Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 18, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120251053
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6120251053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu S. N. M., M., so sídlom B. X, XXX
XX Z., R.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej S. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
L. XXX, XXX XX L., o zaplatenie 3.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 11Csp/203/2020-175 zo dňa 21. mája 2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54a, § 53 ods. 9, § 101, § 103 zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená písomná zmluva o splátkovom úvere
medzi M. M.. a žalovanou, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3.200,- Eur. Žalovaná
podpísala aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, v ktorých je konkretizovaná doba
trvania zmluvy. Žalovaná nesplácala úver riadne a včas, pričom podľa výpisu z jej úverového účtu, tento

prestala úplne splácať už dňa 20.02.2016, neskôr uhrádzala splátky už len sporadicky a nie vždy vo
výške splátky uvedenej v zmluve. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 05.10.2017 oznámil žalovanej, že je v
omeškaní a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia, v opačnom prípade ju upozornil
na oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaná dlžné splátky nezaplatila, preto listom zo
dňa 23.11.2017 oznámil pôvodný veriteľ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku dňu 22.11.2017. ďalším
listom zo dňa 12.09.2018 bola žalovaný opätovne vyzvaná na úhradu jej dlhu a upozornená na právo
postúpenia pohľadávky tretej osobe, ktoré následne bolo realizované zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 17.12.2018. Postupca oznámil žalovanej toto postúpenie pohľadávky listom zo dňa 03.01.2019.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uzatvorená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou.
Zdôraznil, že zosplatneniu predchádzala výzva na úhradu dlžných splátok zo dňa 05.10.2017, ktorápredstavovala zákonnú podmienku pre platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru. V liste o zosplatnení
sa neuvádza kvôli ktorej omeškanej splátke bolo využité toto právo a nesúhlasil s tým, aby dodatočne
žalobca (nie veriteľ, ktorý právo uplatnil) uvádzal, ktorá nezaplatená splátka bola relevantná pre

zosplatnenie úveru a aby si tým prispôsoboval začiatok plynutia premlčacej doby. Zosplatnenie úveru
je potrebné posúdiť v kontexte s výzvou zo dňa 05.10.2017, v ktorej sa uvádzajú omeškané splátky vo
výške 1.222,72 Eur, čo je celých 18 splátok, a to znamená, že žalovaná sa dostala do omeškania už
so splátkou splatnou dňa 20.04.2016 a uplynula dňa 21.04.2019. Žaloba bola podaná až 24.02.2020 a
preto zastáva názor, že pohľadávka je premlčaná. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s názorom

žalobcu, že k zosplatneniu úveru došlo kvôli splátke splatnej 20.11.2017, teda tej, ktorá bezprostredne
predchádzala zosplatneniu úveru. Zosplatniť úver totiž nebolo možné kvôli spomínanej splátke zo
dňa 20.141.201, pretože muselo ísť o nezaplatenú splátku minimálne v trojmesačnom omeškaní, čo
pri spomínanej splátke splnené nebolo. Navyše dodal, že napriek výzve súdu žalobca nepreukázal,
že by jeho právny predchodca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru
žalovanej, keďže nepreukázal, že by vôbec zisťoval jej rodinný stav, príjem a výdavky a že by si tieto

aj overoval. Rovnako nevedel vysvetliť o aké informácie ide a predovšetkým nepreukázal výšku príjmu
žalovanej, pripojil výpis z úverového registra, ktorý však nemá potrebnú výpovednú hodnotu, pretože
sa týka len úverovej zaťaženosti žalovanej o vzťahu k istému veriteľovi a nejde o výpis z registra
klientskych informácií. Navyše predložený výpis nepreukazuje, že by jeho právny predchodca zisťoval
úvery žalovanej pred uzatvorením predmetnej zmluvy, nakoľko v tomto výpise je uvedený aj ďalší

neskorší úver. Z uvedeného dôvodu teda nastala zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Vychádzajúc z uvedeného, žalovaná by mala vrátiť len sumu čerpaného úveru bez akýchkoľvek úrokov a
poplatkov, teda jej dlh predstavuje sumu 2.138,18 Eur. Zároveň však vychádzal zo záveru o nemožnosti
predčasného zosplatnenia úveru, ktoré vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so
zákonom. V danom prípade splatnosť zmluvy má nastať až 20.11.2013 a keďže vyhodnotil predčasné

zosplatnenie úveru ako absolútne neplatný právny úkon, znamená to, že v čase uzatvorenia zmluvy o
postúpenípohľadávoknebolúversplatný,pretospomínanázmluvaopostúpenípohľadávokjeabsolútne
neplatná, čo znamená nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol v spore v celom rozsahu neúspešný, preto nárok na

náhradu trov konania mu nevznikol na rozdiel od úspešnej žalovanej, ktorej však preukázateľne žiadne
trovy konania nevznikli.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie podal z dôvodu porušenia práva
na spravodlivý proces, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia. Nestotožnil

sa s právnym posúdením súdu ohľadne vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože pri dohode o
plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane
splatnou. Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná
premlčacia doba samostatne. Poukázal tiež na znenie § 565 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
môže svoje právo žiadať o zaplatenie celého dlhu uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej

splátky,vopačnomprípadetotoprávozaniká.Vpredmetnomprípadetakmimoriadnasplatnosťnemohla
byť vyhlásená pre nesplnenie inej splátky než tej splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
bezprostredne predchádzala, v danom prípade splátky splatnej dňa 20.11.2017. Z uvedeného dôvodu
mal za to, že oprávnenie postupcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky, s ktorou sa
žalovaná dostala prvý krát do omeškania zaniklo splatnosťou ďalšej splátky úveru. Premlčacia doba

pre všetky splátky po 20.11.2017 začala plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky, pre
nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula najskôr dňa 20.11.2020.
Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 24.02.2020 mal za to, že nárok uplatnil na súde pre uplynutím
premlčacej doby a súd vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k opačnému záveru. Vzhľadom na
uvedené zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z

omeškania. Uvedené skutočnosti žalovaná pritom žiadnym spôsobom kvalifikovane nepoprela, nakoľko
bola počas celého konania absolútne pasívna aj napriek tomu, že jej všetky uvedené listiny boli
doručované, preto ich bolo potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia. Rovnako sa
nestotožnil ani so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, pričom poukázal na prechodné
ustanovenie § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a na to, že predmetná zmluva bola uzatvorená na

dobu určitú, v čom videl nesprávne právne posúdenie. Uvedená skutočnosť, tak v žiadnom prípade
neznamenáneplatnosťpostúpeniapohľadávky.Vovzťahukskúmaniubonityuviedol,ženemohlodôjsťk
hrubému porušeniu povinností, pretože bonita bola skúmaná jedným zo spôsobov uvedených v zákone,
pričomžalovanánepoprelaanijednozjehotvrdeníohľadomskúmaniabonity,napriektomu,žepasívnouv konaní nebola. Poukázal na proces skúmania bonity, z čoho je zrejmé, že v tomto konkrétnom prípade
bol dopyt vykonaný v deň podpisu zmluvy a bonita bola vypočítaná správne, teda na základe výsledkov
z databázy banky. Zdôraznil, že bez náležitého skúmania bonity spotrebiteľa by postupca úver vôbec

neposkytol. Považoval za preukázané, že neboli splnené podmienky hrubého porušenia povinnosti,
nakoľko si právny predchodca preukázateľne a nesporne svoju povinnosť preveriť dlžníka v registroch
splnil. Napadnuté rozhodnutie považuje len za veľmi zdanlivo ochraňujúce spotrebiteľa, neposkytujúce
právnu istotu sporovým stranám a spravodlivé rozhodnutie v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou.
Záverom poukázal na to, že platobný rozkaz v predmetnom konaní bol zrušený len z procesných

dôvodov - nedoručenia do vlastných rúk žalovanej. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že
žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.

a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym
právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na

prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,

možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že
niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola
naplnená.13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a

ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený

skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

15. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, je vzťahom spotrebiteľským,

pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny
predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou

spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

16. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je
upravená v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné

kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to: (i) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá
splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý dlh sa stane zročným
aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu, (iii) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a (iv) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote

nie kratšej ako 15 dní. Až po kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že
došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru.

17. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje
uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je

toto ustanovenie tzv. lex specialis k § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno
toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak sa totiž pri pôžičke splácanej mesačnými
splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, stanú sa následne splatné
najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol
uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, čo by však bolo v podstate v rozpore s § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa §
565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu
na to, že medzičasom sa stali zročnými aj ďalšie splátky. Táto okolnosť však nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby. Treba zdôrazniť, že ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nedošlo k novelizácii §103 Občianskeho zákonníka, a preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv premlčacia doba začína plynúť
od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada a nie od okamihu predčasného splatenia,
resp. nie od okamihu splatnosti nezaplatenej splátky, ktorá predchádzala predčasnému zosplatneniu

úveru.Skutočnosťspočívajúcavzosplatneníposkytnutéhoúverulendeklaruje,žedošloksplatnostidlhu
v celom rozsahu, avšak dôvodom vzniku zosplatnenia celého poskytnutého úveru je nesplatenie určitej
splátky, teda už od tohto momentu začína plynúť premlčacia doba. Moment zosplatnenia poskytnutého
úveru tak nezakladá začiatok plynutia premlčacej doby, rovnako ho nezakladá ani dátum splatnosti
nezaplatenej splátky, ktorá predchádzala zosplatneniu úveru, ale rozhodujúcou okolnosťou, z ktorej je

potrebné vychádzať je dátum splatnosti tej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru, ako to
vyplýva z § 103 Občianskeho zákonníka.

18. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že v predmetnom prípade išlo o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom medzi stranami nebola sporná dohoda o strate výhody splátok. Súd
prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané doručovanie oznámenia o omeškaní a

upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 05.10.2017 (č.l. 68), z ktorej vyplýva,
že ku dňu vystavenia tejto výzvy sa žalovaná nachádzala v omeškaní so splácaním úveru vo výške
1.222,72 Eur, avšak nebolo uvedené pre nesplatenie ktorej splátky sa žalovaná dostala do omeškania.
Následne až listom zo dňa 23.11.2017 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru ku
dňu 22.11.2017. Z uvedeného tak vyplýva, že došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok pre platné

vyhlásenie predčasnej splatnosti poskytnutého úveru.

19. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že bolo potrebné správne identifikovať tú splátku, pre ktorú došlo
k zosplatneniu celého úveru. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že z vykonaného dokazovania súdu
prvej inštancie nevyplynulo, aby právny predchodca žalobcu vo listoch zo dňa 05.10.2017 a 23.11.2017

presne označil splátku, od ktorej nezaplatenia odvíjal svoje právo na zosplatnenie celého úveru. Súd
prvej inštancie preto postupoval správne, ak identifikáciu prvej nezaplatenej splátky, pre ktorú malo dôjsť
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti identifikoval na základe výšky dlžnej sumy uvedenej v liste zo dňa
05.10.2017. Súd prvej inštancie potom dospel k správnemu záveru, že žalovaná musela byť v omeškaní
s platením splátky splatnej minimálne už v mesiaci apríl 2017 (výška neuhradenej istiny 1.222,72 :

výška mesačnej splátky 64,80 Eur = 18,87), konkrétne so splatením splátky splatnej dňa 20.04.2016. Od
nasledujúceho dňa, t.j. od 21.04.2016 potom súd prvej inštancie správne odvíjal aj začiatok plynutia 3-
ročnej objektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 21.04.2019. Vzhľadom na to, že žaloba bola na
súdeprvejinštanciepodanádňa24.02.2020,dospelsúdprvejinštancieksprávnemuzáveruopremlčaní
žalobcovho nároku.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno dospieť k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a
teda, že v čase podania žaloby bolo právo žalobcu už premlčané, a teda bol daný dôvod na zamietnutie
žaloby.

21. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na premlčanie nároku žalobcu sa nebolo

potrebné zaoberať ďalšími skutočnosťami, ktoré taktiež odôvodňovali zamietnutie žaloby a na ktoré
poukázal súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd
nepovažoval za potrebné vysporiadať sa s odvolaním žalobcu v tomto smere, nakoľko už len existencia
samotného premlčania žalobcovej pohľadávky postačovala na zamietnutie žaloby.

22. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

23. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní

neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že
stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia
vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).