Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319205711
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2319205711.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: Mgr.
Renáta Gavalcová a Mgr. Lucia Mizerová v exekučnej veci oprávneného: Ing. Y. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. F., X. XXX, t. č. Česká republika, J., K. XXXX/X, proti povinnej: Ing. G. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom P. XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Michal Magdolen, so sídlom Nitra, Farská 50, o návrhu
oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia o styku otca s maloletým dieťaťom: X. O., nar.

XX.X.XXXX, bytom ako povinná, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, za účasti Komisára pre deti, so sídlom Bratislava, Odborárske nám. 3, o
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.
k. 19Em/2/2019-294 zo dňa 29. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil toto neodkladné opatrenie: Oprávnenému Ing.
Y. O., nar. XX.X.XXXX a povinnej Ing. G. O., nar. XX.X.XXXX sa ukladá povinnosť podrobiť sa
psychologickému poradenstvu a psychoterapii v TENENET, o.z., Lichnerova 41, Senec, so sídlom
vykonávania psychologického poradenstva a psychoterapie v Trnave, a to v rozsahu jedenkrát do týždňa
počas šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1, § 360 a § 373
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, §
329 ods. 1, 2 a § 330 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1, 2
a 3 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach
maloletých, s poukazom na čl. 3 ods. 1, čl. 9 ods. 3, čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 5
Zákona o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. - ďalej len „ZoR“).

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že rozsudkom č.k. 19P/96/2018-304 zo dňa 08.04.2019 schválil
rodičovskú dohodu ohľadom styku oprávneného s maloletou X., pričom styk neprebieha v súdom
schválenom rozsahu. Podľa názoru oprávneného styk s maloletou neprebieha v takom rozsahu ako
by mal z dôvodov na strane matky, ktorá maloletú nedostatočne pripravuje a maloletú nemotivuje na
styk s otcom. Maloletá si podľa oprávneného k nemu nemohla vytvoriť negatívne emócie na základe

krátkych stretnutí a telefonátov a má za to, že on nie je príčinou jeho odmietania dcérou. Podľa povinnej
príčinou toho, že stretnutia neprebiehajú v stanovenom rozsahu nie je povinná, nakoľko maloletú na
stretnutiamotivuje,avšakmaloletáoprávnenéhodlhodoboodmieta.Povinnávpriebehukonaniauviedla,
že vyvinula maximálne úsilie, aby mala maloletá dobrý vzťah k otcovi, no nie je v jej silách ovplyvniť
správanie oprávneného, ktorý na maloletú vyvíja psychický nátlak, nie je schopný prijať jej názor a
vyžaduje od nej úplnú poslušnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá sa sama odmieta

stretávať s otcom. Podľa jej vyjadrenia by jej stačilo sa s ním stretávať raz za dva mesiace a pri
stretnutiach s otcom sa podľa vlastných slov necíti príjemne.4. Z vyjadrení oprávneného, povinnej, ako aj zo správ občianskeho združenia TENENET, resp. z
vyjadreniapsychologičkyMgr.Y.malsúdzaosvedčené,žemedzirodičmimaloletejdlhodobopretrvávajú

vážne komunikačné problémy, ktoré majú jednoznačne negatívny dopad na vnímanie otca maloletou a
jej prežívanie stretnutí s otcom. Súd umožnil oprávnenému i povinnej, aby sa vyjadrili k pokračovaniu
psychologického poradenstva. Oprávnený sa k pokračovaniu psychologického poradenstva vyjadril
pozitívne a žiadal, aby sa ho zúčastnili obaja rodičia aj maloletá, a to s cieľom pripraviť maloletú k
stretávaniu sa s otcom bez prítomnosti iných osôb a bez priestorového obmedzenia. Povinná odmietla

možnosť podrobiť seba i maloletú psychologickému poradenstvu, resp. psychoterapii z dôvodu, že
už boli vyčerpané všetky dostupné prostriedky smerujúce k reparácii vzťahov medzi maloletou a
oprávneným, aj s poukazom na ustanovenie § 37 ZoR, keďže má za to, že na nariadenie výchovného
opatrenia nie sú splnené zákonom stanovené podmienky.

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, rešpektujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa - podmienky na

vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie
rodičov, vzájomných vzťahov medzi rodičmi, ktoré následne môžu viesť k rozvoju vzťahu medzi
maloletou a oprávneným, súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ust. § 3 ods. 3 vyhlášky.
Podľa vyjadrenia TENENET, odborné poradenstvo si pre naplnenie cieľov vyžaduje pravidelnú -
týždennú periodicitu. Na základe uvedeného súd uložil oprávnenému a povinnej povinnosť podrobiť

sa psychologickému a odbornému poradenstvu - psychoterapii, a to v TENENET, o.z., so sídlom
Lichnerova 41, Senec, so sídlom vykonávania psychologického poradenstva a psychoterapie v Trnave,
a to v rozsahu jedenkrát do týždňa počas šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. K naplneniu
cieľov odborného poradenstva sa podľa TENENET ďalej vyžaduje motivácia zo strany klienta a
vybudovaniedôvernéhovzťahu.Ospravedlniteľnédôvodyprenerealizovaniesúdnehorozhodnutiapreto

môžu existovať pokiaľ sa zúčastnení budú snažiť nájsť potrebnú motiváciu a dôveru v odborníkov
ich podrobením sa poradenstvu v periodicite určenej súdom, podľa konkrétnych rád a inštrukcií
odborníkov, ktoré následne pretavia do prípravy na stretnutia maloletej s otcom a samotných stretnutí.
V tejto súvislosti súd dal do pozornosti povinnej, že uloženie povinnosti podrobiť sa psychologickému
poradenstvu neodkladným opatrením v konaní o výkon súdneho rozhodnutia, nemožno stotožňovať

s nariadením výchovného opatrenia v zmysle ustanovení zákona o rodine. V predmetnom konaní
súd vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého, ak súd zistí, že možno existujúce
ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na
sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť
podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. K žiadosti oprávneného spočívajúcej

v povinnosti maloletej podrobiť sa psychologickému poradenstvu, resp. psychoterapii, súd uvádza, že
uloženie tejto povinnosti maloletej by nebolo v jej záujme, a to najmä s poukazom na to, že od začatia
konania o rozvod manželstva jej rodičov v roku 2013 bola maloletá opakovane podrobovaná odborným
vyšetreniam, ktoré však nepriniesli želaný výsledok a maloletá naďalej prezentuje jej negatívny postoj
voči oprávnenému, ktorý by sa ďalším núteným poradenstvom mohol ešte zhoršiť. Súd na žiadosť

matky oslovil občianske združenie Úsmev ako dar, pracovisko Trnava, avšak združenie s vykonávaním
poradenstva nevyjadrilo súhlas. Keďže súd nezistil iné vhodné zariadenie na výkon neodkladného
opatrenia, s občianskym združením TENENET majú obaja rodičia maloletej skúsenosti a existuje
možnosť realizácie neodkladného opatrenia v meste Trnava, súd určil uvedené zariadenie, v ktorom
je možnosť vykonávania psychologického poradenstva, ako aj psychoterapie a zároveň sa nachádza v

mieste výkonu zamestnania povinnej.

6. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala povinná odvolanie, ktoré odôvodnila podľa §
365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd preskúmal postup a rozhodnutie súdu
prvej inštancie a napadnuté rozhodnutie zrušil.

7. V úvode odvolania poukázala na to, že súd nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby ktorákoľvek zo
strán sporu ho navrhla, a to s odstupom času deväť mesiacov od podania návrhu na výkon rozhodnutia.
Akceptuje, že túto možnosť súdu priznávajú platné právne predpisy, avšak má za to, že ak zákon
predpokladá podmienku bezodkladnej potreby úpravy pomerov, potom táto nie je naplnená, keďže

výchovné opatrenie v obdobnom znení bolo limitované trvaním do 24.4.2020. Vo svojom vyjadrení
vo veci výkonu rozhodnutia poukázala na celkom desať absolvovaných poradensko-psychologických
inštitútov od októbra 2013 až do apríla 2020. Súd prvej inštancie napriek tomu má za to, že ešte neboli
vyčerpané všetky prostriedky za účelom reparácie vzťahov medzi rodičmi a maloletou, a to napriekabsolútnej bezvýslednosti uvedených opatrení, ktoré sú povinnej ukladané nepretržite po dobu 7 rokov.
Povinná vo vyjadrení poukázala na nemožnosť uloženia ďalšieho výchovného opatrenia z dôvodu,
že na jeho uloženie nie sú splnené podmienky, avšak súd prvej inštancie obsahovo totožný inštitút

aplikoval v podobe neodkladného opatrenia, čím formálne obišiel stav, kedy by musel konštatovať, že
výchovné opatrenie nemôže uložiť. Súd prvej inštancie správne judikoval, že existujú ospravedlniteľné
dôvody, pre ktoré neprebieha styk otca s maloletou v trvaní ako bolo súdom rozhodnuté, teda
návrh na výkon rozhodnutia je nedôvodný a treba ho zamietnuť. Súd ale nesprávne vyhodnotil, že
existujúce ospravedlniteľné dôvody možno odstrániť, a to účasťou na psychologickom poradenstve a

psychoterapii. Odstrániteľnosť existujúcich ospravedlniteľných dôvod súd prvej inštancie nijako bližšie
nešpecifikoval, resp. sa k nim nijako nevyjadril a v tomto smere je preto jeho rozhodnutie svojvoľné,
arbitrárne a nepreskúmateľné. Súd sa nijako nevysporiadal s argumentáciou povinnej o bezvýslednosti
predchádzajúcich poradensko-psychologických opatrení. Bez ďalšieho zvolil totožný spôsob riešenia
dokonca vo forme neodkladného opatrenia. Súd navyše určil na vykonávanie poradenstva subjekt, ktorý
už toto poradenstvo a psychoterapiu stranám sporu poskytol, avšak celkom bezúspešne. Odvolateľka

považovala za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že do predmetného konania bol súdom pribratý
Komisár pre deti, avšak súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby sa oboznámil
s jeho stanoviskom.

8. V závere odvolateľka zhrnula, že na základe uvedeného je zrejmé, že nariadenie neodkladného

opatrenia absolútne nie je namieste, keďže:
- nie je naplnená potreba bezodkladnosti úpravy pomerov,
- existujúce ospravedlniteľné dôvody nie sú odstrániteľné podrobením sa psychologickému poradenstvu
a psychoterapii povinnou.

9. Oprávnený otec vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu povinnej navrhol, aby
odvolaniu nebolo vyhovené a aby napadnuté uznesenie bolo v celom rozsahu ako vecne správne
potvrdené.

10. Podľa oprávneného spôsob akým povinná interpretuje realitu vo svojom odvolaní jasne preukazuje

jej dlhoročný úmysel o vymazanie otca zo života maloletej. Podanie matky je ďalším pokusom o
dosiahnutie odlúčenia dieťaťa od otca a je v rozpore so záujmami a proti zdravému vývoju maloletej.
Nariadenie ním navrhnutého výkonu rozhodnutia je teda na základe podaného odvolania nepopierateľne
potrebné. Uznesenie súdu prvej inštancie považuje za riadne odôvodnené, podložené a jeho podrobenie
sa zo strany rodičov maloletej za nevyhnutné. Reparáciou vzťahu medzi oprávneným a maloletou

povinná marí totálne. Jej konštatovanie, že doposiaľ absolvované poradensko-psychologické inštitúty
boli pre ňu absolútne bezvýsledné je správne. Tieto inštitúty boli bezvýsledné z dôvodu dlhoročného
správania sa povinnej a jej konštantnej ignorancie základných ustanovení Zákona o rodine, práv
a povinností rodičov, zvyklostí v našej spoločnosti pri jej výchovnom pôsobení na maloletú, čím
poškodzujepsychickézdravieavývojdieťaťa.Povinnouuvádzanývýpočetabsolvovanýchporadenstiev,

či pohovorov je nepodstatný a súčasne neúplný. Podstatné je, na koho podnet boli tieto absolvované,
aké boli ich závery a ako bolo zo strany povinnej zneužité, nerešpektované alebo priamo zmarené,
či predčasne ukončené. Práve posudky Dr. E. z CPP Galanta, vygenerované na podnet povinnej a
následne zohľadnené Okresným súdom v Galante v jeho uznesení č. k. 12P/108/2014-64 zo dňa
24.4.2014 spôsobili, že sa maloletá do dnešného dňa stretáva s otcom v potupných podmienkach

toxického prostredia a dohľadu povinnej. A to napriek tomu, že do konania o rozvode Okresný
súd Galanta správne ustálil názor neopodstatnenosti takéhoto modelu stretávania sa s maloletou
dlhoročne vynucovaného povinnou. Ako dôkaz k tejto časti odvolania pripojil tabuľkový súhrn záverov
absolvovaných poradenstiev a pohovorov a referenciu Rady pre práva dieťaťa k znaleckému posudku.
Na základe vyššie uvedeného s poukazom na § 3 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z.

považuje nariadené neodkladné opatrenie za správne a opodstatnené pre oboch rodičov, čomu on
bude nápomocný. V súčasnosti je absolvovanie poradenstva zrejme posledná možnosť ako povinnú
nasmerovať k pochopeniu jej rodičovských povinností, resp. identifikovať ju ako nespôsobilého jedinca
pre výchovu maloletej. Vyjadrenia maloletej v pohovore zo dňa 7.7.2020 si podľa oprávneného zasluhujú
analýzu odborného pracoviska, z ktorej bude jasná identifikácia nevhodného výchovného pôsobenia

povinnej a potvrdenie správnosti aktuálneho postupu Okresného súdu Galanta vo veci.

11. K doručenému odvolaniu povinnej matky podala písomné vyjadrenie i do konania pribratá Komisárka
pre deti, v ktorom uviedla, že výkon rozhodnutia považuje za najtraumatizujúcejší zážitok dieťaťa,zároveňzanajintímnejšízásahdoživotaakéhokoľvekdieťaťa.Samotnýrodič,ktorýsadomáhatakéhoto
zásahu by si mal uvedomiť akým významným spôsobom zasahuje do života dieťaťa a nepovažovať
tento právny inštitút len za nástroj pre upokojenie svojho práva voči vlastnému dieťaťu. Ak zosumarizuje

doterajšiu intervenciu zo strany štátnych orgánov vrátane neštátnych, ktoré participovali na náprave
vzťahov k rodine, ktoré mali stabilizovať maloletú, uložené výchovné opatrenie je už v poradí jedenástou
formou intervencie do rodinných vzťahov. Musí súhlasiť so súdom v časti, v ktorej sa snaží nájsť vhodný
spôsob intervencie a určitým spôsobom prostredníctvom tretej osoby reparovať vzťahy medzi rodičmi.
Tento postup súdu je plne v súlade s judikatúrou Súdneho dvora pre ľudské práva, v zmysle ktorej

pre vnútroštátne orgány vyplýva pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a
existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno očakávať za
účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom. Považuje za potrebné poukázať na to, že žiadne dieťa vo
svojej podstate svojvoľne a bez príčiny neodmieta rodiča, buď ide o traumatizujúce zážitky, ktoré má
dieťa vo vzťahu k druhému rodičovi alebo o neschopnosť komunikácie jedného rodiča, ktorá sa následne
prenáša aj na dieťa, ktoré sa s týmto postojom postupne stotožní. Ak je problém v rodičovi, je potrebné

na odbornej úrovni pracovať s rodičom a pokiaľ je to možné vynechať dieťa. Súdny dvor vo vzťahu k
pozitívnemuzáväzkuvnútroštátnychorgánovkonštatuje,žepovinnosťštátnychorgánovniejeabsolútna
a porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor. Štátne orgány
síce majú povinnosť vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť použiť donucovacie
prostriedky nemôže byť neobmedzená a musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb,

osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa.
Zdôraznila, že najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad
záujmom rodiča. Tieto formálne závery judikatúry je potrebné interpretovať aj v kontexte empatie rodičov
k vlastnému dieťaťu. V tomto prípade je nevyhnutné, aby oprávnený prejavil dostatok empatie k dieťaťu a
nesnažilsanásilímobnoviťsvojvzťah.Každýtakýtoprejavznehodnocujeosobnývzťahrodičaadieťaťa.

12. Vzhľadom na uvedené Komisárka má za to, že ak je súd toho názoru, že je nevyhnutné uložiť
výchovné opatrenie na reparáciu rodinných vzťahov a možno reálne očakávať, že aspoň z časti k ich
reparácii a k obnoveniu väzieb dieťaťa a rodiča dôjde, tak uloženie výchovného opatrenia je namieste.
Poukázala tiež na to, že maloletá je dostatočne vyspelá na to, aby si sama vedela nastaviť svoj kontakt

s otcom a má za to, že súd by jej názor mal vziať do úvahy a ponechať na maloletú a na jej rozhodnutie
kedy a za akých podmienok sa rozhodne s otcom stretávať. Na strane druhej apeluje na otca, aby
prejavil dostatok empatie vo vzťahu k vlastnej dcére a nevynucoval si prostredníctvom inštitútu výkonu
rozhodnutia kontakt s dcérou. Práve v tomto období dospievania je zo strany otca potrebné prejaviť
dostatok empatie k vlastnej dcére a „počkať“ si na obdobie po puberte. Otec má tak čas pripraviť sa na

úplne iný kontakt s dcérou a buď tento kontakt kvalitatívne povýši alebo ho degraduje vynucovaním si
ho. Vždy je to o rodičoch.

13. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania účastníci do spisu nedoručili.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu povinnej matky nie je možné priznať
úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z toho, že v zmysle vyššie uvedených
ustanovení, odvolací súd v danom prípade nie je viazaný ani rozsahom, ani dôvodmi podaného
odvolania, bolo posúdiť, či zistené skutkové okolnosti daného prípadu podmieňovali naplneniezákonných dôvodov pre vydanie predmetného neodkladného opatrenia v zmysle § 3 ods. 3 vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z. v spojení s ust. § 360 a nasl. CMP a § 324 a nasl. CSP.

16. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy, výsledky tohto dokazovania jednotlivo vo
vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym
skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť

jehodôvodovaodkazujenasprávneodôvodneniepísomnéhovyhotoveniapreskúmavanéhouznesenia.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty uplatnené povinnou matkou nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a
nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa
iba nasledovné:

17. Odvolací súd je toho názoru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým
hľadiskom, na ktoré treba prihliadať, je nevyhnutné ešte možno poslednýkrát sa pokúsiť o reparáciu
pre každého jedinca podstatného a celoživotného vzťahu medzi otcom a dieťaťom, k čomu v rámci
prebiehajúceho výkonu rozhodnutia o styk otca s maloletou môže prispieť využitie inštitútu v zmysle
citovaného § 3 ods. 3 vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.

18. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou odvolateľky, že v danom prípade nebola naplnená
podmienka bezodkladnej potreby úpravy pomerov, keďže predchádzajúce výchovné opatrenie v
obdobnom znení trvalo do 24.4.2020. Hoci v danom prípade v období rokov 2013 až 2020 prebehlo už
cca 10 intervencií do rodinno-právnych vzťahov absolvovaním poradensko-psychologických inštitútov,

odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že ešte neboli vyčerpané všetky prostriedky
za účelom nápravy vzťahov medzi oprávneným otcom a maloletou, a to sledujúc najlepší záujem
maloletého dieťaťa. Bolo by predčasné rezignovať. Súd prvej inštancie preto správne využil inštitút,
ktorý mu umožňuje ním aplikované ust. § 3 ods. 3 vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, v snahe zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi a ich

prístup k rodičovstvu a k maloletej, a uložil rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu
a psychoterapií s legitímnym cieľom realizácie stretnutí oprávneného otca s maloletou formou, obsahom
a spôsobom vyhovujúcim aktuálne najlepším záujmom maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že nejde o uloženie ďalšieho výchovného opatrenia rodičom v zmysle ustanovení zákona
o rodine, ale o aplikáciu osobitného inštitútu v zmysle cit. § 3 ods. 3 Vyhl. č. 207/2016 Z.z., ktorý v

danom prípade ešte nebol aplikovaný a vzhľadom na prebiehajúci výkon rozhodnutia sa javí náležitý
a žiaduci. Je totiž potrebné, aby súd v najlepšom záujme maloletého dieťaťa prijal všetky dostupné a
vhodné opatrenia za účelom umožnenia plnohodnotného styku rodiča s dieťaťom. Preto ak súd vidí
možnosť, že existujúce ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nepodrobuje rozhodnutiu o styku,
je možné odstrániť a plnenie rozhodnutia je možné dosiahnuť prostredníctvom odborného poradenstva,

je dôvodným, aby súd nariadil neodkladné opatrenie podľa § 3 ods. 3 vyhl. č. 207/2016 Z.z. Je dôvodné
predpokladať, že odborné poradenstvo pomôže ako matke tak i otcovi zmeniť ich, v istých otázkach
nevhodný, prístup k sebe navzájom i k maloletej a tak pomôže vytvoriť podmienky pre plnohodnotný a
efektívny styk otca s dcérou a tým budovanie ich rodinného puta. Vzhľadom na predchádzajúce početné
intervencie a aktuálny postoj maloletej, súd prvej inštancie správne povinnosť podrobiť sa poradenstvu,

resp. psychoterapii neuložil maloletej, aby zbytočne nebola vystavovaná ďalšiemu tlaku a napätiu, čo by
mohlo byť v aktuálnej situácii neefektívne až kontraproduktívne. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným
je toho názoru, že realizácia nariadeného neodkladného opatrenia môže reálne, aspoň s časti, viesť k
reparácii narušených rodinných vzťahov. Preto aj odvolací súd rovnako ako prvoinštančný je názoru,
že existujúce ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinná matka s dieťaťom riadne nepodrobujú

vykonateľnému rozhodnutiu, je ešte možné uvedeným postupom odstrániť.

19. Tým, že pred okresným súdom prebieha v danom konaní výkon rozhodnutia o úprave styku otca s
maloletou a súd dospel k záveru, je potrebné postupovať v zmysle § 3 ods. 3 vyhl. MS SR č. 207/2016, je
zároveň daná bezodkladná potreba úpravy pomerov neodkladným opatrením (§ 325 ods. 1 CSP). V tejto

súvislosti nie je rozhodné, že ostatné výchovné opatrenie trvalo do 24.4.2020, ani že toto bolo nariadené
s odstupom po začatí konania (kedy súd aktívne vykonával dokazovanie a oboznamoval sa s vecou) ako
to namieta odvolateľka. Samotná bezvýslednosť predchádzajúci poradensko-psychologických opatrení,
na ktoré poukazuje povinná matka, bez ďalšieho neznamená, že následné opatrenie musí byť taktiežbezvýsledné. Pokiaľ odvolateľka namieta, že súd určil na vykonávanie psychologického poradenstva
a psychoterapie subjekt, ktorý už túto službu stranám bezúspešne poskytol, je potrebné uviesť, že
súd prvej inštancie sa pokúsil osloviť iný subjekt, a to občianske združenie Úsmev ako dar, ktoré

ale s vykonávaním poradenstva nevyjadrilo súhlas, pričom súd iné vhodné zariadenie, ako občianske
združenie TENENET nezistil.

20. Hoci súd po pribratí do konania Komisára pre deti nariadil predmetné neodkladné opatrenie bez
toho, aby sa predtým oboznámil so stanoviskom komisára, nejde o pochybenie, ktoré by malo za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Komisárovi pre deti bol doručený návrh, vyjadrenia účastníkov,
zápisnice, nariadené neodkladné opatrenie, ako aj podané odvolanie, pričom využil svoju možnosť k
odvolaniu sa vyjadriť.

21. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu

sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v spojení s odôvodnením preskúmavaného

uznesenia súdom prvej inštancie, potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako
vo výroku vecne správne s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

23. V zmysle § 58 CSP o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci

samej, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a
ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona
č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj beznávrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z.