Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Martin Žovinec
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/108/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618010416
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2618010416.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Ladislava Révesa a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému T. T., pre zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. e/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 31.1.2019 č. k. 1T/50/2018-318, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 13.1.2022 takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
T. T., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom U., W. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody
odsudzuje
podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 1.8.2019, s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm.
h/, písm. m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava zo dňa 14.1.2019 č.k. 0T/13/2019-62, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
14.1.2019, ako aj všetky výroky naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
o d ô v o d n e n i e :
1. Krajský súd v Trnave svojím uznesením zo dňa 27. 6. 2019, číslo konania 5To/49/2019 - 345, rozhodol
o odvolaní obžalovaného T. T. proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 31. 1. 2019, číslo konania
1T/50/2018 - 318 tak, že podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie zamietol.
2. Na základe dovolania, ktoré proti vyššie uvedenému uzneseniu podal obžalovaný, rozhodol Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako dovolací súd rozsudkom zo dňa 25. 11. 2021, spisová značka 5 Tdo
63/2021 tak, že podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trnave
z 27. júna 2019, sp. zn. 5To/49/2019, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku bol
porušený zákon v § 319 Trestného poriadku a § 42 ods. 1 Trestného zákona v neprospech obvinenéhoT. T.. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil toto uznesenie Krajského súdu v Trnave v celom
rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému
súdu v Trnave prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
3. Najvyšší súd vyhodnotil ako opodstatnenú námietku obvineného smerujúcu k spochybneniu
správnosti rozhodnutia okresného, ako aj krajského súdu, ktoré obvinenému neuložili súhrnný trest, a
to napriek skutočnosti, že na jeho uloženie boli splnené zákonom stanovené podmienky. Vzhľadom
na skutočnosť, že v prejednávanej veci Okresný súd Senica odsudzoval obvineného za trestné činy,
ktoré spáchal v marci 2017 a apríli 2017. t. j, predtým, ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz
Okresného súdu Trnava zo 14. januára 2019, sp. zn. 0T/13/2019 (právoplatnosť 14. januára 2019),
ktorým bol uznaný za vinného za iný jeho trestný čin (skutok z 11. januára 2019), prvostupňový súd
mal v súlade s ustanovením § 42 ods. l Tr. zák. zrušiť výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného
súdu Trnava a uložiť obvinenému súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Najvyšší súd
konštatuje, že okresný súd, rovnako ako súd odvolací postupovali nesprávne, keď v danom prípade
nezohľadnili existenciu vyššie špecifikovaného trestného rozkazu a obvinenému neuložili súhrnný trest.
Takýto postup možno jednoznačne vykladať v neprospech obvineného, kedy bezpochyby došlo k
naplneniu podmienky existencie zásadného vplyvu na postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.).
Ostatné dovolacie námietky obvineného, vyhodnotil dovolací súd ako nedôvodné.
4. Po rozhodnutí dovolacieho súdu, bola vec vrátená tunajšiemu súdu aby znovu vo veci konal a
rozhodol, teda, aby opätovne rozhodol o odvolaní obžalovaného, ktoré podal proti rozsudku Okresného
súdu Senica, citovaného odseku 1 tohto uznesenia.
5. Odvolací súd, riadiac sa aj právnym názorom dovolacieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom rozsudku
v citovanom v odseku 2 tohto uznesenia, opätovne na verejnom zasadnutí prerokoval odvolanie
obžalovaného. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na svojom odvolaní, ktoré
odôvodnil písomne. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 326 ods. 5 Trestného poriadku doplnil
dokazovanieoboznámenímspisuOkresnéhosúduTrnavavedenéhopodspisovouznačkou0T/13/2019.
Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany trestného konania nemali. Prokurátor navrhol odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 až ods. 3 Trestného poriadku:
(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v
odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
(3) Ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od
ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
7. Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 31.1.2019 č. k. 1T/50/2018-318 uznal obžalovaného T. T. za
vinného, že
1. obv. T. T. dňa 16.03.2017 v čase okolo 23.00 h v obci S., po vzájomnej dohode, spoločne s doposiaľ
neustálenou osobou vystupujúcou pod menom „L." preskočili oplotenie areálu roľníckeho družstva
nachádzajúceho sa na adrese S.. XXX, po vojdení do areálu družstva prišli k uzamknutej budove
skladu bez označenia, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. S. - I., parcelné číslo 2188/30 so
samostatnými vchodmi, na ktorej kliešťami prestrihli visací zámok, vošli do skladu a z jeho priestorov
odcudzili1kskálačkunadrevozn.Promat14T,prenieslijukplotu,následnesavrátilikbudove,kliešťami
prestrihli visací zámok na dverách vedúcich do ďalšej miestnosti skladu, z ktorej odcudzili 1 ks motorovú
pílu zn. Dolmar typ 5105 a 1 ks motorovú pílu zn. Dolmar typ 6100, pričom oba uvedené priestory má v
prenájme Y. X. - JGMV, 906 32 Cerová 222, IČO: 33517550, následne sa opätovne vrátili k budove, kde
nezisteným predmetom v dolnej časti vypáčili dvere vedúce do dielne patriacej T. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom S. XXX, z ktorej odcudzili 1 ks motorovú pílu zn. Stihl 023, 1 ks príklepovú vŕtačku zn.
Makyta, 1 ks okružnú pílu zn. Protol, 1 ks lamelovačku zn. Ferm , 1 ks multifunkčné náradie zn. Ferm, 1
ks vibračnú brúsku zn. Bosh, 1 ks uhlovú brúsku 230 zn. Narex s diamantovým kotúčom, sadu vrtákov
v hliníkovom kufríku, obsahujúca 10 ks vídiových vrtákov rôznych priemerov, 1 ks pásovú brúsku zn.
Power plus, ktoré veci preniesli k plotu, vrátili sa k ďalšej budove skladu bez označenia, zapísanej na
liste vlastníctva č. XXX v k. ú. S. - I., parcelné číslo 2188/28, kliešťami prestrihli visací zámok, ktorým boli
uzamknuté dvere na sklade nájomcu G. T., Jablonica 711, IČO: 43320104, pričom z priestorov skladu
nič neodcudzili, následne prešli k vedľajším dverám vedúcim do skladu, ktorý má v prenájme L. R.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., I. XXX, na týchto kliešťami prestrihli visací zámok, zo skladu však
nič neodcudzili, následne všetky odcudzené veci naložili do osobného motorového vozidla zn. Škoda
Felícia, nezisteného evidenčného čísla, ktorým k objektu družstva prišli a odišli preč, čím poškodenej
Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s., Dojstojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151700, na ktorú po
vyplatení poistného plnenia na základe poistnej zmluvy č. 511075476 poškodenému Y. X. - JGMV, 906
32 Cerová 222, IČO: 33517550, prešiel nárok na náhradu škody, spôsobili odcudzením škodu vo výške
1.550,-eurapoškodenímzámkovškoduvovýške20,-eur,poškodenémuT.W.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom S. XXX spôsobili odcudzením škodu vo výške 1.345,- eur a poškodením dverí a zámku škodu vo
výške 30,- eur, poškodenému G. T., 906 33 Jablonica 711, IČO: 43320104 spôsobili poškodením zámku
škodu vo výške 10,- eur a poškodenému L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., I. XXX spôsobili
poškodením zámku škodu vo výške 10,- eur,
2. v presne nezistený deň v období od 13.04.2017 do 18.04.2017 v čase medzi 02.00 h a 05.00 h v obci
G., v objekte skladových priestorov nachádzajúcich sa na parcele č. 112/3 v k. ú. G., ktorého vlastníkom
je spoločnosť E.M. STAV s.r.o. Lopašov 79, v zadnej časti objektu prinesenými kliešťami prestrihol jeho
pletivové oplotenie a vzniknutým otvorom vošiel do objektu, kde z drevenej palety nachádzajúcej sa
pri oplotení odcudzil hydraulický vrták na šmykom riadený nakladač zn. ATTEC 1200, priemeru 30 cm,
výrobné číslo: 17645679, naložil ho do osobného motorového vozidla zn. Citroen ZX, čiernej farby,
nezisteného evidenčného čísla a s týmto odišiel preč, čím spôsobil spoločnosti E.M. STAV s.r.o., 908 63
Lopašov 79, IČO: 46 292 420 odcudzením škodu vo výške 4.000,- eur,
teda v bode 1 spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu
škodu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
v bode 2 prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu a uvedený čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
čím spáchal v bode 1 zločin: krádež podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, odsek 4 písmeno b/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona, v bode 2 zločin: krádež podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, odsek 4
písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), s použitím § 36 písm. l/
Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ rokov a 6 /
šesť/ mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku (ďalej len Tr. por.) je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným: L. R., nar. XX.XX.XXXX v T.,trvale bytom S. XXX, škodu vo výške 20,- €, E.M.Stav, s.r.o., Lopašov 79, IČO: 46 292 420, škodu vo
výške 4.000,- €, Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00
151 700, škodu vo výške 1.874,87 €. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený T. W., nar. XX.XX.XXXX
v T., trvale bytom S. XXX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to písomným podaním zo
dňa 26. 3. 2019, v ktorom uviedol, že vzhľadom na jeho neprítomnosť, ani jeho obhajcu, ktorý mu
nebol ani pridelený, má za to, že boli porušené jeho práva, preto nesúhlasí s výškou trestu a odvoláva
sa. Obžalovaný svoje odvolanie nijakým spôsobom nedoplnil ani nespresnil a verejné zasadnutie na
odvolacom súde bolo vykonané v jeho neprítomnosti, keďže predvolanie naň mu bolo riadne a včas
doručené a svoju neprítomnosť nijakým spôsobom neospravedlnil.
9. Podľa obsahu posúdil odvolací súd opravný prostriedok obžalovaného tak, že tento smeruje jednak
proti konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, teda aj proti výroku o vine, ako aj
proti výroku o treste. Konkrétne chyby napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o vine, ani k výroku o
treste trestu obžalovaný neuviedol. Z tohto pohľadu preskúmal odvolací súd napadnutý rozsudok.
10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia a zistil, že odvolanie obžalovaného
proti výroku o vine a proti konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, sú nedôvodné.
11. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, odvolací súd zistil,
že prvostupňový súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, v
neprítomnosti obžalovaného.
12. Okresný súd po podaní obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie na termín 13. 11. 2018, na
ktoré predvolával aj obžalovaného, no predvolanie, spolu s obžalobou a výzvou na označenie dôkazov,
ktoré navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní, sa mu nepodarilo doručiť. Preto súd nariadil ďalší
termín hlavného pojednávania na deň 11. 12. 2018, na ktoré predvolal aj obžalovaného a predvolanie
bolo tomuto doručené dňa 16. 11. 2018. Z obsahu predvolania založeného v spise na čísle listu
289 až 290 vyplýva, že obžalovaný bol poučený aj o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho
neprítomnosti. Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie dňa 11. 12. 2018 dostavil a požiadal súd o jeho
odročenie, pretože obžaloba mu bola doručená iba v deň konania hlavného pojednávania, čo okresný
súd akceptoval a hlavné pojednávanie znovu odročil na deň 31. 1. 2019. Uznesenie o odročení termínu
hlavného pojednávania bolo vyhlásené verejne, obžalovaný ho vzal na vedomie s tým, že písomne už
predvolávaný nebude. Na termín hlavného pojednávania dňa 31. 1. 2019 sa obžalovaný nedostavil a
súd po zistení splnenia zákonných podmienok vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.
13. Uvedený postup považuje odvolací súd za plne v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku,
ktoré upravujú vykonanie hlavného pojednávania v situácii, že obžalovaný sa na hlavné pojednávanie
nedostaví. Na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného boli splnené všetky
zákonné predpoklady uvedené v § 252 ods. 2 Trestného poriadku a zároveň neexistovali prekážky
pre takýto postup uvedené v § 252 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku. Obžalovaný v čase vykonania
hlavného pojednávania nemal zvoleného obhajcu a zároveň neexistovali dôvody povinnej obhajoby
podľa § 37 Trestného poriadku.
14. Z tohto pohľadu považuje odvolací súd námietky obžalovaného, ktoré zakladá na nezákonnom
postupe prvostupňového súdu za nedôvodné, pretože boli splnené podmienky na vykonanie hlavného
pojednávania v jeho neprítomnosti, obhajcu zvoleného nemal a dôvod na ustanovenie obhajcu
neexistoval.
15. Pokiaľ ide o výrok o vine, tento bol, podľa názoru odvolacieho súdu, založený na dôkazoch, ktoré boli
vykonané na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom. Z týchto dôkazov potom došiel k správnym
skutkovým a právnym zisteniam, na ktorých založil rozhodnutie o vine obžalovaného. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku v tejto časti je plne v súlade s požiadavkami uvedenými v ustanovení § 168 ods.
1 Trestného poriadku a prvostupňový súd zrozumiteľne vysvetlil, k akým skutkovým a právnym zisteniam
prišiel a aký záver z nich urobil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku plne korešponduje s výsledkami
vykonaného dokazovania. Preto odvolací súd iba stručne poukazuje na výpovede obžalovaného v
prípravnom konaní, ktoré bola prečítané na hlavnom pojednávaní a z ktorých vyplynulo, že obžalovaný
sa k spáchaniu trestnej činnosti v celom rozsahu priznal. Jeho priznanie podporujú aj ďalšie vykonané
dôkazy a to najmä výpovede svedkov poškodených, znalecké dokazovanie, odborné vyjadrenia a
ďalšie dôkazy, ktoré prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku podrobným spôsobom vymenovala uviedol, aké skutočnosti z nich vyplynuli. Žiaden z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní
nespochybnil ani nevyvrátil dôkazy, ktoré svedčia o vine obžalovaného.
16. Pokiaľ ide o výšku a druh uloženého trestu, prvostupňový súd nepostupoval správne. S poukazom na
skutočnosti, ktoré sú citované v odseku 3 tohto uznesenia, mal prvostupňový súd uložiť obžalovanému
za trestnú činnosť, pre ktorú ho uznal za vinného v napadnutom rozsudku, ako aj za trestnú činnosť, za
ktorú bol skôr uznaný za vinného v konaní Okresného súdu Trnava vedeného pod spisovou značkou
0T/13/2019, jeden súhrnný trest, podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona. Trestné činy, za
ktoré bol obžalovaný uznaný za vinného v napadnutom rozsudku, spáchal obžalovaný v marci 2017 a
v apríli 2017, pričom trestný rozkaz Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod spisovou značkou
0T/13/2019, zo dňa 14. 1. 2019, bol obžalovanému doručený 14. 1. 2019. Z pohľadu znenia § 42 ods. 1
Trestného zákona je uvedená trestná činnosť v súbehu a preto je potrebné obžalovanému uložiť súhrnný
trest.
17. V konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod spisovou značkou 0T/13/2019, bol obžalovaný
citovaným trestným rozkazom odsúdený za spáchanie skutku právne kvalifikovaného ako prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Za to mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a na jeho výkon bol zaradený podľa § 48 ods. 2
písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu sme vydali stupňom stráženia.
18. V zmysle ustanovenia § 42 ods. 2, druhá veta Trestného zákona, je potrebné obžalovanému uložiť
súhrnný trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, ktorý nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším
rozsudkom, v tomto prípade trestným rozkazom zo dňa 14. 1. 2019 v konaní Okresného súdu Trnava
spisová značka 0T/13/2019. Obžalovanému bolo tak potrebné uložiť súhrnný trest za spáchanie dvoch
skutkov, ktoré boli napadnutým rozsudkom právne kvalifikované v bode 1 ako zločin krádež podľa § 212
odsek 1, odsek 3 písmeno a/, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
e/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a v bode 2 ako zločin
krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno e/ Trestného zákona, ako aj za trestný čin kvalifikovaný podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia.
19. Pri rozhodovaní ukladaní trestu obžalovanému, musel odvolací súd vychádzať aj z novely Trestného
zákona v ustanovení § 212, ktorá bola realizovaná zákonom č. 214/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť 1. 8. 2019. Citovaným zákonom bolo zmenené zákonné
znenie ustanovenia § 212 Trestného zákona. Od 1. 8. 2019 je konanie, ktorým si niekto prisvojí cudziu
vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním, prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b)
Trestného zákona, za ktorý sa páchateľa potrestá odňatím slobody až na dva roky.
20. Takéto konanie bolo do účinnosti vyššie citovanej novelizácie Trestného zákona posudzované ako
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e)
Trestného zákona, za ktorý sa páchateľ potrestá odňatím slobody na tri roky až desať rokov. V čase
medzi vyhlásením napadnutého rozsudku na prvostupňovom súde a rozhodnutím tunajšieho súdu v
odvolacom konaní, teda nadobudol účinnosť zákon, podľa ktorého možno uložiť trest v nižšej trestnej
sadzbe, ako podľa zákona účinného v čase spáchania skutku (trestného činu).
21. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.
22. Zo znenia citovaného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, podľa názoru odvolacieho súdu,
vyplýva povinnosť postupovať pri rozhodovaní o treste podľa toho znenia Trestného zákona, ktorý je
účinný v období od 1. 8. 2019 a ktorý je pre páchateľa trestného činu priaznivejší, pretože za spáchanie
rovnakého trestného činu (krádeže vlámaním) stanovuje možnosť uloženia trestu odňatia slobody v
nižšej trestnej sadzbe, v jej dolnej aj hornej hranici, a to aj pri súčasnom použití právnej kvalifikácie
uvedenej v § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, teda, že takýmto činom bola spôsobená väčšia
škoda.
23. Odvolací súd obžalovanému uložil súhrnný trest podľa zásady na uloženie úhrnného trestu uvedenej
v ustanovení § 41 ods. 1 Trestného zákona. Za zbiehajúcu sa trestnú činnosť mu uložil súhrnný trest
podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona. Ako poľahčujúcu okolnosť súd zohľadnil, že sa priznal k spáchaniu
trestného činu a tento oľutoval a ako priťažujúce okolnosti mu zohľadnil, že spáchal viac trestných
činov, ako aj to to, že už bol za trestný čin odsúdený, vychádzajúc z oboznámeného odpisu z registra
trestov obžalovaného. Pri prevahe priťažujúcich okolností upravil trestnú sadzbu v zmysle ustanovenia
§ 38 ods. 4 Trestného zákona. Na rozdiel od prvostupňového súdu, nepoužil ustanovenie § 38 ods.5 Trestného zákona, ktoré upravuje zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby pri opätovnom spáchaní
zločinu. V zmysle úvah citovaných v odsekoch 19 až 22, posudzoval oba skutky, za ktoré bol odsúdený
napadnutým rozsudkom, ako prečiny podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. V
taktoupravenejtrestnejsadzbe(16mesiacovaž36mesiacov)uložilobžalovanémutrestodňatiaslobody
vtrvaní30mesiacov,pričomhozaradilnavýkontrestuodňatiaslobodydoústavusminimálnymstupňom
stráženia, pri splnení podmienok uvedených v § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Pri určovaní
výšky trestu vychádzal odvolací súd aj z toho, že obžalovaný je osobou opakovane súdne trestanou,
ktorá bola pred spáchaním aktuálne posudzovanej trestnej činnosti už 2 krát právoplatne odsúdená
za spáchanie úmyselných trestných činov a to v konaní Okresného súdu Bratislava V, vedenom pod
spisovou značkou 4T/77/2015 (spáchanie zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného
zákona) ako aj v konaní vedenom pred Landesgericht Korneuburg, spisová značka 501 HV 51/2017s
(spáchanie trestného činu krádeže s priťažujúcimi okolnosťami). Spáchania všetkých troch trestných
činov, za ktoré mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody, sa dopustil v priebehu plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, ktorá mu bola uložená citovaným rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V (plynula od 18. 11. 2015 do 19. 11. 2020). Početnosť trestnej činnosti, jeho
predchádzajúce odsúdenia a spáchanie trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia, odôvodňujú uloženie trestu v hornej polovici trestnej sadzby, čo odvolací súd zohľadnil pri
uložení trestu vo výmere 30 mesiacov. Keďže obžalovaný nebol pred spáchaním trestnej činnosti vo
výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného
proti výroku o vine a proti konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku bolo nedôvodné.
Napadnutý výrok o treste z dôvodu porušenia ustanovenia Trestného zákona zrušil a na základe
doplneného dokazovania sám rozhodol o uložení súhrnného trestu pre obžalovaného, v zmysle
právneho názoru, ktorý vyjadril dovolací súd vo svojom vyššie citovanom rozhodnutí.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.