Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 8, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200355
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5119200355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/
XX, B., o zaplatenie 2.916,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina, č. k. 6Csp/4/2019-120 zo dňa 4. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu vo zvyšnej časti a žalovanej nárok na

náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania nepriznal. Vo veci rozhodol po tom, ako
Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 9CoCsp/52/2020-96 zo dňa 28.01.2021 rozsudok prvoinštančného
súdu 6Csp/4/2019-63 zo dňa 22.05.2020 vo výrokoch II. a III., ktorými vo zvyšnej časti žalobu zamietol
a rozhodol o trovách konania, zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že bolo
porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy dospel
k záveru, že nie je preukázaná tvrdená skutočnosť oboznámenia žalovanej s možnosťou zosplatniť
úver predložením doručenky. Žalobca nebol upozornený, že súd skutočnosť, či bola výzva žalovanej

doručená, bude preskúmavať ako spornú, na vykonanie takého dôkazu nebol upozornený, a preto
nemohol na to reagovať. Po zrušení rozhodnutia, súd prvej inštancie opätovne vec v dotknutej časti
prejednal v zmysle ust. § 52 ods. 1 OZ, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 písm. f), j),
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. a dospel k záveru, že právny úkon, ktorým žalobca
zosplatnil predmetný úver, je v dôsledku doručenky predloženej žalobcom v odvolacom konaní platným
právnym úkonom. Následne v rámci opätovného posudzovania predmetnej veci posúdil zmluvu o úvere
uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 21.11.2013 ako bezúročnú a bezpoplatkovú a to z dôvodu, že

neobsahovala obligatórne stanovené náležitosti, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a neboli v nej uvedené ani všetky predpoklady použité
na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Konštatoval, že aj keď zmluva obsahuje údaj - celková
čiastka, ktorú musí klient zaplatiť, údaje - súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s
úverom vo výške 8.872,40 eur a súčin počtu splátok s výškou anuitnej splátky vo výške 8.672,40 eur,
nie sú rovnaké. Na základe uvedeného a vzhľadom na to, že žalovaná zaplatila žalobcovi na predmetný
úver sumu 4.272,16 eur a úver bol poskytnutý vo výške 4.000,- eur, vo vyšnej časti žalobu zamietol. O

trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 v spojení s ust. § 396 ods. 3 CSP podľa celkového
výsledku sporu a s poukazom na úspech každej zo strán sporu približne v rozsahu 50 %.2. Proti tomuto rozsudku, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b), f), h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe
v celom rozsahu. Mal za to, že úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Čo sa

týka predpokladov použitých na výpočet RPMN uviedol, že v zmluve sú všetky uvedené. Poukázal
pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021, v ktorom vyslovil
názor, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v
zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje
ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN.

K údaju doby trvania zmluvy namietal, že súd nezobral do úvahy bod 1.2, v ktorom je uvedený
termín splatnosti 1. Anuitnej splátky (16.12.2013), údaj o počte anuitných splátok (120), údaj o tom, že
periodicita anuitných splátok je mesačná a tiež splatnosť úveru (15.11.2023). Kombinácia týchto údajov
je preto dostatočným určením doby trvania zmluvy. V zmluve bol celkom jednoznačne určený dátum
doby trvania zmluvy, a to 15.11.2023. Súd pri výpočte celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
opomenul pripočítať poplatok za poskytnutie úveru vo výške 200,- eur, čo však vôbec neodôvodnil, a

preto je tým rozhodnutie nepreskúmateľné.

3. Žalovaná k odvolaniu žalobcu doručila vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa v plnej miere stotožňuje s
napadnutým rozhodnutím. Čo sa týka žalobcovi priznanej sumy 1.502,96 eur, túto mu uhradila v exekúcii
dňa 16.07.2021.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu uviedol, že žalovaná neuviedla žiadne nové skutočnosti,
a preto zotrval na svojich predošlých tvrdeniach.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového

materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie v danom
prípade založil svoje rozhodnutie na konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého
žalovanej na základe úverovej zmluvy zo dňa 21.11.2013 podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy. Mal za to, že zmluva neobsahovala
zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a podľa písm. j) celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a všetky predpoklady použité na
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, z ktorého dôvodu žalobu vo zvyšnej časti zamietol, keďže
žalovaná na predmetný úver zaplatila viac, ako si požičala. Odvolací súd považoval za správny postup
súdu prvej inštancie, ktorý po tom, ako ustálil, že na daný zmluvný vzťah dopadá právna úprava zákona
o spotrebiteľských úveroch účinná ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, podrobil prieskumu aj samotnú

úverovú zmluvu, z ktorej odvodzuje žalobca svoj nárok z pohľadu, či táto spĺňa predpísané náležitosti
uvedené v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré regulujú formálnu aj obsahovú stránku zmluvy a
vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, je nedodržanie
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd prvej
inštancie ako prvý údaj, ktorý v zmluve absentoval uviedol údaj o dobe trvania zmluvy. Žalobca namietal,

že tento údaj možno vyvodiť z bodu 1.2 Základné podmienky z kombinácie iných údajov resp., že
doba trvania zmluvy je určená konkrétnym dátumom 15.11.2023. Po preskúmaní odvolacích námietok
žalobcu odvolací súd zistil, že dátum 15.11.2023, pri ktorom žalobca tvrdil, že tento označuje dobu
trvania zmluvy, sa viaže k splatnosti úveru. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy bodu 1.2 Základných
podmienok, kde splatnosť úveru je určená dňom 15.11.2023. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že doba trvania

zmluvy je upravená v Záverečných ustanoveniach v bode 5.1, podľa ktorého je zmluva uzatvorená
na dobu určitú - do splatenia všetkých záväzkov klienta voči banke vyplývajúcich z úverovej zmluvy.
Záväzok klienta z úverovej zmluvy zaniká úplným splatením všetkých pohľadávok banky voči klientovi
z úverovej zmluvy vyplývajúcich. Takto formulovaný údaj o dobe trvania zmluvy nemožno považovaťza dostačujúci pre účely zorientovania sa spotrebiteľa vo svojich záväzkoch vo vzťahu k veriteľovi
(žalobcovi). Spotrebiteľ z tak označeného údaju nemôže presne vedieť, akú dobu bude zmluvný vzťah
trvať. Tento žalobcom navodený stav, vytvára pre neho priestor, kedy by po splatení všetkých splátok

mohol nakoniec spotrebiteľovi oznámiť, že eviduje voči nemu ešte nejaké záväzky. Spotrebiteľ nemá
istotu (môže sa len domnievať) či a za akých podmienok teda zmluvný vzťah skončí, preto takto
formulovaný údaj nie je pre neho transparentný.

8. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecnej

správne, keď dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu
chýbajúceho jasného a určitého údaju o dobe trvania zmluvy v úverovej zmluve. Absencia tohto údaju
postačovala na to, aby súd prvej inštancie mohol poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a preto sa ďalšími odvolacími námietkami
žalobcu v tejto súvislosti nezaoberal.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP,
resp. ust. § 396 ods. 1 CSP a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal,
nakoľko ako úspešnej v odvolacom konaní jej vychádzajúc z obsahu spisu žiadne trovy nevznikli a
žiadne si ani neuplatnila.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).