Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202064
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5816202064.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: F. E., rod.

E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X. - X. X., ul. U. M. č. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Ján Vajda,
advokát so sídlom Námestovo, Hviezdoslavovo nám. č. 201, proti žalovanému: Slovenská republika -
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 2, IČO: 00 151 866, v
konaní o náhradu škody v sume 2 044,51 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 02.05.2016 sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia istiny

2044,51 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne za obdobie odo dňa 30.04.2016 do zaplatenia v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením povereného príslušníka Policajného zboru Okresného
riaditeľstva Ružomberok, Obvodné oddelenie PZ Ružomberok, ČVS: E.-XXX/XX-RK-XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX mu bolo vznesené obvinenie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona. Uznesením Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn. 1 KPt XX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX bolo

podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušené uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry
Ružomberok č.k. Pv XXX/XX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku zastavil trestné stíhanie v uvedenej trestnej veci a podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku bolo zastavené trestné stíhanie vedené proti jeho osobe pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Toto uznesenie prokuratúry bolo jeho obhajcovi doručené
29.04.2013. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.

z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“,
pretože škodu spôsobil v trestnom konaní poverený príslušník policajného zboru. V dôsledku trestného
stíhania vznikla žalobcovi škoda v sume 2044,51 eur, ktorú predstavujú trovy obhajoby vynaložené v
tomto trestom konaní advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi. Ide o nárok podľa § 18 zákona č. 514/2003 Z. z..
Po právnej stránke žalobu odôvodnili aj ustanovením § 3 ods. 1 písm. a/ a § 18 zákona č. 504/2003 Z. z..

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom 12.10.2016 poukázal na to, že špecifikom zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom je
skutočnosť, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba spravidla nárok vopred
prerokovať s príslušným orgánom. Ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z., podľa ktorých všetky podmienky musia byť splnené súčasne, inak nárok na náhraduškody nemôže vzniknúť. Vznesenie obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o
vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní v priebehu konania zistili
skutkový stav. Až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie

v prípravnom konaní, preto by bolo nelogické predpokladať, že už pri vznesení obvinenia musí byť
trestný čin jednoznačne preukázaný, keďže zadovažovanie dôkazov je cieľom následného vyšetrovania
v prípravnom konaní ako aj súdneho konania nasledujúceho po podaní obžaloby. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 22.05.2012 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, ktorý
konštatoval, že pri posudzovaní zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí

trestného stíhania a vznesení obvinenia, ak k takému rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí
trestnéhostíhaniaaovzneseníobvineniaprenezákonnosť.Vtomtorozhodnutíjeďalejkonštatované,že
i keď rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti a teda aj zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania
je neskorší výsledok trestného konania, nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie
obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej trestnej

veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, pozorne zvážiť aj priebeh
trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj základných zásad trestného konania.
Tento záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 162/02, pričom názor citovaného
krajského súdu bol v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 548/2012 za plne akceptovateľný
a korektný, keď aj napriek ustálenej judikatúre je potrebné posudzovať ne/zákonnosť uznesenia o

vznesení obvinenia vždy aj s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Vyšetrovateľ v trestnom konaní
pri rozhodovaní o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia konkrétnej osobe vychádza z úrovne
poznatkov, ktoré má k dispozícii v tom čase, t.j. ešte pred vykonávaním úkonov v trestnom konaní. Až v
priebehu trestného konania, po vykonaní vyšetrovacích úkonov je možné dospieť k záveru, že existuje
dôvodné podozrenie, že obvinený spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a ako je potrebné skutok

kvalifikovať. Vychádzajúc z uvedeného žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré
by odôvodňovalo ním uplatnený nárok na náhradu škody, keďže uznesenie vyšetrovateľa, o ktoré opiera
svoj nárok, za nezákonné rozhodnutie nie je možné považovať. V závere svojho vyjadrenia poukázal
na ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého sú súčasťou trov konania aj trovy
právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie,

ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Zo žaloby nie je zrejmé a nie je možné ani preskúmať z
čoho teda - z akých úkonov pozostávali úkony právnej služby uskutočnené v trestnom konaní. Žalobca
sa obmedzuje len na konštatovanie, že trovy obhajoby predstavovali uvedenú sumu 2044,51 €. Zároveň
vznik skutočnej škody nijakým spôsobom nepreukázal hoci v žalobe poukazuje na poštové poukazy
znejúce na sumu 1 000 € a na sumu 1 044,51 €, ktoré žalovanému ako prílohu nepredložil.

4. Strana žalobcu žiadala vydať rozsudok pre zmeškanie z dôvodov uvedených v § 273 CSP a § 274
CSP. Poukázal na to, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril a jeho vyjadrenie nemožno považovať za
vyjadrenie žalovaného, pretože ho podala osoba, ktorá nebola splnomocnená na podanie vyjadrenia
- spochybnil podpis JUDr. Róberta Kaliňáka. Ďalej poukázal na to, že OO PZ Ružomberok tri roky a

tri mesiace viedol bezdôvodne trestné konanie voči žalobcovi a toto bolo zastavené až na základe
rozhodnutia Krajskej prokuratúry Žilina dňa 09.04.2013. Deklaroval úhradu trov obhajoby poštovými
peňažnými poukazmi na sumu 1000 eur a 1044,51 eur, ktorými žalobca dňa 29.04.2016 zaplatil trovy
obhajoby v jeho trestnej veci. Mal za to, že bol preukázaný vznik nároku na náhradu škody na základe
uznesenia z 19.1.2010 o začatí trestného stíhania pre prečin krádeže, ktoré bolo vznesené predčasne,

hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a čoho následkom bolo to, že trestné stíhanie trvalo viac
ako tri roky. Skutok, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný, nebol ani trestným činom a ani priestupkom,
preto muselo byť trestné stíhanie zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) TP. Z unesenia ďalej vyplýva,
že žalobca bol stíhaný neprávom, a preto mu vznikla škoda titulom trov obhajoby. Žalovaný nesie
objektívnu zodpovednosť za spôsobenú škodu, pričom pre právne posúdenie veci je dôležitý výsledok

trestného konania, ktorým bolo zastavenie trestného stíhania. K námietke premlčania uviedol, že žaloba
bola podaná dňa 29.4.2016 faxom a v 3 dňovej lehote bola doplnená predložením originálu dokladu
02.05.2016 o 7.04 hod. na podateľni okresného súdu.

5. Strana žalovaného zotrvala na svojom písomnom vyjadrení, keď poukázala na to, že vôbec nie je

zrejmé, či žalobca podal voči tvrdenému nezákonnému rozhodnutiu opravný prostriedok, keďže podľa
§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. sa škody môže domáhať len ten, kto podal opravný prostriedok. Zo
žaloby a ani z prednesu strany žalobcu nevyplýva, že by svoj nárok predbežne prerokoval s oprávneným
orgánom § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003Z. z.. Žalovaný takú žiadosť neeviduje. Žalobca sa pritom môžedomáhať nároku len vtedy, ak tento orgán jeho žiadosti nevyhovel alebo vyhovel len čiastočne. Vzniesol
námietku premlčacia, keďže v danom prípade lehota začala plynúť odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Zo žaloby vyplýva, že rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 29.04.2013 a žaloba

bolapodaná02.05.2016,tedapouplynutípremlčacejlehotynauplatneniesvojhonároku.Nebolisplnené
ani predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody a žiadala žalobu zamietnuť.

6. Okrem výsluchu strán sporu sa súd oboznámil s obsahom pripojeného spisu ČVS: E.-XXX/XX-RK-
XXXX, kópiou spisu Okresnej prokuratúry Ružomberok z 7.1.2013 a zistil, že žalobca nie je dôvodná.

7. Uznesením Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 09.04.2013 sp. zn. 1 O. XX/XX-X bolo trestné stíhanie
vedené proti žalobcovi ako obvinenému zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa
dopustil tak, že dňa 11.04.2008 v Írsku, v meste L., K. XX, pravými kľúčmi otvoril zadný úložný priestor
na bližšie nešpecifikovanom motorovom vozidle tmavej farby, ktoré tam bolo odparkované. Odtiaľ zobral

pokosovú pílu zn. Dewalt žltej farby, dve okružné píly zn. Makyta zelenej farby, taliansku ručnú rezačku
na obklad modrej farby, elektrickú vibračnú brúsku zn. Bosch slabozelenej farby a dve akumulátorové
skrutkovačky zn. Ryobi modrej farby, všetky s neznámymi výrobnými číslam, čím spôsobil P. E. škodu
vo výške 1590,35 Eur, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Zároveň
týmto Rozhodnutie krajskej prokuratúry bola právnemu zástupcovi žalobcu ako obhajcovi z trestného

konania doručené 29.04.2013 (čl.101) a splnomocnencovi poškodeného 11.04.2013, a keďže proti
uznesenie nebola prípustná sťažnosť, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.04.2013.

8. Trestné stíhanie sa začalo na podklade uznesenia o začatí trestného stíhania vydaného povereným
príslušníkom PZ SR Obvodného oddelenia Ružomberok zo dňa 03.04.2009 ORP-XXX/XX-RK-XXXX a

uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 19.01.2010 vydaného podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku
č. ČVS: ORP-XXX/OO-RK-XXXX. Sťažnosť (označenú ako odvolanie) proti uzneseniu o vznesení
obvinenia podal obvinený žalobca dňa 06.04.2010, pričom jeho sťažnosť bola uznesením okresného
prokurátora sp. zn. Pv 352/2009 z 08.04.2010 ako nedôvodná zamietnutá podľa § 212 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona. Dňa 14.04.2010 splnomocnil žalobca ako obvinený právneho zástupcu, aby ho ako

obhajca zastupoval v konaní vedenom na OR PZ Ružomberok, OO PZ Ružomberok pod sp. zn. ČVS:
E.-XXX/OO-RK-XXXX.

9. Z obsahu uznesenia o zastavení trestného stíhania krajského prokurátora súd zistil, že tento po
vyhodnotení dôkaznej situácie prijal záver, že žalobca ako obvinený v auguste 2008 neodcudzil náradie

z motorového vozidla zn. Opel Combo, zaparkovaného u Y. U. v meste O., ale toto náradie so súhlasom
P. E. - poškodeného zobral z tmavého motorového vozidla v meste L. v mesiaci apríl 2008 (11.4.2008)
a následne si ho ponechal z dôvodu uplatnenia zádržného práva. Prokurátor ďalej konštatuje, že tento
záver však neznamená, že skutok, pre ktorý je trestné stíhanie vedené, sa nestal, ale že sa nestal tým
spôsobom, ako to uvádza poškodený. V uznesení ďalej konštatuje, že v danom prípade na základe

vykonaných dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie, bolo nepochybné, že F. E. - t.j. žalobca získal do
svojej dispozície náradie zahrnuté do skutku, ktoré patrilo P. E., resp. firme Aciton Men Builders Lfd., ale
v ďalšom bolo nevyhnutné posúdiť oprávnenosť tejto dispozície a predovšetkým okolnosti, za ktorých
sa náradie dostalo do dispozície obvineného. Vzhľadom na to, že existovali rozpory v usvedčovacích
dôkazoch - medzi výpoveďami poškodeného a svedka G. P., ktoré sa nepodarilo odstrániť ani výsluchom

svedka Q. M. a usvedčovacie dôkazy boli spochybňované aj ďalšími skutočnosťami a to až do takej
miery, že orgány činné v trestnom konaní nemohli z týchto výpovedí vychádzať a založiť na nich postup
v trestnom konaní proti obvinenému žalobcovi, prokurátor na základe sťažnosti poškodeného rozhodol
tak, že zastavil trestné stíhanie vedené proti obvinenému žalobcovi F. E. podľa § 215 ods. 1 písm. b)
Tr. poriadku z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z priebehu

trestného konania a vývoja dôkaznej situácie nemožno teda vyvodiť záver, že by trestné stíhanie bolo
proti žalobcovi ako obvinenému vedené nedôvodne.

10. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu podal žalobu o náhradu škody na súd (faxom dňa
29.04.2016). Žaloba bola doplnená písomne v lehote troch dní (§ 42 ods. 1 O.s.p. účinného do

30.06.2016). Rozhodnutie krajskej prokuratúry o zastavení trestného stíhania bolo doručené obhajcovi
obvineného 29.04.2016. Žaloba bola podaná v premlčacej lehote troch rokov (§ 19 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z.), ktorá skončila najneskoršie dňa 29.04.2016, a v ktorej sa poškodený žalobca dozvedel,že mu mala byť rozhodnutím o vznesení obvinenia a následne zastavením trestného stíhania spôsobená
škoda.

11. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

13. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak
v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného
zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo

povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

14. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne,

ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť
žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú
zachované.

15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

16. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,

ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

19. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

20. Na prvom mieste je potrebné podotknúť, že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vo
vzťahu k predmetu sporu. Pri posudzovaní jeho pasívnej vecnej legitimácie súd vychádzal z ustanovenia
§ 1 písm. a/, § 3 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z. z., kedy

zodpovedným subjektom za škodu vzniknutú v súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom je štát - Slovenská republika. Ústredný orgán štátnej správy, vybavený samostatnou
spôsobilosťou byť účastníkom konania/stranou sporu, za štát pred súdom len koná. Ústredný orgán
štátu pritom nekoná vo vlastnom mene, ale vystupuje a koná v mene za škodu zodpovedného štátu.Uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané povereným príslušníkom Policajného zboru Okresného
riaditeľstva PZ SR v Ružomberku, Obvodné oddelenie PZ Ružomberok zo dňa 03.04.2010 sp. zn.
ČVS: ORP-XXX/OO-RK-XXXX, pričom trestné konanie bolo zastavené uznesením prokurátora Krajskej

prokuratúry Žilina zo dňa 09.04.2013 sp. zn. 1 KPt XX/XX-X z dôvodu, že skutok nie je trestným činom
a nie je dôvod na postúpenie veci - § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., a ktorým zároveň zrušil podľa § 194
ods. 1 písm. a) Tr. por. na základe sťažnosti poškodeného, uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry
Ružomberok č.k. Pv XXX/XX/XXXX zo dňa 13.12.2012, ktorý zastavil trestné stíhanie podľa § 215 ods.
1 písm. a) Tr. poriadku.

21. Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. teda určuje Ministerstvo vnútra SR za
orgán konajúci v mene štátu (len) vtedy, ak sú kumulatívne splnené podmienky, že v trestnom konaní
škoduspôsobilvyšetrovateľPolicajnéhozborualebopoverenýpríslušníkPolicajnéhozboru,aprokurátor
nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka Policajného zboru a
nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Prokurátor hoci zamietol sťažnosť podanú proti

uzneseniu o vznesení vydaného povereným príslušníkom policajného zboru, nepodal ale obžalobu v
tejto trestnej veci. Príslušným orgánom konajúcim za štát je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
ktoré je pasívne vecne legitimovaným subjektom, napokon túto okolnosť žalovaný ani nenamietal.

22. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a

vznesení obvinenia je už ustálená judikatúra v tom, že nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu
došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako
zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia pre nezákonnosť, ale rovnaké
dôsledky má aj zastavenie trestného stíhania preto, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci, teda že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Hoci zmyslom

a účelom zákona č. 514/2003 Z. z. je stanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy podmienky, za ktorých
vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
aleboorgánuverejnejsprávyčinesprávnymúradnýmpostupom,atospôsobomumožňujúcimodškodniť
všetky prípady spôsobenia škody poškodeným rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý sa ukázal
neskôrakonezákonný,nemožnotentozáveronezákonnomobvineníprijímaťautomatickyamechanicky

bez zreteľa na okolnosti, za ktorých k spáchaniu trestného činu došlo. Inými slovami povedané, že i
keď rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti a teda aj zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania
je neskorší výsledok trestného konania, nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie
obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci
je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného

konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj základných zásad trestného konania III.ÚS 162/02
- ČR, I. ÚS 548/2012 - SR, ÚS SR sp. zn. II ÚS 53/2013 a tiež rozhodnutie ESĽP vo veci Lavrechov
proti ČR.

23. Z obsahu uznesenia krajského prokurátora (a aj okresného prokurátora hoc pre iný dôvod) o

zastavení trestného stíhania vyplýva, že až po rozsiahlom dokazovaní a zhodnotení skutkového stavu
plynúce z vykonaných dôkazov a právneho posúdenia trestnej veci sa zistili okolnosti odôvodňujúceho
zastavenie trestného stíhania proti obvinenému žalobcovi. V čase začatia trestného stíhania a vznesenia
obvinenia existovalo dôvodné podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie sa stal a
vykazoval znaky stíhaného trestného činu. Až neskôr, rozsiahlym dokazovaním v rámci prípravného

konania trestného a vyhodnotením usvedčovacích dôkazov, medzi ktorými vznikli rozpory a tie sa
nepodariloodstrániťpričomaj abolispochybňovanéďalšímiskutočnosťami,prokurátordospelkzáveru,
že na ich základe nemôže dôjsť k postaveniu obvinenému pred súd a trestné konanie zastavil, pretože
skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Pritom v rámci dokazovania sa zistilo,
že obvinený žalobca mal v držbe náradie, ktoré malo byť odcudzené a aj ním disponoval, nepodarilo

sa však posúdiť oprávnenosť tejto dispozície, predovšetkým okolnosti, za ktorých sa náradie do tejto
dispozície obvineného žalobcu dostalo. Práve k tomu nebolo dostatok usvedčovacích dôkazov, naviac
medzi nimi existovali výrazné rozpory. Za týchto okolností nemôže súd dospieť k záveru, že začatie
trestného stíhania a vznesenie obvinenia bolo nezákonné.

24. Osvojac si názor citovanej judikatúry vyšších súdov, prvostupňový súd pri vyhodnocovaní
opodstatnenosti uplatneného nároku preto vychádzal aj z okolností daného prípadu, priebehu trestného
konania a aj vývoja dôkaznej situácie, ktoré skutočnosti posudzoval vo vzťahu k výsledku trestného
konania, ktorým bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že skutok nie je trestnýmčinom a nie je dôvod na postúpenie veci. K tomuto záveru prokurátor dospel po rozsiahlom dokazovaní
prípravného konania trestného, a v rámci ktorého sa preukázalo, že obvinený mal v držbe náradie, ktoré
malo byť odcudzené, ale nepodarilo sa preukázať, či držba obvineného u tohto náradia je oprávnená

alebo nie. Zistené rozdiely medzi svedectvami boli natoľko výrazné, že výpovediam nebolo možné
uveriť a konštatovať dostatok dôkazov, na základe ktorých by došlo k postaveniu obvineného pred
súd. Uznesenie o vznesení obvinenia proti žalobcovi podľa názoru súdu nemožno vyhodnotiť preto za
nezákonné podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z., a preto musel súd žalobu zamietnuť. Súd
nevykonal dokazovanie výsluchom svedka por. P. P. k dôvodom vydania uznesenia o začatí trestného

stíhania, keďže pre rozhodnutie v danej veci nie je právne relevantné, na čí príkaz alebo prečo svedok
vydal uznesenia o začatí trestného stíhania, keďže orgány činné v trestnom konaní konajú z úradnej
povinnosti - § 2 ods. 6 veta prvá Tr. poriadku. Relevantným pre posúdenie danej veci je výsledok
trestného konania a nie to, na čí príkaz poverený príslušník vydal uznesenie o začatí trestného stíhania.
Relevantným pre danú veci nie je ani okolnosť, či poškodená strana trestného konania (ne) bola
informátorom.

25. Pokiaľ strana žalovaného namietala nesplnenie podmienky podľa 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. formou nepodania písomnej žiadosti na predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom,
sa súdu javí za potrebné uviesť a súhlasiť s názorom strany žalobcu, že nesplnenie tejto podmienky
zákon č. 514/2003 Z.z. nesankcionuje a sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na

náhradu škody. Má význam, ako tvrdila strana žalobcov, len z hľadiska priznania úrokov z omeškania.
V prejednávanej veci bol nárok žalobcu zamietnutý, a preto táto námietka je bez právneho významu.

26. Nedôvodná by bola námietka premlčania vznesená žalovaným, keďže ako už súd vyššie
konštatoval obhajca žalobcu prevzal rozhodnutie o zastavení trestného stíhania 29.04.2013. Týmto

dňom s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. začala plynúť trojročná
premlčacia lehota, ktorá skončila 29.04.2016. Žalobca podal žalobu faxom posledný deň tejto lehoty -
29.04.2016 a svoju žalobu doplnil písomným podaním v lehote 3 dní - § 42 ods. 1 O.s.p. účinného do
30.06.2016. Ak by bola žaloba žalobcu podaná včas, bola by dôvodná.

27. K námietke zastúpenia žalovaného súd uvádza, že osoby poverené konaním v mene žalovaného sa
preukázali jednak poverením vystavením ústredným orgánom a platným preukazom tohto ústredného
orgánu. Z ust. § 20 ods. 2 OZ je zrejmé, že za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, t.j. nielen
štatutárny orgán právnickej osoby. Ak by osoby, ktoré neboli poverené zastupovaním žalovaného

prekročili rozsah svojej právomoci, vznikli by povinnosti priamo žalovanému, keďže právny úkon -
zastupovanie v danej veci sa týka jeho predmetu činnosti - zodpovednosti štátu a v jeho mene
konajúceho ústredného orgánu, ktorým MV SR je.

28. Žalovanému ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov podľa § 255 ods. 1 CSP nepriznal,

pretože žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.