Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 8, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520201915
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3520201915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho, v právnej veci navrhovateľa: N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom K.
I. T., t. č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom, zastúpený: JUDr. Ivan Kišš, LL.M., advokát v Dubnici nad Váhom,
NámestieMaticeslovenskej426/33,proti:R.N.,nar.X.X.XXXX,trvalebytomI.T.,ozrušenievyživovacej
povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
14. októbra 2020, č.k. 8Pc/12/2020-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že :

Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa N. N., nar. XX.X.XXXX, voči dcére R. N., nar.
X.X.XXXX určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5Pc/47/2018-51,
zo dňa 13.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/41/2019-68 zo dňa
25.09.2019, a to s účinnosťou od 13.03.2021.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh zamietol a výrokom II. rozhodol o
náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podal návrh na zrušenie výživného, plateného
plnoletej dcére R. N.. Uviedol, že dcéra R. N. ukončila štúdium na Strednej škole beauty služieb,
D., maturitnou skúškou a o jej ďalšom pokračovaní v štúdiu nemá vedomosť. R. N. so zrušením
výživného nesúhlasila. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, R. N., potvrdenia o štúdiu,
spisu tunajšieho súdu 5Pc/47/2018, pričom zistil tento skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/47/2018-51, zo dňa 13.05.2019 v spojení s Rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/41/2019-68 zo dňa 25.09.2019, súd určil výživné navrhovateľa ako otca
voči R. N. vo výške 150,- Eur mesačne, s účinnosťou od 17.12.2018. V čase rozhodnutia súdu bola
R. N. žiačkou 3. ročníka strednej školy. Otec sa v čase určenia výživného nachádzal vo výkone trestu
odňatia slobody a to na základe rozsudkov tunajšieho súdu 15T/3/2018-670 zo dňa 09.10.2018 a č.k.
2T//86/2018-423 zo dňa 25.04.2019. V odôvodnení rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č.k. 5P/47/2018-51, zo dňa 13.05.2019, sa konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č.k. 2T//86/2018-423 zo dňa 25.04.2019 bol navrhovateľ odsúdený za zločin sexuálneho násilia,

ktorého sa dopustil na oboch v tom čase maloletých dcérach, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní ôsmych rokov, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2019. V rozsudku č.k.
5P/47/2018-51, zo dňa 13.05.2019, sa ďalej konštatuje, že navrhovateľ bol rozsudkom tunajšieho súdu
č.k. 15T/3/2018-670 zo dňa 09.10.2018, odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby,ktorého sa dopustil na R. N. a jej matke. Súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal na strane otca
z princípu potencionality príjmov, pričom otec sa svojim úmyselným protiprávnym konaním, majúcim
znaky trestného činu, za ktorý bol vzatý do väzby a za ktorý bol následne odsúdený na nepodmienečný

trest odňatia slobody, pripravil o príjem. Súd pri určení výšky výživného tak vychádzal z príjmu otca,
ktorý dosahoval pred nástupom do väzby vo výške cca 600,- Eur mesačne s tým, že otec mal možnosť
si zabezpečovať príjem minimálne v uvedenom rozsahu, v čom mu počas pobytu na slobode nebránil
ani jeho zhoršený zdravotný stav. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ má diagnózu
diabetes, nie je mu umožnené vo výkone trestu pracovať, navrhovateľ žiadal aj o presunutie do iného

ústavu, kde by mohol pracovať s touto diagnózou, zatiaľ mu nebolo vyhovené. Výživné je pre neho v
uvedenej výške likvidačné, prepustený má byť až v roku 2025. Navrhovateľ pri svojom výsluchu uviedol,
že do nástupu na väzbu 5.2.2018 riadne platil výživné a zabezpečoval veci pre dcéru. Od nástupu na
výkon trestu neustále pýta prácu, práca mu nie je pridelená, keď vyjde zo zariadenia, bude mať 15.000,-
Eur dlh po 8 rokoch, dlh mu bude len narastať, nemá žiadny majetok. R. vo veci uviedla, že nesúhlasí so
zrušením vyživovacej povinnosti. Študuje dennou formou, je v 1. ročníku štúdia. Musí platiť podnájom,

má 5 rokov diabetes. Musí pracovať a peniaze by sa jej zišli, pracuje brigádne, mesačne 80 hodín, je
to okolo 350,- Eur. Navrhovateľ jej neprispieva na výživu odkedy nastúpil do výkonu trestu a to je od
5.2.2018. Z potvrdenia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, fakulta chemickej a potravinárskej
technológie, vyplýva, že R. N. je v školskom roku 2020/2021 študentkou ich fakulty.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie
výživného voči jeho plnoletej dcére R. N. nie je dôvodný. Otec nepreukázal dôvodnosť návrhu, ktorej
následkombybolorozhodnutiesúduozrušenívýživného,skutočnostiodôvodňujúcezrušenievýživného
z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Súd poukázal na to, že výživné zo strany navrhovateľa ako
otca voči plnoletej dcére R. N. bolo určené Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

č.k. 5P/47/2018-51, zo dňa 13.05.2019, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
5CoP/41/2019-68 zo dňa 25.09.2019, a to sumou 150,- Eur mesačne, s účinnosťou od 17.12.2018.
V čase rozhodnutia súdu bola R. N. žiačkou 3. ročníka strednej školy, toho času navštevuje dennú
formu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, fakultu chemickej a potravinárskej technológie, jej
štúdium bolo preukázané predložením potvrdenia o štúdiu, ako i výpoveďou R. N.. V čase rozhodnutia o

výživnom sa navrhovateľ nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a to na základe vyššie uvedených
trestných rozsudkov, ktorými bol odsúdený za zločin sexuálneho násilia, ktorého sa dopustil na oboch
v tom čase maloletých dcérach, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní ôsmych
rokov, ako i za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorého sa dopustil na R. N. a jej matke.
Súd v tom čase pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu otca vo výške cca 600,- Eur mesačne

s tým, že navrhovateľ ako otec mal možnosť si zabezpečovať príjem minimálne v uvedenom rozsahu,
s poukázaním na princíp potencionality príjmov, keďže do výkonu trestu sa navrhovateľ dostal na
základe svojho úmyselného trestného činu, čím sa sám pripravil o príjem. Toho času sa otec nachádza
stále vo výkone trestu na základe vyššie uvedených trestných rozsudkov, na jeho strane v žiadnom
smere nedošlo k zmene pomerov. Nedošlo tak k zmene pomerov (s poukazom na § 78 ods. 1 a

ods. 3 Zákona o rodine), ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým bola vyživovacia
povinnosť na R. zo strany navrhovateľa určená. Zo strany navrhovateľa ďalej nedošlo k preukázaniu
skutočnosti, že jeho dcéra R., voči ktorej má zákonnú vyživovaciu povinnosť, nadobudla schopnosť sa
sama živiť. Ako už súd konštatoval vyššie, naopak bolo preukázané, že táto navštevuje vysokú školu
dennou formou a pripravuje sa tak na svoje budúce povolanie. Skutočnosť, že si brigádne privyrába,

neznamená, že nadobudla schopnosť samostatne sa živiť, brigádami si zrejme musí zaobstarávať
finančné prostriedky na svoju výživu, ako aj na náklady spojené so štúdiom, ktoré nie sú jej poskytované
zo strany navrhovateľa, ako jej otca. Záverom súd konštatoval, že skutočnosti uvádzané otcom v konaní
ohľadne nemožnosti pracovných príležitostí vo výkone trestu, sú pre rozhodnutie, a to s poukazom na
vyššie uvedené odôvodnenie, irelevantné. Súd opätovne zdôraznil, že spáchanie úmyselného trestného

činu zo strany otca ako povinného, za ktorý bol následne právoplatne odsúdený na nepodmienečný
trest odňatia slobody, je konaním navrhovateľa ako povinného prispievať na výživu svojho dieťaťa,
ktorým sa sám bez vážneho dôvodu vzdal výhodného zamestnania. Skutočnosť, že takýmto konaním
sa navrhovateľ vzdal svojho príjmu a následne stratil možnosť platiť výživné, nemôže byť na ujmu jeho
plnoletej dcéry R. N., ako osoby oprávnenej. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na

zrušenie vyživovacej povinnosti ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že s
rozhodnutím okresného súdu sa v plnom rozsahu nestotožňuje a nesúhlasí s ním, nakoľko súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a toto rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podaným návrhom sa domáhal
zrušenia výživného plateného plnoletej dcére R. N., nakoľko táto ukončila štúdium na Strednej škole
Beauty služieb D. maturitnou skúškou. Počas pojednávania uviedol, že sa nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody, má diagnózu diabetes a z tohto dôvodu mu napriek jeho snahe a záujmu nie je
umožnené pracovať a nedisponuje tak žiadnym príjmom, z ktorého by mohol uhrádzať výživné. Žiadosti

o preradenie do iného ústavu, kde by mohol pracovať mu nebolo vyhovené aj z dôvodu jeho diagnózy,
nakoľko v inom ústave na výkon trestu nie je zabezpečené stravovanie pre odsúdených s takouto
diagnózou. Do nástupu na väzbu 05.02.2018 výživné riadne platil a taktiež pre dcéru zabezpečoval
všetky potrebné veci. Nakoľko nemá žiadny príjem, tak napriek jeho snahe nemá z čoho platiť výživné,
pričom do skončenia jeho výkonu trestu (po 8 rokoch) nezaplatené výživné narastie na sumu 15.000 Eur.
Má za to, že dostatočne preukázal skutočnosť, že nemá žiadny príjem. Túto skutočnosť v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia sám súd prvej inštancie potvrdil, keď uviedol, že sa o príjem pripravil svojim
úmyselným trestným činom, teda že momentálne žiadny príjem nemá. Súd prvej inštancie sa dostatočne
nezaoberal skutočnosťou, že nemá z čoho výživné platiť a dlh výživného sa len navyšuje. Súd prvej
inštancie jednoznačne pri svojom rozhodovaní pochybil, keď nesprávne vyhodnotil, (týmto sa ani
dostatočne nezaoberal) nemožnosť jeho zamestnania. Je pravda, že v minulosti bol v ÚVTOS do

zamestnania zaradený, avšak po mesiaci bol kvôli jeho diagnóze vyradený. S jeho diagnózou môže
pracovať denne maximálne 4 hodiny, ale v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, kde je umiestnený sa umožňuje
pracovať iba na 8 hodín denne. Každý mesiac píše žiadosť o zaradenie do zamestnania, pričom taktiež
žiada aj o preradenie do iného ÚVTOS, ale nie je mu vyhovené. Opätovne zdôrazňuje, že počas pobytu
na slobode sa riadne staral o rodinu a plnil si všetky zákonom stanovené povinnosti, vrátane platenia

výživného. Uvedené súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil. Má za to, že je neúčelné, aby bol naďalej
zaviazaný na povinnosť platiť výživné plnoletej dcére, keď je jednoznačné a preukázané, že nedisponuje
a ani nebude disponovať dostatočnými finančným prostriedkami. Navyše ponechaním tejto povinnosti
bude jeho dlh na výživnom len narastať až do extrémnej výšky, ktorú nebude mať po výstupe z ÚVTOS
ani z čoho zaplatiť a sťaží to jeho riadny návrat do života. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť voči dcére Nikole N.
v celom rozsahu zruší, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 65

a § 66 CMP na odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

6. Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .
7. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, na nariadenom odvolacom pojednávaní
doplnil dokazovanie oboznámením písomného podania navrhovateľa zo dňa 26.04.2021 a jeho prílohy
zo dňa 16.03.2021, obsahom lustrácie Sociálnej poisťovne zo dňa 06.10.2021, dokladmi predloženými

R. N. (pracovná zmluva a dohoda o zmene pracovnej zmluvy). Právny zástupca navrhovateľa zotrval
na podanom odvolaní ako i na jeho dôvodoch. R. N. uviedla, že od 01.09.2020 do 12.03.2021 bola
študentkou Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, fakulty chemickej a potravinárskej technológie,
a to dennou formou štúdia, je zamestnaná v spoločnosti TESCO STORES, a.s., súhlasila so zrušenímvyživovacej povinnosti. Z potvrdenia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, fakulty chemickej a
potravinárskej technológie predloženého navrhovateľom boli vyššie uvedené tvrdenia R. N. o návšteve
školy potvrdené. Rovnako z lustrácie Sociálnej poisťovne a z pracovnej zmluvy a dohody o zmene

pracovnej zmluvy vyplýva, že R. N. je zamestnaná. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je
obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť a kedy nastane takýto právny stav závisí
od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek,
zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a
potreby, majetkové pomery a podobne. Odvolací súd mal v prejednávanej veci po doplnení dokazovania

na nariadenom pojednávaní preukázané, že dcéra navrhovateľa R. Psotná je plnoletá, zárobkovo činná,
je zamestnaná v spoločnosti TESCO STORES, a.s., so sídlom v Bratislave, teda je schopná sama
sa živiť. Vzhľadom na uvedené v predmetnej veci je teda zákonný dôvod pre zrušenie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči dcére, a to od 13.03.2021, teda do dňa kedy už nebola študentkou a začala
byť schopná sama sa živiť.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

10. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak,
že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).