Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7CoE/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413207903
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6413207903.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivexekučnejvecioprávneného:Unionzdravotnápoisťovňa,a.s.,sosídlom
Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. I. XXXX/X, B. 01 L. nad Hronom, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 77,14 Eur a trov
exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom
Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky pod sp. zn. EX 3047/13, o odvolaní oprávneného proti

Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Er/545/2013-15 zo dňa 17. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Er/545/2013-15 zo dňa 17. decembra 2018 vo
výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 9Er/545/2013-15 zo dňa 17. decembra 2018 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II.

rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,59 Eur.
Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že dňa 08. júla 2013 poveril súdneho exekútora
JUDr. Ing. Štefana Hrebíka vykonaním exekúcie proti povinnému vymožením pohľadávky oprávneného
vo výške 67,14 Eur a trov exekúcie. Dňa 18. októbra 2017 bol exekučnému súdu doručený podnet
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v predmetnej veci z dôvodu nemajetnosti povinnej, v ktorom
uviedol, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok. Súdny exekútor vo

svojom podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že podľa lustrácií majetkových pomerov povinnej
bolo zistené, že povinná nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, čo preukázal i zaslaním
exekučného spisu. Súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Zároveň si uplatnil
aj trovy exekúcie. Exekučný súd z uvedených dôvodov exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v
tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď
v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať.

Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen
preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a
nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinná fyzická
osoba v produktívnom veku (36 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že
povinná v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti
alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor,

ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pričom uviedol, že povinná môže
vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného,pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Oprávnený má za to, že v súvislosti
so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinnej treba uviesť, že súdny exekútor dostatočne
nepreskúmal,čipovinnániejevlastníkommajetkovýchpráv,ktorémožnopostihnúťvykonanímexekúcie

(napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinnou). Ďalej namietal, že v prípade, ak by
bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhané
v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie
je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje

len zákon. Podľa oprávneného exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami
Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju
povinnosť z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo
trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by podľa oprávneného exekučný súd odoprel základné právo
na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté
uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude

zamietnutý, prípadne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na
ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná
(priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného
podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty
povinnej je možné konštatovať jej nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo
zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov,

v ktorých dospeli k záveru, že nie je možné prihliadať na možné nadobudnutie majetku v budúcnosti,
ale len na aktuálne majetkové pomery povinnej. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že zákonodarca
vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30
mesiacov, resp. fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných
osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Podľa súdneho exekútora

pri použití prípadnej analógie uvedený časový úsek (vedenie konania, prípadne vykonávanie exekúcie)
je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých exekučných konaniach (do 31.03.2017). Vzhľadom na
uvedené skutočnosti preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Oprávnený k vyjadreniu súdneho exekútora uviedol, že Exekučný poriadok výslovne neupravuje

situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol
získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen
preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a
nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinná fyzická
osoba v produktívnom veku (36 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že

povinná v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti
alebo na základe inej právnej skutočnosti. V súvislosti s lustráciou v registri CRE uviedol, že počet
exekučných konaní evidovaných v CRE nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti,
akým majetkom povinná disponuje, a teda, či povinná je alebo nie je nemajetná. Ďalej uviedol, že
si vybral súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej

doby trvania exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Mimo
prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by
bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie práva oprávneného na vymoženie dlžnej
sumyprípadnýmnovýmnávrhomjelimitovanépremlčacoudobouvzmysleplatnýchprávnychpredpisov.
Oprávnený preto zotrváva na svojom odvolaní.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd

zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením č. k. 9Er/545/2013-15 zo dňa 17.

decembra 2018 výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a výrokom
II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,59 Eur.
Exekučným titulom v predmetnej veci je právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov č. 1110225496
zo dňa 21. decembra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. februára 2013 a
ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 77,14 Eur. Exekučný súd dňa 08. júla 2013

udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX * XXXXXX. Exekučnému
súdu bol následne doručený podnet súdneho exekútora zo dňa 17. októbra 2017 na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko „lustráciou majetkovej podstaty povinného
nebol zistený žiadny majetok“. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nepripojil k svojmu podnetu
aj exekútorský spis, exekučný súd ho výzvou zo dňa 22. novembra 2017 vyzval na jeho predloženie.

Súdny exekútor predložil kompletný spisový materiál dňa 30. novembra 2017, ktorý obsahoval vykonané
úkony v danej veci. Exekučný súd následne odvolaním napadnutým Uznesením č. k. 9Er/545/2013-15
zo dňa 17. decembra 2018 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku a druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí
exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a
má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov

predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí
zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012,
III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie
tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil
exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinnej nebol zistený žiadny

taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom na výzvu exekučného
súdu pripojil aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom
rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie spolu so spisovou dokumentáciu súdneho
exekútora vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným podkladom pre exekučný
súd o nemajetnosti povinnej. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému.

Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho
konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr.
advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba
exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán
verejnej moci predkladá.

13. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto
zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinnej. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol

len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinnej.

14. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinnej je len prechodná,
pričom nie je vylúčené, že povinná v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolacísúd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu

zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v

prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí
vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

15. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinnej,

vyčkával na prípadné zlepšenie jej majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinnej ani súhlas oprávneného.

16. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res

iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací

súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).