Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 18, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121329304
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6121329304.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu E. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom R. XX, právne zastúpeného JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Martin,
Moyzesova 5, proti žalovanému H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, právne zastúpenému Advokátska
kanceláriaBAKOLEVRINC-advokáti,s.r.o.,sosídlomZvolen,J.Kozáčeka13,ozaplatenie19.000eurs

príslušenstvom, v štádiu o zastavení konania, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Martin č. k. 15C/52/2021-92 zo dňa 24.11.2021 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Strany n e m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 161 ods. 1, 2 v spojení s § 230 CSP konanie v súdenej
veci zastavil. Vychádzal z toho, že z predložených listinných dôkazov (taktiež aj z vyjadrení strán)
vyplýva, že v prejednávanom prípade (sp. zn. 15C/52/2021), ako aj vo veci tamojšieho súdu sp. zn.
5C/338/2021 vystupuje ako žalobca E. M. a ako žalovaný H. L., pričom v oboch veciach je rovnaký aj
právny titul žalovanej sumy - zmluva o pôžičke vo výške 175.000 eur, ktorú mali strany uzatvoriť dňa
25.10.2012. Je pritom nespornou skutočnosťou, že žaloba vo veci sp. zn. 5C/338/2015 bola právoplatne

zamietnutá v celom rozsahu preto, že žalobca nepreukázal nárok v akejkoľvek výške a súd nemal
preukázaný akýkoľvek reálny úkon zo strany žalobcu, z ktorého by vznikla pôžička.
2. Okresný súd nadväzne konštatoval, že rozsudok vo veci sp. zn. 5C/338/2015 preukazuje, že v danom
konaní súd právoplatne rozhodol o celej žalovanej sume, t.j. o sume 119.000 eur. Zvyšná suma údajnej
pôžičky - 56.000 eur - mala byť podľa tvrdenia žalobcu zaplatená ku dňu podania dotknutej žaloby
(7.8.2015) a ani podľa žaloby v aktuálne súdenej veci žalobca túto sumu od žalovaného nepožaduje.

Nakoľko rozdiel medzi údajne požičanou sumou 175.000 eur a nepožadovanou sumou 56.000 eur
predstavuje sumu 119.000 eur, čo je zároveň aj suma istiny žalovanej na základe rovnakého právneho
titulu v konaní pod sp. zn. 5C/338/2015, o ktorej bolo v danej veci právoplatne rozhodnuté, okresný
súd uzavrel, že právoplatný rozsudok vo veci sp. zn. 5C/338/2015 vytvára pre konanie pod sp. zn.
15C/52/2021 prekážku rozsúdenej veci, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania, pre ktorú musí byť
aktuálne konanie zastavené.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukazoval na to, že v konaní pod sp.
zn. 5C/338/2015 sa domáhal zaplatenia (vrátenia) pohľadávky titulom pôžičky peňazí a aktuálne sa
domáha zaplatenia rozdielu medzi žalovaným uznanou sumou poskytnutých finančných prostriedkov
a žalovaným vrátenou sumou. Je teda evidentné, že v konaní pod sp. zn. 5C/338/2015 sa domáhal

zaplatenia 119.000 eur titulom vrátenia poskytnutej pôžičky a v terajšom konaní žiada titulom žalovaným
uznaného záväzku sumu 19.000 eur.4. Odvolateľ uviedol, že ak by bol správny záver okresného súdu, potom by už súd konajúci v rámci
upomínacieho konania bol jeho návrh odmietol. Okresný súd Banská Bystrica však naopak vydal
platobný rozkaz, teda nepovažoval iné rozhodnutie (vo veci sp. zn. 5C/338/2015) za prekážku už

rozhodnutej veci.

5. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379

a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného
súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Okolnosť, že Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania v prejednávanej veci
vydal platobný rozkaz, t.j. nezistil prekážku veci rozhodnutej, nemá z hľadiska ustálenia splnenia
tejto procesnej podmienky žiadny osobitnejší význam. Predovšetkým z § 161 ods. 1 CSP vyplýva

povinnosť konajúceho súdu kedykoľvek počas konania prihliadať/skúmať, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť. Navyše, nie je ničím výnimočným, keď v priebehu konania
dospeje či už konajúci súd - oproti svojmu pôvodnému stanovisku - k odlišnému záveru ohľadom
určitej procesnej podmienky alebo, že súd vyššej inštancie vyhodnotí otázku (ne)splnenia procesných
podmienok rozdielne od súdov nižších inštancií.

8. Žaloba v súdenej veci je pomerne veľmi stručná, čo platí aj pre vymedzenie skutkového základu, od
ktoréhosauplatňovanýnároknazaplateniemáodvíjať.Jevšaknepochybné,žeurčujúcouskutočnosťou
je tvrdená zmluva o pôžičke z 25.10.2012, v zmysle ktorej mal žalobca požičať žalovanému sumu
175.000 eur. Ide o úplne prvú vetu žaloby samotnej. Zároveň žalobca výslovne a jednoznačne (siedmy

odsek aktuálnej žaloby) uvádza, že sa domáha vrátenia pôžičky v sume 19.000 eur podľa § 657 Obč.
zák.; t.j. ustanovenia, ktoré upravuje zmluvu o pôžičke.
9. Nadväzne niet najmenších pochybností, že žalobca sa domáha zaplatenia/vrátenia časti finančných
prostriedkov z pôžičky, ktorú mal žalovanému poskytnúť na základe zmluvy z 25.10.2012. Súčasne je
však zrejmé, že v konaní pod sp. zn. 5C/338/2015 bola v celom rozsahu zamietnutá žaloba o zaplatenie

sumy 119.000 eur skutkovo odvodená od identickej zmluvy o pôžičke; čo napokon potvrdzuje samotný
žalobca i v rámci odvolania podaného v súdenom prípade. Len pre úplnosť krajský súd, zhodne s
okresným súdom, dopĺňa, že suma 56.000 eur, ktorú žalobca vymedzuje ako žalovaným vrátenú časť
pôžičky, nebola predmetom konania vo veci sp. zn. 5C/338/2015 a nie je ním ani v aktuálnom konaní.

10. Krajský súd následne uzatvára, že v aktuálnom konaní nárokovaná finančná suma 19.000 eur
bola súčasťou sumy 119.000 uplatňovanej v konaní pod sp. zn. 5C/338/2015, a to na základe totožnej
zmluvy o pôžičky z 25.10.2012. To znamená, že v prejednávanom prípade je daná aj totožnosť skutku,
resp. totožnosť určujúceho skutkového vymedzenia. Keďže totožnosť strán (vrátane ich procesného
postavenia) v oboch konaniach je nepochybná, právoplatné rozhodnutie vo veci sp. zn. 5C/338/2015

predstavuje vo vzťahu k aktuálnemu konaniu (sp. zn. 15C/52/2021) prekážku veci už rozhodnutej, ktorá
je svojou povahou neodstrániteľná a preto okresný súd postupoval správne, keď konanie v súdenej veci
zastavil.

11. Pokiaľ žalobca v odvolaní čiastočne modifikuje svoje skutkové tvrdenia a hovorí o uznaní

uplatňovaného nároku (sumy 19.000 eur), ide vo svojej podstate o neprípustnú novotu v odvolacom
konaní, na ktorú nie je možné prihliadať. Žalobca ani len netvrdí, že by mala byť naplnená niektorá
zo zákonom v § 366 písm. a/ až d/ CSP predkladaných situácií, ktoré umožňujú v odvolacom konaní
uplatňovať novoty/prostriedky procesného úkonu alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Nad bezprostredný rámec odvolacieho konania krajský súd dodáva, že aj v prípade, že by bol
žalobca „dôslednejším“ vo vymedzení iného skutkového základu než zmluvy o pôžičke a pri značne
formalistickomprístupekonajúcichsúdovkuskutkovejpodstateobochžalôb,t.j.priprikročeníkvecnému
posudzovaniu tvrdeného nároku, by meritórny úspech žalobcu bol veľmi problematický, skôr (až takmer)

vylúčený. Zo širších okolností vyplývajúcich prioritne z právoplatného rozhodnutia v konaní pod sp.
zn. 5C/338/2015, ako aj z toho, že vyjadrenie v rámci úkonov policajného orgánu je len veľmi ťažko
možné posúdiť ako relevantné, resp. platné uznanie nároku, možno s pravdepodobnosťou hraničiacou
s istotou uviesť, že žalobcom aktuálne uplatňovaný nárokom by bol zamietnutý. V konečnom dôsledkutak rozhodnutie o zastavení konania predstavuje (najmä z hľadiska náhrady trov konania) pre žalobcu
priaznivejšie rozhodnutie ako prípadný (veľmi pravdepodobný) neúspech v konaní vo veci samej.

13. Žalobca síce odvolaním napadol uznesenie okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v „základnej časti“, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
podmieňuje vecnú správnosť aj súvisiaceho výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd
dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu procesného zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní
(vôbec) úspešná, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovaným žiadne trovy konania
v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní
(vôbec) úspešný, preto mu nevzniká nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy
konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli - § 251 CSP. Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe

najvyšších súdnych autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421
ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.