Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, February 16, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112231793
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4112231793.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra JUDr. Renátou Šiškovou v spore žalobcu: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č.

XXX, občan SR, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. René
Hudzovič, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova trieda č. 49, IČO: 36860697, proti žalovanému: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00151700, o zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.675,82 eur, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II/ Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III/ Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou podanou dňa 21.09.2012 na Okresnom súde Nitra domáhal vydania rozsudku,
ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť istinu 18.379,10 eur z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.09.2009 o 19.00
hod. na ceste č. I/65 v 3,5 km v smere zo Zlatých Moraviec do Nitry sa stal účastníkom dopravnej
nehody, kde I.. C. ako vodič viedol osobné motorové vozidla zn. Škoda Fabia R.: BA XXX NU a porušil

§ 22 od. 3 ods. 4 písm. a) a § 19 ods. 1 prvá veta s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.
tým, že ako stál v kolóne vozidiel, začal sa s predmetným vozidlom otáčať pred horizontom stúpania
na mieste s nedostatočným rozhľadom, kde je to zakázané vodorovnou dopravnou značkou "V 1 a -
pozdĺžne súvislá čiara", v dôsledku čoho neskoro spozoroval v protismere jazdiaci motocykel zn. Honda
E. XXX, R.: NR XXX AH, ktorý viedol žalobca a vošiel do jazdnej dráhy motocykla, následkom čoho
žalobca s predmetným motocyklom začal intenzívne brzdiť, v dôsledku čoho stratil s motocyklom jazdnú
stabilitu, spadol aj so spolujazdkyňou S. V. na vozovku, následne motocykel narazil do pravej strany

vozidla zn. E. V. stojaceho naprieč jazdného pruhu a následkom nehody utrpel aj s S. V. ťažké zranenia.
Dopravnú nehodu zavinil I.. G. C. a bol rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. XT/XXX/XXXX - 518
zo dňa 15.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. XTo/XX/XXXX - 553 zo dňa
25.04.2012 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví. Podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku bol JUDr. C. zaviazaný k povinnosti uhradiť poškodeným, okrem iného aj žalobcovi, škodu v
sume 63.501,88 eur titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, vecnej škody a nákladov
liečenia, a iné a žalobcovi a S. V. spoločne škodu 1.464,- eur za poškodenie motocykla zn. Y. E.

XXX FI. Krajský súd v Nitre ustálil, že účasť žalobcu na dopravnej nehode bola natoľko minimálna,
že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá. V dôsledku zranení bol žalobca od 27.09.2009
nepretržite do 26.09.2010 práceneschopný a stal sa invalidným od 26.09.2010. Lekárskym posudkom
o sťažení spoločenského uplatnenia /ďalej len SSÚ/ vydaným C.. E. a MUDr. T. dňa 30.05.2011 bolojeho SSÚ ohodnotené 2.390 bodmi. Titulom uvedeného posudku mu bola vyplatená náhrada za SSÚ
pri hodnote bodu 15,38 eur za bod.
V dôsledku úrazu má žalobca vysoko nepriaznivé následky pre jeho životné úkony v súvislosti s

uspokojovaním jeho životných a spoločenských potrieb a tiež v súvislosti s plnením jeho spoločenských
úloh. Uviedol, že u neho ide o prípad hodný osobitného zreteľa a to nielen preto, že bol uznaný za
invalidného, ale i v dôsledku ďalších skutočností. Popísal podrobne zdravotné poranenia, ktoré utrpel pri
nehode. Uviedol, že má obmedzené schopnosti, nemôže viesť plnohodnotný život. V priebehu liečby sa
objavili nové zdravotné poškodenia majúce pôvod v zraneniach. Jeho zníženie pracovnej schopnosti pri

dopravnej nehode o viac ako 70% mu znemožňuje riadne uplatnenie v pracovnom živote, má sťažené
uplatnenie v osobnom živote, kultúrnom a duchovnom živote, pred nehodou pravidelne realizoval
športovú činnosť, má sťažené uplatnenie na trhu práce a pretrvávajúcu bolesť a v poslednom období
navštevuje aj psychiatrickú ambulanciu.
Okrem toho, v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou došlo k rozvodu jeho manželstva,
ktoré bolo rozvedené v apríli 2012. V dôsledku nehody a zdravotných poškodení sa stal prchkým,

výbušným, jeho správanie sa stávalo agresívnym. Ničil ich spoločné veci, chcel podpáliť aj ich dom,
manželkuverbálnenapádalavyhrážalsajejfyzickýmnapadnutím,zaútočilnadcéru,alesvojesprávanie
nedokázal ovplyvniť. Ďalej rozpad manželstva bol poznačený aj zlou finančnou situáciou, dlhodobo
nemali adekvátny príjem do rodiny, minuli všetky úspory na liečenie. Rozpadom manželstva strašne trpí,
keďže zmyslom jeho života bola len rodina.

2/ Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

3/ Okresný súd Nitra dňa 25.11.2015 rozhodol rozsudkom č. k. 10C/140/2012 - 313 vo veci samej tak, že

žalobu v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku. V dôsledku odvolania žalobcu došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu,
a to uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. XCo/XX/XXXX - 358 zo dňa 27.04.2017, keď rozsudok bol
ako vecne nesprávne zrušený. Krajský súd v Nitre vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie s
tým, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a po prípadnom doplnení

dokazovania v intenciách návrhov strán sporu posúdi dôvodnosť žaloby žalobcu z hľadiska splnenia
predpokladov pre mimoriadne zvýšenie náhrad za SSÚ podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. a vo
veci opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodní a vyporiada
sa v ňom i so všetkými námietkami strán sporu.

4/ Rešpektujúc rozhodnutie odvolacieho súdu a s prihliadnutím na novú právnu úpravu Civilného
sporového poriadku, súd umožnil stranám sporu sa opätovne vyjadriť a navrhnúť doplnenie
dokazovania. V tomto smere sa písomne a tiež na pojednávaní vyjadrili právny zástupca žalobcu a
žalovaný a boli doplnené listinné dôkazy, ktorých doplnenie požadovali obe strany sporu, keď žalobca
navrhol oboznámiť výpoveď starostu p. Y. zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. XC/XXX/XXXX,

oboznámiť prehlásenie p. G. z 12.04.2017 zo spisu Okresného súdu L. sp. zn. XXC/XXX/XXXX, pripojiť
spisy Okresného súdu L. sp. zn. XXC/XXX/XXXX, sp. zn. XXC/XXX/XXXX a sp. zn. XC/XXX/XXXX
a zo všetkých spisov oboznámiť zápisnice, kde sú výsluchy žalobkyne a svedkov. Žalovaný navrhol
doplnenie dokazovania pripojením spisov Okresného súdu L. sp. zn. XXP/X/XXXX ( rozvodový spis ), sp.
zn. XC/XXX/XXXX a sp. zn. XXC/XXX/XXXX, z ktorého žalovaný žiada oboznámiť sociálnu anamnézu

a taktiež žalovaný navrhol ako dôkaz vyžiadať správu obce Pohranice za účelom preverenia trvania
funkčného obdobia poslanca - žalobcu v danej obci. Na pojednávaní dňa 16.02.2018 právny zástupca
žalobcu požadoval z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. XXC/XXX/XXXX oboznámiť tiež
sociálnuanamnézuzoznaleckéhoposudkuC..S..Žalovanýnapojednávanínavrholoboznámiťsociálnu
anamnézu zo znaleckého posudku Dr. D..

5 / Okresný súd Nitra tak po rozhodnutí odvolacieho súdu zabezpečil vyjadrenia právneho zástupcu
žalobcu a žalovaného písomne, aj na pojednávaní a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby
a listinných dôkazov ich prečítaním ( súd oboznámil všetky listinné dôkazy, teda listinné dôkazy
zabezpečené do rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj novo zabezpečené listinné dôkazy po rozhodnutí

odvolacieho súdu ): Žaloba čl. 1-7, Plná moc čl. 8, Rozsudok OS L. XT/XXX/XXXX-XXX z 15.12.2011
čl. 9-13, Rozsudok KS v Nitre XTo/XX/XXXX-XXX z 25.04.2012 čl. 14-19, Lekársky posudok o SSÚ zo
dňa 30.05.2011 čl. 20, PN o ústavnom liečení žalobcu čl. 21, Lekárska správa čl. 22, Prepúšťacie správy
čl. 23, čl. 24, čl. 25, čl. 27 - 28, čl. 29, čl. 30-35, Lekárske správy čl. 36, čl. 37, čl. 38, čl. 39, čl. 40, čl.41, čl. 42, čl. 43, čl. 44, čl. 45, čl. 46, rozpis liečebnej telesnej výchovy čl. 26, Rozhodnutie Sociálnej
poisťovne z 18.07.2010 čl. 47-48, Lekárske správy čl. 49, čl. 50, čl. 51-52, čl. 53, Prepúšťacia správa
čl. 54, čl. 55, čl. 56, čl. 57, čl. 58, čl. 59, čl. 60, čl. 61, Lekársky posudok o bolestnom a SSÚ čl. 62,

Lekárska správa čl. 63, Rozsudok OS NR 11P/7/2012-34 zo dňa 16.04.2012 čl. 64-65, Lekárska správa
čl.66-67,Vyjadreniežalovanéhosprílohamičl.70-87,Povereniečl.92,Návrhnadoplneniedokazovania
žalobcu s prílohami čl. 99-104, Oznámenie Sociálnej poisťovne s prílohou č. 105, Oznámenie žalobcu
s prílohami čl. 114-116, Oznámenie MV SR čl. 118, Uznesenie OS NR o ustanovení znalca čl. 125-126,
Lekárska správa čl. 128, Uznesenie OS NR o znalečnom čl. 143-144, Zaslanie dokladov čl. 144-146,

Návrh žalovaného na doplnenie dokazovania čl. 148-149, Uznesenie OS NR o ustanovení znalca čl.
153-155, Znalecký posudok č. 913766-16/14 čl. 163-204, Vyjadrenie žalobcu k ZP čl. 210, Vyjadrenie
žalovaného k ZP čl. 213-214, Vyjadrenie znalca čl. 216-218, Predloženie ZP žalobcom čl. 219, Znalecký
posudok č. 18/2014 čl. 220-233, Vyjadrenie znalca čl. 239-245, Uznesenie OS NR o znalečnom čl.
247-249, Vyjadrenie žalovaného čl. 250, Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania čl. 254, Oznámenie
žalovaného čl. 256, Uznesenie OS NR o znalečnom čl. 272-274, Predloženie listín - návrhu dohody

čl. 275-278, Vyjadrenie žalovaného čl. 279-280, Oznámenie Sociálnej poisťovne čl. 289, Kópia žaloby
XXC/XXX/XXXX s prílohami zo spisu XXC/XXX/XXXX čl. 290-305, Rozsudok OS NR XXC/XXX/XXXX
čl. 313-324, Odvolanie žalobcu s prílohami čl. 327-337, Vyjadrenie žalovaného čl. 344-347, Poverenie
čl. 348, Vyjadrenie žalobcu s prílohami čl. 350-353, Uznesenie KS v NR čl. 358-381, Listiny po vrátení
veci Okresnému súdu Nitra: Vyjadrenie žalovaného k doplneniu dokazovania čl. 389-391, Vyjadrenie

žalobcu k doplneniu dokazovania čl. 393-394, Oznámenie Obce Pohranice čl. 395, Žiadosť žalobcu čl.
398, Poverenie čl. 399, Poverenie čl. 402.

6/ Zároveň bol oboznámený podstatný obsah pripojených spisov: Okresný súd Nitra sp. zn. XXP/X/
XXXX, Okresný súd Nitra sp. zn. XXC/XXX/XXXX, Okresný súd Nitra sp. zn. XC/XXX/XXXX a Okresný

súd Nitra sp. zn. XT/XXX/XXXX. V prípade spisu Okresného súdu Nitra sp. zn XXC/XXX/XXXX bolo
vykonané oboznámenie s dôrazom na sociálne anamnézy v znaleckých posudkoch Dr. D. a Dr. S. tak,
ako to požadovali sporové strany.

7/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že: Navrhujem, aby súd postupoval v intenciách

rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, to znamená posúdil, či a ak áno, v akej miere sú splnené
predpoklady v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v platnom znení, pričom v tejto súvislosti
mám za to, že odôvodnenosť návrhu žalobcu je daná hlavne okolnosťami, ktoré vyplynuli z výpovede
svedka C. H., svedka S. T., zo ZP znalca C.. E., najmä z jeho odpovedí na otázku č. 4 a č. 7 a z
listinných dôkazov, a to najmä výpisu zo ŽR SR svedčiaceho o ukončení jeho podnikateľskej činnosti

a z rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní 80% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, t.j. invalid.
Poukaz žalovaného a snaha o dezinterpretáciu záverov krajského súdu v bode 26 jeho uznesenia
neobstojí. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre treba vykladať v celom jeho kontexte a nie len
gramatickým, ale aj teologickým výkladom. Mám za to, že T. súd v Nitre dovetkom uvedenom v zátvorke

nevyjadril nič iné, len tú skutočnosť, že nárok uplatnený v zmysle § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z. z.
netvorí prekážku res judicata tak, ako túto prekážku tvorí rozhodovanie o základnom nároku SSÚ. Je
to jasné aj zo znenia jednotlivých viet, kde je uvedené, že nie je prípustné preskúmavať právoplatné
rozhodnutie vydané v trestnom konaní, ktorým bol žalobcovi prisúdený nárok na náhradu SSÚ v celom
rozsahu. Rovnako tak posudzovať, či I.. C. za škodu zodpovedá a v akom rozsahu, pretože by tým už

vydané právoplatné rozhodnutie v tomto smere bolo opätovne podrobené prieskumu ( je evidentné, že
rozhodnutie trestného súdu o otázke základného nároku SSÚ sa muselo zaoberať a týkať aj otázky
spoluzavinenia, pretože ide o také isté konanie v adhéznom konaní, ako je konanie v tejto veci pred
občiansko-právnym súdom v civilnom konaní ) za uvedenými vetami nasleduje ďalšia stať, kde je
konštatované, že bráni to vo vzťahu k základnej náhrade SSÚ prekážka veci právoplatne rozsúdená.

Pokiaľ bráni prekážka veci právoplatne rozsúdenej riešeniu základnej náhrady SSÚ, v ktorej bola riešená
miera spoluzavinenia, tak otázka miery spoluzavinenia je týmto vyriešená aj pre nárok v zmysle § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., a to tiež aj z logického výkladu citovaného zákonného ustanovenia,
ktoré hovorí o percente zvýšenia o základnej náhrady SSÚ, teda predmetom citovaného ustanovenia
je to, či je daný, a ak áno, v akom rozsahu nárok na zvýšenie základnej náhrady SSÚ. Vychádza sa z

právoplatne priznanej sumy, alebo dohodnutej sumy a neprisluší žiadne ďalšie preskúmavanie, alebo
polemika o ďalších otázkach, ako otázkach, či sú dané predpoklady na mimoriadne zvýšenie SSÚ.
Poukaz na judikatúru NS ČR v danom prípade je na danú vec neaplikovateľné, pretože v predmetnej
veci nejde len o trestný rozsudok, o jeho výrok o uznanie viny a o uloženom treste, ale ide o výroktrestného rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade škody, titulom uplatneného nároku poškodeného
v právoplatnom adhéznom konaní, ktoré je rovnocenné konaniu prebiehajúcom dnes v prejednávanej
veci pred civilným súdom. V konečnom dôsledku Krajský súd v Nitre v trestnom konaní s poukazom na §

287 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol právoplatne o náhrade škody poškodeného vo svojom výroku.
Je nedôvodný poukaz, resp. sú nesprávne vyvodzované závery žalovaného zo znaleckého posudku a z
výpovede znalca Ing. O. V.. Nepovažujem za hospodárne opätovne detailne tieto závery rozoberať tak,
ako som tomu učinil v iných konaniach prebiehajúceho nároku môjho klienta, jeho bývalej manželky.
Zdôrazňujem len tú skutočnosť, že znalec riešil technickú príčinu dopravnej nehody, pričom tak ako

vyplýva z jeho výpovede, a to najmä v trestnom konaní, skutočnosti napriek technickej možnosti
zabránenia nehody zo strany žalobcu keby jazdil nižšou rýchlosťou, znalec ustálil, resp. z jeho vyjadrení
vyplýva, že i v prípade, ak by žalobca jazdil nižšou rýchlosťou, by predmetnej dopravnej nehode
nezabránil, a to okrem iného i z jedného vodičského dôvodu, že žalobca bez ohľadu na skutočnosť, či by
jazdil rýchlosťou 110 km/h alebo 90km/h na vzniknutú situáciu, kedy pred sebou videl pevnú prekážku
náhle vytvorenú vozidlom JUDr. C., reagoval by na vzniknutú situáciu rovnako, t.j. s maximálnym

brzdným spomalením, teda maximálny brzdením a nie len polovičným, alebo prípadne trištvrtinový
brzdením, lebo podľa vyjadrenia znalca, žalobca by nedokázal takto dávkovať brzdnú silu. Znalec sa
vyjadril, že možno by to dokázali motocykloví pretekári a okrem toho žalobca nedokáže odhadnúť v
danom momente nepatrný rozdiel rýchlosti, ktorý bol v rozpätí asi 90 - 106 km/h. V tejto súvislosti
je nutné zdôrazniť, že Krajský súd v Nitre v konaniach sp. zn. XXC/XXX/XXXX a sp. zn. XXC/XXX/

XXXX, ktoré veci okresného súdu preskúmaval v odvolacom konaní, neustálil žiadne spoluzavinenie
žalobcu na predmetnej dopravnej nehode. V konečnom dôsledku súd v trestnom konaní, v ktorom sa pri
rozhodovaní o vine a treste otázkou zavinenia, resp. spoluzavinenia zaoberal v zmysle ustanovenia § 34
ods. 4 Trestného zákona, kedy musel Krajský súd v Nitre pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadať na
zavinenie, resp. spoluzavinenie. Rajský súd v Nitre ustálil, že poškodený - žalobca, na vzniknutú situáciu

reagoval správne a mal spoluúčasť na dopravnej neho tým, že prekročil povolenú rýchlosť, pri ktorej
ale nebolo konštatované jej výrazné prekročenie a Krajský súd v Nitre prijal záver, že ani znaleckým
posudkom nebolo preukázané podstatné prekročenie rýchlosti žalobcu a jeho účasť ako poškodeného
na dopravnej nehode bola natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezaložila.
Myslím si, že nie je na mieste, aby tento záver trestného súdu bol opätovne podrobený prieskumu,

dokonca je to podľa môjho názoru vylúčené tak, ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Nitre
vydané v tejto veci.
Poukaz žalovaného na ustanovenia CSP o tom, že pre súd je rozhodujúci čas, alebo stav v čase
vyhlásenia rozsudku a podobne, na ktoré dnes poukazoval žalovaný, neobstojí. V predmetnej veci je
nutné aplikovať § 159 ods. 3 CSP, t.j. ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že právoplatné rozhodnutie

bráni tomu, aby bola vec opätovne pred súdom prejednaná. V predmetnej veci je pre rozhodnutie
súdu záväzný stav v čase vyhlásenia rozsudku len v tom smere, či sú alebo nie sú dané, a ak áno,
v akom rozsahu predpoklady na mimoriadne zvýšenie SSÚ. Otázka, v akom rozsahu bolo zdravie
žalobcu poškodené a z tohto titulu aká náhrada SSÚ mu za uvedené poškodenie zdravia prislúchala,
nemôže byť posudzovaná k dnešnému dňu, ale musí byť posudzovaná ku dňu, kedy bolo o tejto náhrade

právoplatne rozhodnuté, prípadne kedy bola uzavretá dohoda účastníkov. Predmetom zvýšenia SSÚ je
totižto základný nárok tak, ako bol daný v čase jeho priznanie alebo dohodnutia.
Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. E., najmä o otázku stanovanie bodového ohodnotenia jednotlivých
zdravotných poškodení, tak naviac je nutné uviesť zreteľnú okolnosť, že znalec nielenže posudzoval
uvedené poškodenia v inom čase ako to bolo relevantné, viď môj vyššie uvedený prednes, ale ako sám

uviedol, nemal v tomto vzťahu k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu poškodeného, aj preto
mohli byť jeho závery iné, ako boli pôvodne stanovené.
Pokiaľ ide o znalecký posudok Dr. D., na návrh na doplnenie dokazovania jeho oboznámením, tak
voči vykonaniu tohto dôkazu mám zásadné námietky spočívajúce v tom, že predmetným znaleckým
posudkom bola riešená otázka psychického poškodenia zdravia žalobcu, teda nie otázka fyzického, t.j.

z traumatologických diagnóz, ktoré žalobca utrpel a teda posudok s prejednávanou vecou nemá žiadny
súvis. Naviac mojim najzásadnejším argumentom je, že závery tohto znaleckého posudku sú nesprávne
a arbitrárne a boli vyvrátené znaleckým posudkom MUDr. W. S., tiež v predmetnom konaní vykonaný a v
súčasnostipráveztituluvykonávaniaďalšiehodokazovaniaprebiehavpredmetnomkonaníkonfrontácia
uvedených znalcov, keďže táto bude prebiehať už na treťom pojednávaní v rade a podľa vyjadrenia

zákonnej sudkyne vzhľadom ku skutočnosti, že rozpory medzi závermi oboch znaleckých posudkov
neboli odstránené ani konfrontáciou, zákonná sudkyňa vyzvala strany sporu, aby pouvažovali nad
ďalším postupom vo veci, čím sa má na mysli nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.K námietke, že v konaniach sp. zn. XXC/XXX/XXXX a sp. zn. XXC/XXX/XXXX vystupuje ako žalobkyňa
bývalá manželka žalobcu, a preto nebola otázka spoluzavinenia riešená, uvádzam, že takáto námietka
neobstojí. V predmetnom konaní sa museli súdy zaoberať otázkou, či žalovaný za vzniknutú škodu

zodpovedá a v akom rozsahu. Ak by totižto za vzniknutú škodu v určitom rozsahu zodpovedal G. V., mám
namysliškodu,ktorúutrpelažalobkyňa,takbyknáhradetakejtoškodynemoholbyťzaviazanýžalovaný,
t.j. poisťovňa. Pokiaľ by bola napríklad miera zavinenia G. V. na predmetnej nehode 20%, tak z nárokov
na SSÚ, prípadne na zvýšenie SSÚ, ktoré si uplatňovala žalobkyňa, by mohla byť poisťovňa zaviazaná v
plnej miere len v rozsahu 80% uvedených nárokov, v zbytku by musela byť žaloba zamietnutá. V prípade,

ak by na strane žalovaného vystupoval z tohto titulu pán V., tak by bol zaviazaný k náhrade 20%, čiže v
uvedených konaniach bola predmetom aj otázka prípadného zavinenia, alebo výlučného zavinenia.
K vykonaniu dôkazu znaleckého posudku Dr. D. uvádzam, že predmetom námietky neboli len závery
uvedeného znaleckého posudku, ale celkový postup znalkyne a naviac tento znalecký posudok je v
rozpore so všetkými dôkazmi, ktoré boli doteraz vykonané v 6. konaniach, ktoré titulom predmetnej
dopravnej nehody prebiehajú. Najmä je v rozpore so závermi troch znaleckých posudkov vykonaných v

konaní pani V., o náhradu SSÚ za psychiatrické diagnózy, t.j. znalecký posudok Dr. T., znalecký posudok
Dr. T., dodatku č. X Dr. T. a dodatku č. 2 Dr. T. spracovaného v predmetnej veci, v konečnom dôsledku
závery Dr. D. sú v rozpore aj s vyjadreniami znalca C.. E. v tomto konaní, ktorý vzhliadal poškodenie
psychického zdravia žalobcu. Nie je na mieste, aby v danom konaní bol oboznamovaný posudok,
ktorý s prejednávanou vecou nemá žiadnu súvislosť, pretože sa zaoberá psychickým poškodením

zdravia žalobcu, ani ja v tomto konaní neodôvodňujem nárok žalobcu tým, čo je jedna z rozhodujúcich
skutočnosti pre priznanie zvýšenia základnej náhrady SSÚ a to, že žalobca z dôvodu dopravnej nehody,
resp. poškodením zdravia, ktoré pri nej utrpel, nebol schopný dokončiť vysokoškolské štúdium a nie je
schopný ďalšieho zvyšovania vzdelania, pretože táto príčina nie je spôsobená psychickým, ale fyzickým
poškodením zdravia. Naviac zdôrazňujem, že je bez úplne právneho význam, či znalecký posudok Dr.

D. podala ako súdom ustanovená znalkyňa, že znalecký posudok C.. S. dodal ako súkromný znalecký
posudok, pretože tieto posudky sú v zmysle CSP úplne rovnocenné a práve preto aj v predmetnom
konaní súd vykonáva konfrontáciu týchto dvoch znalcov.
Pre vysvetlenie ohľadne návrhov na pripojenie zvyšných spisov, kde ako žalobca vystupuje S. V., sme
tieto navrhovali pripojiť z dôvodu preukázania okolností rozpadu manželstva, keďže len do tej roviny boli

namietané stranou žalovaného a v týchto konaniach sa svedkovia vyjadrovali k manželskému spolužitiu
a k okolnostiam rozpadu manželstva. Nie je v súčasnosti ani dôvodné to oboznamovať, len aby bolo
súdu zrejmé, že som ich nenavrhoval z nejakého rozmaru. Aj keď som toho názoru, že tieto okolnosti
nemajú vplyv na rozhodnutie v tejto veci.

8/ Žalovaný na pojednávaní uviedol, že: My napriek právnemu názoru odvolacieho súdu zotrvávame
na našich doterajších prednesoch a písomných vyjadreniach v tomto konaní, poukazujem najmä na
posledné vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.01.2018. Dovoľujem si upozorniť tiež na časť odôvodnenia
rozhodnutia krajského súdu na strane 21, v ktorom odvolací súd konštatuje, že posudzovať či I.. G. C.
za škodu zodpovedá a v akom rozsahu, pretože by tým už vydané právoplatné rozhodnutie v tomto

smere bolo opätovne podrobené prieskumu, nie je prípustné preskúmavať, bráni tomu vo vzťahu k
základnej náhrade SSÚ prekážka veci právoplatne rozsúdenej, nie však vo vzťahu k požadovanému
mimoriadnemu zvýšeniu náhrady za SSÚ. Z uvedeného máme za to, že odvolací súd nevyslovil, že
vo vzťahu k nároku na mimoriadne zvýšenie SSÚ v tomto konaní nie je možné riešiť otázku spoluviny
pre rozhodnutie o výške tohto nároku. Vo vzťahu k mimoriadnemu zvýšeniu SSÚ neexistuje prekážka

právoplatne rozsúdenej veci. V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na judikatúru NS ČR v obdobných
veciach sp. zn. XXCdo/XXX/1999, ako aj rozhodnutia sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX, ktoré považujeme
za správne a aplikovateľné aj v podmienkach nášho civilného procesu. Vyplýva z nich, že skúmanie
spoluzavinenia inej osoby na vznik škody nie je v rozpore so závermi nálezov Ústavného súdu SR,
na ktoré poukazovala protistrana, pretože civilný súd je odsudzujúcim trestným rozsudkom viazaný v

takom rozsahu, v akom sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami
relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v civilnom konaní. Výrok o vine v trestnom rozsudku
však spravidla konštatuje len zavinenie páchateľa, nikdy však nie spoluzavinenia poškodeného, alebo
inej osoby, bolo by preto v rozpore s princípom právnej istoty taký stav, aby civilný súd pri rozhodovaní
nároku poškodeného tak významnú okolnosť, ako je spoluzavinenie inej osoby, nezohľadnil. Pokiaľ ide

o skutkové okolnosti, poukazujeme na znalecké posudky znalcov z odboru cestná doprava v trestnom
konaní, ako aj výpoveď znalca Ing. V. v tomto konaní, kde z jeho výsluchu vyplýva konštatovanie,
že na vzniku dopravnej nehody sa podieľali dve príčiny. Jednou z nich bola aj rýchlosť žalobcu a
rovnako obaja účastníci mali možnosť dopravnej nehode zabrániť, konkrétne žalobca tým, že by šielmaximálnou povolenou rýchlosťou. Taktiež poukazujeme na ustanovenia CSP, konkrétne § 215, ktorý
hovorí, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a § 217, z ktorého vyplýva, že pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V zmysle článku 2 CSP ochrana práv a záujmov

má byť spravodlivá a účinná, tu však zdôrazňujeme, že by mala byť pre obe strany sporu, nie len pre
žalobcu. Podľa nášho názoru nie je v súlade s princípom spravodlivosti zaviazať žalovaného na zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia zo zakladeného SSÚ, ktoré mu bolo prisúdené v trestnom konaní
a z výsledkov dokazovania v tomto konaní je preukázané, že základný počet bodov je aktuálny v čase
rozhodovania o nároku žalobcu podstatne nižší. V ostatných podrobnostiach, pokiaľ ide o percento

zvýšenia, o preukázanie predpokladov pre uplatnenie v spoločnosti a v živote pred úrazom a po úraze,
sme sa v konaní veľmi podrobne vyjadrovali, poukazujem na naše záverečné vyjadrenie pred vynesením
prvého rozsudku tohto konania, ktoré je podchytené v zápisnici. A stále zastávame názor, že žalobca
nepreukázal, že by v jeho prípade boli dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce priznať mu tak
vysoké mimoriadne zvýšenie ako požaduje. Pokiaľ ide o nami navrhnuté dôkazy, my sme žiadali pripojiť
rozvodový spis a zo spisov, v ktorých sa prejednávajú iné nároky žalobcu, spis sp. zn. XXC/XXX/XXXX,

kde poukazujeme predovšetkým na znalecký posudok Dr. D., z ktorého by sme navrhli oboznámiť
sociálnu anamnézu, ktorá je výsledkom vyšetrujúceho rozhovoru znalkyne so žalobcom. Náš návrh na
zamietnutie žaloby je stále aktuálny.
Pokiaľ k spoluvine protistrana poukazuje na to, že v iných konaniach, konkrétne v konaniach sp. zn.
XXC/XXX/XXXX a sp. zn. XXC/XXX/XXXX, nebola posúdená spoluvina žalobcu na vzniku dopranej

nehody, zdôrazňujem, že v uvedených konaniach ako žalobkyňa vystupuje exmanželka žalobcu, ktorá
bola spolujazdkyňou, a teda v týchto konaniach otázku spoluviny žalobcu, ktorý nie je stranou v spore,
neriešime. K tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu, že pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia
treba vychádza z právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní o základom SSÚ uvádzame, že uvedené
je nesprávnou interpretáciou viacerých zákonných ustanovení. Takýto postup nevyplýva ani z § 5 ods.

5 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý upravuje zvýšenie SSÚ súdom a nevyplýva ani z už spomínaných
§ 215 a § 217 CSP. Pokiaľ protistrana namieta vykonanie dôkazu znaleckým posudkom Dr. D. z
iného súdneho konania, poukazujeme na to, že znalkyňa bola jednak ustanovená súdom v priebehu
konania a nenavrhujeme v tomto konaní použiť závery, ktoré sú medzi stranami sporné, ale časť
znaleckého vyšetrenia poškodeného žalobcu, v ktorom sa uvádzajú na základe výpovede žalobcu, resp.

psychiatrického rozhovoru so žalobcom, skutkové okolnosti týkajúce sa spôsobu života žalobcu pred
nehodou a po nehode, ako aj jeho vzťahu k manželke, resp. toho času exmanželke. Myslíme si, že
oboznámenie s touto časťou znaleckého posudku je vhodné na dokreslenie doterajšieho dokazovania a
výpovedí, či už žalobcu alebo svedkov k prejednávanej veci. A na ostatné tvrdenia právneho zástupcu
žalobcu budem reagovať jedinou vetou, že predmetom tohto konania je nárok na mimoriadne zvýšenie

SSÚ, pri ktorom neexistuje prekážka právoplatne rozsúdenej veci, a tak by súd mal pri jeho prejednaní
postupovať komplexne, vrátane rozhodnutia o jeho právnom základe, ako aj výške.
Skutočne považujem za absurdné, aby sa právny zástupca v tomto konaní odvolával na rozpory zo
znaleckých posudkov v konaniach, v ktorých žalobca nie je stranou sporu, konkrétne boli spomínané
znalecké posudky Dr. T. a Dr. T.. Oba tieto posudky boli vypracovávané v konaniach, kde je žalobkyňou

pani V. a preskúmavali jej zdravotný stav a ohodnotenie SSÚ. Pokiaľ ide o námietky o nejakej účelovosti
znaleckého posudku Dr. D. s týmto nesúhlasíme, ako som uviedla, znalkyňa bola ustanovená súdom na
rozdiel od znalca Dr. S., ktorého oslovil žalobca v snahe spochybniť závery Dr. D., pričom na dokreslenie
objektivity znaleckého posudku Dr. S. a jeho postupu uvedieme len to, že napriek tomu, že znalecký
posudok vypracovával v čase prebiehajúceho súdneho konania, tak sa neunúval ísť nahliadnuť do

súdneho spisu, resp. si ho zapožičať a spoľahol sa pri vypracovávaní znaleckého posudku len na
podklady dodané zadávateľom, žalobcom. Uvedené som musela uviesť na dokreslenie situácie v inom
konaní, ako aj prednesené invektívy voči znaleckému posudku Dr. D.. Pokiaľ ide o rozbor protistrany
ohľadom spoluviny v konaniach týkajúcich sa pani V., tak opätovne musím upozorniť na tú skutočnosť,
že pani V. ako spolujazdkyňa nemala podiel a účasť na vzniku dopravnej nehody a tak riešenie spoluviny

v uvedených konaniach je bezpredmetné.

9/ Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Žalobca sa v
konaní domáha toho, aby súd žalobcovi priznal nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia z traumatologického hľadiska. Nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska duševného stavu žalobcu je predmetom sporu vedeného
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 27.09.2009 pri dopravnej nehode žalobca utrpel viaceré
poranenia, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosť minimálne jeden rok, pričom k dopravnejnehode došlo tak, ako to konštatuje rozsudok Okresného súd Nitra č. k. XT/XXX/XXXX - 518 zo dňa
15.12.2011, podľa ktorého vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia EČV: BA XXX NU I..
C. sa v kolóne vozidiel začal s vozidlom otáčať, pod horizontom stúpania na mieste s nedostatočným

rozhľadom,kdejetozakázanévodorovnoudopravnouznačkouV1a-pozdĺžnasúvisláčiara,vdôsledku
čoho neskoro spozoroval v protismere jazdiaci motocykel zn. Y. E. XXX, R.: NR XXX AH, ktorý viedol
žalobca rýchlosťou 96 - 110 km/h, vošiel do jazdnej dráhy motocykla, následkom čoho žalobca začal
intenzívne motocyklom brzdiť, v dôsledku čoho stratil s motocyklom jazdnú stabilitu, spadol na vozovku
aj so spolujazdkyňou S. V., následne motocykel narazil do pravej strany vozidla. E. E. V. I.. G. C. bol

predmetným rozsudkom uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví a bol mu uložený peňažný trest,
s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov a súd v rozsudku odkázal poškodených
na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. XTo/XX/XXXX -
553 zo dňa 25.04.2012 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a náhrade škody, pričom uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil a určil
skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu

v cestnej premávke v trvaní 3 rokov. Zároveň Krajský súd v Nitre predmetným rozsudkom rozhodol
tak, že obžalovanému uložil povinnosť uhradiť, okrem iného, žalobcovi škodu vo výške 63.501,88
eur. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že poškodený na vzniknutú situáciu reagoval správne, a
to brzdením, ale mal spoluúčasť na dopravnej nehode tým, že porušil pravidlá cestnej premávky, a
to prekročením dovolenej rýchlosti, pri ktorej ale nebolo konštatované jej výrazné prekročenie. Súd v

trestnom konaní dospel k záveru, že účasť poškodeného na dopravnej nehode bola natoľko minimálna,
že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá. Krajský súd v Nitre svojim rozsudkom zaviazal
obžalovaného na náhradu škody, žalobcovi, čo do náhrady SSÚ vo výške 36.758,20 eur za 2.390 bodov
podľa lekárskeho posudku C.. E., pri hodnote jedného bodu v sume 15,38 eur podľa opatrenia MZ
SR č. S 4820-OL.2011. Podľa lekárskeho posudku C.. E. zo dňa 30.05.2011, o ktorý opieral žalobca

svoj nárok na mimoriadne zvýšenie SSÚ, je uvedené, že pracovná neschopnosť od 27.09.2009 trvá,
pričom lekár ohodnotil položky, a to 252 postkomočný syndróm psychoorg. v počte bodov 130, pol.
259b poškodenie tváre s obmedzením hybnosti 90 bodov, pol. 298 zúženie hrtanu s tracheomalaciou
650 bodov, ktoré zvýšil na 1.300 bodov so stratou možnosti pracovať v pôvodnom povolaní, pol. 309
hemiparéza poúrazová 650 bodov, pol. 304 poúrazové obmedzenia 150 bodov a pol. 432c jazvy 70

bodov, spolu 2.390 bodov.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 18.11.2010 bol priznaný žalobcovi invalidný dôchodok v sume
247,50 eur, pričom poisťovňa vychádzala z poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Sociálna poisťovňa listom zo dňa 05.08.2013 oznámila
žalobcovi, že pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% a rovnaký pokles

je konštatovaný aj v liste zo dňa 09.09.2015. V súčasnosti je pokles schopností vykonávať zárobkovú
činnosť u žalobcu 80%.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. XXP/X/XXXX - 34 zo dňa 16.04.2012 súd rozviedol manželstvo
žalobcu a S. V.. Rozsudku nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2012.
Žalovaný oznámil I.. C., že z jeho povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla uhradili nárok poškodených, okrem iného, žalobcov nárok náhrady SSÚ
vo výške 36.758,20 eur priznaný právoplatne v trestnom konaní.
Krajský súd v Nitre v uznesení č. k. XCo/XX/XXXX - 358 zo dňa 27.04.2017 konštatuje, že základná
náhrada za SSÚ, bola žalobcovi priznaná vyššie označeným trestným rozsudkom, ktorého výrok bol
podľa § 163 ods. 1 a § 164 písm. a) Trestného poriadku pojatý do právoplatného rozsudku, a teda

má charakter vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ide tak o rozhodnutie rovnakej právnej sily, ako je
rozhodnutie vydané v civilnom sporovom konaní. V zmysle v rozhodnutí podaného výkladu preto platí,
že v tomto konaní už nie je prípustné preskúmavať právoplatné rozhodnutie vydané v trestnom konaní,
ktorým bol žalobcovi prisúdený nárok na náhradu za SSÚ v celom rozsahu. Rovnako tak posudzovať,
či I.. G. C. za škodu zodpovedá a v akom rozsahu, pretože by tým už vydané právoplatné rozhodnutie

v tomto smere bolo opätovne podrobené prieskumu. Bráni tomu vo vzťahu k základnej náhrade SSÚ
prekážka veci právoplatne rozsúdenej ( nie však vo vzťahu k požadovanému mimoriadnemu zvýšeniu
náhrady za SSÚ ). Za situácie, že zákon č. 437/2004 Z. z. je koncipovaný tak, že umožňuje súdu
túto „základnú“ náhradu za SSÚ v prípadoch hodných osobitného zreteľa zvýšiť, z hľadiska logiky
veci vyplýva, že tak učiní v nadväznosti na súdnym rozhodnutím alebo dohodou strán už stanovenú

náhradu SSÚ. Tento výklad zodpovedá i požiadavke právnej istoty a legitímnych očakávaní strán sporu.
Znamená to, že i v danom prípade pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za SSÚ je potrebné vychádzať
zo žalobcovi trestným rozsudkom právoplatne priznanej výšky náhrady za SSÚ a následne na stranežalobcu hodnotiť splnenie podmienok pre aplikáciu § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. z hľadiska v
tomto smere relevantných okolností.
Okolnosti, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú nárok na mimoriadne zvýšenie SSÚ, žalobca uviedol v

žalobe, pričom obmedzenie spôsobené dopravnou nehodou zasiahlo do jeho sťaženia uplatnenia v
osobnomživote(obmedzeniepridomácichprácach,nosenítopánok,pracovnejobuvi),vspoločenskom
živote ( nemôže sa zúčastňovať plesov, zábav, rodinných osláv, osláv priateľov, nemôže absolvovať
dlhšie prechádzky v prírode ), v duchovnom živote ( obmedzenie pri účasti na duchovných podujatiach,
keď žalobca nemôže dlhšie stáť, ani sedieť ), v športovom živote ( žalobca bol aktívny hráč futbalu,

korčuľoval, pravidelne chodil lyžovať, navštevoval fitnes, venoval sa turistike, chodil na hríby, stokrát do
roka pokoril kopec X., hral volejbal, plával, jazdil na motorke ), v pracovnom živote ( sťažené uplatnenie
na trhu práce, keď žalobca nemôže vykonávať povolanie, pri ktorom musí dlhšie stáť, nemôže pracovať
so sadrokartónom ako pred nehodou, ukončil v tomto smere živnosť, nesmie vdychovať splodiny pri
zváraní ). Ďalšie následky v živote, ktoré žalobca popísal v žalobe súvisia s tým, že u neho pretrváva
bolesť, zhoršuje sa jeho zdravotný stav, je odkázaný na rodinu a priateľov, má výdavky na liečebné

náklady, rozpadlo sa mu manželstvo a nemôže viesť plnohodnotný život.
Za účelom preukázania nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady SSÚ boli v konaní vykonané dôkazy,
výsluchy svedkov a listinné dôkazy. Z týchto súd následne pri rozhodovaní zisťoval, či sú splnené
podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady SSÚ a následne, keď dospel k záveru, že áno, v akom
rozsahu je potrebné žalobcovi nárok na mimoriadne zvýšenie SSÚ priznať.

Žalovaný nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu a mal za to, že je potrebné vychádzať z upravenej
výšky náhrady SSÚ v časti bodového hodnotenia a zároveň mal za to, že v konaní je potrebné zistiť
okolnosti spoluzavinenia na strane žalobcu a tiež mal žalovaný za to, že nie sú splnené podmienky
pre mimoriadne zvýšenie náhrady SSÚ u žalobcu, a už vôbec nie v rozsahu 50% tak, ako požadoval
žalobca, keďže takýto rozsah predstavuje maximálnu možnú výšku mimoriadneho zvýšenia náhrady

SSÚ a táto je určené pre tie najťažšie prípady.

10/ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

11/ Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
12/ Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov
a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

13/ Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

14/ Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

15/ Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

16/ Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
zneníneskoršíchpredpisovvzneníúčinnomvčasevznikunehody(ďalejlen„Zákononáhradezabolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia“ ), náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.17/ Podľa § 4 ods. 2 Zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

18/ Podľa § 4 ods. 3 Zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za
iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie
porovnať.

19/ Podľa § 5 ods. 1 Zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza
z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v
lekárskom posudku.

20/ Podľa § 5 ods. 2 Zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

21/ Podľa § 5 ods. 5 Zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

22/ Podľa § 230 Civilného sporového poriadku, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať a rozhodovať znova.

23/ Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

24/ S ohľadom na vykonané a doplnené dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná
len čiastočne. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré boli vykonané po rozhodnutí Krajského
súdu v Nitre, ako aj z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané dovtedy, avšak ich vykonanie neopakoval,
s výnimkou oboznámenia listinných dôkazov. Prvostupňový súd sa však v danom prípade neriadil

dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané za účelom prehodnotenia základného nároku náhrady SSÚ, a to
s ohľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. XCo/XX/XXXX - 358 zo dňa 27.04.2017, ktorým
je súd viazaný, ako aj s ohľadom na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. XTo/XX/XXXX
- 553 zo dňa 25.04.2012, ktorým už bolo právoplatne rozhodnuté o základnej výške náhrady SSÚ.
Výška základnej náhrady SSÚ bola stanovená v konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. XT/XXX/XXXX,

keď Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. XTo/XX/XXXX - 553 zo dňa 25.04.2012 určil jej výšku na sumu
36.758,20 eur ( strana 10 predmetného rozhodnutia ), a to za 2.390 bodov podľa lekárskeho posudku C..
P. E., pri hodnote jedného bodu určeného sumou 15,38 eur podľa opatrenia MZ SR č. S4820-OL-2011.
Takto priznaná náhrada SSÚ predstavuje základnú náhradu SSÚ, ktorá bola zo strany žalovaného
uhradená z povinného zmluvného poistenia odsúdeného JUDr. C.. Napriek skutočnosti, že žalovaný

nebol účastníkom trestného konania ( v rámci neho ani adhézneho konania ), bol povinný rešpektovať
právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu za SSÚ vo výške 36.758,20 eur,
čo aj urobil. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. XTo/XX/XXXX - 553 zo dňa 25.04.2012 nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.04.2012. Vzhľadom na uvedené je tak potrebné konštatovať, že výška náhrady
mimoriadneho zvýšenia SSÚ sa môže určovať iba z tejto sumy, t. j. zo sumy 36.758,20 eur, a to do

maximálneho navýšenia o 50% tejto sumy. Rešpektujúc názor vyslovený odvolacím súdom preto aj
prvostupňový súd vychádza z takto určenej základnej náhrady SSÚ, keď rozhodnutie Krajského súdu
v Nitre č. k. XTo/XX/XXXX - 553 zo dňa 25.04.2012 predstavuje o. i. pre výšku základnej náhrady SSÚ
prekážku právoplatne rozhodnutej veci ( res iudicata ).
Žalovaný v konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. XXC/XXX/XXXX navrhol preskúmanie správnosti

bodového ohodnotenia znalcom, avšak odvolávajúc sa na obe rozhodnutia Krajského súdu v Nitre (č.
k. XTo/XX/XXXX - 553 a č. k. XCo/XX/XXXX - 358 ) prvostupňovému súdu už neprináleží preskúmavať
výšku náhrady SSÚ určenú v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre č. k. XTo/XX/XXXX - 553 zo dňa25.04.2012. Preto súd na zabezpečené a vykonané dôkazy vo vzťahu k preskúmavaniu základnej
náhrady SSÚ v ďalšom konaní už neprihliada.
Náhrada sťaženého spoločenského uplatnenia vo svojej podstate predstavuje náhradu za

preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre splnenie jeho spoločenských úloh. Predpokladom primeraného
zvýšenia čiastky, zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému lekárom, je existencia takých
skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným
odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré už samotné predstavuje náhradu za

preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho
životných a spoločenských potrieb a úloh. Aj podľa súdnej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/90/2004) za sťaženie spoločenského uplatnenia treba rozumieť vylúčenie alebo obmedzenie
účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom
živote, či dokonca priame znemožnenie výkonu alebo voľby povolania, voľbu životného partnera,
prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Súd je v konaní vždy povinný skúmať, aké predpoklady

mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vznikom škody. Len vo výnimočných
prípadoch hodných osobitného zreteľa je možné sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad najvyššie
sadzby odškodnenia.
Súd v danom prípade skúmal dôvodnosť nároku na mimoriadne zvýšenie SSÚ len vo vzťahu k
traumatologickým diagnózam, keď zvýšenie náhrady SSÚ z dôvodu duševných porúch vzniknutých

pôsobením otrasných zážitkov, teda pre psychiatrické diagnózy, je predmetom sporu vedeného na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn.XXC/XXX/XXXX. Okrem toho sú vedené aj spory na ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy ako satisfakcia za to, čo žalobca prežil. Teda súd neposudzoval zmeny
predpokladov pre životné a spoločenské uplatnenie žalobcu vzniknuté v dôsledku duševných porúch
žalobcu, keďže by podľa názoru súdu šlo o duplicitné posudzovanie rovnakého poškodenie zdravia z

tej istej udalosti vo dvoch konaniach.
Z výsledkov dokazovania je jednoznačne preukázané, že pri dopravnej nehode dňa 27.09.2009 bola
žalobcovi spôsobená škoda na zdraví. Z rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. XT/XXX/XXXX - 518
zo dňa 15.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. XTo/XX/XXXX - 553 zo dňa
25.04.2012, je zrejmé, že túto dopravnú nehodu spôsobil a za jej následky zodpovedá JUDr. C. ako

vodič osobného motorového vozidla.
Súd pri rozhodovaní prihliadol na predpoklady pre životné a spoločenské uplatnenie žalobcu, ktoré mal
v čase pred úrazom a na to, do akej miery a v akom rozsahu došlo v dôsledku úrazu k nepriaznivým
následkom pre život žalobcu a životné úkony, berúc do úvahy najmä uspokojovanie životných a
spoločenských potrieb, vylúčenie či obmedzenie na osobnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom,

politickom, či športovom živote, sťaženie, či znemožnenie voľby práce, životného partnera a možnosti
ďalšieho sebavzdelávania.
Súd poukazuje na to, že v prípade žalobcu je nepochybné, že jeho spoločenské uplatnenie oproti
obdobiu pred vznikom úrazu je obmedzené vo viacerých oblastiach. Napriek nepochybnému zásahu
do života žalobcu sa nepodarilo v konaní preukázať, že sa jedná o mimoriadne zhoršenie vo všetkých

žalobcom uvádzaných činnostiach a že by došlo k jeho vylúčeniu zo všetkých týchto činností a úkonov.
Je nepochybné, že možnosti žalobcu sa obmedzili, avšak ani v jednom prípade súd nekonštatuje ich
absolútnu stratu, s výnimkou životného partnera - manželky. Žalobca je schopný vykonávať základné
životné potreby samostatne, sám prezentuje, že sa venuje turistike ( aj keď je pomalší ), občas zájde do
spoločnosti ( do baru, ku kamarátom na chatu ), s kamarátmi si zahral futbal ( hoci stál v bráne ), dokáže

šoférovať vozidlo ( na kratšie vzdialenosti ), viedol politický život ( tento neviedol ani pred nehodou )
a v minulosti získal aj iné vzdelanie okrem výučného listu, ktoré nie je viazané na manuálnu zručnosť.
To všetko sú skutočnosti svedčiace o tom, že žalobca síce vedie iný život a hoci je tento v mnohých
smeroch obmedzený, žalobca nestratil možnosť vykonávať jednotlivé činnosti v celom rozsahu ( ako to
tvrdí ), tieto sú len obmedzené.

Je teda nepochybné, že u žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou vznikli nepriaznivé dôsledky
pre život a životné úkony žalobcu a je možné konštatovať aj dôvody hodné osobitného zreteľa, tieto
však v žiadnom prípade nepredstavujú žalobcom uplatnený rozsah zvýšenia o 50% základnej náhrady
SSÚ. Žalobcom uplatnený rozsah zvýšenia SSÚ je absolútne na hornej hranici, pričom z vykonaného
dokazovania v žiadnom smere nevyplýva, že by u žalobcu došlo k takým dôsledkom, ktoré by znamenali

celkovú stratu možnosti vykonávať jednotlivé činnosti a úkony.
Sohľadomnavykonanérozsiahledokazovaniemásúdzato,ževsúladesozistenýmskutkovýmstavom
na strane žalobcu nastala taká závažná zmena, ktorá by odôvodňovala mimoriadne zvýšenie náhrady
SSÚ o 10% zo základného bodového ohodnotenia. Takto priznaný nárok je podľa súdu primeraný krozsahu, v akom nastali obmedzenia v živote žalobcu a v akom nastali výnimočné okolnosti pre jeho
priznanie.
Žalobca je schopný vykonávať základné životné potreby samostatne, je schopný sám sa obliecť,

najesť, vykonávať hygienické potreby a k týmto činnostiam nevyžaduje pomoc inej osoby. Žalobca v
otázke základných životných potrieb nie je odkázaný na inú osobu. V tomto smere ide o základné
- primárne potreby človeka, žalobcu, akými sú potreba spánku, potreby potravy, potreba dýchania,
potreba vyprázdňovania, potreba sexuality, potreba bezpečia, či potreba tepla. Tieto je žalobca schopný
si zabezpečovať a aj keď v dôsledku motorických poškodení došlo k istému hendikepu, žalobca nie

je vylúčený z vykonávania základných životných potrieb, ale je možné v tomto smere konštatovať iba
čiastočné obmedzenie.
V otázke domácich prác sa súd opätovne dostáva do roviny, že napĺňanie tejto oblasti u žalobcu je v
časti limitované, avšak žalobca nie je vylúčený z ich vykonávania. Z výsluchov súd zistil, že žalobca
má problémy pri dlhšom státí, čo ho časovo limituje napr. pri umývaní riadu, túto činnosť však dokáže
s obmedzením vykonávať. V otázke varenia sa súd nemôže zaoberať tým, že došlo k zmene oproti

stavu pred nehodou, keďže ako bolo z výsluchov v tomto konaní zistené, žalobca ani pred nehodou
nevaril, a teda nedošlo u neho k zmene. Je zrejmé, že pre problémy s dlhším státím je aj táto činnosť v
prípade, že by ju vykonával v časti obmedzená, avšak žalobca nie je z jej vykonávania úplne vylúčený
a nestratil možnosť túto činnosť vykonávať. V otázke domácich prác preto súd konštatuje iba čiastočné
obmedzenie a z vykonaného dokazovania je nepochybné, že ich žalobca môže aj naďalej vykonávať.

K úplnej strate podľa súdu došlo u žalobcu v prípade výberu životného partnera, keď z vykonaného
dokazovania, najmä z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. XXP/X/XXXX je nepochybné,
že došlo k rozpadu manželstva žalobcu s S. V.. K rozvodu manželstva došlo práve pre skutočnosti,
ktoré mali pôvod v dopravnej nehode, v dôsledku ktorej došlo k majetkovým nezhodám ( obaja partneri
boli dlhodobo práceneschopný a počas ich liečby sa minuli úspory, žalobca už ďalej ako invalid nebol

schopný zabezpečovať rodine finančnú stránku tak, ako pred nehodou ). Okrem toho medzi manželmi
nastali nezhody aj v dôsledku vzájomných výčitiek, keď manželka žalobcu po nehode mala devastačné
poranenie hornej končatiny. Žalobcu tiež ako jeden z následkov nehody poskytla zmena povahy - stal
sa výbušnejším, agresívnejším, čo rovnako prispelo k rozpadu manželstva. Skutočnosti ohľadne nevery
žalobcu ako dôvodu rozpadu manželstva, sa v konaní nepreukázali. Je teda nepochybné, že v prípade

výberu životného partnera došlo u žalobcu k jeho strate ako priamemu následku dopravnej nehody.
V prípade rodinného života je rovnako potrebné konštatovať zásah spôsobený dopravnou nehodou a v
jej dôsledku poškodenia zdravia žalobcu. V tomto smere je dôležitá aj tá skutočnosť, že došlo k rozpadu
manželstva žalobcu s S. V., s ktorou majú spoločné deti. Tým došlo u žalobcu k rozpadu jeho základnej
rodinnej jednotky. Vo vzťahu k ostatnej rodine ( najmä k rodičom ), tieto vzťahy ostali zachované a z

dôvodu, že žalobca žije u rodičov, ktorí sa o neho starali aj bezprostredne po nehode, oblasť týchto
rodinných vzťahov bola len obmedzená, a to práve s ohľadom na zmeny správania sa žalobcu. Boli to
však práve rodičia, konkrétne situácia s otcom, kde žalobca reagoval neprimerane, ktoré ho priviedli
k potrebe riešiť situáciu aj s ohľadom na psychiatrické diagnózy. Narušenie rodinných vzťahov však je
potrebné konštatovať, pričom ale nie je možné vyjadriť, že tieto boli úplne stratené a žalobca ani nie je

z ich realizácie vylúčený v ďalšom svojom živote. Je zrejmé, že základná rodina žalobcu sa rozpadla,
aj to, že zásadný vplyv na rozpad rodiny mala práve dopravná nehoda, avšak ani z tejto oblasti žalobca
nie je celkom vylúčený, má rodičov, deti a aj ostatných príbuzných, s ktorými žalobca aj naďalej môže
udržiavať a rozvíjať vzájomné väzby.
Obmedzenie na trhu práce je významné, avšak žalobca v konaní preukazuje, že nemôže vykonávať

činnosť, na ktorú má výučný list. V dôsledku poškodenia zdravia spôsobeného dopravnou nehodou
žalobca ( problémy s pohybom a s dýchaním ) už nie je schopný vykonávať prácu, ktorú vykonával
prednehodounazákladeživnostenskéhooprávnenia,prácasosadrokartónom,zámočníckeamaliarske
práce ( žalobca v konaní aj preukázal ukončenie tejto živnosti čl. 101 ). Keďže sa jednalo o fyzickú
prácu, je zrejmé, že túto skutočne žalobca nemôže vykonávať tak, ako pred samotnou nehodou. Je

však potrebné uviesť, že žalobca počas celého konania uvádza iba skutočnosti ohľadne jeho vzdelania
končiaceho výučným listom. Ani raz sa nezmienil, či a akým spôsobom sa snažil si nájsť prácu, na ktorú
je kvalifikovaný vďaka vysokoškolskému vzdelaniu prvého stupňa, ktoré získal pred nehodou. V tomto
smere žalobca neprodukoval žiadne dôkazy. V konaní iba uvádzal, že pre zdravotné problémy si po
nehode nevie toto vzdelanie doplniť ďalším stupňom. Jedná sa o bakalárske vzdelanie, ktoré žalobca

získal pred nehodou, avšak nepreukázal v konaní, že by v súčasnosti, teda po nehode, nemohol nájsť
uplatnenie na trhu práce práve v tomto svojom dosiahnutom vzdelaní. V oblasti pracovnej schopnosti
žalobcu, táto je v súčasnosti znížená o viac ako 80% ( čl. 67 ) a žalobca nemôže vykonávať naďalej
prácu, ktorú vykonával na základe živnostenského oprávnenia, ktorý súdu predložil. Žalobca z tohtodôvodu poberá invalidný dôchodok. Prácu žalobca v súčasnosti nevykonáva žiadnu. Žalobca pri svojich
vyjadreniach iba všeobecne konštatuje, že „nemôže vykonávať nič“, s čím sa však súd nestotožňuje
a žalobca v prípade tohto svojho tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno. Napriek obmedzeniam, ktoré

žalobca má v dôsledku zdravotných problémov, nie je podľa súdu vylúčený z vykonávania všetkých
druhov prác, ktoré existujú. Poškodenie zdravia žalobcu v dôsledku dopravnej nehody z 27.09.2009
je nepochybné, toto aj vyplýva z jednotlivých dôkazov, avšak bolo na žalobcovi, aby preukázal, že
nemôže vykonávať absolútne žiadne povolanie, keď to v konaní tvrdí. Žalobca je podľa súdu v tejto
oblasti pasívny, pasívne prijal stav, že nemôže vykonávať prácu v zmysle výučného listu. Aktivita pri

hľadaní inej vhodnej práce zohľadňujúcej jeho súčasné obmedzenia u žalobcu absentuje. Súd však
nemôže takýto stav prijať a konštatovať preto vylúčenie žalobcu z trhu práce. Súd preto dospel k
záveru, že došlo u žalobcu k strate možnosti vykonávať prácu na základe výučného listu, avšak žalobca
v konaní nepreukázal, žeby stratil možnosť uplatnenia na trhu práce v oblasti, na ktorú má ďalšie
dosiahnuté vzdelanie získané pred nehodou a rovnako nepreukázal, že by nebol schopný vykonávať
žiadne povolanie. Žalobca v konaní uvádza, že si toto svoje druhé vzdelanie pre fyzické problémy

spôsobené nehodou nemôže dokončiť. Tu však súd považuje za potrebné uviesť, že bakalárske
štúdium je ukončeným štúdiom a pokračovanie v ďalšom štúdiu ( magisterskom/ inžinierskom ), nie je
podmienkou uplatnenia sa na trhu práce. Bakalársky stupeň vzdelania je akceptovateľný a v rozsahu
takto dosiahnutého stupňa vysokoškolského vzdelania žalobca nepreukázal snahu sa zamestnať. Aj z
tohto dôvodu sa súd nemohol stotožniť so všeobecným konštatovaním žalobcu, že nemôže vykonávať

nič.
Žalobca napriek zdravotným problémom v oblasti duchovnej činnosti podľa súdu nestratil možnosť
zúčastňovať sa na duchovných obradoch, jeho možnosti aj v tomto smere možno hodnotiť ako
obmedzené. Žalobca sa môže venovať duchovným obradom a aj napriek tomu, že nevládze dlho stáť,
či dlho sedieť, príp. má problémy s kľaknutím, tieto skutočnosti svedčia len o jeho obmedzení po fyzickej

stránke, ktoré však nevyraďujú žalobcu z účasti na duchovných obradoch ( omšiach, pobožnostiach ).
Žalobca sa aj naďalej môže venovať účasti na obradoch a tiež duševnej činnosti ( modlitbe ), hoci
pri obradoch s čiastočnými obmedzeniami. Napokon aj cirkevné predpisy umožňujú starým, chorým
a deťom vykonávať jednotlivé úkony duchovného charakteru s ohľadom na ich fyzické a psychické
možnosti.

Vo vzťahu k politickému životu je potrebné uviesť, že tento žalobca neviedol pred dopravnou nehodou.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa stal poslancom obecného zastupiteľstva až
po dopravnej nehode a svoju funkciu vykonával počas celého funkčného obdobia. Z tejto oblasti
spoločenského života teda žalobca vylúčený nebol a nie je možné ani konštatovať obmedzenia žalobcu
realizovať sa v politických aktivitách. Práve naopak, žalobca túto činnosť riadne vykonával až po

dopravnej nehode a je teda nepochybné, že v tejto oblasti u neho nedošlo ani k vylúčeniu, ani k
obmedzeniu. Zo správy Obce Pohranice ( čl. 395 ) vyplýva, že žalobca vykonával funkciu poslanca
obecného zastupiteľstva od 27.11.2010 do 15.11.2014.
V oblasti športových aktivít a turistiky došlo u žalobcu k obmedzeniu, a to s ohľadom na jeho fyzické
poškodenia. Žalobca sa pred nehodou venoval rekreačne športu a jazdil na motorke. Turistike sa

žalobca venuje aj naďalej, avšak ako sám uvádza, kráča pomalšie. Sám žalobca potvrdil, že chodí na
prechádzky a do prírody. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca turistike pred nehodou venoval
nadštandardne, teda v tejto oblasti súd konštatuje iba obmedzenie vyplývajúce z obmedzení pri chôdze.
Tvrdenie žalobcu v žalobe, že kopec Žibrica pokoril ročne aj stokrát, sa v konaní nepodarilo preukázať.
Žalobca poukazoval tiež na to, že pred dopravnou nehodou sa aktívne venoval športu, že aktívne

hrával futbal, venoval sa lyžovaniu, korčuľoval na ľade, posilňoval, navštevoval fitnes, hrával volejbal
a chodieval plávať do Štúrova a tiež na huby. Takto prezentované športové aktivity neboli v konaní
preukázané v inom ako rekreačnom rozsahu. Žalobca sa jednotlivým pohybovým aktivitám venoval, o
čom nie sú pochybnosti, ale nepodarilo sa preukázať, že by sa jednalo o aktívneho športovca. Žalobca
tak, ako vyplýva z obsahu spisu, sa venoval uvedeným aktivitám rekreačne. Svedok T. v konaní uviedol,

že žalobca pred nehodou futbal nehrával a v lete sa venovali turistike asi 5 túr za sezónu. Naopak svedok
H. potvrdil, že žalobca sa venoval športu, keď hrávali spolu v dedine futbal, hokej a syn svedka chodil
so žalobcom lyžovať. Keďže pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu fyzického zdravia žalobcu, pre
športové aktivity došlo u neho k čiastočnému obmedzeniu pri ich vykonávaní. Avšak súd nemôže ani
v tomto prípade konštatovať, že by u žalobcu došlo k jeho úplnému vylúčeniu z účasti na športových

aktivitách. Je nepochybné, že žalobca je pri pohybe limitovaný zraneniami, ale napríklad posilňovaniu sa
môže naďalej venovať, môže sa venovať tiež zberu húb, futbal hral aj po nehode, hoci stál iba v bráne,
čo žalobca sám potvrdil a turistike sa aj naďalej venuje. V prípade koníčka, ktorým bola pre žalobcu
jazda na motorke, v tomto smere sa žalobca v žalobe vyjadril, že nemôže na motorke jazdiť vôbec aže mu chýba. V konaní však neboli produkované dôkazy, z ktorých by súd mohol dospieť k záveru, že
žalobca nemôže jazdiť na motorke. Ide len o všeobecné vyjadrenie žalobcu bez bližšej špecifikácie.
Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že žalobca práve na motorke mal dopravnú nehodu a táto nehoda

zásadne zmenila celý jeho život, pričom v súčasnosti má aj psychické problémy v spojitosti s traumou
ako následkom tejto nehody.
V prípade kultúrneho a spoločenského života, nedošlo u žalobcu podľa súdu k jeho vylúčeniu z týchto
aktivít. Žalobca sa aj naďalej môže zúčastňovať kultúrnych podujatí, kino, divadlo, koncerty, v tomto
smere súd nezistil také skutočnosti, ktoré by žalobcu vylučovali z možnosti na ich účasti. Dokonca v

tomto prípade nie je zrejmé ani žiadne obmedzenie, keďže ako divák, či poslucháč žalobca naďalej
má možnosť kultúrne žiť. Menšie obmedzenia spočívajúce v tom, že žalobca nemôže dlhšie stáť,
alebo dlhšie sedieť, nie sú prekážkou pre to, aby sa žalobca zúčastňoval kultúrnych podujatí. V otázke
spoločenského života došlo k obmedzeniam, najmä pokiaľ ide o spoločenský život, ktorý žalobca viedol
s bývalou manželkou ( účasť na plesoch ), keďže sa s manželkou rozviedol a tiež má problémy s
pohybom, ktoré by ho limitovali pri tanci. Avšak na ostatnom spoločenskom živote podľa súdu nedošlo

u žalobcu k jeho vylúčeniu, ani k obmedzeniu, žalobca sa aj naďalej môže stretávať s priateľmi, chodiť
s nimi do podniku, baru, na chaty a rovnako sa vie s nimi zúčastňovať kultúrnych podujatí, na ktoré
už súd poukazoval, že sa ich žalobca môže zúčastňovať. V konaní napokon ani nebolo preukázané,
že by žalobca pred dopravnou nehodou viedol intenzívny spoločenský a kultúrny život, ako sa to
snažil súdu prezentovať, ale z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v tejto oblasti viedol žalobca

pred nehodou bežný spoločenský život ( párkrát účasť na plese/ zábave, posedenia s priateľmi ). K
spoločenským a športovým aktivitám sa v konaní vyjadrili aj svedkovia H. a T.. Sociálnu izoláciu, zmeny
v osobnostnej štruktúre a stiahnutie sa so spoločenského života v dôsledku psychických následkov
nehody súd neposudzoval, nakoľko tieto sú predmetom samostatného súdneho konania.
Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou

súdu. Podľa aplikačnej praxe Najvyššieho súdu SR uznanie invalidity je jedným, nie však jediným
dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady SSU. Právna úprava neuvádza, aké
poškodenia zdravia, resp. aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za SSU. Súd vychádza z lekárskeho posudku a základného bodovania poškodenia.
Zároveň musí prihliadnuť na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo

vzťahu k stavu pred poškodením. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s
ohľadom na individuálneho poškodeného, a to bez ohľadu na to, či život poškodeného pred poškodením
vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania sa v oblastiach umenia, vedy, športu, kultúry,
či politiky, alebo viedol len tzv. bežný život. Vo všetkých činnostiach, z ktorých vykonávania je
žalobca podľa neho vylúčený, bolo dôkazné bremeno na žalobcovi. Z vykonaného dokazovania je

teda nepochybné, že u žalobcu došlo k zmene jeho uplatnenia, ktoré sa prejavujú pri každodennom
živote cez obmedzenie pracovných aktivít, vykonávanie domácich prác, športových aktivít a následky
zranení sa prejavujú aj v jeho možnosti zúčastniť sa aktívnych spoločenských akcií spojených najmä
s pohybom, tancom a pod. Súd poukazuje na to, že aktivity žalobcu v oblasti športu a spoločenských
akcií boli na úrovni rekreačných aktivít a v rekreačnom rozsahu mu ostali aj zachované za súčasného

prispôsobenia sa pohybovým možnostiam žalobcu. Žalobca je naďalej mobilný a sebestačný, i keď v
chôdzi a vedení motorového vozidla má určité obmedzenia. Okrem toho je zrejmé, že následky zranení
boli do určitej miery aj príčinou rozvratu manželstva, čo má za následok ochudobnenie citovej oblasti
žalobcu. V dôsledku dopravnej nehody tak u žalobcu podľa súdu došlo k zhoršeniu zdravia a s tým
súvisia obmedzené možnosti jeho uplatneniach v jednotlivých oblastiach života, avšak žalobca z nich

nebol vylúčený a možnosti jeho uplatnenia nezanikli, len sa mu viaceré činnosti obmedzili.

25/ Samotný priebeh dopravnej nehody je zrejmý z trestného spisu, keď k dopravnej nehode došlo tak,
že odsúdený I.. C. sa začal s osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia EČV: BA XXX NU otáčať
pred horizontom stúpania na mieste s obmedzeným rozhľadom, kde to bolo zakázané vodorovnou

dopravnou značkou "V 1 a - pozdĺžne súvislá čiara", v dôsledku čoho neskoro spozoroval v protismere
jazdiaci motocykel zn. Honda VFR 800, EČV: NR XXX AH, ktorý viedol žalobca a vošiel do jazdnej dráhy
motocykla,následkomčohožalobcaspredmetnýmmotocyklomzačalintenzívnebrzdiť,vdôsledkučoho
stratil s motocyklom jazdnú stabilitu, spadol aj so spolujazdkyňou S. V. na vozovku, následne motocykel
narazil do pravej strany vozidla zn. Škoda Fabia stojaceho naprieč jazdného pruhu a následkom nehody

utrpel aj s S. V. ťažké zranenia. Dopravnú nehodu zavinil I.. G. C. a bol rozsudkom Okresného súdu Nitra
č. k. XT/XXX/XXXX - 518 zo dňa 15.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. XTo/
XX/XXXX - 553 zo dňa 25.04.2012 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví. Súdny
znalec W.. O. V. bol vypočutý aj v tomto konaní a z jeho vyjadrení je zrejmé, že žalobca sa rozhodol vdanom okamihu správne, pričom teoreticky pri správnom dávkovaní brzdnej sily, by možno motocykloví
pretekári dokázali zastaviť motocykel bez pádu, ale možno ani tí nie, pretože sú útlejší a nemajú za
sebou spolujazdca, teda majú iné zotrvačné sily, ktoré pôsobia na ruky motocyklistu. Zároveň znalec

uviedol,žeakostatníúčastnícicestnejpremávkyvprimeranejmieredodržujúpravidlácestnejpremávky,
tak potom nevie klasifikovať rýchlosť motocyklistu ako neprimeranú vo vzťahu k daným okolnostiam.
Ak došlo k stretu prevádzok dopravných prostriedkov, z ktorého vznikla ich prevádzateľom, resp.
niektorému z nich škoda, je treba ich vzťah pri vyporiadaní škody posudzovať podľa § 431 Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje vyporiadanie škody vzniknutej samotným prevádzateľom následkom stretu

medzi nimi, a nie podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ktorý možno aplikovať na nároky tretích osôb
proti prevádzateľovi na náhradu škody ním spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, teda nároky
poškodených, ktorým bola osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov spôsobená škoda. I
keď v obidvoch prípadoch ide o objektívnu zodpovednosť a ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka
na právnu úpravu podľa ustanovení § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka nadväzuje, je rozhodujúca
účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody, pričom objektívnu mieru účasti na

vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa
(niektorých prevádzateľov), pokiaľ nimi bola založená príčinná súvislosť vedúca k vzniku škody.
Okruh okolností významných pre posúdenie účasti na vzniku škody pri strete prevádzok dopravných
prostriedkov je širšia ako len posúdenie podielu zavineného protiprávneho konania vodičov dopravných
prostriedkov. Okolnosť, že došlo k stretu prevádzka však sama osebe neznamená, že každý z

prevádzateľov zúčastnených stretu zodpovedá za škodu. Nie je pritom vylúčené a neodporuje to ani
pojmuobjektívnejzodpovednostizaškodu,abyvýsledkomporovnaniaúčastijednotlivýchprevádzateľov
na stret prevádzok bol záver, že účasť niektorého z prevádzateľov je tak minimálna (nepatrná), že
nezakladá jeho zodpovednosť za škodu.
Vo vzťahu k zodpovednosti samotného žalobcu na vzniku dopravnej nehody súd prihliadol na výpoveď

znalca a stotožňuje sa so stanoviskom Krajského súdu v Nitre, ktorý v trestnom rozsudku č. k. XTo/XX/
XXXX - 553 zo dňa 25.04.2012 konštatoval, že i keď došlo k prekročeniu rýchlosti zo strany žalobcu,
nebolo konštatované jej výrazné prekročenie ( čl. 17 ). Podľa názoru Krajského súdu v Nitre ( čl.
18 ) bola škoda v predmetnej dopravnej nehode spôsobená stretom dvoch prevádzok, pričom žalobca
( G. V. ) šiel so svojím motocyklom po hlavnej ceste vo svojom jazdnom pruhu, pritom neprekročil

podstatnejšie predpísanú rýchlosť a odsúdený ( G. C. ) sa otáčal v protismernej časti vozovky, na mieste,
kde bol zákaz práve z dôvodu nedostatočnosti rozhľadu a svojím konaním nedal prednosť v jazde
protiidúcemu motocyklu žalobcu. Konanie odsúdeného G. C. bolo hlavnou príčinou vzniku dopravnej
nehody, pričom v konaní bolo zároveň preukázané, že žalobca na situáciu, ktorú vyvolal odsúdený,
reagoval brzdením, ktoré bolo v danej situácii jediným účinným spôsobom riešenia danej situácie. Na

základe toho Krajský súd v Nitre dospel k záveru, že účasť žalobcu ( v trestnom konaní v postavení
poškodeného ) bola natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá. Preto
súd ani v tomto prípade neprihliadol na spoluzavinenie žalobcu na dopravnej nehode vzhľadom na jej
priebeh, keď nebolo jednoznačne preukázané, že by skutočne pri dodržaní rýchlosti do 90km/hod bol
zabránil stretu motocykla s vozidlom a že by pri inej technike brzdenia nebolo došlo k pádu žalobcu

a jeho spolujazdca z motocykla a teda vzniku zranení, ktoré utrpel. V danom prípade z jednotlivých
dôkazov vyplýva, že výsledkom porovnania účasti jednotlivých prevádzateľov ( žalobcu V. a odsúdeného
C. ) na stret prevádzok je zrejmé, že účasť žalobcu je tak minimálna (nepatrná), že nezakladá jeho
zodpovednosť za škodu.

26/ Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca bol úplne vylúčený iba vo
vzťahu k strate životného partnera a čiastočne z trhu práce ( vo vzťahu k výučnému listu ), v ostatných
činnostiach a pre ostatné úkony súd konštatoval obmedzenie žalobcu, za ktoré podľa súdu je potrebné
žalobcovi priznať nárok v rozsahu 10% zo základnej náhrady SSÚ, t. j. 10% zo sumy 36.758,20 eur, t. j.
nárok vo výške 3.675,82 eur. Takto priznaný nárok na mimoriadne zvýšenie SSU je zároveň primeraný

zisteným zásahom do života žalobcu s ohľadom na jeho život pred a po nehode, keď žalobca v konaní
nepreukázal, že by sa jednalo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené
vyššie zvýšenie mimoriadneho zvýšenia náhrady SSU a jednoznačne neboli splnené podmienky pre
priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady SSÚ v maximálnej možnej výške o 50% tak, ako to požadoval
žalobca v žalobe. Vo zvyšnej časti presahujúcej 10% základnej náhrady SSÚ preto súd nárok žalobcu

zamietol ako nedôvodný.

27/ Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.28/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

30/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

31/ Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

32/ V danom prípade o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Súd pritom vychádzal zo skutočností, že žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu
80% ( zamietnutá časť nároku) a neúspech v rozsahu 20% ( priznaná časť nároku). Čistý úspech
žalovaného je tak v rozsahu 60%. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalovanému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 60%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého,
ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak si povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.