, aby žalobkyňa ako

pôvodná vlastníčka nehnuteľností, ktoré spoločne s manželom nadobudla poctivou prácou počas
života, sa ocitla bez majetku, finančných prostriedkov a bez pomoci v starobe a chorobe od rodinného
príslušníka, ktorému za účelom opatery darovala celý svoj majetok. Inak povedané dobrým mravom
odporuje, aby sa vlastníkom majetku stala osoba proti jej vôli, ktorá má nepriateľský vzťah ku nej a
ktorá ju ponižuje, spôsobuje bolesť a nemieni jej vôbec pomôcť. Voči dcére konala poctivo a s dôverou

očakávala, že i ona bude voči žalobkyni konať rovnako poctivo. Jej konanie i konanie žalovaného je
nepoctivé, neférové, a teda odporujúce dobrým mravom. V dôsledku hrubého a neslušného správania
k žalobkyni nielen zo strany dcéry, ale aj zo strany žalovaného, sa žalobkyni zhoršil zdravotný stav, čo
preukazovala zdravotnými potvrdeniami založenými do súdneho spisu.

22. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobkyne nie je opodstatnené.23. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

24. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na ust. § 39
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

25. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný považuje i právny úkon priečiaci sa dobrým mravom.
Ide o neplatnosť absolútnu, ktorá nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.
Platnosť či neplatnosť správneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v
okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. V prípade nedovolenosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými
mravmi táto nedovolenosť musí existovať v čase vzniku právneho úkonu, teda v prejednávanej veci v

čase uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 23.07.2004 medzi žalobkyňou a jej dcérou T. L.. V konaní
pritom nebolo ničím právne významným preukázané, aby dôvod neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa
23.07.2004, spočívajúci v nedovolenosti tohto právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, bol daný
v momente uzatvorenia darovacej zmluvy.

26. Žalobkyňa v podanej žalobe za prvý konflikt medzi ňou a žalovaným označila zrezanie troch stromov,
ku ktorému došlo v roku 2005 po nasťahovaní sa žalovaného a dcéry žalobkyne T. L. do rodinného
domu. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že išlo iba o konflikt medzi žalobkyňou a žalovaným a nie aj jej
dcérou T. L.. K ďalším konfliktom, ktorých sa zúčastnila i dcéra žalobkyne, došlo po smrti syna žalobkyne
Y., zomrelého dňa 14.09.2007. K výraznému zhoršeniu vzťahov medzi žalobkyňou, žalovaným a T. L.

tak došlo až po uplynutí troch rokov od uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 23.07.2004.

27. Nevhodné správanie sa dcéry žalobkyne po darovaní nehnuteľnosti nie je možné považovať za
dôvod umožňujúci domáhať sa určenia vlastníckeho práva k darovaným nehnuteľnostiam z dôvodu
neplatnosti darovacej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), a to

preto, lebo takéto konanie mohlo byť postihnuté iba sankciou vyplývajúcou z ust. § 630 Občianskeho
zákonníka. Uvedené ustanovenie umožňuje darcovi domáhať sa vrátenia na daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Dobrými mravmi
treba rozumieť pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej
sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Účelom ust.

§ 630 Občianskeho zákonníka je umožniť vyvodenie zodpovednosti za porušenie morálnych pravidiel
správania ako súhrnu určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti všeobecne uznávaných.
Vrátenie daru v zmysle tohto ustanovenia, pri splnení podmienok v ňom uvedených, je v podstate
sankciou obdarovaného za jeho správanie sa voči darcovi spôsobom hrubo porušujúcim tieto morálne
pravidlá.

28. Možnosť žalobkyne domáhať sa vrátenia daru zostala zachovaná i po tom, čo jej dcéra T. L. zmluvou
zo dňa 25.08.2008 darovala nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto sporu žalovanému. Žalobkyňa túto
možnosť využila v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C18/2011. V dôsledku
späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 29.03.2011 č. k.

21C18/2011-73 konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2011.

29. Čo sa týka spôsobu vrátenia daru tento je potrebné pri nedostatku výslovnej zákonnej úpravy
posudzovať analogicky podľa ustanovení upravujúcich vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 458
Občianskeho zákonníka). Obdarovaný je povinný vydať vec darcovi a v prípade, keď vec nemá,

napríkladpreto,leboužneexistujealebojupreviedolnainúosobu,jepovinnýposkytnúťdarcovipeňažnú
náhradu.

30. Pokiaľ ide o záväzok prevzatý dcérou žalobkyne zabezpečiť žalobkyni primerané zaopatrenie v
prípade potreby, v čase choroby a v starobe, tento záväzok ju neobmedzoval v realizácii vlastníckych

práv nadobudnutých darovacou zmluvou zo dňa 23.07.2004 vyplývajúcich z ust. § 123 Občianskeho
zákonníka. V súlade s týmto ustanovením vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Darovaním sporných
nehnuteľností žalovanému zmluvou zo dňa 25.08.2008 dcéra žalobkyne len využila svoje oprávnenies nehnuteľnosťami, vlastníckym právom jej patriacimi, nakladať. Využitie tohto oprávnenia nemožno
považovať za konanie odporujúce dobrým mravom.

31.Čosatýkadarovacejzmluvyzodňa25.08.2008,tútovpozíciidarcuuzatváraladcéražalobkyneT.L..
Preto len T. L. bola oprávnená domáhať sa vrátenia daru od žalovaného, čo aj urobila v konaní vedenom
na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 7C175/2016. V tomto konaní dcéra žalobkyne úspešná nebola
a jej žaloba o vrátenie daru bola právoplatne zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa
26.03.2018 č. k. 7C/175/2016-161.

32. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobkyne, podľa ktorého požiadavka primeraného
zaopatrenia bola obsiahnutá v darovacej zmluve. Táto požiadavka je obsiahnutá v inom právnom
úkone, a to v dohode o zriadení vecného bremena. Notárska zápisnica spísaná dňa 23.07.2004 totiž
neobsahovala len darovaciu zmluvu, ale aj dohodu o zriadení vecného bremena, čo priamo vyplýva z
článku III. notárskej zápisnice.

33. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1

CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).