Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Juraj Vallo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/46/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117221418
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6117221418.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom v spore žalobcu C. C., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom G. XXX, G., štátny občan SR, proti žalovanému SR - Ministerstvo spravodlivosti SR
so sídlom Račianska ul. 71, Bratislava, IČO: 00166073, o náhradu škody, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na prerušenie konania zamieta.
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %, ktoré je povinný zaplatiť
žalobca žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške, ktoré
bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17. 07. 2017 domáhal od
žalovanéhozaplateniasumy1000,-Eurztitulumajetkovejujmyasumy1800,-Eur ztitulunemajetkovej
ujmy za každý mesiac výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská
Bystrica-Kráľovápredstavujúcinesprávnyúradnýpostup,atoododňa01.12.2016aždoprávoplatnosti
rozsudku, resp. do ukončenia nesprávneho úradného postupu. Zároveň sa domáhal náhrady trov
konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že k porušeniu jeho práva na zákonné zbavenie osobnej slobody
došlo tak, že bol od 01. 12. 2016 do 06. 12. 2016 v skutočnosti držaný v cele disciplinárnych trestov,
ktorú ústav používa aj ako celu, resp. oddelenie s bezpečnostným režimom (ďalej len „OBR”), v ktorej
boli nevyhovujúce podmienky, úplná sociálna relatívna zmyslová izolácia až 23 hodín denne v stave
vynútenej nečinnosti, fakticky v podmienkach podobných samoväzbe, pričom malo ísť o nástupný
oddiel. V zlých podmienkach je držaný aj od 06. 12. 2016 v OBR, pričom do OBR nebol premiestnený
rozhodnutím riaditeľa ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, nebola mu na základe jeho žiadosti umožnená
návšteva jeho dlhoročným rodinným priateľom a bol mu fakticky znemožnený kontakt s rodinou formou
návštev jeho premiestnením do Banskej Bystrice. Taktiež poukázal nato, že nebolo vyhovené ani jeho
žiadosti zo dňa 05. 12. 2016, ktorou sa domáhal telefonovania v rozsahu najmenej 10 krát mesačne v
trvaní 25 minút, ďalej bola ignorovaná jeho žiadosť o premiestnenie na inú celu, o používanie holiaceho
strojčeka a o vydanie 2 ks parfumov. Neodôvodnene mu bola a je obmedzovaná možnosť sledovania
televízie. K zásahu do jeho základného práva na majetok a súkromie, dochádza aj predajom potravín
a ďalšieho sortimentu v ústavnom bufete za predražené ceny prevyšujúce cenovú hladinu tovaru
predávaného v maloobchodnej sieti v územnom obvode ústavu. Zásahom do jeho základných práv sú
aj jeho rutinné spútavania, osobné prehliadky, pričom nebolo nutné použitie donucovacích prostriedkov
pri eskortách 12. 12. 2016 - 14. 12. 2016. Bola tiež vykonaná prehliadka jeho osobných vecí bezjeho účasti dňa 15. 12. 2016. Porušením jeho práva na súkromie je aj prerušovanie spánku a absencia
nočného pokoja a tiež neumožnenie adekvátnej hygieny. Žalobca namietal aj to, že držaním v OBR má
automaticky nálepku problémového väzňa, čo mu výrazne sťažuje, resp. priamo vylučuje aj možnosť
podmienečného prepustenia z výkonu trestu, čo je tiež zásahom do jeho osobnostných práv.
3. Nesprávnym úradným postupom mu vznikla okrem nemajetkovej ujmy v podobe fyzických a
psychických útrap aj majetková ujma v podobe vynaložených nákladov na nákup tovaru v ústavnom
bufete nad rámec cenovej hladiny v danej lokalite.
4. Žiadosť o predbežné prekovanie nároku na náhradu škody spôsobenej popísaným postupom ústavu
bola predbežne prerokovaná žalovaným a nebolo jej vyhovené, čo bolo žalobcovi oznámené listom sp.
zn. 39044/2017/141 zo dňa 15. 06. 2017. Žalobca predbežne navrhol vykonať dôkazy a to: vyžiadať
administratívny spis žalovaného, vyžiadať od Zboru väzenskej a justičnej stráže kompletnú osobnú kartu
žalobcuakoodsúdenéhoapribraťznalcakanalýzerozdielovcientovarovvústavnombufetevporovnaní
s cenami rovnakých tovarov v maloobchodných predajniach v územnom obvode ústavu.
5. V žalobe poukázal na porušenie práva nebyť podrobovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu, práva na
zákonné zbavenie osobnej slobody, práva na súkromie, osobnostných práv, majetkových práv a práva
na inú právnu ochranu predstavujúce nesprávny úradný postup podľa čl. 36 ods. 3 Listiny základných
práv a slobôd. Odkázal pritom na viaceré predpisy, medzi nimi Ústavu SR, Listinu základných práva a
slobôd, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Protokol č. 1 k Dohovoru, Odporúčania
Rec (2006) 2 Výboru ministrov členským štátom o európskych väznených pravidlách („EVP”), Štandardy
európskehovýborunazabráneniemučenianeľudskéhočiponižujúcehozaobchádzania,alebotrestania,
zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, Vyhlášku MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa
vydávaporiadokvýkonutrestuodňatiaslobody,zákonč.4/2001Z.z.oZboreväzenskejajustičnejstráže,
Rozkaz č. 16/2015 Zbierky rozkazov ministra spravodlivosti SR, Rozkaz č. 7/2015 Zbierky rozkazov
generálneho riaditeľa zboru väzenskej a justičnej stráže, Správy výboru CPT pre Vládu SR, Odporúčania
Výboru ministrov CM/Rec (2007) 7 o dobrej verejnej správe.
6. Žalobca taktiež poukázal na judikatúru ESĽP vo vzťahu k detencii osôb v podmienkach podobných
samoväzbe a k ponižujúcemu zaobchádzaniu, osobným prehliadkam, právu väzňa na súkromie, právu
väzňa na majetok k ochrane osobnostných práv k prípustnosti o obmedzení základných práv.
7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28. 02. 2020 uviedol, že na vznik zodpovednosti
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.
z. je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok - aby nastala udalosť, ktorá môže mať, resp.
má za následok vznik škody, vznik samotnej škody/ujmy a predovšetkým, príčinná súvislosť medzi
skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné preukázať, že orgán verejnej moci pri výkone svojej
právomoci postupoval v rozpore so zákonom, a že práve v dôsledku takéhoto konania žalobca utrpel
škodu. Žalovaný bol toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre vznik nároku na
náhradu škody, nakoľko nie je preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, vznik ujmy,
ktorej náhrady sa žalobca domáha, ako ani prípadná priama príčinná súvislosť medzi namietaným
nesprávnym úradným postupom a žalobcom tvrdenou ujmou. Postup ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová
v súvislosti s prijatím žalobcu na výkon trestu odňatia slobody od 01. 12. 2016 a jeho umiestnením do
nástupnej cely, ako aj následným umiestnením do OBR od 06. 12. 2016, bol v súlade s príslušnými
predpismi a nie je nesprávnym úradným postupom. Žalobca ako odsúdený, umiestnený do výkonu trestu
v OBR, podlieha obmedzeniam a špecifikám vyplývajúcim z umiestnenia do tejto diferenciačnej skupiny
pre výkon trestu, vrátane obmedzeného režimu vychádzok, návštev, výkonu záujmovej činnosti alebo
sledovania televízie.
8. Žalobcu v sporovom konaní zaťažuje bremeno tvrdenia rozhodných skutočností a z neho vyplývajúce
dôkazné bremeno preukázania týchto rozhodných skutočností. Žalobca v konaní žiadne z ním
uvádzaných tvrdení o skutkových okolnostiach, ktorými malo byť zasiahnuté do jeho práv, ako aj o
prípadných následkoch týchto zásahov, a teda vzniku majetkovej, či nemajetkovej ujmy, odôvodňujúcich
priznanie náhrady, žiadnym spôsobom nepreukázal a ide o ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenia
žalobcu o vzniku takejto umy. Ako pritom žalobca dospel k záveru o potrebe priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1 800,- Eur, nie je zo žaloby vôbec zrejmé, pričom uvedenúvýšku náhrady nemajetkovej ujmy, žalovaný za primeranú v žiadnom prípade nepovažuje. Rovnako
nie je zrejmé ani z čoho žalobca vychádzal pri určení výšky požadovanej náhrady majetkovej škody
v sume 1 000 ,- Eur. Ceny tovarov v ústavnej predajni pre odsúdených boli v porovnaní s cenami
v maloobchodných predajniach v danej lokalite a čase v priemere primerané, a ani prípadné cenové
rozdiely v niektorých položkách neodôvodňujú vznik a rozsah majetkovej škody, ktorej náhradu žalobca
žiada.
9. Na základe uvedeného mal žalovaný zato, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vznik
nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., a to nesprávny úradný postup ÚVTOS Banská
Bystrica - Kráľová vo vzťahu k žalobcovi a podmienkam výkonu jeho trestu v ústave od 01. 12. 2016,
ktorý by zakladal právo žalobcu na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy v zmysle predmetného
zákona, a zároveň nepreukázal ani samotný vznik tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy, ako ani prípadnú
príčinnú súvislosť medzi ním namietaným postupom ústavu a vznikom tvrdenej škody. Na základe toho
žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
10. Rozhodnutím Centra právnej pomoci - Kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30, Banská Bystrica
zo dňa 17. 01. 2020 č. spisu KABB/4299/2020 Centrum právnej pomoci priznalo žalobcovi nárok na
poskytovanie právnej pomoci a zastupovanie žiadateľa v právnej veci o náhradu škody, pričom mu určilo
advokáta Mgr. I. I. so sídlom G. A. X, J. J..
11. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 28. 10. 2020, ktorý však bol dňa 23. 10. 2020
zrušený z dôvodu, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o odročenie uvedeného
pojednávania z dôvodu zhoršujúcej sa pandemickej situácie v súvislosti s ochorením Covid-19, ako aj
vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu, ktorý bol dňa 06. 10. 2020 podmienečne prepustený
na slobodu a v súčasnosti nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby sa mohol
dostaviť z miesta svojho bydliska do Banskej Bystrice.
12. Zo strany právneho zástupcu žalobcu C.. I. I. bolo dňa 06. 04. 2021 súdu doručené Oznámenie o
ukončení právneho zastupovania z dôvodu, že Centrum právnej pomoci - Kancelária Banská Bystrica
- Rozhodnutím o odňatí poskytovania právnej pomoci č. spisu KABB/1297/2021 zo dňa 23. 03. 2021
odňalo žalobcovi poskytovanie právnej pomoci.
13. Dňa 20. 05. 2021 bol súdu zo strany žalobcovi odňatého právneho zástupcu C.. I. I., doručený
dodatočný návrh na prerušenie konania v zmysle § 164 CSP zo dňa 15. 05. 2020, v ktorom C..
I. I. uviedol, že uvedený návrh na prerušenie konania je súdu zasielaný dodatočne po ukončení
zastupovania, nakoľko bolo zistené, že podanie zo dňa 15. 05. 2020 nebolo súdu odoslané,
pravdepodobne z dôvodu technickej chyby pri práci s elektronickou schránkou na slovensko.sk.
14. Návrh na prerušenie konania bol odôvodnený tým, že žalobca je účastníkom konania pred
Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci sťažnosti č. 38321/17 C. C., proti
Slovenskej republike a v ôsmych ďalších sťažnostiach (82925/17, 156/18, 7426/18, 9755/18, 14907/18,
29635/18, 29636/18, 35668/18). Predmetné konanie vedené pred ESĽP sa týka viacerých zásahov
do práv žalobcu a úzko súvisí s vecou prejednávanou Okresným súdom Banská Bystrica. ESĽP
komunikoval Vláde SR obsah žalobcových sťažností dňa 13. 03. 2019 a konanie pred ESĽP je
momentálne vo fáze po vyjadrení zúčastnených strán pred vydaním rozhodnutia o sťažnostiach žalobcu.
Z uvedeného dôvodu je možné očakávať rozhodnutie ESĽP v dohľadnej dobe. Žalobca mal zato, že
rozhodnutie ESĽP vyrieši otázky, ktoré majú pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní podstatný
význam,nakoľkovprípadekonštatovaniaESĽP,žedošlokzásahudoprávžalobcujehoumiestnenímdo
OBR,neumožnenímnávštevapod.,budebezakýchkoľvekpochybnostípreukázanádôvodnosťpodanej
žaloby a nárokov uplatnených žalobcov. Na základe uvedeného navrhol, aby súd vyhovel návrhu na
prerušenie konania až do rozhodnutia ESĽP vo veci sťažnosti č. 38321/17 C. C., proti Slovenskej
republike a o ôsmych ďalších sťažnostiach (82925/17, 156/18, 7426/18, 9755/18, 14907/18, 29635/18,
29636/18, 35668/18).
15. Žalovaný sa k uvedenému návrhu na prerušenie konania zo dňa 15. 05. 2020 ani k vymedzeniu
predmetu v konaní, ktorým ESĽP komunikoval Vláde SR obsah sťažností žalobcu, písomne nevyjadril.16. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na prerušenie konania zo dňa 15. 05. 2020 bol súdu zaslaný Mgr.
I. I. po ukončení jeho právneho zastupovania žalobcu, súd doručoval dodatočný návrh na prerušenie
konaniaspolusprílohamisamotnémužalobcovi,pričomhovyzval,abysavyjadril,činapodanomnávrhu
na prerušenie konania aj naďalej trvá. Žalobca uvedenú výzvu osobne prevzal dňa 16. 07. 2021, avšak
na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.
17. Súd vo veci konal a rozhodoval na pojednávaní dňa 06. 09. 2021, a to za prítomnosti žalovaného a
v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 180 CSP, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil
včas a vážnymi okolnosťami, ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Doručenie predvolania mal žalobca vykázané dňa 07. 05. 2021.
18. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žiadosťou Centra právnej pomoci v Banskej
Bystrici o predĺženie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 04. 05. 2018, žiadosťou žalobcu
o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 17. 05. 2018, žiadosťou žalobcu o predĺženie lehoty -
výzva Okresnému súdu Banská Bystrica zo dňa 17. 05. 2018, žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci -
fotokópia I. strana zo strany žalobcu, fotokópiou obálky žalobcu, úradným záznamom Okresného súdu
Banská Bystrica, odpoveďou na žiadosť Okresného súdu Banská Bystrica - Centru právnej pomoci
zo dňa 21. 06. 2018, rozhodnutím Centra právnej pomoci č. sp. KABB16621/2018 zo dňa 15. 05.
2018, úradným záznamom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 09. 2018, odpoveďou na
žiadosť Okresného súdu Banská Bystrica - Centru právnej pomoci zo dňa 03. 07. 2018, emailovým
podaním Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 12. 2018, emailovým podaním Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 13. 12. 2018, úradným záznamom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
01. 04. 2019, odpoveďou na žiadosť Krajský súd Trenčín zo dňa 16. 07. 2019, rozsudkom Krajského
súdu Trenčín sp.zn. 11S/60/2018 - 46 zo dňa 23. 07. 2019, žiadosťou o súčinnosť Centrum právnej
pomoci Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2019, odpoveďou na žiadosť Centrum právnej pomoci Banská
Bystrica zo dňa 17. 01. 2020, rozhodnutím Centra právnej pomoci - Kancelária Banská Bystrica č.spisu
KABB4299/2020 zo dňa 17. 01. 2020, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 02. 03. 2020, záznamom
z vykonanej kontroly predajne ÚVTOS Banská Bystrica zo dňa 15. 12. 2016, porovnaním cien ústavnej
predajne a cien v maloobchodných predajniach zo dňa 15. 12. 2016, záznamom z vykonanej kontroly
predajne ústavu ÚVTOS Banská Bystrica zo dňa 22. 09. 2016, porovnaním cien ústavnej predajne a
cien maloobchodnej predajní, porovnanie prevedené dňa 22. 09. 2019, záznamom z vykonanej kontroly
predajne ústavu ÚVTOS Banská Bystrica zo dňa 28. 07. 2016, porovnaním cien ústavnej predajne
a cien maloobchodnej predajní, porovnanie prevedené dňa 28. 07. 2016, žiadosťou o premiestnenie
na inú celu - odpoveď ÚVTOS Banská Bystrica zo dňa 03. 01. 2017, rozhodnutím ÚVTOS a ÚVV
B. zo dňa 19. 06. 2015, rozhodnutím komisie na prerokovanie návrhu umiestnenia odsúdeného C.
C. do oddielu s bezpečnostným režimom zo dňa 19. 06. 2019 ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa
19. 06. 2015, rozhodnutím o premiestnení Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže
Bratislava zo dňa 28. 11. 2016, inými záznamami na žalobcu zo dňa 27. 01. 2017, 25. 01. 2017, 24.
01. 2017, 17. 01. 2017, 13. 01. 2017, 12. 01. 2017, 09. 01. 2017, 03. 01. 2017, 30. 12. 2016, 29.
12. 2016, 28. 12. 2016, 22. 12. 2016, 20. 12. 2016, 16. 12. 2016, 14. 12. 2016, 13. 12. 2016, 10.
12. 2016, 09. 12. 2016, 07. 12. 2016, 06. 12. 2016, 05. 12. 2016, 02. 12. 2016, 01. 12. 2016, 29. 11.
2016, 23. 11. 2016, 07. 11. 2016, 31. 10. 2016 a 28. 10. 2016, vyjadrením žalovaného zo dňa 28.
02. 2020, úradným záznamom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 05. 2020, žiadosťou o
odročenie pojednávania zo strany právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22. 10. 2020, úradným záznamom
-UsmernenieMSSRvsúvislostisozákazomvychádzaniaod24.10.-01.11.2020,úradnýmzáznamom
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17. 12. 2020, úradným záznamom Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 10. 02. 2021, úradným záznamom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31. 03.
2021, oznámením o ukončení právneho zastupovania, potvrdením o vykonaní porady s klientov Mgr.
I. I., advokát, rozhodnutím o odňatí poskytovania právnej pomoci žalobcovi Centrum právnej pomoci
- Kancelária BB zo dňa 23. 03. 2021 č. spisu KABB/1297/2021, oznámením o ukončení právneho
zastupovaniaMgr.I.I.,advokátzodňa06.04.2021,dodatočnýmzaslanímnávrhunaprerušeniekonania
zo dňa 15. 05. 2020, sťažnosťami žalobcu, ktoré boli komunikované vláde SR dňa 13. 03. 2019 v
anglickom jazyku, výzvou súdu žalovanému zo dňa 26. 05. 2021, výzvou súdu žalobcovi zo dňa 12.
07. 2021, stavom konaní prevzatých z internetovej stránky č. sťažnosti 14907/18, č. sťažnosti 9755/2018, č. sťažnosti 9755/18, č. sťažnosti 82925/17,
č. sťažnosti 38321/17, č. sťažnosti 7426/18, č. sťažnosti 156/18, č. sťažnosti 29636/18, č. sťažnosti
29635/18, č. sťažnosti 35668/18 a výsluchom zástupcu žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav:19. Zo Záznamu z vykonanej kontroly predajne ústavu vyhotoveného dňa 28. 07. 2016 ÚVTOS Banská
Bystrica mal súd za preukázané, že dňa 28. 07. 2016 bola vykonaná kontrola predaja v predajni ústavu.
Kontrola bola zameraná na čistotu, poriadok, správanie sa predávajúceho k nakupujúcim, úmernosť
cien v porovnaní s vonkajšou lokalitou, kontrola minimálnej doby spotreby, a čo bolo kontrolou zistené.
Súčasťou uvedeného záznamu z vykonanej kontroly predajne ústavu, bola aj príloha pod názvom
„Porovnanie cien ústavnej predajne a cien v maloobchodných predajniach.” Porovnanie prevedené dňa
28. 07. 2016.
20. Z listiny Záznam z vykonanej kontroly predajne ústavu zo dňa 22. 09. 2016 vyhotoveného ÚVTOS
Banská Bystrica mal súd za preukázané, že dňa 22. 09. 2016 bola vykonaná kontrola predaja v predajni
ústavu. Kontrola bola zameraná na čistotu, poriadok, správanie sa predávajúceho k nakupujúcim,
úmernosť cien v porovnaní s vonkajšou lokalitou, kontrola minimálnej doby spotreby, a čo bolo
kontrolou zistené. Súčasťou uvedeného záznamu z vykonanej kontroly predajne ústavu, bola aj príloha
pod názvom „Porovnanie cien ústavnej predajne a cien v maloobchodných predajniach.” Porovnanie
prevedené dňa 22. 09. 2016.
21. Zo Záznamu z vykonanej kontroly predajne ústavu zo dňa 15. 12. 2016 vyhotoveného ÚVTOS
Banská Bystrica mal súd za preukázané, že dňa 15. 12. 2016 bola vykonaná kontrola predaja v predajni
ústavu. Kontrola bola zameraná na čistotu, poriadok, správanie sa predávajúceho k nakupujúcim,
úmernosť cien v porovnaní s vonkajšou lokalitou, kontrola minimálnej doby spotreby, a čo bolo
kontrolou zistené. Súčasťou uvedeného záznamu z vykonanej kontroly predajne ústavu, bola aj príloha
pod názvom „Porovnanie cien ústavnej predajne a cien v maloobchodných predajniach.” Porovnanie
prevedené dňa 15. 12. 2016.
22. Z listiny Žiadosť o premiestnenie na inú celu - odpoveď zo dňa 03. 01. 2017 vypracovanej ÚVTOS
Banská Bystrica mal súd zistené, že ÚVTOS Banská Bystrica písomne odpovedal žalobcovi na jeho
žiadosť o premiestnenie na inú celu, pričom žalobca prevzal uvedenú odpoveď dňa 03. 01. 2017.
23. Z Rozhodnutia riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, ÚVTOS a ÚVV 7-9/24-2015 zo dňa 19. 06.
2015 mal súd preukázané, že žalobca bol na základe uvedeného rozhodnutia umiestnený do oddielu
s bezpečnostným režimom podľa § 89 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva
poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, pričom dôvodom boli preventívne
bezpečnostné dôvody.
24. Z listiny ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 19. 06. 2015 mal súd za preukázané, že návrh na
umiestnenie odsúdeného Miroslava Masláka do oddielu s bezpečnostným režimom dňa 19. 06. 2015
prerokovala komisia.
25. Z listiny ods. C. C. - Rozhodnutie o premiestnení vyhotoveným Generálnym riaditeľstvom zboru
väzenskej a justičnej stráže Bratislava dňa 28. 11. 2016, mal súd za preukázané, že odsúdený C. C.
bude z ÚVTOS a ÚVV Ilava na ďalší výkon trestu odňatia slobody premiestnený individuálnou eskortou
dňa 01. 12. 2016 do ÚVTOS BB - Kráľová, teda o premiestnení odsúdeného zaradeného do ústavu so
stredným stupňom stráženia.
26. Zo záznamov elektronickej evidencie obvinených a odsúdených o programe zaobchádzania na
žalobcu mal súd zistené iné individuálne aktivity žalobcu počas výkonu trestu odňatia slobody, resp.
individuálne pohovory zamerané na riešenie žiadostí v termíne od 28. 10. 2016 do 02. 02. 2017.
27. Zástupca žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní bol toho názoru, že sú splnené podmienky
pre zamietnutie žaloby, keďže jednak žalobca v rámci žalobného návrhu nepreukázal ním tvrdené
skutočnosti, ani čo sa týka tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ani čo sa týka tvrdenej
nemajetkovej ujmy, alebo škody, ktorá mu mala v dôsledku tohto postupu vzniknúť. Ohľadne návrhu na
prerušenie konania, poukázal nato, že z predmetného návrhu nie je zrejmé, čoho sa majú týkať konania
na Európskom súde pre ľudské práva. Uviedol, že nemá vedomosť jednak o obsahu týchto sťažnosti a
jednak o tom, aké bolo k nim zaujaté stanovisko, preto ho žiadal zamietnuť. Poukázal nato, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdený nesprávny úradný postup, či už pri jeho umiestnení do
oddielu s bezpečnostným režimom v ÚVTOS v Banskej Bystrici, alebo v spôsobe akým bolo v tomto
oddiele aj počas jeho výkonu trestu odňatia slobody so žalobcom zaobchádzané. Naopak bol tohonázoru, že žalovaný predloženými dôkazmi preukázal, že voči žalobcovi bolo postupované v súlade so
zákonom, a preto nie je možné hovoriť o tom, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany
ÚVTOS Banská Bystrica voči žalobcovi, ktorý by mal zakladať právo na náhradu škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z.. Poukázal na to, že žalobca taktiež vôbec žiadnym spôsobom ani len netvrdil, ale
vôbec nepreukazoval akúkoľvek nemajetkovú ujmu, resp. nepreukázal takúto ujmu, ktorá mu mala byť
nesprávnym postupom ústavu spôsobená. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy mal
zato, že žalovaný preukázal, čo sa týka žalobcom tvrdených neprimeraných cien v ústavnom bufete,
že tieto neboli preukázané, naopak tieto počas kontrol vykonaných ústavom boli vyhodnotené ako
primerané v porovnaní s cenami v okolitých obchodoch a taktiež nie je žiadnym spôsobom preukázané,
že žalobcovi mala vzniknúť práve škoda vo výške ním požadovaných 1 000,- Eur. Z uvedených dôvodov
potom žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov konania.
28. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.
29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
30. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene
štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
31. Podľa § 9 ods. 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmociaozmeneniektorýchzákonov,Štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
32. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
33. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa
obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu
alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve
na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a
tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na
nakladanie s vecami osobnej potreby.
34. Podľa § 81 ods. 1 písm. a) zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, do oddielu s
bezpečnostným režimom sa umiestni odsúdený, ktorý sústavne porušuje ústavný poriadok, odmieta
plniť svoje povinnosti, pôsobí na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu, ohrozuje
bezpečnosť príslušníkov zboru, odsúdených alebo iných osôb, ušiel z výkonu trestu, o útek sa pokúsil
alebo ho pripravoval, b) odsúdený, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, je splnený dôvod väzby a
súd rozhodol o primeranom uplatnení obmedzení podľa osobitného predpisu, c) odsúdený, ktorý svojím
nezvládateľným agresívnym správaním ohrozuje svoj život, zdravie alebo život a zdravie iného,
35. Podľa § 81 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, do oddielu s
bezpečnostným režimom možno umiestniť odsúdeného a) za obzvlášť závažný zločin, ktorý vykonal ako
člen organizovanej, zločineckej alebo teroristickej skupiny, a z preventívno-bezpečnostných dôvodov,
b) ktorý je navrhnutý na disciplinárne potrestanie pre porušenie ústavného poriadku, je podozrivý,že sa dopustil trestného činu, a je predpoklad, že by mohol zmariť riadne vyšetrenie veci, bude v
svojej protiprávnej činnosti pokračovať, alebo ak boli voči nemu použité donucovacie prostriedky; takýto
odsúdený môže byť umiestnený do oddielu na nevyhnutný čas, najviac však na 48 hodín.
36. Podľa § 81 ods. 3 zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, o umiestnení odsúdeného
do oddielu s bezpečnostným režimom rozhoduje riaditeľ ústavu. O takomto umiestnení informuje ústav
prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.
37. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
38. Z dôvodu, že súdu bol dňa 20. 05. 2021 doručený dodatočný návrh na prerušenie konania v zmysle
§ 164 CSP, tento sa uvedeným návrhom zaoberal. Žalobca odôvodňoval uvedený návrh tým, že je
účastníkom konania pred ESĽP vo veci sťažnosti č. 38321/17 C. C., proti Slovenskej republike a ôsmych
ďalších sťažnostiach, pričom predmetné konania vedené pred ESĽP sa týka viacerých zásahov do jeho
práv a úzko súvisí s touto prejednávanou vecou.
39. Súd v rámci možnosti prerušenia konania uvádza, že Civilný sporový poriadok rozoznáva dva
prípady prerušenia konania. Prvú skupinu tvoria prípady, keď súd obligatórne preruší konanie z
dôvodov, uvedených v ustanovení § 162. V druhej skupine prípadov, vyplývajúcich z ustanovenia § 164
zákonodarca ponecháva na zvážení súdu, či konanie vo veci preruší do skončenia konania, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie alebo bude v konaní ďalej pokračovať. Prerušenie
konania je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Rozhodujúcim hľadiskom
je tu zásada hospodárnosti konania. Pri svojom rozhodovaní musí súd na jednej strane prihliadnuť na
požiadavku právnej istoty, teda aby v rozdielnych konaniach súdy rovnakú otázku (v jednom konaní ako
vec samu, v druhom konaní ako otázku predbežnú) neposúdili rozdielne, na druhej strane musí brať do
úvahy zásadu hospodárnosti, teda aby svojím postupom (prerušením konania) konanie neopodstatnene
nepredĺžil.
40. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju
preukazujú, je zásadne vecou strán. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana má teda povinnosť
tvrdenia (§ 131, § 157 CSP) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je viazaný každý účastník
konania. Pokiaľ bol zo strany odňatého právneho zástupcu žalobcu doručený súdu návrh na prerušenie
konania, a to zo dňa 15. 05. 2020 (teda viac ako rok po jeho vyhotovení), súd vyzval žalobcu,
aby sa k uvedenému návrhu na prerušenie konania vyjadril, či na podanom návrhu na prerušenie
konania aj naďalej trvá. Žalobca však do rozhodnutia súdu žiadny spôsobom na uvedenú výzvu súdu
nereagoval.Žalobcatedasvojounečinnosťousúdujednakneozrejmilskutočnosť,činapodanomnávrhu
na prerušenie konania naďalej trvá a taktiež súdu nepreukázal, že aj napriek podaným sťažnostiam
(žalobca uviedol len čísla sťažností), ktorých obsah však nebol zo strany žalobcu súdu preukázaný,
je daný dôvod na prerušenie konania, tzn., neboli vysvetlené dôvody na základe, ktorých by mal
byť žalobca účastníkom konania pred ESĽP a taktiež ani obsah sťažností, (dôvod podania, resp. akej
veci sa týkajú), prípadne či už bolo o týchto sťažnostiach rozhodnuté, teda súdu nepredložil dôkaz
preukazujúci, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu, v danom prípade, ktorá je podstatná pre predmetné konanie o náhradu
škody. Súd nemal vedomosť ani o tom, či uvedené konania sú aktuálne a či majú v predmetnej veci
význam. Na základe uvedeného, teda z dôvodu, že súdu nebolo zrejmé zo samotného podaného návrhu
na prerušenie konania, čoho sa majú týkať sťažnosti žalobcu na ESĽP, potom dodatočný návrh na
prerušenie konania zamietol.
41. Ohľadne samotnej žaloby a nároku žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1
000,- Eur z titulu majetkovej ujmy a sumy 1 800,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy za každý mesiac výkonu
trestu odňatia slobody v ÚVTOS BB - Kráľová predstavujúci nesprávny úradný postup, a to odo dňa 01.
12. 2016 až do právoplatnosti rozhodnutia, súd uvádza, že zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej
moci upravuje Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a ozmene niektorých zákonov, táto zodpovednosť je objektívnou zodpovednosťou a je daná za súčasného
splnenia zákonných podmienok: existencia škody, nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup a napokon príčinná súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím orgánu štátu resp.
nesprávnym úradným postupom. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia týchto zákonných
podmienok je na žalobcovi. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné preukázať, že orgán verejnej moci pri výkone svojej právomoci postupoval v rozpore so
zákonom, a že práve v dôsledku takéhoto konania žalobca utrpel škodu.
42. Výkon trestu odňatia slobody je upravený v Zákone o výkone trestu odňatia slobody č.
475/2005 Z. z.. Súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a jeho výkon v ústave na
výkon trestu predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov štátu do základných práv a slobôd človeka,
predovšetkým do jeho osobnej slobody. Štát tak činí legitímne v zmysle ústavy (článkov 17, 49 a
50) a príslušných zákonov na účel ochrany kvalifikovaných záujmov, najmä života, zdravia, verejného
poriadku a bezpečnosti štátu. Záujem na ochrane týchto záujmov prevažuje nad osobným záujmom
páchateľov trestných činov. V prípade uloženia trestu odňatia slobody páchateľovi trestného činu sa
jedná o generálnu a individuálnu prevenciu, prevýchovu odsúdeného a ochranu pred opakovaným
páchaním trestného činu (rozhodnutie ÚS SR II.ÚS 819/2016).
43. Je nesporné, že výkon trestu odňatia slobody je zásahom do subjektívnych práv odsúdeného, čo
vyplýva zo samotnej povahy trestu odňatia slobody. Obmedzenie výkonu základných práv a slobôd je
odôvodnené účelom a cieľom trestu odňatia slobody, pričom zaradenie odsúdeného v rámci ústavu do
oddelenia s vyšším stupňom stráženia prináša so sebou aj širšie obmedzenie jeho základných práv a
slobôd.
44. Podľa žalobcu tento bol v období od 01. do 06. 12. 2016 formálne držaný v nástupnom oddiele,
v skutočnosti sa jednalo o celu disciplinárnych trestov, ktorú ústav používa aj ako celu OBR. V zlých
podmienkachjedržanýajod06.12.2016,kedybolformálneumiestnenýdoOBR,pričomdoOBRrežimu
nebol umiestnený rozhodnutím riaditeľa ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, čím došlo k nesprávnemu
úradnému postupu v súvislosti s jeho umiestnením do oddielu s bezpečnostným režimom.
45. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania žalobca bol umiestnený do OBR rozhodnutím riaditeľa
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. ÚVTOS a ÚVV 7-9/24-2015 zo dňa 19. 06. 2015, v ktorom v
čase vydania tohto rozhodnutia žalobca trest vykonával, a to podľa § 89 ods. 3 vyhlášky MS SR č.
368/2008 Z.z., pričom takto rozhodol v zmysle § 81 ods. 2 písm. a) zákona č.
475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a § 89 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa
vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody z preventívno-bezpečnostných dôvodov. V ôsmej časti
zákona č. 475/2005 Z. z. je upravené konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody.
Výsledkom takéhoto správneho konania je rozhodnutie ako individuálny správny akt, ktorého náležitosti
sú uvedené v § 97i. V ustanovení 97a ods. 1 citovaného zákona sú označené konania, u ktorých sa
postupuje podľa ôsmej časti zákona č. 475/2005 Z. z.. Umiestnenie odsúdeného do OBR, zotrvanie
odsúdeného v OBR, ani zrušenie umiestnenia odsúdeného v OBR medzi tieto veci zahrnuté nie je.
Takémuto posúdeniu nasvedčuje stručný obsah - bez podrobného odôvodnenia a jednoduchá forma
návrhov a rozhodnutí vo veci umiestnenia do OBR (zotrvania, zrušenia) bez formálnych požiadaviek,
skôr protokolárneho charakteru a bez akejkoľvek možnosti vyjadrenia pre odsúdeného. Preto súd dospel
k záveru, že umiestnenie odsúdeného do OBR predstavuje neformálny procesný postup v rámci ústavu,
ktorý je v konečnom dôsledku v kompetencii riaditeľa ústavu, teda ide o úradný postup. V tejto súvislosti
súd poukazuje na znenie rozkazu GR ZVJS č. 23/2014 o zaobchádzaní s obvinenými a odsúdenými,
v zmysle ktorého účelom umiestnenia odsúdeného do OBR je najmä zabezpečenie účinného spôsobu
výkonu trestu odňatia slobody u odsúdených, ktorí svojím správaním ohrozujú svoju bezpečnosť alebo
bezpečnosť iných osôb príp. maria účel výkonu trestu alebo uplatnenie súdom stanovených obmedzení.
46.Súdmázato,žeuvedenýdôvodpostačovalpreumiestneniežalobcudoOBR,naviacvtomtoprípade
bolo povinnosťou ústavu umiestniť žalobcu do OBR, a nie len možnosťou, ako vyplýva z gramatického
výkladu § 81 ods. 1, 2 citovaného zákona. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetnému
umiestneniu žalobcu do OBR predchádzalo zasadnutie komisie na prerokovanie návrhu umiestnenia
odsúdeného Miroslava C. do oddielu s bezpečnostným režimom, pričom samotná komisia na svojom
zasadnutí dňa 19. 06. 2015 jednomyseľne odporučila umiestnenie žalobcu do OBR. Pokiaľ žalobca
namietal, že do OBR režimu nebol umiestnený rozhodnutím riaditeľa ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová,súd poukazuje na skutočnosť, že zo žiadne právneho predpisu nevyplýva (ani po premiestnení žalobcu
dňa 01. 12. 2016 na výkon trestu odňatia slobody do ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, na základe
rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GRZVJS-4-1210/21-2016
zo dňa 28. 11. 2016), že o umiestnení do OBR režimu je potrebné po premiestnení odsúdeného do
iného ústavu na výkon trestu rozhodovať opätovne resp., že by došlo k zrušeniu predchádzajúceho
rozhodnutia o zaradení odsúdeného do OBR. Súd na margo uvedeného dáva do pozornosti, že žalobca
okrem iného vykonával trest v OBR aj v ÚVTOS a ÚVV Ilava z ktorého bol premiestnený do ÚVTOS
Banská Bystrica - Kráľová. Z tohto pohľadu úradný postup ústavu nemožno v súvislosti s umiestnením
žalobcu do OBR vyhodnotiť ako nesprávny, a to ani v prípade nepreukázania dôvodov uvedených v §
81 ods. 2 písm. a) citovaného zákona.
47. Súd na základe uvedeného teda dospel k záveru, že nebol splnený ani prvý predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenej pri výkone verejnej moci - nebol preukázaný nesprávny úradný
postup. Preto možno ustáliť, že zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je daná.
48. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že k zásahu do jeho základného práva na majetok a
súkromie, dochádza aj predajom potravín a ďalšieho sortimentu v ústavnom bufete za predražené ceny
prevyšujúce cenovú hladinu tovaru predávaného v maloobchodnej sieti v územnom obvode ústavu
resp. nesprávnym úradným postupom mu vznikla aj majetková ujma v podobe vynaložených nákladov
na nákup tovaru v ústavnom bufete nad rámec cenovej hladiny v danej lokalite, na základe čoho sa
domáhal zaplatenia sumy 1 000,- Eur z titulu majetkovej ujmy, súd uvádza, že právo nakupovať
potraviny a veci osobnej potreby garantované v § 30 Zákona o výkone trestu neznamená, že toto právo
majú odsúdení za rovnaké ceny vo všetkých ústavoch výkonu trestu odňatia slobody. Žiaden právny
predpisnegarantujeaniosobám,ktoréniesúzbavenéosobnejslobody,abymohlinakupovaťzarovnaké
ceny v rôznych obchodoch alebo lokalitách. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým zo Záznamov z
vykonaných kontrol v predajni ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová dňa 28. 07. 2016, 22. 09. 2016 a
15. 12. 2016 pri ktorých dochádzalo k porovnaniu cien ústavnej predajne a cien v maloobchodných
predajniach, súd nemal za preukázané, že by ceny v bufete boli neprimerané k maloobchodným cenám
v danej lokalite.
49. Vzhľadom na uvedené, žalobcom predbežne navrhnuté vykonanie dôkazov bolo v danom
spore pre predmetné posúdenie irelevantné. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vo
veci bolo nariadené pojednávanie na deň 06. 09. 2021 o 09.00 hod, pričom žalobca pokiaľ by sa
uvedeného pojednávania zúčastnil mal právo navrhnúť všetky dôkazy, ktoré považoval za nevyhnutné,
na preukázanie svojich tvrdení, ale aj právo byť oboznámený a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a
vyjadreniam predloženým s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu. Žalobca však tým, že sa uvedeného
pojednávania bez ospravedlniteľného dôležitého dôvodu nezúčastnil resp. na vykonaní predbežne
navrhovaných dôkazoch nezotrval, sa súd týmito ani nezaoberal resp. navrhované dokazovanie
nevykonal, čím nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
50. Aj v zmysle rozhodnutí odvolacích súdom bez aktivity protistrany, nemôže súd skutkové tvrdenia v
tomto prípade žalovaného vlastnou činnosťou bez riadneho dokazovania na pojednávaní spochybňovať.
V opačnom prípade je jeho postup nepredvídateľný a prekvapivý, čo je v rozpore s právom strany
sporu na spravodlivý proces. Žalobca bol v tomto konaní v podstate pasívny, po podaní žaloby nepodal
súdu žiadne vyjadrenie v rámci repliky, ani sa nezúčastnil pojednávania. Kontradiktórne súdne konanie
vyžaduje od strany sporu prednes a preukázať svoje tvrdenia.
51. Súd potom z dôvodu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie podmienok pre vznik
nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., teda nesprávny úradný postup, ani
akúkoľvek nemajetkovú ujmu, resp. takú ujmu, ktorá mu mala byť nesprávnym postupom spôsobená,
žalobu v celom rozsahu zamietol.
52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
53. O výške trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.