Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/131/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721200952
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8721200952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Eduarda Valenčina vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
L., W.. X.X.XXXX, L., W.. X.X.XXXX a W., W.. X.X.XXXX - W., bytom u otca, zastúpené opatrovníkom
Y.J.. T. Š., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu T., deti rodičov: matka Y. W., W.. X.X.XXXX, F.
T., Š. XXXX/XX, práv. zast.: JUDr. Iveta Pálfy Fabianová, advokátska kancelária, so sídlom Štefánikovo
námestie 5, Spišská Nová Ves a otec C. W., W.. X.X.XXXX, M..Č.. F. T., L. W. XXX, práv. zast.: JUDr.
Milan Sivý, advokát so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 3006/116, v konaní o uloženie výchovného
opatrenia, o odvolaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. proti rozsudku Okresného súdu Poprad

č.k. 14P/37/2021-81 zo dňa 17.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že maloletým a rodičom ukladá výchovné opatrenie, a to
povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, a to prostredníctvom Z. T. H. E. C.
T., T. XXXX/XX, XXX XX T., po dobu nasledujúcich 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia v
rozsahu 4 hodín mesačne podľa určenia Z. T. H. E. C. T., T. XXXX/XX, XXX XX T., za účelom zlepšenia
vzájomnej komunikácie a vzťahu medzi rodičmi a zlepšenia vzťahu maloletých s matkou.

II. Obom rodičom ukladá povinnosť dostaviť sa v stanovenú hodinu na uvedenú adresu a rešpektovať
plán výkonu výchovného opatrenia.

III. Otcovi maloletých detí ukladá povinnosť v stanovenú hodinu zabezpečiť účasť maloletých detí na
výchovnom opatrení podľa pokynov Z. T. H. E. C. T., T. XXXX/XX, XXX XX T..

IV. Uvedené výchovné opatrenie bude trvať 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. na uloženie výchovného
opatrenia - podrobiť sa povinnosti odborného psychologického poradenstva na zlepšenie vzájomnej
komunikácie a zlepšenie vzťahov medzi rodičmi v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm. d/ zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

II. Obsah napadnutého rozhodnutia2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že cit.:

„I. Návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 37 Zákona o rodine.

4. V rozhodnutí poukázal na konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 10P/129/2020, v
ktorom súd rozsudkom č.k. 10P/121/2020-72 zo dňa XX.XX.XXXX manželstvo rodičov maloletých detí
rozviedol a na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloleté deti do
osobnej starostlivosti otca a zaviazal matku prispievať výživným v sume 130,- eur mesačne na každé
dieťa. Zároveň upravil styk matky s maloletými deťmi v každú pánu sobotu od 9.00 hod. do 18.00
hod. Súd ďalej konštatoval, že kolízny opatrovník dal voči výroku o úprave styku matky s maloletými

deťmi odvolanie, v ktorom však vôbec neuvádza potrebu uloženia výchovných opatrení v zmysle ust.
§ 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine a nedovoláva sa toho, že komunikácia medzi rodičmi je zlá,
výsostne sa zaoberá otázkou, či úprava styku s maloletými deťmi je vhodná. Súd prijal záver, že kolízny
opatrovník sa nevenuje otázke styku matky s maloletými deťmi, posúdením vhodnosti, ale venuje sa
len potrebe zlepšenia komunikácie medzi rodičmi. Je nelogické, aby bola takouto príkaznou formou

zlepšovaná komunikácia medzi rodičmi, keď táto bola jednoznačne deklarovaná pri rozvode manželstva
uzavretím rodičovskej dohody. Súd má za to, že ak rodičia sa vedeli dohodnúť a dokázali uzavrieť
rodičovskú dohodu dňa 09.04.2021, je to jasným signálom, že tak závažný zásah, aký navrhuje kolízny
opatrovník, je nepotrebný a nežiaduci. Súd poznamenal, že v súčasnosti už rodičia spolu nežijú a teda
neobstojí argument kolízneho opatrovníka, že rodičia sa hádajú pred deťmi. Určitý stupeň animozity

medzi rozvedenými rodičmi je prirodzený, tento stav si však nevyžaduje urýchlenú potrebu zásahu
tretích osôb do vzťahu medzi rodičmi a maloletými deťmi. Prvoradou tu nastáva otázka úpravy styku
s maloletými deťmi a nie otázka zlepšenia vzťahov medzi rodičmi. Súd prijal záver, že v súčasnosti,
keď sú rodičia rozvedení, je určitá miera vzájomnej intolerancie akceptovateľná. Uvedené podčiarkuje
aj samotné vyjadrenie oboch rodičov po vyhlásení rozsudku dňa 07.06.2021, ktorí sa výslovne práva

odvolanie voči rozsudku vzdali. Z uvedeného dôvodu súd posúdil návrh ako predčasný, nedôvodný a
nesúladný so záujmami maloletých detí a preto ho zamietol.

5.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľaust.§52zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok
(ďalej len „CMP“).

III. Obsah odvolania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. a vyjadrenie k odvolaniu

6. Proti rozsudku podal odvolanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T., namietajúc, že sa nestotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Situácia v rodine sa rozvodom rodičov vôbec nezlepšila,

odsťahovanie otca s maloletými deťmi a úplné odstrihnutie matky nemožno považovať za vyriešenie
ich dlhotrvajúceho rodičovského konfliktu. Rovnako je neakceptovateľné tvrdenie súdu, že po rozvode
manželstva je miera vzájomnej intolerancie akceptovateľná. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T.
poukázal na tvrdenie matky, že maloleté deti vidí každú druhú sobotu, kedy jej deti oznámia, že s ňou
nechcú ísť bez toho, aby vedeli uviesť dôvod. Od rozvodu nemá možnosť byť s deťmi spolu istý čas bez

prítomnosti otca. Preto využije možnosť, keď deti ráno cestujú školským autobusom do školy, stráviť pár
minút v autobuse s deťmi, kde sa môže s nimi aspoň porozprávať a zistiť, ako sa majú. Matka uviedla,
že počas času tráveného v školskom autobuse jej deti povedia, že sa tešia na sobotu, keď sa stretnú,
ale keď sa v sobotu stretnú, v prítomnosti otca jej oznámenia, že s ňou nikam nejdú. Otec maloletých
detí matku neinformuje ohľadom maloletých detí a nekomunikuje s ňou ani telefonicky. Matka zistila, že

deti majú nové telefónne číslo, ktoré jej odmietli oznámiť. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T. návrh
na uloženie výchovného opatrenia odôvodňuje tým, že s rodinou maloletých detí pracuje už dva roky a
počas tejto doby bol zaznamenaný dlhotrvajúci rodičovský konflikt v deštruktívnej fáze. Rodičia aj počas
doby, keď žili v spoločnej domácnosti, spolu riadne nekomunikovali, deti boli často svedkami ich hádok.
Rodičia sa neinformovali ako a kde budú tráviť čas s deťmi. Otec často vyberal deti zo školy a trávil s

nimi čas mimo domácnosti, späť sa vracali až v neskorých večerných hodinách, mimo svojej spoločnej
domácnosti otec trávil s deťmi aj celé víkendy bez toho, aby o tom informoval matku maloletých detí.
Matka už v čase ich spoločného bývania v domácnosti nemala možnosť tráviť s deťmi požadovaný čas,
otec jej neumožňoval v období pred rozvodom manželstva, aby s maloletými deťmi mohla realizovaťfyzioterapeutické cvičenia nevyhnutné kvôli zdravotnému stavu detí z dôvodu diagnostikovanej H..
Rodičom bola odporúčaná aj spolupráca s mediátorkou R.. Š., ktorá však nevyriešila za obdobie od
07/2020 do 11/2020 a nezlepšila situáciu v rodine maloletých detí. Už mediátorka vo svojej správe

uviedla, že v rodine absentuje komunikácia medzi rodičmi a výmena základných informácií ohľadom
zabezpečenia starostlivosti o deti. Situácia v rodine maloletých detí sa vyhrotila, keď v mesiaci marec
2017 otec požiadal kolízneho opatrovníka, aby boli vypočuté maloleté deti z dôvodu, že ich matka
dlhodobo bije a nevhodným spôsobom sa k nim správa. Na základe tohto podnetu otca bol vykonaný
pohovor s maloletými deťmi a pohovor s rodičmi individuálnou aj spoločnou formou, a na základe týchto

skutočností bol podaný aj podnet na Okresnú prokuratúru v T.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T.
namieta konštatovanie súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že kolízny opatrovník sa vyjadril,
že komunikácia medzi rodičmi prebieha a problém je zrejme len pri úprave styku s deťmi, a preto
doporučil návrh na uloženie výchovného opatrenia zamietnuť. Postup súdu považuje za nesprávny,
pretože sa dostatočne nevenoval najlepšiemu záujmu maloletých detí. Matka je naďalej separovaná od
detí, rodičia spolu nekomunikujú ohľadom detí. Opatrenia, ktoré predtým prijal ÚPSVaR T. na zlepšenie

situácie v rodine maloletých detí - návšteva rodičov na referáte poradensko-psychologických služieb
a spolupráca s mediátorkou nepriniesli nápravu situácie v rodine, preto pristúpil k podaniu návrhu o
nariadenie výchovného opatrenia. Stav, v akom sa nachádza vzťah rodičov maloletých detí, si vyžaduje
zásah súdu do rodinných vzťahov skutočne v záujme zabezpečenia ochrany záujmov maloletých detí,
a je nevyhnutné poskytnutie poradenstva rodičom s cieľom účinnej a odbornej pomoci, aby mohli znovu

prevziať obaja rodičovskú zodpovednosť a spoločne sa naučiť komunikovať v záujme detí a ich budúcej
výchovy.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. namieta tvrdené skutočnosti, že
otec neinformuje matku o tom, kde bude tráviť čas s deťmi s tým, že matka nemá možnosť stráviť s deťmi

žiaden čas. Uviedol, že sa stará o výchovu a vzdelanie detí a trávi s nimi voľný čas z dôvodu, že ide o
výslovnéželaniemaloletých,ktorésabojabyťvprítomnostimatkyzdôvodu,žebolimatkoubitéatýrané.
Poukázal na vyjadrenie maloletých detí, ktoré sú súčasťou spisu vedeného na súde prvej inštancie
pod sp.zn. 10P/129/2020. Poukázal na rozsudok súdu prvej inštancie v konaní sp.zn. 10P/129/2020,
ktorým došlo k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Má za to, že nie je

potrebné ukladať výchovné opatrenie, pretože skutočnosti uvádzané v návrhu Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny T. sú vysporiadané uvedeným rozsudkom. Namietal, že ak v rámci trestného konania na
základe podaného trestného oznámenia - podnetu vo veci podozrenia z týrania maloletých detí matkou,
príslušný orgán zistí naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, bude tu dôvod na podanie návrhu na
zákaz styku s maloletými deťmi s matkou. Podľa názoru otca je úprava schválená súdom jednoznačne

v záujme maloletých detí do skončenia trestného stíhania. Otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65
CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho

súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny T. je dôvodné, a teda boli splnené podmienky pre zmenu rozsudku podľa
§ 388 CSP.

9. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. na uloženie

výchovného opatrenia - podrobiť sa povinnosti odborného psychologického poradenstva na zlepšenie
vzájomnej komunikácie a zlepšenie vzťahov medzi rodičmi v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona
o rodine. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním tento návrh zamietol. Predmetomodvolacieho konania s poukazom na dôvody Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. predostreté v
odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zamietnutie návrhu.

10. Zo skutočného stavu veci vyplýva, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo právoplatne
rozvedené rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 10P/129/2020-72 zo dňa XX.XX.XXXX. Zároveň bola
schválená rodičovská dohoda vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná
prispievať na ich výživu. Styk s maloletými deťmi upravil súd vo vzťahu k matke každú párnu sobotu v

čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. V predmetnom prípade bol styk matky s deťmi upravený v minimálnej
možnej miere, a to s poukazom na vedené trestné stíhanie voči matke pre podozrenie zo spáchania
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ale za súčasného rešpektovania princípu prezumpcie neviny.
S takýmto záverom nesúhlasil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. ako odvolateľ, a to s poukazom
na nedostatočné zistenie, či takáto úprava styku matky s maloletými deťmi je najvhodnejšou formou,
pričom rovnako aj matka maloletých detí nesúhlasila s rozsudkom v tejto časti.

11. Odvolací súd uznesením sp. zn. 24CoP/101/2021 zo dňa 30.11.2021 zrušil rozsudok vo výroku o
úprave styku matky s maloletými deťmi a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, pričom v odôvodnení konštatoval, „Maloleté deti majú právo na styk s
oboma rodičmi, preto je vylúčené, aby styk s rodičom, ktorému deti neboli zverené do jeho osobnej

starostlivosti nebol vôbec upravený, ak neexistujú dôvody na jeho obmedzenie alebo zakázanie. Toto
právo vyplýva matke zo Zákona o rodine, kde v zmysle vyššie cit. ust. § 25 v spojení s § 36 Zákona o
rodine. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 30. odôvodnenia) nevyplýva, aké ďalšie dôkazy súd
prvej inštancie v tomto smere vykonal a aký prípadný negatívny vplyv na zdravie a výchovu maloletých
detí by mala širšia, resp. častejšia úprava styku matky s maloletými deťmi. Rovnako z tohto odôvodnenia

nevyplýva ani to, ako súd prvej inštancie zhodnotil a ako sa vysporiadal aj s ďalšími skutočnosťami
majúcimi podstatný vplyv pre úpravu styku matky s maloletými deťmi, t.j. prirodzené potreby detí, ich
zdravie, vek, výchova, režim, vzájomný vzťah rodičov, ako aj osobné, rodinné, materiálne pomery
rodičov. Frekvencia styku matky s maloletými deťmi je závislá tiež od záujmu a potrieb detí, od ich
časových možností, od vplyvu, akým rodičia pôsobia na deti a ich duševný stav, od ich možností

a schopností starať sa o deti tak, aby bol styk s nimi deťom na prospech. Výsledky vykonaného
dokazovania realizovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie a tiež obsah súdneho spisu
svedčia o tom, že súd by mal tiež zvážiť výchovné opatrenia vzhľadom na narušenosť vzťahov
nielen medzi rodičmi navzájom, ale aj medzi matkou a maloletými deťmi. Bola nesporne preukázaná
aj existencia napätia medzi rodičmi vzájomne, preto tento stav vyžaduje prijatie opatrení. Výchovné

opatrenia majú zabezpečiť to, že maloleté dieťa sa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými
zásadamispoločnosti,ktorézahrňujúajprávodieťaťanastykarozvojvzťahusdruhýmrodičom,ktorému
nebolo dieťa zverené do výchovy. Takto nariadené výchovné opatrenie by malo prispieť k naplneniu
oprávnenýchprávazáujmovmaloletýchdetíatiežktomu,abyotecavdanomprípadeajmal.detizískali
schopnosť akceptovať úlohu a význam druhého rodiča pri výchove dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho

súdu je v záujme maloletých detí, aby sa matka podieľala na ich výchove a aby sa rozvíjali a prehlbovali
tieto vzťahy, pretože maloleté dieťa potrebuje k harmonickému a zdravému vývinu lásku oboch rodičov,
preto je v záujme maloletých, aby sa súd pokúsil o konsolidáciu vzťahov medzi matkou a deťmi, ako aj
rodičmi navzájom prostredníctvom vhodnej formy výchovného opatrenia.“

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že situácie, kedy prichádzajú do úvahy výchovné opatrenia, sú signálom,
že vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi existujú poruchy, ktoré pokiaľ budú odstránené, nevyžadujú
zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností. V § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine je okrem
ďalších uvedené výchovné opatrenie, ktorým súd uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu, ktoré je opatrením nižšej intenzity, o ktorom

sa rozhoduje vtedy, ak dospeje k záveru, že v danom prípade je opatrenie miernejšieho charakteru
postačujúce.

13. Výsledky vykonaného dokazovania realizovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, tiež
obsah súdnych spisov vedených vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti svedčia o tom, že záver

súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na uloženie výchovného opatrenia nemá oporu v zistenom
skutočnom stave veci. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplýva narušenosť vzťahov nielen medzi rodičmi navzájom, ale aj medzi matkou a maloletými deťmi.
Bola nesporne preukázaná existencia napätia medzi rodičmi vzájomne a medzi deťmi a matkou. Rodičiavzájomne nekomunikujú a deti s matkou odmietajú komunikovať akýmkoľvek spôsobom v prítomnosti
otca, preto si tento stav vyžaduje prijatie opatrenia.

14. Odvolací súd považuje za potrebné opakovane uviesť, že pri rozhodovaní súdu vo veciach
starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvou a najdôležitejšou požiadavkou, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je
daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na
starostlivosť oboch rodičov. Rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o maloleté dieťa má totiž prvotnú

zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom, a to pozitívnym usmerňovaním
dieťaťa vo vzťahu k druhému rodičovi, nie však formálne spôsobom „to je tvoj otec, resp. matka a
musíš s ním/ňou ísť alebo sa s ním/ňou stretnúť“, a to ešte za situácie, keď dieťa v rodine, v ktorej je
vychovávané, nikdy nič dobré o druhom rodičovi nepočulo, skôr naopak a zároveň nemôže nechávať
na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obaja rodičia si musia uvedomiť,
že úloha druhého rodiča pri výchove dieťaťa má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný

zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa aspoň v obmedzenom rozsahu, teda
v rámci styku, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča
výchovnepôsobiťnasvojedieťamožnoobmedzujúcozasiahnuťlenvtedy,aknatoexistujúdôvody,ktoré
by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Pokiaľ sa v
konaní preukáže, že dieťa odmieta stretávanie s rodičom, je potrebné dostatočne zistiť dôvody a vykonať

opatrenia smerujúce k náprave a obnoveniu normálneho fungovania rodinnoprávnych vzťahov a pokiaľ
tieto nebudú úspešné, zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností v závislosti od kvalifikácie
stupňa ich porušovania rodičom. Rodičovské práva sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch
rodičov, a preto pri úprave styku je potrebné vychádzať zásadne z toho, že rodič má právo na to, aby s
dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku.

Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť
takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie
musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol
byť perspektívne obnovený. Pokiaľ by súd svojím rozhodnutím styk rodiča s dieťaťom obmedzil alebo
zakázal, musí súčasne urobiť vhodné opatrenia, aby boli dôvody zásahu do kontaktu medzi rodičom

a dieťaťom odstránené. Ide spravidla o nariadenie odborného poradenstva podľa § 37 ods. 2 písm. d/
Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na neupravenie, obmedzenie, prípadne
zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je vždy nevyhnutné odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto
návrh na súd podaný. Rodič navrhujúci neupravenie, obmedzenie alebo zákaz styku sa takmer vždy
odvoláva na záujem dieťaťa daný predovšetkým tým, že dieťa sa s druhým rodičom nechce stretnúť,

má z neho strach, zdravotné problémy, psychické problémy a podobne. Judikatúra sa však s týmto
postojom vysporiadala už v roku 1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia
styku dieťaťa s rodičom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolaný
zámerne pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

15. Odvolací súd konštatuje, že cieľom odborného poradenstva je predovšetkým sledovať záujem
maloletých detí, v prospech ktorých je mať fungujúci vzťah s oboma rodičmi, a teda aj s matkou.
Výchovné opatrenie má zabezpečiť to, že maloleté dieťa sa bude vyvíjať v súlade so všeobecne
akceptovateľnými zásadami spoločnosti, ktoré zahrňujú aj právo dieťaťa na styk a rozvoj vzťahu s
rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Takto nariadené výchovné opatrenie by malo

prispieť k naplneniu oprávnených práv a záujmov maloletých detí, a tiež k tomu, aby v danom prípade
otec získal schopnosť akceptovať úlohu a význam druhého rodiča pri výchove dieťaťa. Kontrolovaný
kontakt matky s maloletými deťmi v neutrálnom prostredí pod dohľadom odborníkov a tiež terapeutická
práca s rodičmi vytvára priestor pre maloleté deti, aby zvládli kontakt s matkou a nadviazali s
ňou fungujúci vzťah. Keďže sa maloleté deti bránia osobnému kontaktu s matkou, je daná potreba

terapeutickej práce s deťmi a tiež s rodičmi, medzi ktorými je tiež napätý vzťah. Odvolací súd sa prikláňa
k záveru, že bez cielenej intervencie odborníka vo vzťahu k maloletým deťom aj k rodičom nie je možné
dosiahnuť zmenu postoja dieťaťa k matke a jeho zlepšenie.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletých detí, aby sa matka podieľala na ich

výchove a aby sa rozvíjali a prehlbovali vzťahy medzi nimi a matkou, pretože maloleté deti potrebujú k
harmonickému a zdravému vývinu lásku oboch rodičov, preto je v záujme dieťaťa, aby sa súd výchovným
opatrením pokúsil o konsolidáciu vzťahov medzi matkou a maloletými.17. Vo vzťahu k dĺžke trvania a frekvencie uloženého výchovného opatrenia odvolací súd zohľadnil
osobitosti tejto veci a situáciu, v akej sa maloleté deti nachádzajú. Vzhľadom na situáciu v rodine a s
ohľadom na vek a postoj maloletých detí je podľa názoru odvolacieho súdu vhodné, aby sa realizovalo

poradenstvo v rozsahu 4 hodín mesačne po dobu 6 mesiacov. Takáto úprava zaručuje, že odborníci v
danej oblasti budú pravidelne pracovať s deťmi a s ich rodičmi, čo vytvára lepší priestor pre vytvorenie
kladného postoja otca a maloletých detí k úlohe a významu matky v živote maloletých detí. Aj keď
otec bezdôvodne vopred spochybňuje význam a účel výchovných opatrení, odvolací súd zdôrazňuje,
že vyhodnotiť splnenie účelu, ktorý sa ním sleduje, prináleží v zmysle príslušných ustanovení Zákona

o rodine súdu. Súd v zmysle § 37 ods. 7 Zákona o rodine sleduje vykonávanie výchovných opatrení
najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí obcou, neštátnym subjektom a s príslušným
zariadením. V zmysle ust. § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia
priebežne tak, aby sa pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotilo
splnenie účelu výchovného opatrenia. Ak splnilo svoj účel, súd zruší výchovné opatrenie.

18. Zhrnúc vyššie uvedené, pristúpil odvolací súd k zmene rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP a uložil maloletým deťom a rodičom výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa podrobnému
psychologickému poradenstvu prostredníctvom Z. T. H. E. C. U. T. v rozsahu 4 hodín mesačne, pričom
uvedené výchovné opatrenie ohraničil trvaním 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Obom rodičom uložil povinnosť dostaviť sa v stanovenú hodinu na uvedenú adresu a rešpektovať plán

výkonu výchovného opatrenia. Otcovi maloletých detí uložil povinnosť v stanovenú hodinu zabezpečiť
účasť maloletých detí na výchovnom opatrení podľa pokynov centra.

19. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 2 CSP za použitia
ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2007 Z.z.) o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).