Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 15, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220201722
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6220201722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
Ing. S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo T. X., D. č. XX, proti žalovanej J. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom vo T. X., M. R. T. č. 5, zastúpenej H.. Zuzanou Šimovou, PhD., LL.M., advokátkou so sídlom
v Lučenci, M. Rázusa č. 32, o zaplatenie 8.298,- € z titulu náhrady škody, o zaplatenie 20.300,- € z
titulu nemajetkovej ujmy a o iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.
11C/33/2020-134 zo dňa 15.06.2021, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovanej.

Návrh žalobcu na spojenie vecí z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 8.298,- € z titulu
náhrady škody zastavil (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok)
a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním a právneho posúdenia veci, podľa ktorého predmetom konania v prejednávanom spore

bol nárok na zaplatenie náhrady škody, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a uloženie povinnosti
žalovanej zdržať sa zásahov a psychických atakov; súd prvej inštancie dospel k názoru, že prejednaniu
žaloby v časti o zaplatenie sumy 8.298,- € z titulu náhrady škody bráni neodstrániteľná prekážka
skôr začatého konania (litispendencia) podľa § 159 C.s.p., pretože žalobca totožný nárok na základe
totožných skutkových tvrdení uplatnil aj v konaní vedenom pod sp. zn. 3Pc/15/2016 o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného, ktoré začalo skôr ako konanie v prejednávanom
spore, preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil; súd prvej inštancie ďalej dospel k

záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať splnenie podmienok na vznik zodpovednosti žalovanej za
tvrdenú nemajetkovú ujmu spôsobenú tvrdeným zásahom do osobnosti žalobcu, pretože z dokazovania
nevyplynul záver o vedomosti žalovanej o takých zdravotných prekážkach, ktoré by bránili donoseniu
dieťaťa, tiež neboli preukázané ani tvrdenia žalobcu o psychických útokoch žalovanej na jeho osobu;súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že „na základe uvedeného je možné konštatovať, že žalobca
nepreukázal žiadny zo zákonných predpokladov vzniku nároku na peňažnú satisfakciu nemajetkovej
ujmy (neoprávnenosť zásahu do práva ochranu osobnosti, nemajetkovú ujmu na osobnosti a príčinnú

súvislosť), čím žalobe nebolo možné vyhovieť, preto súd žalobu v uvedenej časti zamietol“; vo vzťahu
k vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku súd prvej inštancie uviedol, že „žalovaná sa voči
žalobnémunárokunazaplatenienemajetkovejujmyvsume20.300,-€(bod1/žaloby)bránilavznesenou
námietkou premlčania; právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa podľa ustanovenia § 101
Občianskeho zákonníka premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz; pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby bol rozhodujúci moment,
kedy došlo k neoprávnenému zásahu, ktorý bol objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť osobnostné
práva žalobcu a viedol k nemajetkovej ujme; premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni,
kedy došlo k neoprávnenému zásahu (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 265/2009, sp.
zn. 2Cdo/194/2011); podľa tvrdení žalobcu k neoprávneným zásahom malo dochádzať pred uzavretím
a počas trvania manželstva, t.j. dávno pred podaním predmetnej žaloby na súd; súd mal obsahom

žaloby a písomných podaní žalobcu preukázané, že žalobca v čase pred rozvodom manželstva (pred
01.03.2016) mal vedomosť o skutočnostiach, že došlo k ním uvádzaným neoprávneným zásahom
do jeho práv (viď č.l. 40 spisu) tým, že žalovaná mu mala zatajiť skutočnosť o svojom zdravotnom
stave, rovnako tým, že ho psychicky atakovala preto v roku 2016 bol nútený navštíviť psychologičku;
z uvedeného vyplýva záver, že nárok žalobcu (ak by vznikol) by bol premlčaný v trojročnej všeobecnej

premlčacej dobe, ktorá uplynula už 03/2019, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 13.10.2020;
vzhľadom na opodstatnenú námietku premlčania by žalobe žalobcu na kompenzáciu nemajetkovej
ujmy rovnako nebolo možné vyhovieť“; súd prvej inštancie za nedôvodný považoval aj uplatnený nárok
na upustenie od neoprávnených zásahov do osobnosti žalobcu; nakoniec súd prvej inštancie uviedol,
že „nevyhovel návrhom na dokazovanie zabezpečením zdravotnej dokumentácie žalovanej, výsluchmi

rodičov žalovanej, znaleckým dokazovaním zdravotného stavu žalovanej a návrhom na psychologické
a psychiatrické vyšetrenie žalovanej, pretože uvedené považoval za neopodstatnené vzhľadom na
účelnosť a hospodárnosť súdneho konania; listinné dôkazy pripojené k žalobe vytvárajú primeraný a
dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu k tomu, aby spoľahlivo mohol zistiť skutkový a právny stav
predmetnej veci“; na základe uvedeného súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti zamietol.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 11, § 13 ods. 1 a 2, § 101 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 159 C.s.p.; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnej
žalovanej priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie zo dňa 11.07.2021 (č.l. 146-150
spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; vyjadrili názor, že súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm.
e/ C.s.p.) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); v podanom odvolaní podrobne argumentoval, že „súd
prvej inštancie vychádzal z chaotického, nelogického, nepravdivého, neobjektívneho a zavádzajúceho
jediného dôkazu, nálezu zo dňa 14.01.2020, v ktorom samotný záver tohto dôkazu odporuje objektivite

ako aj logike (ak svedok nevidel zdravotnú dokumentáciu žalovanej, tak nemôže predsa v náleze tvrdiť,
že zo zdravotnej dokumentácie nezistil nič závažné); na samotnom súdnom pojednávaní 3Pc/15/2016
predvolaný svedok MUDr. U. bol usvedčený a aj sa priznal (viď. zvukový záznam), že J. R. chodila
k nemu do ambulancie na odborné gynekologické vyšetrenie bez zdravotnej dokumentácie, čím na
tomto súdnom konaní ako svedok dokázateľne krivo svedčil; tak potom vo svojom náleze ako mohol

tvrdiť, že zo zdravotnej dokumentácie nenasvedčovalo nič, keď zdravotnú dokumentáciu J. R. ani
nevidel“; žalobca preto trval na svojom návrhu na doplnenie dokazovania vyžiadaním kompletnej
zdravotnej dokumentácie žalovanej; ďalej argumentoval, že „J.. U. potvrdil, že (žalovaná) netrpela a
netrpí ochorením, ktoré by jej bránilo donosiť plod; rovnako vyšetrenia, ktoré podstúpila nepreukázali jej
nemožnosť otehotnieť, resp. donosiť dieťa; je to evidentné a dokázateľné zavádzanie, veď práveže na

základe toho, že žalovaná nemohla otehotnieť podstúpila najprv sono vyšetrenie u J.. U., ktorý potvrdil,
že dôvodom nemožnosti otehotnenia sú zrasty vajcovodov a z tohto dôvodu nedostane sa vajíčko
do maternice J. R.; na základe zistenia tejto skutočnosti J.. U. navrhol operáciu, odstránenie zrastov
vajcovodov; lenže pri operácií bolo zistené, že žalovaná nemá len zrasty, ktoré z nej odstránili, čo boldôvod nemožnosti ju otehotnieť, ale v maternici má aj cysty a myómy, ktoré v prípade otehotnenia, či
už spontánne alebo umelým oplodnením by udusili, zabili počatý plod, ktoré podľa nálezu takisto zo
žalovanej boli odstránené; tieto skutočnosti J. R. pred svojím manželom zámerne a vedome, cielene

zatajila a tvrdila, že podozrenie na zrasty vajcovodov sa nepotvrdili a že bola operovaná len na slepé
črevo; J.. U., ktorý operáciu vykonal, zakázala žalovaná žalobcu poinformovať na čo všetko bola
operovaná, ktorý takisto tvrdil, že jeho podozrenie na zrasty sa nepotvrdili a že bola žalovaná operovaná
na slepé črevo; čo to je, keď nie zámerné, vedomé uvedenie žalobcu do omylu a teda jasný a cielený
podvod s úmyslom, aby žalobca naďalej bol podvádzaný a klamaný“; vo vzťahu ku skutkovým zisteniam

súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov žalobca uviedol, že „súd tvrdí, že J.. U. disponoval aktuálnou
informáciou o zdravotnom stave žalovanej a popritom v predchádzajúcej stati konštatuje, že svedok
nemal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu žalovanej, čo je v rozpore medzi skutkovým stavom a
tvrdením súdu; súd absolútne nebral do úvahy logické uvažovanie pri hodnotení dôkazov a nepovažoval
vyhovieťžalobcovinavypracovanieznaleckéhoposudkusodôvodnenímnahospodárnosťdokazovania;
tu ide o hospodárnosť žalovanej a nie na hospodárnosť a spravodlivé zabezpečenie a vyhodnotenie

dôkazov; pretože je evidentný rozpor v samotnom náleze ako aj medzi samotným svedčením, preto
som navrhol súdu vypracovať znalecké dokazovanie; znalecké dokazovanie by zabezpečil, ale žiadny
znalec bez
úplnej zdravotnej dokumentácie, ako aj bez operačného protokolu z roku 2001 neprijal objednávku
na vypracovanie súdnoznaleckého posudku“; vo vzťahu k premlčaniu uplatneného nároku žalobca

na viacerých miestach odvolania postupne uviedol, že „súd argumentuje tým, že už v samotnom
rozvodovomkonanísomtakéniečonaznačilaužvtedysommoholkonaťapretodobapremlčaniasaráta
od tohto termínu; nuž, vtedy som vychádzal len z informácii od známych a susedovcov, ktorí tvrdili, že oni
vedeli, že J. R. je predsa neplodná; na základe týchto informácií som podal trestné oznámenie na tunajší
OR PZ; OČTK ma vtedy odbil tým, že takéto dôkazy nie sú postačujúce; na základe dôkazu, nálezu

som žiadal obnoviť konanie a výsledok ešte stále nie je jasný; doba skutku, trestných činov tým pádom
nebola premlčaná a aj keby bola, skutky z vraždy embryí ako aj podvody sa predsa stali; premlčacia
doba je dôležitá pre vyšetrovateľa, ale nie pre sudcu, ktorý má rozhodovať o tom, či skutok sa stal alebo
nie a nie o tom, či procesná strana má byť braná k trestnoprávnej zodpovednosti; na súdnom konaní v
januári 2020 na základe dôkazu, nálezu som zistil načo všetko moja bývalá manželka bola operovaná

a presvedčil som sa, že naozaj nemohla otehotnieť a aj keby bola trebárs vložením embryí, tak cysty a
myómy by aj tak udusili, zabili počatý plod; premlčacia doba podľa môjho názoru sa má počítať od toho
dátumu, ako poškodený zistil, že žalovaná ho podviedla, oklamala a to je 01/2020; vzhľadom k tomu,
ako to tvrdí aj súd, že žalobca už v čase pred rozvodom (01.03.2016) mal vedomosť, tušenie, že zo
strany žalovanej došlo vo viacerých prípadoch neoprávneným zásahom do jeho práv a to hlavne tým,

že ho psychicky atakovala a preto bol nútený navštíviť psychológa a následne psychiatra dokazuje, že
žalobcovi zo strany žalovanej bola spôsobená taká psychická ujma a trauma, ktorá vyžaduje doživotné
liečenie“; z uvedených dôvodov žalobca zotrval na svojom návrhu na doplnenie dokazovania, ktoré v
závere odvolania podrobne špecifikoval; žalobca v podanom odvolaní výslovne neurobil žiadny návrh
na rozhodnutie odvolacieho súdu, v závere odvolania však navrhol „tento súdny spis pripojiť k súdnemu

spisu 3Pc/15/2016, ktorý je vedený na tomto súde a práveže výsledok tohto súdneho konania má
rozhodujúci vplyv na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva“.

2.2 Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 02.08.2021 (č.l. 158-159 spisu) prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne k odvolaniu žalobcu uviedla, že odvolanie považuje za zmätočné; žalobca namieta, že súd

prvej inštancie prihliadol na listinný dôkaz zo dňa 14.01.2020, ktorý považuje za „chaotický, nelogický,
nepravdivý, neobjektívny a zavádzajúci“, pričom však tento dôkaz predložil práve žalobca a chcel ním
preukázať dôvodnosť svojho nároku; za nepravdivé považovala tvrdenia žalobcu o svedkovi J.. U.,
ktorý nebol podľa nej usvedčený zo žiadneho podvodu a jeho vyjadrenia ohľadne zdravotného stavu
žalovanej neboli žiadnym spôsobom vyvrátené; pokiaľ žalobca poukazuje na súdne konanie vedené pod

sp.zn.3Pc/15/2016uviedla,žeideokonanieovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,
ktoré nijako nesúvisí s prejednávanou vecou, avšak v tomto konaní sa žalobca do masy BSM domáhal
započítania tzv. ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v spojení s umelým oplodnením žalovanej, pričom v
uvedenom konaní bolo preukázané, že žalovaná nemala počas manželstva zdravotné obmedzenie,
ktoré by jej znemožnilo donosiť ľudský plod a už vôbec nebolo preukázané, že by žalovaná mala

o takomto obmedzení vedomosť; žalobca svoje tvrdenia v prejednávanom spore žiadnym spôsobom
nepreukázal a nebolo preukázané ani jeho tvrdenie, že sa žalovaná na Y. podrobila umelému prerušeniu
tehotenstva; naopak z výpisu zo zdravotnej dokumentácie J.. F. vyplynulo, že sa žalovaná podrobila
laparoskopii a laparoktomii, ktoré lekárske zákroky mali práve dopomôcť k úspešnému otehotneniu adonoseniu ľudského plodu; z dokazovania v rámci konania sp. zn. 3Pc/15/2016 jednoznačne vyplynulo,
že lekári J.. U. a J.. F. sa zjednotili na tom, že u žalovanej bolo možné donosenie ľudského plodu a že
netrpela žiadnym ochorením, ktoré uvádza žalobca; samotný žalobca tvrdil, že aj lekár J.. X. potvrdil, že

žalovaná má v poriadku vajíčka; z uvedeného vyplýva, že žalobca nehovorí pravdu a tvrdené skutočnosti
sú len umelo vykonštruované, jeho tvrdenia nemajú žiaden relevantný základ a neexistuje žiadny dôkaz,
ktorý by čo i len čiastočne potvrdzoval tvrdenia žalobcu; súd prvej inštancie preto postupoval správne,
keď nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobcom, pretože by to bolo nehospodárne; stotožnila
sa aj s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal neoprávnený zásah do jeho právneho

postavenia a neboli naplnené ani ďalšie zákonné podmienky jej zodpovednosti zatvrdené zásahy; na
záver uviedla, že sa stotožňuje aj vyhodnotením jej námietky premlčania uplatneného nároku, pričom
nárok žalobcu bol podľa nej premlčaný už v rokoch 2005 až 2006, t.j. tri roky po umelom oplodnení;
pokiaľ žalobca tvrdil, že „premlčacia doba je dôležitá pre vyšetrovateľa, ale nie pre sudcu a má sa počítať
od dátumu, kedy ako poškodený zistil, že ho žalovaná mala klamať“ uviedla, že žalobca si účelovo
vyfabuloval jeho „skutkové poznatky“ a nikdy neosvedčil „jeho zistenia“; je zrejmé, že žalobca nemá

právne vedomie o inštitúte náhrady nemajetkovej ujmy ani o premlčaní, ktoré je pri nemajetkovej ujme
upravené tak, že premlčacia doba plynie dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo;
žalovaná preto uviedla, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, súd prvej inštancie postupoval
zákonným spôsobom a skutkovo a právne vec správne posúdil a stotožňuje sa so všetkými výrokmi
napadnutého rozsudku; na základe uvedeného navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie.

2.3 Žalobca v odvolacej replike zo dňa 11.08.2021 (č.l. 167-169 spisu) zopakoval svoju odvolaciu
argumentáciu; k vyjadrenou žalovanej uviedol, že v podanom odvolaní podrobne a jasne vysvetlil, čoho
sa domáha, a to najmä zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a zabezpečenia zdravotnej dokumentácie

žalovanej od 15 rokov a operačného protokolu z roku 2001 (odstránenie zrastov, cýst a myómov); zotrval
na svojom názore, že nález zo dňa 14.01.2020 je chaotický a jedno tvrdenie odporuje druhému, pretože
je zrejmé, aké operačné zákroky boli žalovanej vykonané; argumentoval, že ak podľa J.. U. mohla
žalovaná spontánne otehotnieť, prečo tvrdil, že podľa sonografického vyšetrenia má žalovaná zrasty
vajcovodov, vajíčko sa nedostane do maternice a preto je potrebné vykonať predmetný operačný zákrok;

ďalej okrem odstránenia zrastov vajcovodov vykonal aj odstránenie cýst a myómov z maternice; ako
teda mohol po vykonaní uvedených operačných úkonov v náleze zo dňa 14.01.2020 konštatovať, že
žalovaná mohla spontánne otehotnieť alebo umelým oplodnením, keď uvedené stanovisko je v rozpore
s vykonanými operačnými úkonmi; zdôraznil, že predmetný nález zo dňa 14.01.2020 mu spôsobil
psychický šok a traumu, pretože sa po devätnástich rokoch dozvedel na čo a z akého dôvodu bola

v roku 2001 operovaná žalovaná ako jeho manželka; J.. U. na pojednávaní v rámci konania sp. zn.
3Pc/15/2016 dosvedčil, že žalovaná ho presvedčila, aby ho ako manžela neinformovali o vykonaných
skutočných úkonoch, ale aby zhodne tvrdili, že žalovaná nemala žiadne zrasty, cysty a myómy a
odstránili jej len slepé črevo, čo podľa nálezu nebola pravda, čím žalobcu zámerne, vedome a cielene
spoločne podviedli a uviedli do omylu; vyjadril názor, že žalovaná úspešne zavádza súd, keď stále

tvrdí, že počas manželstva nemala zdravotné obmedzenia, ktoré by jej znemožnili donosiť ľudský plod,
pretože nie je zrejmé, z akého dôvodu bola operovaná v roku 2001; z dokazovania podľa neho vyplynul
záver, že žalovaná ho v roku 2001 zámerne, vedome a cielene podviedla a uviedla do omylu tým,
že ho neinformovala o skutočne vykonaných operačných zákrokoch; vyjadril názor, že žalovaná už
pred uzavretím sobáša v roku 1989 vedela o tom, že nikdy nebude môcť vynosiť alebo porodiť dieťa;

žalovaná ho týmto spôsobom držala v omyle až do januára 2020, čím vykonala neoprávnený zásah do
právneho postavenia žalobcu, ktorý bol objektívne spôsobilý zasiahnuť do morálnej integrity žalobcu
a spôsobiť mu majetkovú aj nemajetkovú ujmu tak, že bol nútený navštíviť psychológa a následne
psychiatra, ktorého navštevuje dodnes a je odkázaný na doživotnú liečbu za podvody a vedomé zabitie
embryí žalovanou; pokiaľ ide o premlčanie uplatneného nároku uviedol, že na premlčanie sú tri roky od

zistenia podvodu, teda od januára 2020 a niet pochýb o tom, že žalovaná žalobcu podviedla v rozpore
s dobrými mravmi zo ziskuchtivosti; z uvedených dôvodov zotrval na svojom návrhu, aby žalovaná
predložila svoju úplnú zdravotnú dokumentáciu a operačný protokol z roku 2001 za účelom vypracovania
znaleckého posudku na vyvrátenie tvrdenia J.. U. o tom, že žalovaná mohla byť spontánne oplodnená,
pričom teraz nie už na základe klebiet, ale jedine zo zdravotnej dokumentácie bude jasné, že od

samého začiatku, t.j. od roku 1989 nemohla žalovaná otehotnieť a teda si nemohla so žalobcom založiť
rodinu; uzavrel, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom, ktorým došlo k zmareniu dokazovania, pretože
súd neumožnil žalovanú usvedčiť z podvodu a klamstva vypracovaním súdnoznaleckého posudku; na
základe uvedeného navrhol zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.2.4 Žalovaná v odvolacej duplike zo dňa 08.09.2021 (č.l. 174 spisu) prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne uviedla, že z vyjadrenia žalobcu nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, pretože žalobca

opakuje svoje tvrdenia, na ktoré nepredložil žiaden objektívny dôkaz, preto nepovažuje za potrebné sa
k týmto opakujúcim sa tvrdeniam žalobcu vyjadrovať a zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach;
navyše vyjadrila názor, že žalobca evidentne nerozumie významu a účelu asistovanej reprodukcie a
nie je znalý celej odbornej problematiky z oblasti gynekológie, napriek tomu má potrebu sa k tejto
téme vyjadrovať, hoci sa k nej vyjadrili fundovaní lekári; zo všeobecných laických poznatkov možno

konštatovať, že jednou z možných príčin nemožnosti otehotnieť sú práve vzniknuté myómy, cysty a
zrasty v maternici ženy, ktorými počas života trpí nespočetné množstvo žien; tieto zdravotné problémy
nie sú dané od narodenia, získavajú sa počas života a bežnou praxou je, že musí dôjsť najprv k
ich odstráneniu, aby existovala „šanca“ na úspešné otehotnenie a donosenie dieťaťa; žalovaná sa
takémuto zákroku podrobila, pretože mala záujem na odstránení všetkých zdravotných problémov,
ktoré by bránili jej otehotneniu; zdôraznila, že lekári z praxe J.. U. a J.. F. zhodne konštatovali, že

netrpela žiadnym vrodeným ochorením, ktoré by bránilo otehotneniu a donoseniu ľudského plodu a mala
všetky predpoklady, aby bola asistovaná reprodukcia úspešná; na záver uviedla, že žalobcov názor na
premlčanie je nesprávny a nie je podložený žiadnym zákonným ustanovením; na základe uvedeného
navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa

§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.4.1 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4.4.2 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok na
čiastočné zastavenie konania z dôvodu prekážky skôr začatého konania (litispendencia) a súčasne vo
vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu z dôvodu premlčania uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, v tomto smere (a v tomto rozsahu) si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu (o splnení podmienok na čiastočné zastavenie konania a o premlčaní
uplatneného nároku) a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len

námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).4.4.3Odvolacísúdsapopreskúmanívecistotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,ževprejednávanom
spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcu z dôvodu premlčania uplatneného
nároku; preskúmaním veci dospel aj odvolací súd k záveru, že pokiaľ žalobca v prejednávanom spore

doručil žalobu na súd dňa 20.12.2019 v spojení s jej doplnením doručeným súdu dňa 29.01.2020
(§ 156 C.s.p.) uplatnil premlčané právo (nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil žalobca proti
žalovanej najskôr v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného
pod sp. zn. 3Pc/15/2016, ktorý bol uznesením č.k. 3Pc/15/2016-925 zo dňa 26.03.2020 vylúčený
na samostatné konanie); zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že uplatnený nárok žalobcu na

náhradu nemajetkovej ujmy má svoj základ v tvrdenom zásahu do osobnosti žalobcu (ne)konaním
žalovanej, ktorá mala žalobcovi pred uzavretím manželstva zamlčať svoju neplodnosť a súčasne,
ktorá sa voči nemu dopúšťala psychického násilia, v dôsledku ktorých skutočností bol nútený dňa
20.12.2016 vyhľadať psychiatra; medzi stranami nebolo sporné, že uplatnený nárok žalobcu na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavuje majetkové právo, ktoré sa premlčuje (R 58/2014), sporná
medzi nimi v tomto smere zostala otázka uplynutia premlčacej doby do podania žaloby na súd; proti

uplatnenému nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (20.300,- €) vzniesla žalovaná
námietku premlčania, na ktorú súd prvej inštancie prihliadol a žalobu žalobcu (po čiastočnom zastavení
konania)zamietol;žalobcasozamietnutímžalobynesúhlasilavpodstatesabrániltvrdením,žekzačatiu
plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej ujmy došlo v jeho prípade až na
základe oboznámenia sa s nálezom zo dňa 14.01.2020; podľa názoru odvolacieho súdu však nemala

táto skutočnosť na plynutie premlčacej doby žiadny vplyv.

4.4.4 Vo všeobecnosti predstavuje premlčanie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého možno
súdnu vymáhateľnosť nároku odvrátiť námietkou premlčania; premlčacou dobou sa rozumie časový
úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania; premlčacia doba

je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia; dĺžku premlčacej
doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán;
premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje; uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať; ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba na uplatnenie práva a oprávnená osoba počas plynutia premlčacej doby na

príslušnom orgáne svoje právo neuplatnila, vzniká povinnej osobe právo vzniesť námietku premlčania
uplatneného nároku; dôvodné vznesenie námietky premlčania v civilnom sporovom konaní má za
následok nepriznanie nároku zo strany súdu; zo zásady hospodárnosti konania vyplýva, že v prípade
vznesenia námietky premlčania súd prednostne posudzuje jej dôvodnosť, nakoľko dôvodne vznesená
námietka premlčania uplatneného nároku vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez

potrebyvykonávaniaďalšíchdôkazov;pritomplatí,žesúdsavcivilnomsporovomkonanímôžezaoberať
vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa (existenciu uplatneného nároku); súdna prax (R 29/1983) v takomto prípade uprednostňuje
hľadisko procesnej ekonómie, preto ak súd zistí, že uplatnené právo žalobcu je premlčané a žalovaný
vzniesolnámietkupremlčania(t.j.zaniklasúdnavymáhateľnosťuplatnenéhonároku)bližšieužneskúma

existenciu subjektívneho práva žalobcu.

4.4.5 Odvolací súd neposudzoval, či žalobcovi skutočne vznikol uplatnený nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, ale zaoberal sa výlučne dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania (predmet
odvolacieho konania); pre určenie počiatku plynutia a dĺžku premlčacej doby na uplatnenie práva na

náhradunemajetkovejujmyjerozhodujúceustanovenie§101Občianskehozákonníka,vzmyslektorého
trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz; počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady nemajetkovej ujmy
je preto viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť
alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby; premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po

dni, kedy k takémuto zásahu došlo; k vzniku nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby môže
dôjsť rôznym spôsobom, a to vzhľadom na odlišnú povahu jednotlivých hodnôt osobnosti tvoriacich jej
fyzickú a morálnu jednotu; v prejednávanom spore si žalobca uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu za
poškodenie zdravia s prejavom v psychickej oblasti (duševné útrapy); nemajetková ujma je pritom čisto
subjektívnou kategóriou, ktorú (osobitne jej presný okamih vzniku) je v niektorých prípadoch možné

preukázať len so značnými ťažkosťami; pri skúmaní premlčania uplatneného nároku žalobcu bolo preto
potrebné vychádzať zo skutočnosti, že tvrdený zásah do osobnosti bol nepochybne dovŕšený vznikom
škodlivých následkov u žalobcu v podobe duševných útrap, ktoré si vyžiadali návštevu psychiatra v
decembri 2016 (zo správy o psychiatrickom vyšetrení žalobcu zo dňa 20.12.2016 pritom vyplýva, žežalobca navštívil psychiatra „pre psychické ťažkosti trvajúce už niekoľko mesiacov“, pričom dôvodom
malo byť „stroskotanie 20 ročného manželstva, bol podvedený manželkou, ktorá ho oklamala, vydala
sa za neho len kvôli majetku a peniazom, (...) naletel jej, lebo bol presvedčený, že budú mať spolu

deti, nakoniec nemohla mať deti a museli si osvojiť, nakoniec zistil, že ho len využívala, (...) po rozvode
má nesmierne požiadavky finančné, že by si musel zobrať úver, (...) je veľmi frustrovaný situáciou,
že ho obrala o všetko, cíti sa reálne ohrozený, cíti sa podvedený a zničený“); aj keď je možné,
že tieto následky nevznikli v rovnakom okamihu (túto skutočnosť odvolací súd osobitne neskúmal),
podľa uvedeného si ich žalobca bol v celom rozsahu nepochybne vedomý už v okamihu „niekoľko

mesiacov“ pred návštevou psychiatra; pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu je
nepodstatné, že následky zásahu do jeho osobnosti (podľa jeho názoru) pretrvávajú; rovnako je pre
plynutie premlčacej doby nepodstatné, že z nálezu zo dňa 14.01.2020 sa žalovaný mal dozvedieť ďalšie
skutkové okolnosti, ktoré ohľadne dôvodu, ktorý mal spôsobiť zásah do jeho osobnosti, pretože pre
začatie plynutia premlčacej doby je rozhodujúci výlučne okamih neoprávneného zásahu do osobnosti
(z hľadiska prejednávaného sporu vznik duševných útrap) a nie jeho prípadné preukázanie; súd prvej

inštancie preto dospel k správnemu záveru, že trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu
začala plynúť dávno pred podaním žaloby (pred marcom 2016); nakoľko žalobca doručil žalobu súdu
prvej inštancie až dňa 20.12.2019 uplatnil premlčané právo; námietka premlčania uplatneného práva
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vznesená žalovanou bola preto dôvodná a súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil, pokiaľ žalobu žalobcu z tohto dôvodu zamietol, pretože ak sa

dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta
Občianskeho zákonníka); podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné stanoviť presný okamih počiatku
plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej ujmy; je nepochybné, že
stanovenie presného okamihu začatia plynutia premlčacej doby by si vyžiadalo ďalšie dokazovanie;
podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania vykonávať dokazovanie,

ktorého výsledkom by mohol byť len záver, že k premlčaniu uplatneného nároku žalobcu došlo prípadne
skôr, než to konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pretože by to nemalo vplyv na
záver o premlčaní uplatneného nároku; vznesenie námietky premlčania nepovažoval odvolací súd ani
za rozporné s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože z dokazovania nevyplynulo
žiadne konanie žalovanej, ktoré by bránilo žalobcovi v uplatnení nároku pred márnym uplynutím

premlčacej doby; pokiaľ žalobca v podanom odvolaní konkrétne namietal nevykonanie navrhnutých
dôkazov (§ 387 ods. 3 C.s.p.), v dôsledku premlčania uplatneného nároku nebolo ani podľa odvolacieho
súdu s poukazom na hospodárnosť konania potrebné vykonávať navrhnuté dokazovanie za účelom
preukázania existencie tvrdeného nároku, pretože by to nemalo vplyv na záver o splnení podmienok na
zamietnutie žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy; pre úplnosť odvolací súd udáva, že v prejednávanom

spore neboli splnené podmienky na aplikáciu § 114 druhá veta Občianskeho zákonníka, pretože k vzniku
duševných útrap žalobcu, ktoré si vyžiadali návštevu psychiatra, malo dôjsť po rozvode manželstva so
žalovanou (marec 2016), preto nemožno hovoriť o plynutí premlčacej doby medzi manželmi; na základe
uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4.4.6 Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd spojil prejednávaný spor s konaním
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (3Pc/15/2016), ktorý je podľa zistenia
odvolacieho súdu na základe odvolania predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie (sp. zn.
16CoP/34/2021 a sp. zn. 16CoP/35/2021); odvolací súd tento návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol (§
166 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.), pretože neboli splnené podmienky na spojenie vecí;

obidva spory sa síce týkajú totožných strán, ale skutkovo spolu nesúvisia; vzhľadom na rozhodnutie o
podanom odvolaní v prejednávanom spore by spojenie vecí nebolo ani hospodárne.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) a súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.

1 písm. f/ C.s.p.); skutkové zistenia ako aj právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie
vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu v dôsledku premlčania uplatneného nároku sú však podľa
odvolacieho súdu správne a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa odvolacieho súdu
žalobcovi nepodarilo spochybniť (body 4.4.2 až 4.4.5 odôvodnenia); v dôsledku premlčania uplatneného
nároku nebolo ani podľa odvolacieho súdu s poukazom na hospodárnosť konania potrebné vykonávať

navrhnuté dokazovanie za účelom preukázania existencie tvrdeného nároku.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (§ 379 písm. a/
C.s.p.), ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený zavinením žalobcu na čiastočnom zastavení konania
a úspechom žalovanej v spore v prevyšujúcej časti uplatneného nároku.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaná
bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal jej odvolací súd proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia
o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do
povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016
zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov
odvolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.