Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9C/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202050
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318202050.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v spore žalobkyne: T. V., B.. XX.X.XXXX, X. L. XX, XXX XX S., zastúpenou:

JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice proti žalovanému: Y. L.,
B.. XX.X.XXXX, X. H.. U. X, XXX XX O. zastúpenému: JUDr. Martinom Kirňákom, advokátom, so sídlom
Vajanského 43, 080 01 Prešov o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 10,
katastrálne územie L. ako rodinný dom, súpisné číslo XX a parcela č. XXX/XX záhrada o výmere XXX
m2 z a m i e t a.

II. Súd žalovanému voči žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s
tým, že o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa X.X.XXXX bola na súd doručená žaloba, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd určil že žalobkyňa je
vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie L., obec L., okres
V. ako rodinný dom, súpisné číslo XX postavený na parcele č. W. XXX/X zastavaná plocha o výmere
XXX m2, parcela č. W. XXX/XX záhrada o výmere XXXm2 v podiele 1/1, t. j. v celosti, ktorá je vedená
na Okresnom úrade V., katastrálny odbor a tiež žiadala, aby jej súd priznal 100% náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX uzatvorila s obdarovanou, svojou dcérou T. L.
darovaciu zmluvu, ktorou previedla na ňu vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva
XX pre katastrálne územie L.. Zároveň touto darovacou zmluvou bolo zriadené v prospech žalobkyne
vecné právo a to právo doživotného bývania, pričom žalobkyňa darovanie podmienila aj tým, že v
starobe a chorobe ju obdarovaná zaopatrí. Obdarovaná dar prijala, poďakovala sa a sľúbila žalobkyni,
že sa o ňu postará pri akejkoľvek ťažkej životnej situácii. Obdarovaná sa do tohto domu nasťahovala

spolu s manželom - žalovaným v roku 2005 a žalobkyňa s nimi žila v spoločnej domácnosti, na čo
krátko potom nastali medzi žalobkyňou a žalovaným konflikty, zrezal tri stromy, čo mu žalobkyňa vytkla.
Podľa žalobkyne reakcia žalovaného bola neprimeraná, osopil sa na ňu, že to nie sú jej stromy. Keď
zomrel žalobkyni syn Y. dňa XX.X.XXXX, žalobkyňa pozvala príbuzných na pohreb, pričom žalovaný
vytkol žalobkyni dosť arogantne, že oni nie sú povinní v dome prijímať pohrebných hostí. Dcéra T. so
žalovaným nebrali na žalobkyňu ohľad a hneď po pohrebe chceli búrať kachľovú pec a robili všetko len
preto, aby žalobkyňu trápili. V októbri 2008 sa žalobkyňa mala dozvedieť, že dcéra darovacou zmluvou

zo dňa 25.8.2008 darovala nehnuteľnosti manželovi teda žalovanému, avšak v tejto darovacej zmluve
už chýbal záväzok, ktorý požadovala od dcéry a to, že v prípade potreby, v čase choroby a starobe jej
poskytne zaopatrenie. Dôvody darovania dcéra žalobkyni nepovedala a vôbec darovanie žalovanému
žalobkyni zamlčala. Žalobkyňa sa o tom dozvedela len náhodou a vzhľadom na to, že darovacia zmluvaz 25.8.2008 už neobsahovala záväzok žalovaného, že žalobkyni poskytne doživotné bývanie a postará
sa o ňu v starobe i chorobe, pochopila že sa jedná o arogantné správanie dcéry a že sa chcela záväzku
zaopatriť žalobkyňu zbaviť. Žalobkyňa už dcére naznačovala, že ak jej dar nevráti, pre jej správanie v

rozpore s dobrými mravmi sa obráti žalobkyňa na súd a to boli dôvody, pre ktoré podľa názoru žalobkyne
darovala nehnuteľnosti žalovanému.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný vyvíjal voči žalobkyni psychický nátlak, v deň sviatku všetkých
svätých v roku XXXX žalovaný vykrikoval žalobkyni, že jemu je jedno, čo bude so žalobkyňou a že keď

predá dom, môže ísť do kravína. Tiež jej žalovaný zakázal. ako aj jej dcéra stretávať sa s vnúčatami.
Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že žalovaný s manželkou stupňovali na ňu nátlak a v miestnostiach,
ktoré obývala, regulovali teplotu do 18 stupňov Celzia, pričom miestnosti, ktoré obývali oni, boli vyššej
teploty. Miestnosti vykurovali troma ohrievačmi aj kozubom. Taktiež mali žalobkyňu obmedzovať v
pohybe v rodinnom dome, pričom všetky výdavky spojené s vykurovaním, zásobovaním elektrinou aj
dane za nehnuteľnosť platila žalobkyňa, a žalovaný s manželkou jej neprispievali.

Dňa XX.X.XXXX mal žalovaný slovne zaútočiť na žalobkyňu, nadávať jej vulgárnymi nadávkami a preto
sa žalobkyňa rozhodla, že jeho arogantné vulgárne útoky oznámila Okresnému oddeleniu Policajného
zboru. Podľa žalobkyne jej zdravotný stav z dôvodu slovných i psychických útokov žalovaného a
jeho manželky sa zhoršil a dňa XX.X.XXXX sa podrobila lôžkovej liečbe. Obvodný úrad V. prerokoval

priestupok proti občianskemu nažívaniu a žalobkyňa so žalovaným uzatvorila zmier, avšak ani to
nepomohlo a žalovaný sa aj naďalej ku žalobkyni správal agresívne. V telefóne žalobkyni mal nadávať,
že ochudobňuje vlastnú dcéru, vnúčatá a vyhrážal sa, že keď príde do V., tak uvidí, čo s ňou urobí a že
poreže brány na dvore, ktoré správanie žalobkyňa oznámila starostke obce L.. Žalovaný sa s manželkou
odsťahovali v októbri 2010 do T. L. X. a pri tej vzdialenosti žalobkyni bolo jasné, že dcéra ani jej manžel

nemôžu splniť svoj záväzok o poskytnutí osobnej starostlivosti. V Y. XXXX prišiel žalovaný do rodinného
domu s neznámou ženou a povedal žalobkyni, že „Babka, vy ste prvá komu predstavujem svoju novú
priateľku“. Tiež sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný sa s jej dcérou rozvádza a nevedela, že ešte v
roku XXXX podal žalovaný návrh na rozvod manželstva s dcérou žalobkyne.

Dcéra žalobkyne nevysvetlila osobne žalobkyni, prečo darovala nehnuteľnosti žalovanému, ale aj to,
prečo nedodržiava záväzok, ktorý jej dcéra dala, že ju bude opatrovať. Dcéra o žalobkyňu neprejavuje
záujem, nenavštevuje ju, aj keď vie, že sa v roku XXXX ťažko zranila pri páde na chrbticu. Takisto dcéra
žalobkyni nepomáha, aj keby jej pomoc potrebovala a preto žalobkyňa usudzuje a je presvedčená o tom,
že jej dcéra sa chcela zbaviť záväzku opatrovať ju v starobe a chorobe. Žalobkyňa vyslovila názor, že

keby to vedela, tak určite by dcére predmetné nehnuteľnosti nedarovala. Ďalej žalovaný v období 2017
prišiel do rodinného domu a bral veci. Vzal aj kultivátor na pole, ktorý vlastnícky patrí žalobkyni, pretože
ho zaplatila. Žalovaný povedal žalobkyni, že býva v jeho dome a bude platiť. Teda naznačoval, že ide o
nájomné. Vtedy žalobkyňa vyhľadala lekárku, pretože sa psychicky veľmi zle cítila a odcudzenie majetku
nahlásila na Obvodné oddelenie Policajného zboru. Avšak z dôvodu, že škoda bola nízka, odkázali

žalobkyňu na priestupkové konanie.

Žalobkyňa dospela k záveru, že zo strany žalovaného ide o sústavne porušovanie dobrých mravov
hrubým spôsobom voči nej, aj keď má doposiaľ právo doživotného bývania v tomto rodinnom dome.
Dcéra sledujúc účel vyhnúť sa záväzku poskytnúť žalobkyni opateru v starobe a chorobe a vyhnúť

sa vráteniu daru v rozpore s dobrými mravmi previedla nehnuteľnosť na žalovaného v čase, keď boli
manželia. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že správanie žalovaného je možné kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrým mravov. Pojem dobrých mravov nemožno vykladať len ako korekciu, či doplňujúci
faktor výkonu subjektívnych práv a povinnosti, ale tiež ako morálne merítko pre použiteľnosť správnych
noriem.

V tomto konaní sa žalobkyňa domáha, aby súd predbežnou otázkou vyriešil absolútnu neplatnosť
darovacej zmluvy uzatvorenej medzi darkyňou T. L. a obdarovaným Y. L. o bezplatnom prevode
predmetných nehnuteľnosti v prospech žalobkyne v zmysle § 39 Občianskeho zákona. Na určení
absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy a na žalobnom návrhu na určení vlastníctva žalobkyňa má

právny záujem, pretože len zápisom vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti v jej prospech sa
odstráni jej právna neistota a napraví sa závadný stav.3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila výpis z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne
územie L., Zápis spísaný na Obecnom úrade v L.X. zo dňa XX.XX.XXXX, notársku zápisnicu B. zo
dňa XX.X.XXXX, notársku zápisnicu B. zo dňa XX.X.XXXX, záznam o podaní oznámenia spísaný na

Obvodnom oddelení Policajného zboru zo dňa XX.X.XXXX, lekársku správu z interného oddelenia zo
dňa XX.X.XXXX, upovedomenie o odložení veci zo dňa X.X.XXXX, potvrdenie vydané obcou L. zo dňa
XX.X.XXXX.

4. K žalobe podal svoje vyjadrenie žalovaný, ktoré bolo doručené súdu dňa X.X.XXXX, a ktorým navrhol

súdu, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu
100%. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že predmetnú žalobu považuje za nezrozumiteľnú, nepravdivú,
zavádzajúcu, účelovú a nedôvodnú. V prvom rade uviedol, že žalovaný nie je, ani nikdy nebol v súvislosti
s nehnuteľnosťami so žalobkyňou v žiadnom právnom vzťahu. Žalovaný (v postavení obdarovaného)
nadobudol nehnuteľnosť na základe právneho úkonu - Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej
s p. T. L. (v postavení darcu). V druhom rade poukazál na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie,

nakoľko žalovanými nie sú všetci účastníci právneho úkonu (t. j. Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX),
ktorého neplatnosť má byť určená. Žalobca je toho názoru, že ak žalobkyňa predmetnou žalobou
žiada vyslovenie neplatnosti právneho úkonu a to Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX absentuje
v predmetnej žalobe strana - T. L. ako účastník právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa
domáha, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010 sp .zn. 2 Cdo

205/2009, tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011 č. k. III. ÚS 517/2011-9 a
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.1.2012 sp. zn. 6 Cdo 214/2011.

Ďalej vo vyjadrení žalobca uviedol, že má za to, že tvrdenie žalobkyne o jej naliehavom právnom
záujme v znení, v akom to žalobkyňa uviedla, nemožno v žiadnom prípade považovať za osvedčený

právny záujem, pretože určením neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX by sa vlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti stala opäť len dcéra žalobkyne, p. T. L., a nie žalobkyňa a prípadné vyslovenie
neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy by nemalo na právne postavenie žalobkyne absolútne žiaden
vplyv. Pokiaľ ide o žalobkyňou v žalobe opísané správanie sa žalovaného voči nej, žalovaný uviedol,
že jeho správanie sa k žalobkyni nemá absolútne žiaden súvis ani vplyv na zmenu vlastníckeho

práva, pričom je toho názoru, že všetky v žalobe opísané skutočnosti sú nepravdivé, klamlivé a hrubo
zavádzajúce vo všetkých častiach.

V závere vyjadrenia pre úplnosť súdu žalovaný uviedol, že na tunajšom súde bolo už právoplatne
ukončené konanie o vrátenie daru medzi účastníkmi p. T. L. v postavení žalobkyne a p. Y. L. v

postavení žalovaného pod sp. zn. XC/XXX/XXXX (rozsudok OS HE sp. zn. XC/XXX/XXXX - 161 zo dňa
XX.XX.XXXX, právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.06.2018), pričom súd žalobu zamietol. Taktiež bolo
ukončené konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX o vrátenie daru a neplatnosť
právneho úkonu (Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX), pričom žalobkyňa p. V. bola v tomto konaní
(XXC/XX/XXXX) rovnako v postavení žalobkyne a jej dcéra p. T. L. v postavení žalovanej 1/ a p. Y. L.

v postavení žalovaného 2/, preto žalovaný navrhol súdu k tomuto konaniu pripojiť obe spisy t. j. spis
vedený pod sp. zn. XC/XXX/XXXX a sp. zn. XXC/XX/XXXX.

5. Dňa X.XX.XXXX bolo doručené na emailovú stránku podateľne tunajšieho súdu stanovisko žalobkyne
bez zaručené elektronického podpisu, ktoré v zákonom stanovenej lehote nebolo zo strany právnej

zástupkyne žalobkyne včas doplnené, preto na vyjadrenie žalobkyne súd v zmysle ust. 125 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) neprihliadal.

6. Súd nariadil na prejednanie veci predbežné prejednanie sporu na deň XX.XX.XXXX, na ktorom vyzval
žalobkyňu v zmysle ust. § 138 CSP na späťvzatie tejto žaloby, pretože súdu sa žaloba javila zjavne

nedôvodná, pretože aj v prípade, ak by sa preukázalo, že táto darovacia zmluva medzi dcérou žalobkyne
ažalovanýmjeneplatná,niejemožnéobnoviťvlastníckeprávožalobkyne,pretožepredtoutodarovacou
zmluvou bola uzatvorená darovacia zmluva medzi dcérou žalobkyne a žalobkyňou.

7. Právna zástupkyňa žalobkyne po oboznámení sa s predbežným právnym posúdením uviedla, že sa

odvoláva na interpretačné pravidlá zakotvené v článku 5 Princípov Európskeho zmluvného práva, kde
sa do výkladu obsahu zmluvy berie v úvahu aj správanie strán po uzavretí zmluvy, ako je aj dobrá viera a
poctivosť. Obdarovaná dcéra T. L. sledovala účel vyhnúť sa záväzku osobne, teda starať sa, poskytnúť
opateru darkyni teda žalobkyni v starobe a chorobe dojednanej v darovacej zmluve z roku 2004, dokoncato bola podmienka darkyne, teda žalobkyne, že ju zaopatrí v starobe a v chorobe a pod tou podmienkou
bola urobená darovacia zmluva. V zmysle súdnej praxe, že na každú zmluvu, či už darovaciu alebo
kúpnu, sa treba sa pozrieť aj cez prizmu dobrých mravov. Tak aj na túto zmluvu z roku 2008 je pohľad

žalobkyne taký, že musia sa dodržiavať v spoločnosti dobré mravy, ktoré sú v zákone uvedené, ale nie
sú definované. Tieto etické pravidlá, morálne zásady sú teda uznávané, majú byť aj rešpektované v
našej spoločnosti a tu vzhľadom na konkrétne okolnosti došlo až k hrubému porušeniu dobrých mravov
voči žalobkyni zo strany žalovaného.

Právny zástupca žalovaného po oboznámení sa s predbežným právnym posúdením uviedol, aby sa
právna zástupkyňa žalobkyne vyjadrila, či zmluvu z roku 2004 medzi žalobkyňou a jej dcérou považuje
za platnú alebo nie. Podľa jeho názoru je potrebné rozlišovať porušenie dobrých mravov vo vzťahu k
možnosti žalovať vrátenie daru a vo vzťahu a ich vplyvu na platnosť právneho úkonu ako takého a v
takomto prípade sa posudzuje to porušenie dobrých mravov v čase, keď bol urobený úkon.

Následne právna zástupkyňa žalobkyne požiadala súd o rozšírenie žaloby a to v dôvode na absolútnu
neplatnosť aj darovacej zmluvy z roku 2004, pretože tá podmienka bola obdarovanou T. L. prijatá a teda
ten záväzok nepreniesla na žalovaného. Súd preto uložil právnej zástupkyni žalobkyni, aby v lehote 10
dní doložila a predložila súdu písomne odôvodnený návrh zmeny žaloby.

8. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobkyne ktorou
žalobkyňa rozšírila skutkové tvrdenia ohľadom uplatneného nároku v znení skutkových okolností
nasledovne: ,,žiadam, aby súd vyriešil predbežnú otázku v môj prospech, ktorými je určenie neplatnosti
darovacej zmluvy uzatvorenej dňa XX. X. XXXX medzi mnou a mojou dcérou obdarovanou T. L.
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, darovanie som podmienila aj tým, že v starobe a chorobe

ma obdarovaná zaopatrí, obdarovaná mi sľúbila, že sa o mňa postará pri akejkoľvek ťažkej životnej
situácií; potom ako sa s manželom nasťahovali do rodinného domu správanie zo strany T. L. sa
zmenilo, so žalovaným robila všetko preto, aby ma trápila, zo strany obdarovanej nebol záujem o môj
zdravotný stav, neposkytovala mi pomoc v chorobe, nebola ku mne ohľaduplná, keď mi zomrel syn,
robila mi napriek; nezastavila žalovaného, keď bezdôvodne zrezal stromy na záhrade, keď išiel búrať

kachľovú pec v dome a správala sa v rozpore s tým, čo my sľúbila pred uzavretím zmluvy; obdarovaná,
moja dcéra, uzatvorením darovacej zmluvy sledovala jediný cieľ a to získať vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam, jej správanie ku mne bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi; povedala som jej, aby
mi vrátila dar, ale vyhla sa vráteniu daru tým, že previedla vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
na svojho manžela, žalovaného, bez môjho vedomia, s tým, že záväzok o zaopatrení chorobe a starobe

a v prípade potreby už žalovaný neprevzal.“

9. Súd v zmysle § 237 ods. 2 CSP nezasielal návrh na zmenu žaloby žalovanému na vyjadrenie,
nakoľko v rámci zachovania princípu rovnosti zbraní súd považoval za postačujúce a za hospodárne,
aby sa žalovaný priamo vyjadril k skutkovým okolnostiam rozšírenej žaloby po jej pripustení, nakoľko

po doručení zmeny žaloby zo strany žalobkyne, súd mal za to, že doterajšie výsledky konania môžu
byť podkladom aj pre konanie o zmenenej žalobe. Taktiež z návrhu zo zmeny žaloby nevyplynulo, že
by žalobkyňa navrhovala vykonať aj iné dokazovanie, ako uviedla v žalobe. Súd tiež o zmene žaloby
spočívajúcej v doplnení rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, nerozhodoval na bezprostredne
nasledujúcom pojednávaní, pretože v zmysle ust. § 142 CSP nie je vylúčená možnosť pre súd rozhodnúť

o zmene žaloby ešte pred pojednávaním. Súd považoval v tomto prípade za dôvodné a hospodárne
rozhodnúť pred pojednávaním vydaním písomného uznesenia, najmä z dôvodu, aby sa strany sporu
mohli riadne na pojednávanie pripraviť.

10. K zmenenej žalobe zaslal žalovaný svoje vyjadrenie, ktoré bolo doručené súdu 21.2.2019, v ktorom

vyjadril názor, že návrh na zmenu žaloby zo dňa 21.11.2018 zo strany žalobkyne je v danom prípade
neprípustný a súd ani nemal pripustiť zmenu žaloby. Tak ako žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení k
žalobe, aj teraz poukazuje na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže totiž absentuje strana - T.
L. ako účastník právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa domáha resp. domáhala a v tomto
prípade žalovaným nie je účastník právneho úkonu t. j. Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého

neplatnosť má byť určená, a teda v predmetnej zmene žaloby absentuje strana - T. L. ako účastník
právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa domáha.Zároveň žalovaný uviedol, že predmetnú Zmenu žaloby zo dňa XX.XX.XXXX ani nemožno považovať za
zmenu žaloby v zmysle ust. § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko je zrejmé a nesporné,
že žalobkyňou navrhovaná zmena žaloby sa týka právneho úkonu uzavretého medzi ňou /žalobkyňou/

a treťou osobou, a nie žalovaným p. Y. L. a teda je nesporné, že Doplnenie žaloby zo dňa XX.XX.XXXX,
ako aj pôvodná Žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX neboli podané správne
a takýto nedostatok bez ďalšieho vedie k neúspechu žalobkyne v spore.

11. Dňa X.X.XXXX žalobkyňa doručila súdu stanovisko k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedla, že

žalovanýopätovnenamietanedostatokpasívnejvecnejlegitimácie.Avšakžalobkyňasadomáhaurčenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nie určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Súdne rozhodnutie o
určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra
nehnuteľnosti a v tomto smere pasívne procesnoprávne legitimovaný v súdnom spore je ten, komu
svedčí v čase vyhlásenia rozsudku vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva a tým je žalovaný.
Žalobkyňa tvrdí, že darovacie zmluvy, tak ako ich špecifikuje v žalobe a v doplnení žaloby, sú z dôvodov

tam uvedených absolútne neplatnými právnymi úkonmi, pretože ich obsah, zmysel i účel je v príkrom
rozpore s dobrými mravmi. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho
obsahu, ale tiež z celkového charakteru dojednania. V zmysle zahrnutého zohľadnenia obsahu pohnútky
a účelu, pričom sú dôležité predovšetkým okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Neplatnosť
pre rozpor s dobrými mravmi možno považovať tak za posledný filter takých právnych úkonov, ktoré

neodporujú síce žiadnemu vyslovenému zákonnému zákazu, avšak napriek tomu celkový obsah a
okolnosti, za ktorých boli urobené, odporujú ľudskej slušnosti a ľudskému cíteniu.

12. Dňa XX.X.XXXX žalobkyňa predložila súdu čestné prehlásenie z XX.X.XXXX, ktoré je podľa jej
názoru listinným dôkazom v tomto civilnom sporovom konaní a to z dôvodu, že navrhovaná svedkyňa

H. V. utrpela v októbri 2018 ťažký úraz chrbtice a cestovanie jej spôsobuje bolesti, preto sa nemôže
dostaviť na pojednávanie osobne.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa X.X.XXXX k dokazovaniu uviedol,
že so zo spisu XC/XXX/XXXX, kde bola žalobkyňa pani T. L. a žalovaný pán Y. L. o vrátenie daru,

navrhuje, aby súd oboznámil rozsudok vydaný v tejto veci a čo sa týka spisu XXC/XX/XXXX navrhuje
súdu, aby bola oboznámená zápisnica z pojednávania, ktorá sa konala v tejto veci, pričom v tejto
veci bolo len jedno pojednávanie a konanie malo byť zastavené, pričom poukázal, že konanie vo veci
XC/XXX/XXXX predstavuje prekážku rozhodnutej veci, kedy bola posudzovaná zmluva medzi T. L.
a Y. L. a teda nie je možné v tomto konaní posudzovať predmetnú darovaciu zmluvu. Ďalej právny

zástupca žalovaného uviedol, že podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka sa rozpor s dobrými mravmi
skúma v čase uzatvorenia zmluvy a skúmanie rozporu s dobrými mravmi po uzavretí zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka zakladá nárok na vrátenie daru, a aj to musí ísť o hrubé porušenie dobrých
mravov.

Vzhľadom na argumentáciu žalobkyne o použití Princípov európskeho zmluvného práva poukázal tiež
na článok 1 princípov týchto princípov, ktorý stanovuje, kedy sa tieto princípy aplikujú na zmluvný vzťah,
pričom tieto princípy sa väčšinou a v prevažnej miere aplikujú na zmluvy, kde na jednej strane vystupuje
cudzí prvok, pričom zmluvné strany si musia v zmluve aplikáciu Princípov európskeho zmluvného práva
vyslovene dohodnúť, preto nie je možné, aby sa žalobkyňa na tieto princípy v tomto konaní odvolávala.

14. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa X.X.XXXX uviedla, že žalobkyňa podala žalobu
na súd, pretože sa dovoláva zákonného imperatívu dobrých mravov, pretože táto plní funkciu poslednej
záruky pri realizácii princípu spravodlivosti tak ako v iných právnych poriadkov štátov Európskej únie
podľa článku 6 Dohovoru o ľudských právach. Najvyšší súd uviedol, že rozpor právneho úkonu s dobrými

mravmi nemusí vyplývať len z obsahu zmluvy, ale z celkového charakteru dojednania, ktoré zohľadňujú
obsah, pohnútku, účel, motív a okolnosti, za ktorých sa zmluva uzatvára. Preto oponuje názoru, že
zmluva resp. posudzovanie zmluvy má vychádzať zo stavu, kedy je právny úkon robený, pretože
zvlášť pri darovacej zmluve sa má zohľadniť aj následne správanie strán a to vďačnosť, správanie
sa k obdarovanému a Princípy európskeho zmluvného práva takisto vychádzajú zo zásady princípu

spravodlivosti.

15. V záverečnom zhrnutí právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
že tak ako obdarovaná dcéra žalobkyne T. L., tak i žalovaný sa k žalobkyni správali nevďačne, sústavneporušovali dobré mravy hrubým spôsobom a preto je potrebné tieto narušené vzťahy efektívne napraviť,
čomu sa rozumie navrátenie predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne. Už v písomných
podaniach žalobkyňa zdôrazňovala, že rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba

z obsahu, pretože obsah darovacích zmlúv je v súlade so zákonom, ale rozpor právneho úkonu s
dobrými mravmi vyplýva z celkového charakteru dojednania, pohnútky a účelu okolností, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený i následne správanie zmluvných strán po uzatvorení zmluvy zohľadňujúc pritom
obsah zmlúv. Bolo podmienkou, aby sa dcéra T. L. ako obdarovaná o žalobkyňu na starobu postarala,
zabezpečilaazaopatrilaju.Vôľaúčastníkovzmlúvzohrávaprijejvytváraníainterpretáciizásadnúúlohu.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa to nestalo. Naopak v dôsledku hrubého neslušného správania
k žalobkyni, nielen zo strany dcéry obdarovanej, ako aj vysvitlo z vykonaného dokazovania, z hrubého
neslušného správania žalovaného k žalobkyni, sa žalobkyni zhoršil zdravotný stav, čo preukazovala v
tomto konaní zdravotnými potvrdeniami založenými do súdneho spisu.

Právna zástupkyňa žalobkyne ďalej uviedla, že dcéra žalobkyne T. L. pripustila v písomnom vyjadrení

v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX, že po smrti jej brata, čo sa stalo v roku 2007, ju žalobkyňa obvinila,
že zavinila smrť brata, že jej nadávala a preto darovala predmetnú nehnuteľnosť svojmu manželovi.
Žalobkyňa v žalobe tvrdí opak a svoje tvrdenia podporuje svedeckou výpoveďou P. V., ktorý uviedol,
že po uzatvorení darovacej zmluvy a potom, čo sa obdarovaná so žalovaným nasťahovali k žalobkyni,
začali žalobkyňu doslova trýzniť, rezali stromy, hádali sa i pri pohrebe brata Jána, zbúrali kachľovú pec,

tiež zdôraznil, že matka sa mnohokrát jemu osobne sťažovala na nich. Aj H. V. v čestnom prehlásení z
XX.X.XXXX uviedla, že bola doslova šokovaná správaním žalovaného k žalobkyni, keď jej povedal, že
dom predá a ona môže ísť bývať hoci aj do kravína. Výpovede svedkov sú vierohodné, korešpondujú s
tvrdeniami žalobkyne v žalobe a nakoniec sú to príbuzní. Sami uviedli, že sa o celej situácii rozprávali,
preberali, a práve pod vplyvom preberania celej situácie ako tragédie v rodine samozrejme, že všetko

sa vryje do pamäti a tým pádom sú svedkovia schopní všetko reprodukovať. Podľa názoru právnej
zástupkyne žalobkyne, tu neobstojí námietka žalovaného, že vypovedal svedok, ako keby čítal žalobu a
že ich výpovede sú zhodné a práve preto sú nevierohodné. Páve naopak výpovede svedkov a žalobkyne
si nerozporujú, zhodne opisujú skutočnosti, ktoré nastali po darovaní predmetnej nehnuteľnosti a preto
sú vierohodné.

Ďalej uviedla, že obdarovaná T. L. darovala predmetnú nehnuteľnosť žalovanému v čase, keď medzi ňou
a matkou boli hádky, čím jej bolo jasné, že sa o matku starať v starobe nebude a aby sa vyhla vráteniu
daru, ako aj plneniu záväzku zaopatrenia, previedla predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného. Záväzok
zaopatriť v starobe a chorobe sa už v darovacej zmluve uzatvorenej medzi obdarovanou a žalovaným

nenachádza, a teda vyhla sa tomu záväzku opatrovať žalobkyňu v starobe, chorobe, pretože ak by to
neurobila, zo strany žalobkyne by bola požiadavka na vrátenie daru. V čase darovania nehnuteľnosti
dcérou žalobkyne žalovanému, žalovaný vnímal celú situáciu, boli manželia, vedel teda, že je ten
záväzoknazaopatreniežalobkyne,vedel,žetentozáväzoksaužnesplníažebytoboldôvodnavrátenie
daru. Z okolnosti darovania žalovanému jeho manželkou vyplýva teda, že vedel, čo viedlo žalobkyňu k

darovaniu predmetnej nehnuteľnosti, že to zaopatrenie v chorobe a starobe bola podmienka darovania,
bolo to prianie žalobkyne, teda a nie to, aby strpčovali život hrubým neslušným správaním v rozpore s
dobrými mravmi a zhoršovali žalobkyni zdravie. Súdne konanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn. XXC/XX/
XXXX sa neskončilo rozhodnutím v merite veci, konanie bolo zastavené, preto tu nie je prekážka už
raz rozhodnutej veci. Konanie XC/XXX/XXXX je z iného skutkového a právneho stavu, aj medzi inými

účastníkmi. Žiadam teda, aby z týchto dôvodov bolo v žalobe v plnom rozsahu vyhovené. Právna
zástupkyňa žalobkyne žiadala žalobe vyhovieť a priznať žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu
100%.

16. Právny zástupca žalovaného v záverečnom zhrnutí poukázal na všetky či už písomné, ale aj

ústne podania učinené pred týmto súdom. Ďalej vyjadril nesúhlas s konštatovaním, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že T. L. a žalovaný sa správali k žalobkyni spôsobom hrubo porušujúcim dobré
mravy. Ide o tvrdenie žalobkyne, ktoré malo byť, alebo bola snaha, potvrdiť tvrdenia výpoveďou syna
žalobkyne P. V., ktorého výpoveď nemôže byť dôveryhodná, nakoľko tento reprodukoval konkrétne
okolnosti, ktoré sa uvádzajú aj v žalobe. Tiež nesúhlasil, že vzťah medzi T. L. a žalovaným riešený v

súdnom konaní XC/XXX/XXXX je nepodstatný, pretože práve tento vzťah a posúdenie jeho platnosti je
významným dôvodom, aby vôbec mohlo byť tejto žalobe vyhovené. Ak by súd mal rozhodnúť v prospech
žalobkyne musel by skonštatovať, že je neplatná darovacia zmluva medzi žalobkyňou a jej dcérou T. L.
a zároveň že je neplatná darovacia zmluva medzi T. L. a žalovaným.Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného je tu res isudicata, to znamená súd sa zaoberal alebo
preskúmaval darovaciu zmluvu medzi žalovaným a T. L. z hľadiska toho, či nedošlo k naplneniu právnej

normy týkajúcej sa vrátenia daru, to znamená, či sa žalovaný k T. L. správal, alebo mal správať, tak že
malo ísť o konanie závažným spôsobom porušujúce dobré mravy. V tomto konaní bolo konštatované,
že boli zjavné nezhody, ale nešlo o také nezhody, ktoré by mali napĺňať normu pojednávaciu o možnosti
vrátenia daru. Podľa jeho názoru súd nemá inú možnosť ako žalobu o určenie vlastníckeho práva
zamietnuť. Tiež zotrval na dôvodoch zamietnutia v tom zmysle, že T. L. by musela byť účastníčkou tohto

sporu ako účastníčka tohto právneho úkonu, ktorej neplatnosť by sa mala konštatovať a tiež z dôvodu
nemožnosti posudzovať následné správanie ako dôvod na konštatovanie, že právny úkon je v rozpore
s dobrými mravmi. Tiež poukázal na to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi správaním sa
žalovaného a zhoršením zdravotného stavu o to viac, že žalovaný viac ako 5 rokov v L. už nebýva.

Záverom uviedol, že je toho názoru, že tvrdenia žalobkyne, P. V. ako svedka ako aj čestné vyhlásenie

jeho manželky, ktorá robila čestné vyhlásenie sú účelové vykonštruované v snahe navodiť na súde
dojem, že žalovaný sa správal k žalobkyni spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Čo je však
najpodstatnejšie v tomto konaní, správanie sa žalovaného k žalobkyni z právneho hľadiska je právne
bezpredmetné, pretože žalovaný so žalobkyňou nebol v žiadnom právnom vzťahu, pokiaľ sa bavíme
o nehnuteľnosti, ktoré určenie vlastníctva má byť predmetom tohto sporu. Na základe uvedeného teda

navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu
100%.

17. Súd vykonal dokazovanie, v procese ktorého sa oboznámil s písomnými podaniami strán sporu, s
ústnymi prednesmi strán sporu, s listinami, ktoré v tejto veci predložili strany sporu, výsluchom svedka

a zistil tento skutkový stav:

SKUTKOVÝ STAV

18. Z výpisu z listu vlastníctva č. 10 pre katastrálne územie L. vyplýva, že žalovaný je výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemkov parcely registra „C“ parcelné číslo XXX/X - zastavené plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 a parcelné číslo XXX/XX - záhrada o výmere XXX m2 a stavby so
súpisným číslom 86 - dom postavenej na pozemku registra „C“ parcelné číslo XXX/X (ďalej tiež len ako
„nehnuteľnosti“), ktoré nehnuteľnosti žalovaný nadobudol darovacou zmluvou, ktorá bola zapísaná v
katastrálnom konaní vedenom pod P.-XXXX/XX. Z tohto výpisu ďalej vyplýva, že k nehnuteľnostiam je

zapísaná ťarcha v časti C listu vlastníctva, a to vecné bremeno - právo doživotného bývania v rodinnom
dome, užívanie rodinného domu ako aj pozemkov a príslušenstva pre žalobkyňu, ktoré vecné bremeno
bolo zapísané v katastrálnom konaní sp. zn. P. - XXXX/XX.

19. Z notárskej zápisnice B. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobkyňa ako darujúcu

a T. L. ako obdarovaná a Y. V. ako osoba oprávnená z vecného bremená uzatvorili pred notárom
darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena. Žalobkyňa darovala nehnuteľnosti svojej
dcére T. L. do jej výlučného vlastníctva. Účastníci sa tiež dohodli na zriadení vecného bremena a to
práva doživotného bývania v rodinnom dome, užívania rodinného domu, pozemkov a príslušenstva pre
žalobkyňu a pre Y. V.. Zároveň v tejto notárskej zápisnici v bode III žalobkyňa vyjadrila požiadavku od

svojej dcéry obdarovanej v prípade potreby v čase choroby a starobe zabezpečiť primerané zaopatrenie.
Obdarovaná dar od svojej matky, žalobkyne s poďakovaním prijala a s podmienkou vecného bremena a
s podmienkou zaopatrenia bezvýhradne súhlasila. O tomto úkone notár zápisnicu napísal, účastníkom
prečítal, vysvetli, načo ju títo ako úplnú a správnu pochopili a schválili a na znak svojho súhlasu s jej
obsahom vlastnoručne podpísali.

20. Podľa notárskej zápisnice B. XXX/XX spísanej dňa XX.X.XXXX medzi darujúcou T. L. a Y. L.
ako obdarovaným, T. L. darovala nehnuteľnosti svojmu manželovi, žalovanému do jeho výlučného
vlastníctva. Žalovaný dar s vďakou od svojej manželky prijal a zaviazal sa vyhovieť všetkým zákonným
podmienkam vyplývajúcim z tejto zmluvy. V tejto notárskej zápisnici darujúca vyhlásila, že na

prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne povinnosti, okrem
vecného bremena a to práva doživotného bývania v prospech žalobkyne. Účastníci tejto darovacej
zmluvy boli oboznámení s tým, že v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže
domáhať vrátania daru, ak by sa obdarovaný správal k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že bytým hrubo porušoval dobre mravy. Notárka v závere dosvedčila, že túto notársku zápisnicu napísala,
účastníkom prečítala a vysvetlila, títo ju schválili a na znak súhlasu s jej obsahom pred ňou vlastnoručne
podpísali.

21. Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že dňa XX.X.XXXX sa dostavila
na Útvar policajného zboru žalobkyňa za účelom podania oznámenia o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, kde uviedla, že dňa XX.X.XXXX v čase okolo 11 hod. žalovaný jej vulgárne vynadal, že
je najväčšia kurva, v mieste jej trvalého pobytu a ktorý taktiež robil sústavne schválnosti a to tým, že jej

zobral kľúče od ich spoločného domu. Taktiež žalobkyňa uviedla, že jej zakazuje rozprávať a stretávať
sa s vnúčatami, ako aj v minulosti jej viackrát nadával, pričom sa vyhrážal, že predá rodinný dom a
žalobkyňa môže ísť hoci aj do kravína bývať, kde však ona má na rodinný dom vecné bremeno a on ho
nemôže predať. Takéto nadávky sa jej dotkli a hrubo urazili na cti. Žalobkyňa mala tiež uviesť, že ona
ho nikdy nijako neprovokovala, ani nedala mu zámer, aby jej nadával a robil schválnosti.

22. Z lekárskej správy z interného oddelenia zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobkyňa bola na vyšetrení,
privezená bola rýchlou zdravotnou službou, pričom sa lieči na vysoký krvný tlak. Žalobkyňa tiež mala
uviesť, že mala problémy so zaťom a následne jej prišlo zle. Mala bolesti na hrudníku a v hlave, namerala
si vysoký tlak a zvýšený cukor. Doporučená jej bola kontrola u obvodného lekára.

23. Zo zápisu spísaného XX.XX.XXXX na Obecnom úrade v L. vyplýva, že žalobkyňa prišla oznámiť, že
dňa XX.XX.XXXX jej zať - žalovaný jej vytkol, že ochudobňuje vlastnú dcéru a vnúčatá, a chce pripraviť
rodinu o strechu nad hlavou. Svokre mal povedať, „keď prídem z V., vy uvidíte, čo ja tu urobím“. Vyhrážal
sa, že poreže brány do dvora. Zápis podpísala žalobkyňa a starostka obce.

24. Z upovedomenia o odložení vecí zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že správny orgán a to Okresný úrad
V., odbor všeobecnej vnútornej správy oznámil žalobkyni, že vec priestupku, ktorého sa mal dopustiť
žalovaný tým, že dňa 26.9.2017 okolo 10.00 hodiny z garáže na dvore rodinného domu v obci L. mal
vziať bez vedomia žalobkyne kultivátor, ktorý jej mal kúpiť obvinený v roku 2009 z jej peňazí a čím jej
spôsobil škodu vo výške 250,- eur, odložil dňa 2.1.2018, lebo došlé oznámenie neodôvodňuje začatie

konanie o priestupku alebo postúpenie vecí.

25. Z potvrdenia vydaného obcou L. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že obec L. potvrdila, že žalobkyňa
uhrádzala daň z nehnuteľnosti za roky 2011 až 2017 v hotovosti do pokladne obce.

26. V čestnom vyhlásení zo dňa XX.X.XXXX podpísaná H. V. na svoju česť vyhlásila, že má vedomosti
o okolnostiach prevodu vlastníctva rodinného domu súp. č. XX s priľahlými pozemkami, záhradou a
stavebným pozemkom v obci L. z pôvodnej vlastníčky žalobkyne a jej svokry na T. L., jej švagrinú ako aj
o ďalšom prevode vlastníctva týchto nehnuteľnosti na žalovaného. V tomto vyhlásení podpísaná H. V.
uviedla, že spolu s manželom a s ich deťmi sa často v L. navštevovali, aj keď bývali od roku XXXX v V..

Víkendy trávili so žalobkyňou v jej dome. Dcéru žalobkyne T. L. v rodinnom dome žalobkyne nestretávali,
žalobkyňa im mala povedať, že dcéra ju nechodí navštevovať. Takisto vie, že dcéra žalobkyne bývala
najprvvX..Neskôr,keďsavydalazažalovaného,odišlasnímbývaťdoL.azáujemožalobkyňujejdcéra
nemala a nevidela u nej ani prejav starostlivosti o ňu, čo vie aj z rozprávania žalobkyne. Skutočnosť,
že žalobkyňa darovala nehnuteľnosti dcére sa mala dozvedieť sprostredkovane od svojho manžela P.

V., pričom so žalobkyňou mala dobrý vzťah a nevedela si to vysvetliť. Manžel jej mal povedať, že o
darovaní sa dozvedel z ústneho oznámenia syna žalobkyne Y. V., ktorý býval v tomto dome s matkou.
Ďalej H. V. uviedla, že po nasťahovaní dcéry a žalovaného do domu už tak často tam nechodili, len
príležitostne a pri jednej z návštev u žalobkyne sa spolu pri stole rozprávali a zrazu žalobkyňa povedala,
že naďalej platí dohoda, že ten, kto dostane dom, vyplatí ostatných súrodencov po 150 000,- korún.

Avšak dcéra žalobkyne povedala, že ona teraz nič vyplácať nebude, až po smrti matky. H. V. mala vidieť
ako žalobkyňa ostala prekvapená, avšak nepovedala nič. Takisto si spomína, že keď zomrel švagor Y. V.
v roku XXXX došlo ku konfliktu medzi žalobkyňou a dcérou, čo vie preto, lebo žalobkyňa jej hovorila, že
bola nešťastná zo správania dcéry. Doslova jej žalobkyňa povedala, že vlastná sestra nechce, aby bol
vystavený v dome a ešte ďalej nejaké nedorozumenia, na ktoré si však už nespomína. Spomína si, že

žalobkyňa bola zo správania dcéry rozčarovaná a znechutená. Ďalej uviedla, že s manželom žalobkyňu
navštevovaliajnasviatkyvšetkýchsvätých,kdechodilisožalobkyňounacintorínaponávratezcintorína
sa zdržiavali len v prízemí domu alebo v prístavbe. V novembri XXXX ostala šokovaná zo správania
žalovaného, keď na návšteve u žalobkyne pred ňou a jej manželom žalovaný vynadal žalobkyni slovami„Vy ste k......, ja kľudne dom predám a môžete ísť bývať hoci aj do kravína“. H. V. videla, že žalobkyňa
sa sťažovala na spolužitie s dcérou a žalovaným jej manželovi, niečo pochytila, ale nechala ich nech sa
porozprávajú. Časté konflikty medzi žalobkyňou a dcérou a žalovaným riešil jej manžel.

27. Svedok P. V., ktorý je synom žalobkyne, na pojednávaní dňa X.X.XXXX vo svojom svedeckom
výsluchu, uviedol, že po smrti otca sa konalo dedičské konanie, kde sa dohodli všetci traja súrodenci,
že ten, kto doopatruje mamu, tomu ostane aj dom v L.. Táto dohoda bola v dedičskom konaní a určite
mala by byť spísaná aj v rozhodnutí o dedičstve. V roku XXXX došlo k tomu, že sestra bola obdarovaná.

Predtým sa správala slušne a potom začala nejako, pričom svedok nechce povedať čo, lebo by to bolo
neslušné. V roku 2005 prišla sestra bývať do L. a mamu začali trýzniť a týrať, zrezali stromy, hádali sa
a navažovali sa do mamy. Mama bola chorá a nik jej nepomáhal. Svedok chodí s mamou teraz vždy k
lekárovi. Svedok povedal sestre, aby si šla urobiť prevody na elektrinu a plynárne, keďže dom bol na ňu
prevedený, avšak sestra to neurobila. Tiež medzi súrodencami mala byť dohoda, že sestra im vyplatí
po 150 000,- korún, pretože jej bol ponechaný dom. Avšak nebožtík brat Y. mal svedkovi povedať, že

sestra im nezaplatí nič. Následne sestra začala vymýšľať po jeho smrti, že peniaze bratovi nevyplatí.
Preto svedok nadobudol dôvodné podozrenie, že sa sestra chce vyplateniu peňazí vyhnúť. Sestra mu
mala povedať, že ona peniaze nemá. V roku 2007 im zomrel brat Y. a sestra aj so švagrom nechceli, aby
mŕtvy brat ležal hore, kde oni bývali v hornej časti domu, ale chceli, aby brat v truhle ležal dole v kuchyni.
Vtedy mu sestra mala vykričať, že prečo on má o tom rozhodovať. Po týždni sa situácia vyostrila a sestra

vykričala svedkovi, že svedok nemá nič napísané a poprela všetko, čo bolo dohodnuté.

Svedok ďalej uviedol, že nebol účastník toho, ako sa mama so sestrou hádajú. O tom vie len z toho,
čo mu mama vždy po hádke telefonovala. Účastníkom tiež nebol ani pritom ako týždeň, alebo po dvoch
týždňoch ako zomrel brat sestra so švagrom zbúrali kachľovú pec v kuchyni, pričom sestra mala uviesť,

že dokedy sa majú mamy pýtať, čo môžu v dome robiť, keď dom už nie je jej, ale ich. V roku 2007 sestra
so švagrom vymedzili mame priestor na bývanie, pričom ju nechceli púšťať hore na poschodie, urážky
sa stupňovali. Svedok ďalej uviedol, že švagor sa ho bojí ako čert kríža, pričom svedok viackrát sestre
povedal, aby sa o mamu starala. V roku 2008 sa vzťahy naštrbili ešte viac a svedok prišiel robiť do
domu poriadky, pričom švagor mu povedal, že sa ešte uvidí, kto tu bude frajer a odišiel preč. Švagor

stále vyskakoval. V tom čase svedok pracoval na Ministerstve spravodlivosti na oddelení sťažnosti, kedy
dostal pokyn, aby preveroval nejaké skutočnosti na katastroch, pretože sa vtedy diali divné veci a tak
zistil v októbri 2008, že bola nehnuteľnosti prevedená zo sestry na švagra, o čom telefonoval mame a
bol potom aj osobne v L., kde bolo peklo na zemi. Mamu nepúšťali ani len do garáže a obmedzovali ju v
pohybe. Svedok dodal, že dňa 15.5.2018 švagor bol v rodinnom dome , kde svedok rezal drevo a mame

uviedol so svojím pezinským prízvukom, že mama ešte uvidí, že oni jemu budú platiť nájom. Svedok ešte
udáva, že sprostredkovane vie, že švagor tam bol raz so svojou priateľkou, čo mu volala sestra. Sestra
s mamou nekomunikuje ani teraz, pričom s mamou nebola približne už viac ako štyri roky, tri - štyri roky.

K súčasnému zdravotnému stavu matky sa svedok vyjadril, že tento pozná, pretože je účastný návštev

matky u lekárov. Mama má cukrovku, problémy s vysokým krvným tlakom ako aj problémy s bolesťami
chrbtice. Svedok dodal, že mama niekedy v roku 2016 alebo 2017, presne si už nepamätá, spadla,
pričom ležala na oddelení pre dlhodobo chorých 21 dní, pričom on ju navštevoval každý druhý deň a
sestra neprišla ani raz. Čo sa týka lekárskych vyšetrení tieto zabezpečuje svedok a čo sa týka prác
okolo domu ako aj kosenia, tieto zabezpečuje takisto on. Svedok uviedol, že žalovaný zobral z domu

aj kosačku Viking a krovinorez Still, preto svedok musel kúpiť novú kosačku, s ktorou kosí v podstate
jeho pozemok a švagor, aj keď bol prítomný, tak mu v tomto nepomohol. Rovnako mu nepomohol ani
pri rezaní dreva, len sa toho 15.5. vyškieral zo stoličky.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby svedok uviedol, kedy sa sestra mala naposledy stretnúť

so svojou matkou, svedok uviedol, že to bolo v roku 2016, keď mama bola u sestry v T., o tom vie preto,
lebo potom išiel po mamu do T., ktorá mu odtamadiaľ telefonovala, lebo sa tam niečo stalo, a o tomto vie
na 100%, že vtedy sa stretli naposledy. Svedok ešte doplnil, že žalovaný prišiel po mamu do liečebne
dlhodobo chorých v V., odkiaľ ju zobral k ním do T. a po pár dňoch mal svedok po mamu ísť do T..

Ku súdnemu konaniu medzi žalovaným a jeho sestrou svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že sa
sestra súdila so žalovaným, o tom počul, vie o tom, že sestra nemala peniaze a teda nemohla dokončiť
to dokonca a že zobrala žalobu späť, o čom nevie presne, že odkiaľ to vie, ale asi mu to volala mama.
Pričom sestra jej mala povedať, teda mame, že čo si chce ten dom zobrať aj na cinter, teda na cintorín,pričom vždy ako sestra volala mame alebo mama sestre tak následne mama telefonovala svedkovi, o
čom sa so sestrou rozprávali.

K správaniu sa žalovaného voči žalobkyni svedok uviedol, že žalovanému vytýka obmedzovanie mamy
v pohybe po dome a vytýka mu tvrdenie, že bude pýtať od mamy nájom. Takisto mu vytýka, že nič
neplatí, čo sa týka domu. Svedok dodal, že žalovanému vytýka to, že keď príde do L. a zapne si energie
za tieto spotrebované energie nezaplatí.

Svedok tiež doplnil, že žalovaný má depresie, pretože jeho sestra mala nájsť tabletky po tom, ako
sa z rodinného domu odsťahovali. K vzťahu medzi svedkom a jeho sestrou T. L. sa svedok vyjadril
v tom zmysle, že momentálne existujú, aj v roku 2016 existovali, pričom si jeden druhému navzájom
nevolali, avšak pomáhal sestre, pretože plakala, jemu jej bolo ľúto, keď žalovaný podal návrh na rozvod,
tak svedok sestre pomohol pri spísaní návrhu na výživné a vtedy mu sestra uviedla, že žalovaný trpí
depresiami, pretože našla tabletky na liečbu depresii. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby

svedok uviedol, koľkokrát bol žalovaný v roku 2018 a 2019 v L., svedok uviedol, že v roku 2018 bol
dvakrát a v 2019 nebol ani raz, pričom, ak je človek slušný tak minimálne sa spýta, koľko má zaplatiť za
spotrebované energie alebo kúpi babke čokoládu, pričom jeho matka neplatí žalovanému nájomné.

K rekonštrukcii rodinného domu sa svedok vyjadril, že žalovaný tento dom rekonštruoval, pričom

žalovaný to robil bez súhlasu mamy, vymenil okná a dvere a takisto rodinný dom zateplil, urobili aj
kúpeľňu na poschodí a to všetko z financií žalovaného, pričom sa tak dialo v roku 2005, keď došli do
L. bývať, pričom mamy sa nepýtali na to, či takúto rekonštrukciu môžu spraviť. Svedok je toho názoru,
že rekonštrukcia potrebná nebola, pretože všetko fungovalo. On ešte s nebohým bratom všetko urobili,
pričom svedok udáva, že rekonštrukciu nebola urobená k horšiemu, ale bola robená bez súhlasu mamy.

ŽalovanýmalpeniazenarekonštrukciuzL.,pričomovýšketýchtofinanciínevie.Sestramulenpovedala,
že žalovaný, vtedy mu povedali obaja, že žalovaný predal aj so súrodencami dom v L., teda predali
zdedený dom v L. za 3 600 000,- korún, z ktorého žalovaný dostal čiastku 1 800 000,- korún, z ktorej
žalovaný financoval rekonštrukciu a kúpil si auto.

28. K výpovedi svedka P.Í. V. sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že všetko, čo syn povedal vo svojej
výpovedi, je pravda, pretože tieto veci mu hovorila po telefóne. Ďalej žalobkyňa dodala, že keby vedela
ako dopadne u svojej dcéry, nikdy by jej dom nedala. Žalobkyňa ešte doplnila, že syn asi zabudol
povedať,žežalovanýjejmalukradnúťtraktorík,ktorýonakúpilaza550,-eur,abyjejsynmoholpomáhať,
o čom má aj doklady, že volala políciu.

29. K výpovedi svedka P. V. právny zástupca žalovaného poukázal, že podstatné fakty, ktoré svedok
uviedol vo svojej výpovedi, sa nápadne zhodujú so skutočnosťami uvedenými v žalobe, hoci svedok
uviedol, že žalobu nečítal, tiež s údajmi uvedenými v čestnom vyhlásení a preto rozporuje tvrdenia
svedka, čo sa týka údajov o konaní žalovaného. Právny zástupca žalovaného tiež upozornil, že svedok

nehovoril pravdu, pričom poukazuje na zápisnicu z konania XC/XXX/XXXX vyhotovenú o predbežnom
prejednaní sporu dňa XX.X.XXXX, kde si sestra ako svedkyňu zavolala svoju matku. A teda poukazuje,
že rodina V. je špecifická v tom, že sú pohádaní vtedy, keď treba a tiež sa spájajú vtedy, keď je to
potrebné, hlavne keď sa vedie súdny spor proti žalovanému. Za týchto okolností právny zástupca
žalovaného navrhol súdu, aby svedecká výpoveď bola vyhodnotená ako nedôveryhodná. Svedok fakty,

síce si niektoré pamätá, ale niektoré aj prekrúca, pričom svedok poukazuje na hádky, ktoré môžu
byť hodnotené ako bežné a nie cez skrz dobrých mravov, ktorých následkom by bolo prinavrátenie
vlastníckeho práva žalobkyni.

30. Zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 4.2.2011

žalobu o vrátenie daru a neplatnosti právneho úkonu a to proti svojej dcére T. L. ako žalovanej v 1/ rade a
proti žalovanému ako žalovanému v 2/ rade. Z tejto žaloby vyplýva, že žalobkyňa založila argumentáciu
na rovnakých skutkových okolnostiach, ako bola podaná žaloba v tomto súdnom konaní. Žalobou v
konaní XXC/XX/XXXX sa žalobkyňa domáhala určenia, že darovacia zmluva medzi manželmi T. L. a
žalovaným je neplatná. Takisto sa domáhala zrušenia darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a dcérou s

povinnosťou vydať žalobkyni dar.

Z tohto súdneho spisu ďalej vyplýva (listina na čl. l 15 súdneho spisu XXC/XX/XXXX - zápisnica o
uzavretí zmieru), že dňa 1.3.2010 na Obvodnom úrade Všeobecnej vnútornej správy žalobkyňa ažalovaný uzatvorili zmier vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa žalovaný
dopustil urážkou na cti tým, že dňa XX.X.XXXX v mieste bydliska vulgárne vynadal svojej svokre, že je
najväčšia kurva. Žalovaný so zmierom súhlasil. Rozhodnutím Obvodného úradu V. zo dňa 1.3.2010 (č. l.

41 súdneho spisu XXC/XX/XXXX) bolo konanie proti žalovanému vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu zastavené z dôvodu, že v konaní o urážke na cti došlo k zmieru.

Zo zápisnice o prejednaní vo veci XXC/XX/XXXX, ktoré sa konalo 29.3.2011, vyplýva, že po príhovore
právneho zástupcu žalobkyne, či by bolo možné ešte nejaké mimosúdne riešenie veci v tom zmysle,

že by žalovaní vyplatili hodnotu nehnuteľnosti žalobkyni, alebo opačne aby žalobkyňa vyplatila hodnotu
investícii žalovaných do tejto nehnuteľnosti, žalovaní uviedli, že rozmýšľali o takejto alternatíve, že by
im boli vyplatené investície, ale to by chcelo jednania a mimosúdne dohody, aby sa prípadne stanovil
znalec na určenie hodnoty investícií a v takom prípade by sa nebránili možnej mimosúdnej dohode o
spätnom prevode. Na to právny zástupca žalobkyne uviedol, že berie túto žalobu späť a požiadal toto
konanie zastaviť. So späťvzatím žaloby žalovaný a T. L. súhlasili.

31. Zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX vyplýva, že dcéra žalobkyne T. L. podala
dňa 14.11.2016 na súd žalobu o vrátenie daru proti žalovanému, ktorou sa domáhala, aby bol žalovaný
povinný žalobkyni vydať predmet daru a to nehnuteľnosť zapísané na liste vlastníctva č. 10 pre
katastrálneúzemieL..ZozápisniceopredbežnomprejednanísporuzodňaXX.X.XXXXvyplýva,žetohto

predbežného prejednania sporu sa zúčastnila žalobkyňa T. L. osobne, jej právny zástupca, žalovaný
sa nezúčastnil, prítomný bol jeho právny zástupca. Takisto sa tohto predbežného prejednania sporu
zúčastnila aj žalobkyňa, ktorá bola v tomto konaní ako svedkyňa vypočutá.

Žalobkyňa uviedla, že je matkou T. L. a svokrou žalovaného, ďalej uviedla, že predtým žili jej dcéra s

manželom v L. s tým, že následne sa chceli presťahovať do L.. Zať jej tvrdil, že kde sa má presťahovať
alebo kam, keď vlastne nič nevlastní, čiže to nie je jeho. Následne potom darovala celý dom svojej dcére.
Ešte predtým navštevovala svoju dcéru v L., kde spolu žili so zaťom s tým, že už počas návštev videla,
že nežijú spolu tak, ako by si to ona predstavovala. Aj zať sa k nej správal veľmi neprístojne, nadával jej
sprostými slovami. Danú skutočnosť oznámila aj na polícii, kde sa viedlo trestné stíhanie, čiže podala na

neho trestné oznámenie, ale daná vec bola ukončená v jej neprospech a nebolo zistené, že by zo strany
žalovaného došlo k spáchaniu akéhokoľvek trestného činu alebo priestupku. Správanie žalovaného
voči žalobkyni sa podľa jej vedomostí rapídne zmenilo odo dňa, kedy došlo k darovaniu nehnuteľností.
Ona rozporov konkrétne medzi žalobkyňou a žalovaným účastná nebola. Podľa jej osobného názoru
stačí, aby sa človek na žalovaného pozrel a si vytvorí o ňom určitý obraz, určitý dojem a podľa toho

aj ona ho posudzovala. Ďalej uviedla, že v prípade, ak bol žalovaný doma, tak ona vlastne dcéru ani
nenavštevovala, stálo sa to iba málokedy, pretože jej zať jej zakázal, aby ich navštevovala. Doslova
uviedla, že ju vyháňal z ich priestorov. To bolo v čase, keď žili spoločne v dome v Porúbke, oni žili na
poschodí a ona hore.

Pokiaľ sa jedná o deň XX.XX.XXXX okolo polnoci k tomu žalobkyňa uviedla, že je jej známe, že v tom
čase okolo jednej hodiny po pol noci jej zať napadol žalobkyňu, v tom čase bola v T., a preto o tom vie.
To, kedy sa incident presne stal, tak dátum si presne nepamätá, ale v tom čase bola u svojej dcéry a tie
modriny jej dcéra bezprostredne ukázala. Ona svedkom incidentu nebola, ona spala vo vedľajšej izbe
a až keď počula hluk z izby, vyšla. Videla následne, kde spôsobil žalovaný modriny na tele dcéry a to

bolo na krku a vyzeralo to tak ako keby ju chytil obidvomi rukami V ďalšom uviedla, že si pamätá, že
obdobný incident sa stal aj neskôr a to vo februári 2016, v tom čase bola u dcéry, tento incident sa stal
okolo jednej po polnoci s tým, že ona vyšla z izby a videla ako jej dcéru manžel držal pod krkom a pri
tomto incidente bol prítomný aj syn žalobkyne a to T.. Videla len ako zať dcéru drží pod krkom, pričom
jej vnuk musel svojho otca od jej dcéry odtrhnúť a nevšimla si žiadne modriny, v tom čase nevenovala

tomu vôbec pozornosť, pretože bola vo veľkom rozrušení. Do T. vtedy prišla spolu so zaťom, ktorý po
ňu prišiel, nakoľko bola v januári v nemocnici. Po prepustení z nemocnice zať ju prišiel vyzdvihnúť a
zobral ich k ním do T.. Po tomto incidente už u nich nechcela zostať, a preto poprosila svojho syna,
aby ju odviezol naspäť domov, a to bolo zhruba 2 - 3 týždne po incidente. V ďalšom uviedla, že nemá
vedomosť o iných útokov na svoju dcéru zo strany jej manžela. Vie, že žalovaný podal návrh na rozvod

a bolo to niekedy v máji 2016. Ďalej žalobkyňa uviedla, že má vedomosť aj o finančných problémoch
svojej dcéry, nakoľko jej s nimi pomáhala, ale iba vzhľadom na svoje možností, nakoľko je dôchodkyňa
a poberá iba dôchodok.Zo zisteného skutkového stavu v tomto konaní vyplynulo (bod 7 odôvodnenia rozsudku sp. zn. XC/XXX/
XXXX zo dňa 26.3.2018), že žalobkyňa výzvou zo J. XX.X.XXXX žalovaného aj svoju dcéru vyzvala
na vrátenie daru, v ktorej uviedla, že obdarovaná neplnila podmienky darovania, keď nehnuteľnosti

previedla na svojho manžela. Žalobkyňa požiadala žalovaného, aby dar vrátil, vzhľadom na to, že
obdarovaní bývajú mimo miesta trvalého pobytu darkyne a nie sú schopní plniť podmienky darovacej
zmluvy.

Z odôvodnenia rozsudku vo veci sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že nebolo v

konanípreukázané,žebysažalovanývočižalobkynidopustilfyzickýchútokov,takakotvrdilažalobkyňa.
Súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu dochádzalo k verbálnym výmenám názorov, pričom
obidve strany boli týchto konfliktov aktívne účastné. Prítomné pritom boli aj maloleté deti strán sporu.
Takéto správanie sa nepochybne prieči dobrým mravom, avšak nestačí len správanie v rozpore s
dobrými mravmi, aby bolo dôvodom na vrátenie daru, musí ísť o správanie obdarovaného hrubo
porušujúce dobré mravy. Súd teda v tejto veci dospel k záveru, že správanie sa žalovaného ako

obdarovaného k T. L. ako darkyni nemožno posúdiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Medzi nimi
dochádzalo síce k verbálnym konfliktom, jednalo sa však o ich vzájomnú výmenu názorov. Obidve strany
sporunadviazalimimomanželskéznámostiapretotakéhokonaniaibavovzťahukžalovanémunemožno
posúdiť ako hrubo porušujúce dobré mravy.

PRÁVNY STAV

32.Podľaust.§488zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenako„Občianskyzákonník“)
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

33. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

34. Z knižnej publikácie H.Á., Z. et al. 2009. Princípy európskeho zmluvného práva. 1. vyd. Bratislava:
IURA EDITION, spol. s r. o., ISBN 978 - 80- 8078 301 - 3:

Podľa čl. 1:101 - Aplikácia Princípov, účelom týchto princípov je ich aplikácia ako všeobecných pravidiel
zmluvného práva. Tieto Princípy sa aplikujú, ak sa strany dohodli na ich začlenení do zmluvy alebo na

tom, že sa nimi bude ich zmluva spravovať. Tieto princípy možno aplikovať, ak sa strany po a) dohodli,
že sa zmluva bude spravovať „všeobecnými právnymi zásadami“, „lex mercatoria“ alebo obdobnými
pravidlami alebo pod b) si nezvolili žiadny právny poriadok alebo právne normy, ktorými by sa ich zmluva
spravovala. Tieto princípy môžu poskytnúť riešenie otázok, ktoré rozhodujúci právny poriadok alebo
rozhodujúce právne normy neriešia.

Podľa čl. 5:102 - Relevantné okolnosti, pri výklade zmluvy treba zohľadniť najmä
a) okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá, vrátane predzmluvných rokovaní,
b) konanie strán, a to aj po uzavretí zmluvy,c) povaha a účel zmluvy,
d) výklad, ktorý strany už uplatňujú pre obdobné doložky, a prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli,
e) význam všeobecne priznávaný podmienkam a výrazom v príslušnom odvetví a výklad, ktorý možno

považovať pre obdobné doložky za zaužívaný,
f) zvyklosti a
g) dobrú vieru a poctivé konanie.

POSÚDENIE VEC-I SÚDOM

35. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých výlučným vlastníkom
je žalovaný, a to preto, lebo darovaciu zmluvu, ktorú uzatvoril žalovaný so svojou manželkou, ale
aj darovaciu zmluvu, ktorú uzatvorila žalobkyňa s manželkou žalovaného, teda so svojou dcérou,
považovala za právne úkony, ktoré sú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými
mravmi. Rozpor s dobrými mravmi žalobkyňa odôvodnila tým, že dcéra T. L. nariek tomu, že prijala dar

a sľúbila žalobkyni, že sa o ňu postará pri akejkoľvek životnej situácii, správala sa v rozpore s tým, čo
sľúbila pred uzavretím zmluvy a aby sa vyhla vráteniu daru, previedla vlastníctvo k nehnuteľnostiam na
žalovaného. Súd sa preto v danej veci musí vysporiadať otázkami, či bol preukázaný naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva a či zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a dcérou T. L. zo dňa
XX.X.XXXX je právny úkon v rozpore s dobrými mravmi.

36. Súd v prvom rade pokiaľ sa jedná o žalovaným namietanú skutočnosť, že T. L. ako účastníčka
právnych úkonov, ktorých platnosť resp. neplatnosť je v danom konaní riešená ako predbežná otázka,
by mala byť tiež stranou sporu v tomto konaní, uvádza, že podľa toho názoru, že nie je potrebné,
aby v súdnom konaní bola účastníčkou konania aj T. L., keďže žalobkyňa žiada určiť vlastnícke

právo k nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom je len žalovaný. T. L. nie je zapísaná ako vlastník
nehnuteľností, ktorých určenia sa žalobkyňa domáha, čo je preukázané výpisom z listu vlastníctva.

37. Účelom podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných
sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do

úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom
vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Naliehavosť sa prejaví v
tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.

38. V judikatúre je takisto ustálené, že žalobca má vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na

určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak nie je
zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník. Rozhodnutím súdu v konaní na základe takejto
žaloby sa môže zosúladiť faktický stav (nesprávna evidencia vlastníctva v katastri nehnuteľností) so
stavom právnym. Súd je toho názoru, že žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva preukázala, keďže v katastri nehnuteľnosti je zapísaný ako vlastník žalovaný, jej postavenie ako

domnelej vlastníčky nehnuteľností je týmto neisté, avšak preukázanie naliehavého právneho záujmu
nemusí znamenať aj úspech v spore.

39.Zákonumožňujevlastníkovirozhodnúťosvojommajetku,prípadneajformoudarovania.Ideoprávny
úkon v súlade so zákonom, aj keď sa takto vlastník zbavuje svojho majetku. Darovacou zmluvou darca

prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že
by mal na to právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva vzniká
súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda predmet
daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Pojmový znak darovacej zmluvy - bezplatnosť je splnený vtedy, ak
obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu

vyjadriteľnú v peniazoch. Dobrovoľnosť znamená, že sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti
mu to poskytnúť. Darovacia zmluva je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo
majetková výhoda poskytnutá obdarovanému nesie so sebou stratu majetkových pomerov darcu.

40. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý jednoznačne preferuje výklad

právnehoúkonu,ktorýpodporujejehoplatnosť.PodľaÚstavnéhosúduSR„ďalšímzákladnýmprincípom
výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý
neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp
autonómie zmluvných strán povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárskafunkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné
a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim článku 1 Ústavy je taká prax, keď všeobecné
súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom

platnosti zmluvy“ (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07).

41. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosť právneho úkonu založená jeho
nedovolenosťou, ktorá môže spočívať buď v tom, že právny úkon je v rozpore so zákonom alebo s
dobrými mravmi. Právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi, ak nezodpovedá mravným zásadám

prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a
vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptovateľné a považované za
poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, keď odporuje takým pravidlám
správania sa, ktoré nemajú povahu právnych noriem. Neplatnosťou právneho úkonu pre rozpor s
dobrými mravmi dal zákonodarca najavo, že môže nastať situácia, keď správanie podľa práva sleduje
nemravné ciele alebo má nemravné dôsledky.

42. Súd teda dospel k záveru, že darovacia zmluva medzi žalobkyňou a jej dcérou T. L. nie je
právnym úkonom, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. V spoločnosti je bežnou a akceptovateľnou
skutočnosťou, že dochádza k darovaniu, a to najmä ak zmluvné strany sú príbuzným v priamom rade,
tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. Dňa XX.X.XXXX uzavrela žalobkyňa darovaciu zmluvu, ktorou

darovala nehnuteľnosti, ktorých bola výlučnou vlastníčkou svojej dcére do jej výlučného vlastníctva a
zároveň sa dohodli na zriadení vecného bremena v jej prospech a v prospech jej už nebohého syna
Jána spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu a pozemkov. Podľa názoru
súdu sa bezpochyby v tomto prípade jedná o darovaciu zmluvu, čo jednak vyplýva z celého textu zmluvy
(pojem „darovacia zmluva“, „darujúca“ a „obdarovaná“ sa uvádza v jej označení, v článku III., IV., VI.

zmluvy), ale aj z prejavenej vôle, pretože žiadna zo strán nespochybnila, že by sa malo jednať o inú
zmluvu. Súd je preto toho záveru že medzi žalobkyňou a jej dcérou bola uzavretá riadna darovaciu
zmluva, ktorá mala všetky potrebné náležitosti, bola platná a účinná, na jej základe príslušný orgán
vykonal zápis do katastra nehnuteľností. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnom zhrnutí uviedla,
že obsah darovacích zmlúv je v súlade so zákonom.

43. K dojednaniu zmluvných strán v bode III a IV, v ktorom žalobkyňa vyjadrila požiadavku, aby jej
dcéra zabezpečila primerané zabezpečenie v prípade potreby v čase choroby a v starobe, s ktorým
obdarovaná vyjadrila bezvýhradný súhlas, súd je toho názoru, že sa jedná o zvyčajnú požiadavku rodiča
k svojmu dieťaťu. Žalobkyňa tvrdila, že darovanie podmienila aj tým, že ju obdarovaná v starobe a

v chorobe zaopatrí, avšak v dojednaní darovacej zmluvy v čl. II predloženej notárskej zápisnice je
vôľa darovať nehnuteľnosti obdarovanej T. L. vyjadrená jasne a bez akýchkoľvek podmienok a tiež bez
akejkoľvek požiadavky na odplatu za darovanie. Z notárskej zápisnice vyplýva, že požiadavka žalobkyne
je súčasťou dojednania darovacej zmluvy v čl. III, ktorý je dohodou účastníkov tohto právneho úkonu
o zriadení vecného bremena a teda táto požiadavka žalobkyne je v priamom súvise práve s dohodou

o zriadení vecného bremena, a teda okrem toho, že obdarovaná T. L. sa zaviazala strpieť doživotné
bývanie a užívanie rodinného domu žalobkyňou, tiež súhlasila s požiadavkou žalobkyne zabezpečiť jej
primerané zabezpečenie. Preto súd takúto požiadavku žalobkyne na „zaopatrenie“ hodnotí oddelene od
dojednaní upravujúcich darovanie (čl. II). Aj z čl. IV darovacej zmluvy vyplýva, že obdarovaná T. L. najprv
dar od svojej matky s vďakou prijala a až následne vyjadrila súhlas s podmienkou vecného bremena

a nakoniec aj s podmienkou darovania. Aj z toho súd odôvodňuje, že požiadavka zaopatrovania bola
súčasťou dohody o zriadené vecného bremena ako osobný záväzok obdarovanej voči žalobkyni.

44. Žalobkyňa tiež uviedla, že obdarovaná T. L. sa svojho záväzku zaopatriť žalobkyňu chcela zbaviť,
pretožetakýtozáväzoksavdarovacejzmluvemedziňouajejmanželomužnenachádzal,súdpoukazuje

na to, že tieto tvrdenia neboli vykonaným dokazovaním preukázané. Svedok P. V. sa k okolnostiam
uzatvorenia darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a obdarovanou T. L. vyjadruje veľmi stroho a aj to
rozporuplne, keďže najprv uviedol, že všetci traja súrodenci sa dohodli na tom, že kto doopatruje mamu
tomu ostane aj dom v Porúbke, a následne uviedol, že tiež bola medzi súrodencami dohoda, že sestra
im vyplatí po 150.000,- korún, pretože jej bol ponechaný dom. Súd vidí v tomto zjavný rozpor v tom, že

T. L. za nadobudnutie domu v L. by bola zaťažená dvakrát a to zaopatrovaním matky a aj finančným
plnením v prospech ostatných súrodencov, avšak súd tu musí zdôrazniť, že žalobkyňa takéto skutkové
tvrdenia ohľadom dohody o finančnom plnení v prospech ostatných súrodencov v žalobe a v zmene
žaloby ani netvrdila, hoci ako to vyplynulo z čestného vyhlásenia H. V., žalobkyňa znenie takejto dohodymala predniesť pri nejakej príležitosti. Súd je toho názoru, že záväzok obdarovanej na zaopatrenie ani
nemohlavniesťdodarovacejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX,pretožešloozáväzokosobný,tedaozáväzok
len medzi obdarovanou T. L. a žalobkyňou, a predsa aj žalobkyňa túto svoju požiadavku adresovala

výlučne svojej dcére T. L..

45. K tvrdeniu žalobkyne, že obdarovaná T. L., aby sa vyhla vráteniu daru, previedla vlastníctvo k
nehnuteľnostiam na žalovaného bez vedomia žalobkyne, súd uvádza, že vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že by žalobkyňa vyzývala obdarovanú T. L. na vrátenie daru pred 25.8.2008

(uzatvorenie darovacej medzi obdarovanou T. L. H. žalovaným), práve naopak, z rozsudku sp. zn. XC/
XXX/XXXX vyplýva, že žalobkyňa vyzvala obdarovanú T. L. a žalovaného na vrátenie daru výzvou zo
dňa XX.XX.XXXX. Súd v tomto smere poukazuje, že tento dôvod, vyhnutie sa vrátenia daru, nemôže
byť dôvodom, ktorý by zakladal neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. V zmysle
ust. § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Toto výlučné právo darcu

nezaniká ani v prípade, ak obdarovaný s predmetom daru už nedisponuje. Ak obdarovaný predmet
daru po tom, čo sa stane jeho vlastníkom, scudzí pred doručením výzvy na vrátenie daru, nemožno
spochybňovať účinnosť tohto prevodu z hľadiska oprávnenia obdarovaného, pretože v čase prevodu mu
patrilo vlastnícke právo a tým aj právo nakladať s vecou (§ 123 Občianskeho zákonníka). Obdarovaný
tak z dôvodov, ktoré neodporujú zákonu, nemôže splniť svoju povinnosť fyzicky odovzdať predmet

daru darcovi a túto povinnosť nemá ani nový vlastník veci, čo však nemení nič na tom, že ak boli
podmienky § 630 Občianskeho zákonníka splnené, vznikla okamihom doručenia výzvy na vrátenie daru
obdarovanému povinnosť vrátiť dar. Obdarovaný získal bezodplatne určitú majetkovú hodnotu, ktorú
musí vrátiť pri splnení zákonných podmienok a ak tak nemôže urobiť odovzdaním konkrétneho predmetu
daru,jepovinnýposkytnúťdarcoviekvivalentvpodobepeňažnéhoplneniapodľazásadobezdôvodnom

obohatení.

46. Tiež žalobkyňa tvrdila, že správanie jej dcéry a žalovaného, ktoré popisovala v žalobe a v zmene
žalobyaktorésamalodiaťtak pouzatvorenídarovacejzmluvymedziňouajejdcérou(zrezaniestromov,
nechceli prijímať pohrebných hostí, nezaujímala sa o zdravotný stav žalobkyne, zbúrali kachľovú pec)

a tiež tak aj po uzatvorení zmluvy medzi jej dcérou a žalovaným (žalovaný vyvíjal psychický nátlak,
vulgárne nadával, regulovali teplotu v miestnostiach, obmedzovali ju v pohybe, zakazovali jej sa stýkať
s vnúčatami), je takým správaním, ktoré pre ich značnú intenzitu a sústavnosť, možno kvalifikovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov a teda je potreba napraviť narušené občiansko - právne vzťahy
a v tomto smere poukázala na čl. 5 Princípov európskeho zmluvného práva, podľa ktorých sa do

výkladu obsahu zmluvy berie v úvahu aj správanie strán po uzavretí zmluvy, dobrá viera, poctivosť.
Súd sa použitím Princípov Európskeho zmluvného práva, tak ako to navrhovala žalobkyňa, absolútne
nestotožnil. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý poukazoval na znenie
čl. 1 týchto Princípov, ktorý upravuje pôsobnosť, pričom z poznámok k tomu článku vyplýva, že princípy
nemajú silu, národného, nadnárodného alebo medzinárodného práva, tieto sa aplikujú len vtedy, ak

sa strany dohodli na ich začlení, v ostatných prípadoch sa môžu, teda nemusia použiť, pričom v
takých prípadoch sa predpokladá existencia cudzieho medzinárodného prvku v zmluvno vzťahu (napr.
uzavretie zmluvy v cudzine, uzatvorenie zmluvy s cudzincom a s tým súvisiaca voľba právomoci, voľba
rozhodného práva). V danom prípade použitie Princípov európskeho zmluvného práva v darovacej
zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou a T. L. nebolo dojednané, zmluva nebola uzatvorená v cudzine,

predmet daru nebol v cudzine, a ani účastníci tejto zmluvy nemali ani inú štátnu príslušnosť a ani obvyklý
pobyt v cudzine, súd preto na tieto Princípy európskeho zmluvného práva prihliadať nemohol.

47. Teória občianskeho práva, ale aj súdna prax je toho názoru, že platnosť či neplatnosť právneho
úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.

Teda súd musí vychádzať z okolností, ktoré tu boli dané v čase, keď bol právny úkon urobený, pretože
sa vychádza z princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Právny úkon, ktorý nebol v rozpore s
dobrými mravmi, keď k nemu došlo, nemôže sa po zmene pomerov stať neplatným. Súd v tomto smere
poukazuje aj na názory vyjadrené Krajským súdom v Ž. v rozhodnutí sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa
17.10.2017, s ktorými sa súd v tejto veci stotožňuje a z ktorého vyplýva, že pokiaľ aj nastali skutočnosti

po uzatvorení zmluvy, tieto nemôžu mať na platnosť právneho úkonu akýkoľvek vplyv, nakoľko nemožno
spravodlivo požadovať, aby sa subjekty právnych úkonov po jeho vzniku do budúcnosti zdržali konania
resp. nesprávali sa spôsobom, ktorý by mohol spätne navodiť dojem absolútnej neplatnosti právneho
úkonu. Ak žalobkyňa je toho názoru, že sa jej dcéra voči nej správala resp. správa takým spôsobom,ktorý považuje za hrubo porušujúce dobré mravy, žalobkyňa sa mohla a môže domáhať vrátenia daru
v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje na čas po uzatvorení darovacej
zmluvy akúsi sankciu pre obdarovaného, ktorý sa oproti všeobecnému očakávaniu opodstatnenému

tým, že získal od darcu majetkovú hodnotu bezodplatne, nespráva k nemu alebo členom jeho rodiny v
súlade so zásadami slušnosti a poctivosti, pričom jeho závadné správanie z hľadiska svojho rozsahu a
intenzity hrubo porušuje dobré mravy.

48. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla svoje dôkazné

bremeno a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali absolútnu neplatnosť darovacej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a dcérou T. L. zo dňa XX.X.XXXX pre rozpor s dobrými mravmi
podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že súd teda ako prejudiciálnu otázku vyriešil,
že Darovcia zmluva medzi žalobkyňou a dcérou T. L. zo dňa XX.X.XXXX nie je absolútne neplatná,
je nadbytočné riešiť neplatnosť Darovacej zmluvy uzatvorenej medzi obdarovanou T. L. a žalovaným
dňa XX.XX.XXXX, keďže týmto by sa vlastnícke právo žalobkyne obnoviť nemohlo. Aj z tohto dôvodu

súdu sa nejaví nevyhnuté vyhodnocovať tvrdenia žalobkyne ohľadom správania sa žalovaného voči nej
a zaoberať sa tak aj výpoveďou svedka, ktorý sa vyjadroval k správaniu a osobe žalovaného voči jeho
matke, keďže ani tieto skutočnosti nemôžu zvrátiť úvahu súdu, že darovacia zmluva uzatvorená medzi
žalobkyňou a T. L. zo dňa XX.X.XXXX nie je v rozpore s dobrými mravmi.

49. Súd teda v zmysle vyššie uvedeného žalobu zamietol v celom rozsahu.

K trovám konania

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. V danom prípade bolo predmetom konania určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd žalobu

v celom rozsahu zamietol. Úspech žalovaného v konaní tak predstavuje 100% a úspech žalobkyne
predstavuje 0%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní, preto úspešnému žalovanému patrí nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalovanému. O
výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.