Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 7, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/95/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320203918
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320203918.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Š. Č.. XXX,
o zaplatenie sumy 774,67 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 362,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 71,28 eur od 08.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 88,06 eur od 09.01.2018 do zaplatenia,
zo sumy 73,08 eur od 07.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 64,98 eur od 10.03.2018 do zaplatenia, zo
sumy 65,12 eur od 07.04.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu nemá p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.11.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 362,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 71,28 eur od 08.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 88,06 eur od 09.01.2018
do zaplatenia, zo sumy 73,08 eur od 07.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 64,98 eur od 10.03.2018 do

zaplatenia, zo sumy 65,12 eur od 07.04.2018 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 412,15 eur.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, spol. Slovak
Telekom,právnypredchodcažalobcu,poskytolasprístupnilžalovanejverejnéelektronickékomunikačné
služby prostredníctvom verejnej siete, za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za
poskytované služby. Za cenu dodaných verejných služieb pôvodný veriteľ vystavil a doručil žalovanej
faktúry: č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 07.12.2017 na sumu 71,28 eur, č. XXXXXXXXXX so

splatnosťou 08.01.2018 na sumu 88,06 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 06.02.2018 na sumu 73,08
eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 09.03.2018 na sumu 64,98 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
06.04.2018 na sumu 65,12 eur, pohľadávka vo výške ku dňu postúpenia.

Na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovanej zo zmluvy bola dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou
výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa za každý
deň plnenia zmluvy pomerne znižuje. Žalovaná porušila záväzok viazanosti tým, že porušila zmluvnú

povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti.
Uplatňovaná zmluvná pokuta bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 412,15 eur.Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 08.07.2020 bola pohľadávka voči žalovanej
v celosti postúpená na žalobcu. Žalovaná napriek jeho výzve dlžnú sumu neuhradila.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 774,67 eur s prísl.. S poukazom k
uvedenému súd dňa 07.04.2021 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil
v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo

uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 25.03.2021.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana

požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.
5. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom

k zmluve, faktúrami, výzvou na zaplatenie, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou na zaplatenie
a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Pôvodný veriteľ spol. Slovak Telekom a. s. a žalovaná uzavreli dňa 25.10.2017 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb. Veriteľ na jej základe sa zaviazal poskytnúť žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe

- nepodnikateľovi SIM kartu, program služieb Happy XL. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a to na dobu neurčitú.

7. Pôvodný veriteľ spol. Slovak Telekom a. s. a žalovaná uzavreli dňa 23.08.2017 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb. Veriteľ na jej základe sa zaviazal poskytnúť žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe

- nepodnikateľovi SIM kartu, program služieb Happy XL volania NAJ. Predmetná zmluva bola uzavretá
podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a to na
dobu neurčitú.

8.KvyššieuvedenejZmluvebolsožalovanoudňa23.08.2017uzatvorenýDodatok,vktoromsižalovaná

dohodla balík služieb "Happy XL volania NAJ". Žalovaná sa Dodatkom zaviazala zotrvať v zmluvnom
vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Výška dojednanej
zmluvnej pokuty bola 208,- eur.

Podľa bodu 1. písm. b) Dodatku, sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku

podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení,
Všeobecnými podmienkami poskytovania služieb, Cenníkom poskytovania služieb.

V zmysle bodu 2. Dodatku, účastník zobral na vedomie a súhlasil, že po dobu viazanosti 24 mesiacov
nemôže požiadať o aktiváciu alebo zmenu aktivovaného programu služieb na iné konkrétne stanovené

programy služieb.

Podľa bodu 3. Dodatku, sa účastník zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov odo dňa uzavretia
dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku,
teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu

za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je a) výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná
lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, b) žiadosť
účastníka o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácií, ak
v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, c) nezaplatenieceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo od
zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie
vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj

paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom
na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých
zliav zo štandardných poplatkov za služby za služby podľa cenníka. Vyúčtovaná cena zmluvnej pokuty
bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie počas doby viazanosti až do ukončenia
zmluvy v dôsledku porušenia záväzku.

9. Pôvodný veriteľ spol. Slovak Telekom a. s. a žalovaná uzavreli dňa 27.10.2017 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb. Veriteľ na jej základe sa zaviazal poskytnúť žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe
- nepodnikateľovi SIM kartu, program služieb Happy XL. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a to na dobu neurčitú.
Dojednaná zmluvná pokuta bola vo výške 330,- eur.

Podľa bodu 1. písm. b) Zmluvy, sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení,
Všeobecnými podmienkami poskytovania služieb, Cenníkom poskytovania služieb.

10. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanej za poskytnuté služby nasledovné faktúry: č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 07.12.2017 na sumu 71,28 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 08.01.2018 na sumu 88,06
eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 06.02.2018 na sumu 73,08 eur, č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 09.03.2018 na sumu 64,98 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 06.04.2018 na sumu 65,12
eur.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 08.10.2018 vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanej svoj nárok na
zmluvnú pokutu vo výške 412,15 eur.

11. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2020 pôvodný veriteľ žalovanej informoval o

tom, že pohľadávku voči nemu vyúčtovanú faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vo výške 829,24 eur postúpil na žalobcu.

12. Výzvou na zaplatenie zo dňa 02.11.2020 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie sumy 1 027,96 eur
a to do 12.11.2020.

13. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

14. Podľa § 44 ods.1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 01.11.2011

( ďalej len ,,Zákon“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť

aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 Zákona, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania žalovanej so splatením
peňažného dlhu, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou
boli uzatvorené podľa Zákona o elektronických komunikáciách zmluvy o poskytovaní verejných služieb

s tým, že časť ich obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky, cenník pôvodného veriteľa
a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej vyššie uvedené faktúry.

19. Predmetné zmluvy je potrebné považovať aj za spotrebiteľské zmluvy a je potrebné na ne aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral právny predchodca žalobcu

ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný vopred bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s
profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,

vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy

spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátuniejeúplneabsolútna,alejelimitovanávrámcispotrebiteľskýchvzťahovprincípomochranyslabšej
strany (spotrebiteľa a to údaj o výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná neuhradila cenu
služieb, ktoré jej právny predchodca žalobcu poskytol v celkovej výške 362,52 eur. Povinnosti právneho
predchodcu žalobcu poskytovať žalovanej telek. služby zodpovedala povinnosť žalovanej riadne a včas
zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020
pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, na žalobcu a tým je

daná jeho aktívna legitimácia.21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel k
záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 362,52 eur je dôvodný
a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

Žalovanú súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
71,28 eur od 08.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 88,06 eur od 09.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 73,08
eur od 07.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 64,98 eur od 10.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 65,12 eur od
07.04.2018 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými bola

cela poskytnutých služieb vyúčtovaná.

22. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 412,15 eur.

Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana,
ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť

určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje
a určite, zrozumiteľne a jasne uviesť spôsob jej prípadného vyčíslenia.

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú,
preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho

účastníka,ktorýporušízmluvnúpovinnosťnepriaznivýmnásledkomatopodobevznikuďalšejpovinnosti
zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej
pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit.
ust. § 53 ods. 4 písm. k).

23. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí
ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z

24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

24. Nárok na zmluvnú pokuty si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluvách
a dodatkoch k nim uzavretých, ktoré pôvodný veriteľ a žalovaná uzatvorili. Podľa zmluvných dojednaní,
sažalovanázaviazala,žepodobuviazanosti24mesiacovododňauzavretiadodatkuzotrvávzmluvnom

vzťahu so žalobcom a bude využívať služby podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu
zmluvy, k preneseniu čísla a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením
záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá
lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie tel. čísla k inému
podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu

zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po
splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti
vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

25. Súd považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty, ktorá mala byť

dohodnutá v zmlúv zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatkov. Ako súd už vyššie skonštatoval,
žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmlúv, ktoré patria k spotrebiteľským zmluvám v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše zmluvná
pokuta mala byť písomne dojednaná ani nie v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných

zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah žalovaný ovplyvniť vôbec nemohol.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd
má teda za to, že žalobca ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní.Pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmlúv a dodatkov vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet
podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a
žalovaná ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy
ovplyvniť. Žalovaná ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala vzhľadom na ich splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky.

Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existenciamožnábeznekalýchpodmienok.Smernicazároveňvprílohevypočítavaprečlenskéštátyako
vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z
týchto podmienok je aj „ neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou
od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky
do Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 568/2007 Z.z.

26. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods.
4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s
takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

27. V zmysle § 44 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách, bez ohľadu na minimálne obdobie
platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky
a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa § 44 ods. 11 Zákona o elektronických komunikáciách, účastník môže vypovedať zmluvu o
poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania
dôvodu.

Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty v znení vyššie uvedenom, spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa - žalovanej ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedná sa
dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jeho právach, ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona
o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na
strane účastníka - žalovanej tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči veriteľovi, je

dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou výpovede počas doby
viazanosti,preprípadzmenyposkytovateľatelekomunikačnýchslužieb,čímzostranyžalobcudochádza
k značnému zásahu do jeho práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovanej je
sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Podmienku otázky značnej nerovnováhy je nutnéposudzovať komplexne v súvislosti so všetkými ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní
tohto konkrétneho prípadu dospel súd k presvedčeniu, že pri porovnávaní výhod, ktoré žalovaná získala
a dojednania zmluvnej pokuty v zmysle dodatku k pripojenej zmluve, vytvára značnú nerovnováhu

na strane spotrebiteľa, pričom umožňuje žalobcovi vymáhať zmluvnú pokutu pri porušení prakticky
akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy bez ohľadu na jej dopad na vzájomné vzťahy účastníkov.

Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky,
ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok v spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak

významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z tohto vyplýva,
že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne
motivované vyhlásenia zmluvných strán, nie je smerodajné v tomto zmluvnom vzťahu. Ak vôľa slabšieho
niejedanánaroveňsilnejšejstrany,dochádzakporušeniudobrýchmravov.PozrirozhodnutieKrajského
súdu v T. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 24.08.2017.

28. Okrem uvedeného, dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej
žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jej zmenu, nakoľko
žalovaná tým, že podpísala zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné
podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute.
Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne

dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v T. vo veci XCo/XX/XXXX,

cit.: „V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej

pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.“

29.Dojednaniezmluvnejpokutyzanezaplateniecenyzaposkytnutéslužbyjeneakceptovateľné.Natom
nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci
denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania

služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia
nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa
rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ
si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1,- euro. Zmluvná
pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej

vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa prerušenia poskytovania
služieb v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Prerušením poskytovania služieb k zániku
zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany
spotrebiteľaaopätovnéobnovenieposkytovaniaslužieb.Tátookolnosťmajúcapodstatnývplyvnavýšku
zmluvnej pokuty zohľadnená nebola.

Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od
spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú
porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb.

Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a
viažuce sa iba na moment prerušenia poskytovania služieb bez zohľadnenia prípadnej možnosti ich
obnovenia predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a
dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.

30. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
412,15 eur ako nedôvodný zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 774,67 eur s príslušenstvom. Súd žalobe

vyhovel iba čo do nároku na zaplatenie sumy 362,52 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Úspech
žalobcu v konaní tak predstavuje 47 % a úspech žalovanej predstavuje 53 %.

Nakoľko strany sporu mali v konaní úspech zhruba v rovnakom rozsahu, súd o trovách konania rozhodol,
tak, že žiadna z nich nemá na ich náhradu práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.