Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 8, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/129/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821010463
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3821010463.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému O. A., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale
bytom mesto N., t. č. v Ústave na výkon väzby Ilava, pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa §
323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom útoku na verejného činiteľa
podľa § 324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)

Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.10.2021,
sp.zn. 2T/74/2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.12.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

II. Podľa § 79 ods.1 Tr.por. sa obžalovaný O. A., nar. XX.XX.XXXX v D., ihneď p r e p ú š ť a z väzby
na slobodu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.10.2021, sp.zn. 2T/74/2021, bol obžalovaný O. A.
uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 01. 06. 2021 v čase približne o 22.15 hod. na schodisku pred bytovým domom v N., na ulici E. č. XX/
XX,potomčobolanamiestoprivolanáhliadkaMestskejpolíciePrievidzavzloženíT.B.aU.K.,ktoríprišli
preveriť oznámenie, že obžalovaný ruší nočný kľud, pri pokuse o jeho stotožnenie sa im tento vulgárne
vyhrážal, že ich zabije a poštve na nich svojho psa, následne obžalovaný vošiel do vchodu uvedeného
bytového domu a po príchode hliadky OO PZ Prievidza v zložení práp. X. I. (ČOZ: 307068) a ppráp. W.

P. (ČOZ: 312010) v tomto bytovom dome na 4. poschodí pred bytom obžalovaného opätovne odmietol
napriek výzve hliadky OO PZ preukázať svoju totožnosť a po poučení, že môže byť predvedený v zmysle
zákona o Policajnom zbore na Obvodné oddelenie PZ v Prievidzi za účelom zistenia jeho totožnosti a
pokiaľ bude klásť pasívny alebo aktívny odpor, môžu byť voči nemu použité donucovacie prostriedky, na
čo reagoval tým, že opätovne odmietol preukázať svoju totožnosť, v dôsledku čoho ho člen hliadky OO
PZ W. P. chytil za rameno a uviedol mu, že bude predvedený, kedy sa mu obžalovaný vytrhol a začal sa

rukami zaháňať okolo seba, následne boli proti nemu použité donucovacie prostriedky, obžalovaný však
pokračoval v kladení aktívneho odporu, kopal okolo seba, pričom zasiahol poškodeného X. I. do nohy a
potom, čo mu boli založené putá, s ním hliadka OO PZ a člen Mestskej polície Prievidza T. B. nastúpili
do výťahu, kde však obžalovaný pokračoval v agresívnom správaní, kopal okolo seba a vulgárne sa
vyhrážal prítomným policajtom, že ich zabije, pamätá si ich tváre a všetci sú mŕtvi, pričom počas presunu
sa výťah neočakávane zastavil na prvom poschodí a po otvorení dverí, kedy sa obžalovaný ocitol tvárou

v tvár k poškodenému X. I. tohto kopol do kolena pravej nohy a do brucha, v dôsledku čoho tento vypadol
z výťahu, zavreli sa za ním dvere, k eskorte sa opäť pripojil na prízemí, kde ho obžalovaný opätovneminimálne 3 krát kopol do oblasti nôh, následne bol obžalovaný eskortovaný služobným motorovým
vozidlom na OO PZ Prievidza, kde sa počas jazdy opätovne vyhrážal zabitím prítomným policajtom
X. I., W. P. a T. K. (ČOZ: 316348) a po umiestnený v zadržiavacej miestnosti Obvodného oddelenia

PZ Prievidza, ul. Košovská cesta č. 5 , Prievidza pokračoval vo vyhrážkach zabitím príslušníkovi OO
PZ Prievidza T. K. (ČOZ: 316348), kde uvedeným konaním spôsobil poškodenému X. I. zranenia, a to
pomliaždenie pravého bedrového zhybu s podkožným krvným výronom a pomliaždenie chrbta pravej
ruky s odreninou kože, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a narušenie obvyklého spôsobu života
poškodeného v dĺžke 5 dní.

Za to bol odsúdený podľa § 323 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného
zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody 15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods.
1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému O. A. uložil aj ochranné
psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý
odvolaním prokurátora proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch
odvolania uviedol, že predmetný rozsudok prvostupňového súdu považuje vo vzťahu k výroku o vine
obžalovaného za zákonný a dôvodný a rovnako tak nemá žiadne výhrady voči konaniu, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo. Nestotožňuje sa však s výrokom o uložení trestu odňatia slobody v trvaní
15 mesiacov s podmienečným odkladom na dobu 24 mesiacov vzhľadom na okolnosti prípadu. Súd
svoje rozhodnutie o treste zdôvodnil tým, že na prevýchovu obžalovaného postačuje vplývať uložením
podmienečného trestu, prihliadnuc na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný,
priestupkovo bol postihnutý dvakrát. Obžalovaný sa odo dňa 01.06.2021 nachádza vo výkone väzby,

čo podľa názoru súdu tiež plní svoj prevýchovný účel. S uvedeným záverom súdu prokurátor nesúhlasí.
Trest odňatia slobody ukladaný v trestnom konaní je primárne koncipovaný ako nepodmienečný trest. Až
za predpokladu splnenia zákonných podmienok upravených v § 49 Trestného zákona je súd oprávnený
pristúpiť k podmienečnému odkladu uloženého trestu odňatia slobody. Žiadny páchateľ trestnej činnosti
nemá zákonný nárok na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, k tomuto možno pristúpiť

len po splnení zákonných podmienok. V predmetnej trestnej veci má prokurátor za to, že neboli naplnené
podmienky podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu odňatia slobody predpokladané ust. §
49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Súd sa dostatočne nevysporiadal s komplexnými okolnosťami
prípadu, predovšetkým so spôsobom spáchania trestných činov, ako aj s mierou zavinenia a osobou
obžalovaného. Obžalovaný svojím protiprávnym konaním preukázal absenciu akéhokoľvek rešpektu

voči verejnej autorite - policajtom PZ a hliadke Mestskej polície. Protiprávne konanie obžalovaného bolo
vulgárne, agresívne a násilnej povahy, čo sa prejavilo predovšetkým vo fyzickom napadnutí konajúceho
policajta PZ, rovnako aj v závažných vyhrážkach smerujúcich voči prítomným osobám konajúcich v
postavení verejných činiteľov, čím naplnil aj znak kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona. Napriek tomu, že obžalovaný

bol v čase spáchania trestných činov intoxikovaný viacerými návykovými látkami, jeho ovládacie a
rozpoznávacie schopnosti síce boli zmenšené, nie však vymiznuté, z čoho je zrejmé jeho vedomé
úmyselné konanie. Obžalovaný je závislý od alkoholu a viacerých nealkoholových drog, po ktorých požití
sa javí ako mimoriadne konfliktný, bez ohľadu na to, voči komu svoje agresívne a násilne útoky smeruje.
V protiprávnom konaní mu nezabránila ani skutočnosť, že verbálne útoky, ako aj fyzické napadnutie bolo

smerované voči príslušníkom hliadky Mestskej polície a policajtov PZ, ktorí u občanov budia prirodzený
rešpekt a autoritu. Obvinený okrem závislosti na návykových látkach trpí aj depresiami, pričom
ambulantná forma liečby u neho nemala požadovaný efekt, nakoľko bol aj opakovane hospitalizovaný
na psychiatrickom oddelení. Rovnako zo znaleckého posudku vyplýva, že pobyt obžalovaného na
slobode je pre spoločnosť nebezpečný, preto má za to, že účel uloženého ochranného psychiatrického

liečenia ústavnou formou by bol najlepšie dosiahnutý v spojení s výkonom nepodmienečného trestu
odňatia slobody, aby sa zabránilo opätovnému protiprávnemu konaniu obžalovaného, najmä po požití
návykových látok, od ktorých je závislý a ktoré u neho vyvolávajú agresívne správanie voči okoliu.
Vzhľadom na uvedené objektívne skutočnosti nie je možné sa stotožniť s konštatovaním súdu, že boli
naplnené zákonné podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu, založené najmä na skutočnosti,

že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, priestupkovo bol postihnutý len dvakrát. Obžalovaný bol
priestupkovo postihnutý raz aj za priestupok voči občianskemu spolunažívaniu, z čoho je zrejmé, že
rešpektovanie spoločenských noriem je u neho problematické. V predmetnej trestnej veci tak osoba
obžalovaného, ani povaha trestnej veci podľa názoru prokurátora neumožňujú učiniť relevantný záver,že na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebný jeho výkon v ústave na výkon trestu odňatia slobody a
obžalovanýzjavneniejeosobou,vzhľadomnaktorúmožnodôvodnepredpokladať,ženajehonápravua
ochranu spoločnosti postačí podmienečný odklad výkonu trestu. V zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona

ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka
trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v
tomto smere aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. U obžalovaného O. A. je s poukazom

na zvýšenú závažnosť spáchaných trestných činov, najmä s ohľadom na následok a okolnosti trestnej
činnosti, na mieste, aby sa účel trestu dosiahol výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody. S
poukazom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 odsek
1 písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prievidzi vo výroku o
treste a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanému O. A. sám uložil podľa § 323 ods. 1, §
41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. 1), § 37 písm. h) Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest

v prvej polovici zákonnej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril i obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, kde uviedol, že
odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné. Prokurátor namieta, že sa okresný súd nevysporiadal

s komplexnými okolnosťami prípadu, najmä spôsobom spáchania činu, mierou zavinenia a tým, že
protiprávnym konaním preukázal jeho absenciu akéhokoľvek rešpektu voči verejnej autorite, pretože
jeho správanie bolo vulgárne, agresívne a násilnej povahy. Obžalovaný poukázal na to, že sa k trestnej
činnosti v celom rozsahu priznal ako mu bola kladená za vinu už v prípravnom konaní. Boli splnené
podmienky na začatie konania o dohode o vine a treste, ktoré aj inicioval, no prokurátor takéto konanie

ani nezačal. Uvedomil si svoje pochybenie už v rámci vyšetrovania, chcel prevziať svoju zodpovednosť
za spáchanú trestnú činnosť a prejavil tak úprimnú ľútosť nad skutkom a príslušníkom polície sa
aj ospravedlnil. Okrem vyššie uvedených okolností poukazuje na nie celkom správnu argumentáciu
prokurátora v odvolaní poukazovaním na jeho násilie, vulgárnosť a nerešpektovanie autority polície.
Ide o poukazovanie prokurátora na zákonné znaky skutkovej podstaty prečinov útoku na verejného

činiteľa podľa § 323 ods. l písm. a/ a § 324 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Hypotéza tejto skutkovej
podstaty predsa predpokladá na naplnenie jej zákonných znakov násilie, ako aj vyhrážky usmrtením. To
sú vlastne vonkajšie prejavy nerešpektovania verejnej autority - polície. Musí ísť súčasne o úmyselné
konanie smerujúce k porušeniu objektu chráneného Trestným zákonom. Nie je teda správne a ani
zákonné dva krát pripočítavať v jeho neprospech okolnosti, ktoré sú zákonným znakom skutkovej

podstaty predmetných prečinov a to aj ako okolnosti odôvodňujúce uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Podľa jeho názoru okresný súd vzal do úvahy všetky okolnosti majúce význam pre
druh a výšku trestu a určite nepostupoval v rozpore s ustanovením § 49 ods. l písm. a) Trestného
zákona, ak mu trest odňatia slobody 15 mesiacov podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky. Aj
keď sa dopustil násilného trestného činu, tento nezanechal žiadne závažnejšie následky. Preto trest

odňatiaslobodyvovýmere15mesiacovunehoakoprvotrestanéhonemožnopovažovaťzaneprimerane
mierny, nezodpovedajúci závažnosti konania. Je potrebné mať na zreteli aj to, že mu bolo uložené
ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, čo je taktiež zásahom do jeho osobnej slobody. Toto
však akceptuje, pretože má záujem zbaviť sa závislosti na omamných látkach, ktoré boli spúšťačom
jeho trestnej činnosti. Uvedomil, že sa musí tejto závislosti zbaviť a súdom uložená psychiatrická liečba

spolu s hrozbou trestu odňatia slobody splní svoj účel v tom, aby sa už trestnej činnosti nedopustil.
Má prísľub zamestnania a slušného príjmu, čo doložil aj súdu, teda má perspektívu žiť tak, aby sa
už neocitol v situácii, ktorá bola v minulosti dôvodom požívania návykových látok a tým aj zhoršenia
psychického stavu. Z vyššie uvedených dôvodov podľa jeho názoru trest uložený okresným súdom s
jeho podmienečným odkladom a spolu s uloženým psychiatrickým liečením ústavnou formou je zákonný

a preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že navrhuje
vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora s tým, aby po zrušení výroku o treste krajský súd sám
rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody, tak ako je navrhnuté v

odvolaní.

Obhajcaobžalovanéhouviedol,žesapridržiavapísomnéhovyjadreniakodvolaniuprokurátoraanavrhol
odvolanie prokurátora zamietnuť podľa § 319 Tr.por.Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava slov svojho obhajcu. Uvedomil si nesprávnosť svojho konania a
chce sa liečiť zo svojej závislosti, je ochotný vykonať ústavné psychiatrické liečenie. Preto uložený trest

okresným súdom opovažuje za dostatočný a navrhol, aby odvolanie prokurátora krajský súd zamietol
ako nedôvodné.

Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Krajský súd ako odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr. poriadku napadnutý výrok
rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade

so zákonom, keď po tom, čo právoplatne prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného
podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom
vinným zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, pretože

tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaných prečinov. Keďže
odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine
predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal
z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a dospel k nasledujúcim záverom.

Krajský súd zistil, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a
zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu. Uvedené skutočnosti dôležité
z hľadiska ukladania trestu aj správne vyhodnotil, pričom u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov). Súčasne zistil i
poľahčujúcuokolnosťpodľa§ 36písm.l)Tr.zák.,žesaobžalovanýpriznalkspáchaniutrestnejčinnostiv
celom rozsahu a to už v prípravnom konaní a trestný čin oľutoval. Možno tiež konštatovať, že napomáhal
príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie
potvrdil vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. Je pravdou že bol v minulosti postihovaný za dva

priestupky a to priestupok proti majetku a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, súdne trestaný
však doteraz nebol. Obžalovaný spáchal v jednočinnom súbehu dva síce nie zanedbateľné prečiny, no
po zvážení všetkých dôležitých okolností a to s prihliadnutím na skutočnosť, že sa priznal k spáchaniu
protiprávnej činnosti v celom rozsahu a to už v prípravnom konaní, trestné činy oľutoval a urobil pred
súdom vyhlásenie o vine, zohľadniac teda jeho kritický postoj nielen k spáchaniu trestných činov, ale i

postoj k jeho závislosti na alkohole a psychotropných látkach a v tej súvislosti vyjadrenú ochotu podrobiť
sa ústavnému psychiatrickému liečeniu ústavnou formou a napokon zistenie, že doposiaľ nebol súdne
trestaný, prihliadajúc i na určitý výchovný charakter vykonávanej väzby obžalovaným, dospel aj krajský
súd k názoru, že na obžalovaného nie je nevyhnutné vplývať nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní považuje za potrebné

uviesť, že Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1
Tr.zákonazakotvujeúčeltrestu,ktorýmámaťnielengenerálnuprevenciu,aleipreventívnuamávytvoriť
podmienky na jeho prevýchovu, aby viedol riadny život. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je
teda nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen
represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú. V prejednávanom prípade je potrebné zvýrazniť, že obžalovaný

je prvotrestanou osobou, kedy vyvstáva do popredia práve individuálna prevencia. Preto zohľadniac
vyššie uvedené, bude účel trestu aj podľa krajského súdu dosiahnutý i uložením úhrnného trestu odňatia
slobody podľa § 323 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona v trvaní
15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona
podmienečneodloženýnaskúšobnúdobu24(dvadsaťštyri)mesiacov,ktorýajpodľanázoruodvolacieho

súdu je spôsobilý pri súčasnom uložení ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou podľa
§ 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona dopomôcť k zavŕšeniu nápravy obžalovaného. Odvolací súd
vzhľadom na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska ukladania trestu a splnenie jeho účelu považuje
uložený trest za zákonný a primeraný, pričom odvolací súd nezistil v tomto smere dôvod na zmenu.Vzhľadom na takéto rozhodnutie krajský súd obžalovaného ihneď prepustil z väzby na slobodu, pretože
jej dôvody pominuli.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.