Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 22, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209399
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8213209399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: F. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Ť. XX, XXX XX M., právne zastúpeného: JUDr. Ján Jurč, advokát so sídlom Partizánska 5, 085
01 Bardejov, proti žalovanému: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, M., za účasti intervenienta:
Wűstenrot poisťovňa a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne
zastúpeného: JUDr. Miroslava Slovinská, advokát so sídlom Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská
Nová Ves, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a intervenienta na strane žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/259/2013-271 zo dňa 23.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 2.256,90 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku V. ktorým bol
intervenientovi priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,64%.

II. Odmieta odvolanie žalobcu.

III. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu /

z priznanej sumy/ s tým, že o výške náhrady tak prvoinštačných i odvolacích trov rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie
I. konanie v časti o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, v časti zaplatenia sumy 2.264,22 Eur
zastavil.
II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.256,90 Eur v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

IV. vyslovil, že medzi žalobcom a žalovaným nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
V. intervenientovi priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,64 %.
VI. štátu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 100 ods. 1 a 2, § 106 ods. 1 a 2,
§ 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 444 a § 486 Občianskeho zákonníka, podľa ust. § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, 2 a
4, § 7 ods. 3 a 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia a podľa ust. § 144, § 145 a § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa v konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 3C/46/2011
domáhal okrem iného aj priznania 20 % zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (odsek1. odôvodnenia), pričom v podaní doručenom súdu dňa 24.08.2012 (odsek 4. odôvodnenia) oznámil, že
už netrvá na zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia o 20 %. Súd prvej inštancie uvedené podanie
podľa obsahu postupom podľa § 124 ods. 1 CSP posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby. Zároveň

v zmysle uznesenia zo dňa 07.08.2013 č.k. 3C/46/2011-83 bolo predmetom tohto konania zaplatenie
sumy 4.676,40 Eur (odsek 7. odôvodnenia), pričom žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.10.2019
(odsek 12. odôvodnenia) žiadal od žalovaného (iba) zaplatenie sumy 2.412,18 Eur. Súd prvej inštancie
postupom podľa § 124 ods. 1 CSP uvedené podanie podľa obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie
žaloby o zaplatenie sumy 2.264,22 Eur (pôvodne žalovaná suma 4.676,40 Eur - 2.412,18 Eur). Keďže

o týchto čiastočných späťvzatiach žaloby žalobcom nebolo ešte rozhodnuté a to ani v konaní vedenom
pod sp.zn. 3C/46/2011, súd prvej inštancie postupom podľa § 144 a nasl. CSP na základe týchto
dispozitívnych úkonoch žalobcu konanie v časti o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a v časti
o zaplatenie sumy 2.264,22 Eur I. výrokom tohto rozsudku zastavil.
Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporným, že žalobca je poškodeným v
súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 19.07.2009 a zároveň, že zodpovednosť za škodu spôsobenú

žalobcovi v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou má podľa § 420 Občianskeho zákonníka
žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla. Súčasne nebolo medzi stranami sporné, že
intervenient je poisťovateľ žalovaného podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

4. Podanou žalobou si žalobca uplatnil voči žalovanému za účasti intervenienta nárok na náhradu škody
z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle lekárskeho posudku o sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 22.10.2010 vystaveného lekárom úrazovej chirurgie ohodnotené 360 bodmi (odsek
17. odôvodnenia) a nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia psychických
následkov, ktoré boli v zmysle znaleckého posudku ohodnotené na 90 bodov (odsek 20. odôvodnenia).

Pokiaľ ide o prvý nárok na náhradu škody z titulu spoločenského uplatnenia v zmysle lekárskeho
posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22.10.2010 súd prvej inštancie konštatoval, že
medzi stranami sporu, vrátane intervenienta, nebolo sporným celkové bodové ohodnotenie v počte
360 bodov. Zároveň nebolo sporným, že intervenient plnil žalobcovi celkovo sumu 4.288,80 Eur za
360 bodov po 14,89 Eur, pričom zohľadnil 20 % spoluzavinenie. Intervenient pristúpil ku kráteniu z

dôvodu, že mal za to, že žalobca v čase dopravnej nehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom,
pričom poukazoval na Odborné lekárske vyjadrenie zo dňa 12.08.2009 (odsek 21. odôvodnenia), v
ktorom bolo uvedené, že „Pri autonehode preletel menovaný zo zadného sedadla cez predné sklo auta“,
resp. že zranenia žalobcu boli spôsobené „nárazom hlavy a rúk o čelné sklo pri vymrštení zo zadného
sedadla smerom napred“. Keďže z uvedeného dôkazu nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca

nebol v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom, pristúpil na základe návrhu žalobcu
(odsek 15. odôvodnenia), ako aj na návrh samotného intervenienta (odsek 3. odôvodnenia) k výsluchu
svedkyne O. Ž., rod. A.. Svedkyňa bola v čase dopravnej nehody vodičkou osobného motorového
vozila, v ktorom sa viezol žalobca, pričom z jej výsluchu jednoznačne vyplynulo, že žalobca bol v čase
dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom. Z uvedeného dokazovania mal súd za preukázané,

že žalobca v čase dopravnej nehody bol pripútaný bezpečnostným pásom a 20 % krátenie náhrady
škody v zmysle § 441 v spojení s § 415 Občianskeho zákonníka je nedôvodné. Súd poznamenáva, že
právny zástupca intervenienta bol prítomný na pojednávaní pri výsluchu svedkyne O. Ž., rod. A. a v rámci
zásady kontradiktórnosti mal možnosť jej klásť otázky a takto prípadne spochybniť jednoznačné závery
jej svedeckej výpovede. K uvedenému však nedošlo, pričom zo strany intervenienta neboli podané iné

návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré by mohli zvrátiť závery, ktoré vyplynuli z výpovede svedkyne.
Vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd prvej inštancie za to, že prvý nárok žalobcu na náhradu škody
je v celom rozsahu dôvodný, t.j. 360 bodov pri hodnote bodu 14,89 Eur, celková suma 5.360,40 Eur a
po zaokrúhlení podľa § 5 ods. 2 zákona suma 5.361,00 Eur. Keďže intervenient už žalobcovi plnil sumu
4.288,80 Eur, neuhradená náhrada škody zostáva vo výške 1.072,20 Eur.

5. Súd prvej inštancie sa ďalej vyporiadaval s námietkou premlčania vznesenou intervenientom vo
vzťahu k zvýšeniu uplatnenej hodnoty bodu z 14,46 Eur na 14,89 Eur. Premlčanie práva na náhradu
škody upravuje § 106 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, t.j. v subjektívnej

premlčacej dobe, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo
k udalosti, z ktorej škoda vznikla, pričom to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (bolesti a sťaženie
spoločenského uplatnenia), t.j. v objektívnej premlčacej dobe. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil
hodnotu bodu 14,46 Eur, čo pri počte bodov 360 predstavovala celkovo náhradu škody vo výškežalobcom uplatnenej sumy 5.205,60 Eur. Žalobca až podaním doručeným súdu dňa 23.10.2019 (odsek
12. odôvodnenia) si riadne uplatnil hodnotu bodu vo výške 14,89 Eur, pričom uvedená zmena žaloby
bola pripustená na pojednávaní konanom dňa 25.06.2020. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že nárok

na náhradu škody na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vzniká po ustálení zdravotného
stavu poškodeného, čo je spravidla po uplynutí jedného roka od úrazu, pričom vydanie lekárskeho
posudku o sťažení spoločenského uplatnenia je len úkon, ktorý konkretizuje a vyčísľuje výšku nároku
poškodeného, t.j. žalobcu na náhradu škody na zdraví. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zmena
žalobyvčastiopriznanienáhradyškodyzhodnotybodu14,89Eur,namiestopôvodnežalovanejhodnoty

bodu 14,46 Eur bola na súd podaná po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či vedomosť žalobcu o nároku na túto škodu odvodzujeme od ustálenia jeho zdravotné
stavu, t.j. júl 2010 alebo od vystavenia Lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia dňa
22.10.2010. Z uvedeného plynie záver, že žalobca podal (rozšíril) žalobu v časti o priznanie náhrady
škodyzhodnotybodu14,89Eur,namiesto14,46Eurpouplynutídvojročnejsubjektívnepremlčacejdoby.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany intervenienta, súd priznal žalobcovi ohľadne

prvého nároku na náhradu škody sumu 916,80 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi pôvodne žalovanou
sumou 5.205,60 Eur (360 x 14,46 Eur) a už vyplatenou sumou 4.288,80 Eur. V prevyšujúcej časti
ohľadneprvéhonárokunanáhraduškodyžalobuvčastiozaplateniesumy155,28Eurzamietolzdôvodu
vznesenej námietky premlčania.

6. Pokiaľ ide o druhý nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia psychických
následkov, ktoré boli v zmysle znaleckého posudku ohodnotené na 90 bodov, pričom žalobca si v
podaní doručenom súdu dňa 23.10.2019 (odsek 12. odôvodnenia) uplatnil náhradu škody v celkovej
výške 1.340,10 Eur, pri hodnote bodu 14,89 Eur, súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel v
celom rozsahu. Nestotožnil sa s procesnou obranou intervenienta (odsek 9. odôvodnenia) spočívajúcou

v tom, že žalobca nemá žiadne trvalé následky, ktoré by odôvodňovali priznanie bodov za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Konštatoval, že v zmysle § 5 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 6 zákona o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia sa pri určení výšky náhrady
vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v
lekárskom posudku (§ 7 a 8) alebo v znaleckom posudku. V predmetnom konaní bolo na návrh

žalobcu nariadené znalecké dokazovanie znalcom z príslušného odboru, ktorý ohodnotil psychické
následky žalobcu, ktoré boli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou na 90 bodov (položka 252 -
postkomočný syndróm podľa rozsahu a závažnosti príznakov). Súd prvej inštancie poznamenal, že
znalec mohol v zmysle prílohy k zákonu č. 437/2004 Z.z. určiť pri položke 252 - postkomočný syndróm
počet bodov od 65 do 260 a to podľa rozsahu a závažnosti príznakov a teda znalec vzhľadom na

konštatovanie, že príznaky postkomočného syndrómu ustúpili cca. 14 mesiacov po dopravnej nehode
určil 90 bodov. Súd prvej inštancie bol v zmysle vyššie označených ustanovení zákona 437/2004 Z.z.
povinný vychádzať z uvedeného hodnotenia, keďže bolo vykonané odborne spôsobilou osobou, pričom
súd takouto odbornosťou nedisponuje. Zo strany intervenienta neboli predložené alebo navrhnuté
žiadne dôkazy (napr. výsluch znalca, kontrolné znalecké dokazovanie), ktoré by spochybnili závery

znaleckého dokazovania. Ďalej vzhľadom k odseku 48. odôvodnenia súd prvej inštancie nemohol
zohľadniťaniprípadnéspoluzavineniežalobcu,keďženemalzvykonanéhodokazovaniazapreukázané,
aby žalobca v čase dopravnej nehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Súd prvej inštancie sa
nestotožnil ani s námietkou premlčania vznesenou intervenientom. Žalobca si žalobou podanou na súde
dňa 03.03.2011 uplatnil voči žalovanému aj nárok na náhradu škody, pričom navrhol pribrať znalca

z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, za účelom posúdenia psychických následkov žalobcu,
ktoré sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, a ktorý stanoví bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia. Ako vyplynulo z vykonaného znaleckého dokazovania, u žalobcu došlo k
ustáleniu zdravotného stavu rok po dopravnej nehode, t.j. júl 2010, pričom žaloba o náhradu škody bola
podaná na súd dňa 03.03.2011, t.j. v rámci plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby v zmysle

§ 106 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu námietka premlčania nie je dôvodná. Žalobca
si včas uplatnil nárok na náhradu škody, pričom k jej vyčísleniu mohol pristúpiť až v zmysle záverov
znaleckého dokazovania vykonaného v priebehu súdneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd
prvejinštanciežalobečiastočnevyhovelauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu2.256,90
Eur, ktorá pozostáva zo sumy 916,80 Eur (odsek 50. odôvodnenia) a zo sumy 1.340,10 Eur (odsek 51.

odôvodnenia).

7.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilsúdprvejinštancietým,žeprirozhodovaníoichnáhradevychádzal
z toho, že celkovým predmetom konania bola náhrada škody z titulu sťaženia spoločenského uplatneniapozostávajúca zo 450 bodov (360 + 90) po 14,89 Eur, t.j. suma 6.700,50 Eur. Súd prvej inštancie
nezohľadnil závery znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom MUDr. Z. X.,
na základe ktorých bola na návrh žalobcu pripustená zmena žaloby (ods. 5. odôvodnenia), keďže

jeho závery sa v priebehu konania ukázali ako nesprávne, a bolo by nespravodlivé zohľadniť ich pri
rozhodovaní o trovách konania. V zmysle vyššie vymedzeného predmetu konania mal žalobca vecný
úspech v časti o zaplatenie sumy 2.256,90 Eur (§ 255 CSP vecný neúspech v časti o zaplatenie 155,28
Eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá (§ 255 CSP) a procesný neúspech v časti o zaplatenie sumy
4.288,80 Eur, v ktorej bolo konanie zastavené (§ 256 ods. 1 CSP), keďže žalobca zobral žalobu v

tejto časti späť pre plnenie od intervenienta, avšak ako vyplýva z oznámenia o poistnom plnení (odsek
20. odôvodnenia) intervenient plnil pred podaním žaloby. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal vecný
úspech v rozsahu 33,68 % (2.256,90 Eur), vecný (155,28 Eur) a procesný neúspech (4.288,80 Eur) v
rozsahu 66,32 %, čím by žalovanému patrila pomerná náhrada trov konania v zmysle § 262 ods. 1 v
spojení s § 255, § 256 ods. 1 CSP v rozsahu 32,64 %. Keďže zo spisu vyplýva, že žalovanému žiadne
preukázateľné trovy konania nevznikli, súd medzi žalobcom a žalovaným nepriznal nárok na náhradu

trov konania. Vyššie uvedené závery o rozsahu vecného úspechu vo veci, resp. procesného zavinenia
zastavenia konania platia aj vo vzťahu medzi žalobcom a intervenientom, keďže však intervenient bol
zastúpenýprávnymzástupcom,súdpriznalintervenientovipomernúnáhradutrovkonaniavočižalobcovi
v rozsahu 32,64 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

8. Výrok o trovách štátu odôvodnil súd prvej inštancie tak, že v priebehu konania vedeného ešte pod
sp.zn. 3C/46/2011 bol do konania súdom pribratý znalec MUDr. Z. X., ktorému následne už v konaní
vedenom pod sp.zn. 3C/259/2013 bolo priznané znalečné vo výške 334,65 Eur, ktoré mu bolo vyplatené
z rozpočtových prostriedkov súdu. V ďalšom priebehu konania, po vykonaní ďalšieho znaleckého

dokazovania, bolo preukázané, že závery zo znaleckého dokazovania vykonaného znalcom MUDr. Z. X.
sú nepoužiteľné pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Uvedenú okolnosť súd posúdil ako dôvod hodný
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a štátu nepriznal voči sporovým stranám nárok na náhradu
trov konania pozostávajúcich z vyplateného znalečného vo výške 334,65 Eur. Podľa názoru súdu bolo
by nespravodlivé žiadať od sporových strán ich náhradu, keďže títo nezavinili nepoužiteľnosť záverov

predmetného znaleckého dokazovania.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie intervenient na strane žalovaného. Intervenient napadol
výrokII.aV.rozhodnutia.Právnešpecifikovalodvolaciedôvodyvzmysleust.§365písm.f)ah)CSP.Mal
za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že
opis škodovej udalosti a zrazení, ktoré utrpel žalobca je technicky neprijateľný s výpoveďou svedkyne
O. Ž., ktorá bola v čase dopravnej nehody vodičkou osobného motorového vozidla, v ktorom sa viezol
žalobca.IntervenientopätovnepoukázalnaOdbornélekárskevyjadrenieMUDr.F.X.zodňa12.08.2009,
v zmysle ktorého lekár k pôvodu a spôsobu zranenia uviedol, že pri autonehode preletel menovaný

zo zadného sedadla cez predné sklo auta, rukami rozbil sklo a súčasne sa poranil v tvárovej časti o
úlomky skla aj na lebke. V rámci bodu č. 3 - ako a čím bolo zranenie spôsobené uviedol, že nárazom
hlavy a rúk o čelné sklo pri vymrštení zo zadného sedadla smerom napred. Rezné rany boli spôsobené
úlomkami skla, zlomeniny nárazom o sklo a karosériu auta. Zároveň intervenient v uvedenom poukázal
na prepúšťaciu správu žalobcu zo dňa 22.07.2009, z ktorej vyplýva, že dnes autonehoda, sedel na

zadných sedadlách, preletel dopredu, rukou rozbil čelné sklo a má rezné rany aj na hlave. Z uvedených
citovaných dôkazov je zrejmé, že z opisu vzniku zranení žalobcu a ich povahy vyplýva skutočnosť,
že žalobca v čase autonehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom, nakoľko pri náraze preletel zo
zadného sedadla cez predné sklo a rukami rozbil sklo. Uvedenému opisu zodpovedajú aj mnohopočetné
zranenia v tvárovej časti a na lebke zo skla, ktoré žalobca pri vymrštení zo zadného sedadla rozbil.

V súlade s uvedeným, má intervenient za to, že predmetné krátenie poskytnutého plnenia bolo plne
dôvodné.

10. Čo sa týka nároku uplatňovaného žalobcom na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia psychických následkov, ktoré boli v zmysle znaleckého posudku č. 16/2019 zo dňa

01.07.2019znalca-MUDr.Z.L.ohodnotenéna90bodovatopoložka252-postkomočnýsyndrómpodľa
rozsahu a závažnosti príznakov a ktorému súd vyhovel, pričom sa nestotožnil s procesnou obranou
intervenienta spočívajúcou v tom, že žalobca nemá žiadne trvalé následky, ktoré by odôvodňovali
priznanie bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia. Intervenient uviedol, že s týmto nesúhlasí a žeuplatnený nárok žalobcu na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia je v celom rozsahu nedôvodný.
Z obsahu a záverov znaleckého posudku č. 16/2019 vyplýva, že žalobca nemá, v zmysle zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na

náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko v čase vyšetrení netrpel a netrpí žiadnymi trvalými
ochoreniami, ktoré by bolo možné v danom čase bodovo, v zmysle citovaného zákona, hodnotiť. V tomto
smere intervenient poukázal na § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.. Teda sa má jednať o také poškodenie
zdravia, ktoré má trvalo nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného. Nakoľko postkomočný
syndróm, ktorý bol podľa vyjadrenia znalkyne u žalobcu prítomný, bol dočasného charakteru t.j. prítomný

od dopravnej nehody do 14 mesiacov po nej, je zrejmé, že v konkrétnom prípade nejde o trvalo
nepriaznivýnásledokpreživotnéúkonypoškodeného.Zároveňsúdprvejinštanciepoukázalnavýslovné
označenie prílohy č. 1 časť II. Sadzby bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri
úrazoch ako trvalé následky i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2013
sp.zn. 5Cdo/19/2012. Nakoľko je zo záverov znaleckého posudku zrejmé, že u žalobcu sa prejavili
len následky prechodného charakteru, ktoré už pominuli, neprejavujú sa u neho a v súčasnosti ho

nijakýmspôsobomneobmedzujú,máintervenientzato,žepredmetnýnárokžalobcujenedôvodný.Preto
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp.
s relevantnými tvrdeniami intervenienta, ktoré súdu uviedol v rámci procesnej obrany v konaní, sa v
odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal.

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa názoru, že intervenient na strane žalovaného vychádza aj z
nesprávnehoprávnehoposúdeniavecivzhľadomnačasvznikupoškodeniazdraviaužalobcu(dopravná
nehoda dňa 19.07.2009) a ustálenie jeho zdravotného stavu (rok po dopravnej nehode) intervenient
z opatrnosti vzniesol námietku premlčania vo vzťahu ku nároku na náhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia pre položku č. 252, tak ako bola ohodnotená v znaleckom posudku č. 16/2019, na ktorej

trvá. K ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo v súlade so znaleckým posudkom č. 16/2019 zo dňa
01.07.2019, III- ZÁVER - odpoveď na otázku č. 3 - rok po dopravnej nehode teda 19.07.2010, pričom
žalobcasipredmetnýnárokuplatnilažvpodaní-Úpravažalobyzodňa14.08.2019.Podľanázorusúdnej
praxe je potrebné odmietnuť predstavu o právnej prípustnosti uplatnenia akejkoľvek náhrady škody na
to, aby došlo k zastaveniu premlčacej lehoty vo vzťahu k náhrade škody, zistenej a douplatnenej v

priebehu konania. Nároky na náhradu škody na zdraví aj podľa názoru súdnej praxe vyžadujú konkrétne
a určité kvantitatívne vymedzenie v žalobe. So zreteľom na špecifiká týchto nárokov je potrebné pripustiť
isté nepresnosti, no pokiaľ dôjde k uplatneniu konkrétneho nároku vymedzením určitej peňažnej sumy,
ďalšia kvantitatívna zmena už predstavuje zmenu žaloby, nie jej spresnenie. Uplatnením nároku na
súde nedochádza k zastaveniu plynutia premlčacej doby i z hľadiska budúceho rozšírenia žaloby. Ak

je uplatnená iba časť pohľadávky, premlčacia doba sa zastavuje len vo vzťahu k tej časti, a pokiaľ je
následne žaloba rozšírená, nemá takéto rozšírenie spätné účinky. (intervenient poukázal na rozsudky
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/347/2016 zo dňa 28.03.2018 a rozsudok bývalého Najvyššieho
súdu ČSR sp. zn. 3Cz/4/74 zo dňa 26.02.1974). Intervenient na základe uvedeného nesúhlasil s
konštatovaním súdu prvej inštancie v bode 12, že námietka nie je dôvodná, pretože základ nároku bol

uplatnený včas a pokiaľ ide o ďalšie zistenie škody na spoločenskom uplatnení, ide o tú istú škodu v
základe vyčíslenú v znaleckom posudku. Mal za to, že je to nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie. Preto odvolateľ navrhol v súlade s ust. § 388 CSP rozsudok zmeniť tak, že v bode II.
žalobu v časti zaplatenia sumy vo výške 2.256,90 Eur zamietne a v bode V. intervenientovi prizná voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo alternatívne navrhol rozsudok v bode

II. a V. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

12. Odvolanie vo veci podal aj žalobca, toto odvolanie však nebolo podané včas. Žalobca podal
odvolanie čo do výroku IV. a V. rozsudku. Konštatoval, že súd prvej inštancie v bode 58. odôvodnenia
ustálil, že celková hodnota predmetu sporu spočívajúca v náhrade škody za sťaženie spoločenského

uplatnenia je vyčíslená vo výške 6.700,50 Eur, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože súd prvej inštancie
svojim uznesením č.k. 3C/46/2011 zo dňa 27.03.2011 pripustil zmenu žaloby na sumu 8.963,25 Eur.
Niet pochýb, že konanie o náhradu škody uplatnenej žalobcom začalo za účinnosti Občianskeho
súdnehoporiadku,avšakvovecisamejbolorozhodnutépo01.06.2016zaúčinnostiCivilnéhosporového
poriadku. Tu súd prvej inštancie pochybil pri rozhodovaní o náhrade trov konania ak nevychádzal zo

zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. keď žalobca vo veci mal čiastočný úspech, pričom výška
plnenia v tomto prípade závisela od znaleckého posudku. Do pozornosti odvolacieho súdu dal žalobca
bod 24. a 25. odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veci č.k. 8Co/126/2018-282 zo
dňa 17.12.2018, z ktorého citoval. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalobcuvo vzťahu k žalovanému nepostupoval tak ako uviedol žalobca vyššie, preto navrhol zmeniť rozsudok
vo výroku IV. tak, že žalobcovi bude priznaná náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %
určených zo sumy 2.256,90 Eur. Zároveň navrhol zmeniť rozsudok vo výroku V. tak, že intervenientovi

nebude priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ale žalobcovi bude priznaná náhrada
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % určenej zo sumy 2.256,90 Eur.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril intervenient na strane žalovaného. Zotrval na svojich vyjadreniach
tak ako to uviedol v odvolaní voči rozsudku vo veci samej. Vo vzťahu k obsahu odvolania a bodu

58. odôvodnenia rozsudku mal intervenient za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. §
255 a § 256 CSP. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 03.03.2011 domáhal náhrady škody titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia za 360 bodov v sume 14,46 Eur/bod, pričom samotnému žalobcovi
intervenient na strane žalovaného oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.11.2010 plnil sumu vo
výške 4.288,80 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia za 360 bodov v sume 14,89 Eur/bod
mínus spoluzavinenie 20 % v zmysle ust. § 441 v nadväznosti na ust. § 415 Občianskeho zákonníka

z dôvodu, že v čase dopravnej nehody nebol žalobca pripútaný bezpečnostným pásom. Z uvedeného
je zrejmé, že zastavenie konania v tejto časti zapríčinil sám žalobca. Argumentácia žalobcu podporená
rozhodnutímKrajskéhosúduvPrešoveč.k.8Co/126/2018-282zodňa17.12.2018takneobstojí,nakoľko
v predmetnej veci nebol žalobca zaťažený procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledkov na
základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Žalobca podal žalobu dňa 03.03.2011, pričom ako základ

svojho nároku uviedol práve lekársky posudok zo dňa 22.10.2020, za ktorý mu už intervenient na strane
žalovaného dňa 26.11.2010 plnil sumu vo výške 4.288,80 Eur. Zastavenie konania v predmetnej časti
tak nebolo dôsledkom úvahy súdu ani znaleckej činnosti ale skutočnosti, že žalobca si žalobou uplatnil
nárok, ktorý už bol intervenientom na strane žalovaného ešte pred podaním žaloby uspokojený.

14. K odvolaniu intervenienta na strane žalovaného sa vyjadril žalobca. Pokiaľ ide o námietku
premlčania, žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa s touto námietkou riadne vyporiadal. Uplatnený
nárok žalobcom na náhradu škody podaním žaloby súdu prvej inštancie doručenej dňa 03.03.2011
spočíva v sťažení spoločenského uplatnenia vo výške, ktorú vyšpecifikuje po vykonaní znaleckého
dokazovania. Žalobca má za to, že odvolanie intervenienta na strane žalovaného nie je dôvodné, je

účelové a svedčí o tom skutočnosť, že žalobcovi ako následok z dopravnej nehody, ktorá sa stala
dňa 19.07.2009, plnil dobrovoľne pred podaním žaloby bolestné bez krátenia za 220 bodov v sume
3.181,20 Eur a po podaní žaloby tiež dobrovoľne plnil sťaženie spoločenského uplatnenia za 306
bodov v sume 4.288,80 Eur keď náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola uplatnená listom
doručeným dňa 23.11.2010 za 360 bodov, čo vyplýva z podania intervenienta súdu prvej inštancie dňa

06.07.2011. Žalobca má za to, že samotný navrhovaný výrok ako má odvolací súd rozhodnúť na základe
návrhu intervenienta na strane žalovaného je nevykonateľný, pretože nemôžu vedľa seba existovať dva
rozsudku, jeden priznávajúci a druhý zamietajúci sumu 2.256,90 Eur. Pokiaľ ide o alternatívny návrh ako
má odvolací súd rozhodnúť uznesením, žalobca poukázal na to, že intervenient tento návrh vo svojom
odvolaní ničím neodôvodnil a preto je tento navrhovaný výrok právne neúčinný. V tejto súvislosti dal

žalobca do pozornosti súdu uznesenie č.k. 7Co/32/2020-612 zo dňa 20.07.2020, ktoré najmä v odseku
7 súvisí s predmetom odvolania sa intervenienta ako aj s náhradou trov konania.

15.Žalobcasanásledneznovuvyjadrilkpodaniuintervenientaoznačenéhoakovyjadrenieintervenienta
na strane žalovaného k odvolaniu žalobcu. Obsah označeného podania v nadväznosti na odvolanie sa

žalobcu zo dňa 26.02.2020 ako aj na jeho vyjadrenie sa k odvolaniu intervenienta zo dňa 09.09.2020
považoval žalobca za právne bezvýznamný.

16.Následneintervenientnastranežalovanéhozaslalsúdusvojeďalšievyjadreniekvyjadreniužalobcu.
Zotrval v celom rozsahu na svojich doterajších podaniach. Mal za to, že žalobca si žalobou uplatnil

nárok, ktorý už bol intervenientom na strane žalovaného ešte pred podaním žaloby uspokojený, preto
zastavenie konania v predmetnej časti nebolo dôsledkom úvahy súdu ani znaleckej činnosti. Intervenient
na strane žalovaného zároveň opätovne uviedol, že uplatňovaný nárok žalobcu na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia je nedôvodný. Nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia je
možné uplatňovať vtedy, ak by sa jednalo o trvalo nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného.

Uvedené je dokázané v záveroch znaleckého posudku, z ktorého je zrejmé, že u žalobcu sa prejavili len
následky prechodného charakteru, ktoré už toho času pominuli a nie trvalo nepriaznivé.17. Odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku

oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.11.2021 a zistil, že
odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť a odvolanie intervenienta na strane žalovaného nie je dôvodné.

18. Podľa ust. § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

19. Včasnosť podania odvolania je jednou z objektívnych podmienok na to, aby odvolanie vyvolalo
zamýšľané právne následky. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolacia
lehota je zákonnou lehotou, teda ju nemožno predĺžiť ani skrátiť, a to ani dohodou strán, ani
rozhodnutím súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo rozhodnutie súdu
prvej inštancie doručené dňa 27.07.2020. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal
odvolanie dňa 14.08.2020. Odvolacia 15-dňová lehota na podanie odvolania uplynula márne žalobcovi

dňa 11.08.2020, teda v utorok. Keďže odvolanie nebolo podané v lehote ustanovenej zákonom a bolo
podané oneskorene, odvolací súd vo výroku II. rozhodol tak, že odmietol odvolanie žalobcu.

20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

22. Intervenient na strane žalovaného tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie
dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená

ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti.
Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

23. Zároveň intervenient na strane žalovaného namieta, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery, (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp.zn. 7Cdo 7/2010).

24. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti čo do merita veci, a na základe vykonaného

dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenianapadnutéhorozsudkujednoznačnevyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahami
súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu možno napriek nesúhlasu odvolateľa uzavrieť, že súd prvej

inštancie dal vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na jeho podstatné argumenty,
ktoré prezentoval tak v priebehu konania na súde prvej inštancie ako i v odvolaní. K prvej námietke
intervenienta na strane žalovaného, že z dôkazov, a to odborného lekárskeho vyšetrenia MUDr. F. X.
zo dňa 12.08.2009 vyplýva, že žalobca v čase autonehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom,nakoľko pri náraze preletel zo zadného sedadla cez predné sklo a rukami rozbil sklo, a preto krátenie
poskytnutého plnenia z jeho strany bolo dôvodné odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie z výsluchu
svedkyne O. Ž.Š., rod. A., ktorá bola vodičkou osobného motorového vozidla, v ktorom sa viezol žalobca,

jednoznačne zistil, že žalobca bol v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom. Súd
prvej inštancie riadne poznamenal, že právny zástupca intervenienta bol prítomný na pojednávaní pri
výsluchu svedkyne O. Ž., rod. A. a v rámci zásady kontradiktórnosti mal možnosť jej klásť otázky a takto
prípadne spochybniť jednoznačné závery jej svedeckej výpovede. K uvedenému skutočne nedošlo, tak
ako to vyplýva zo záverov súdu prvej inštancie, ale aj z obsahu spisu. Zo strany intervenienta neboli ani

podané iné návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré by mohli zvrátiť závery, ktoré vyplynuli z výpovede
svedkyne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 191 CSP ods. 2, z ktorého
vyplýva, že vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak. Teda každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Súd prvej inštancie
podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil, že zo strany intervenienta neboli podané iné

návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré by mohli zvrátiť závery, ktoré vyplynuli z výpovede svedkyne.
Intervenient žalobcovi plnil zo sumy 5.361,- Eur sumu 4.288,- Eur, teda neuhradil náhradu škody vo
výške 1.072,20 Eura. Súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania intervenienta vo vzťahu k
zvýšeniu uplatnenej hodnoty bodu z 14,46 Eura na 14,89 Eura a vzhľadom na túto vznesenú námietku
premlčania priznal žalobcovi ohľadne prvého nároku na náhradu škody zo sumy 1.072,20 Eura iba sumu

916,80 Eura, čo predstavuje rozdiel medzi pôvodne žalovanou sumou 5.205,60 Eura a už vyplatenou
sumou 4.288,80 Eura. S hodnotiacou úvahou súdu prvej inštancie, ktorú odvolací súd nepovažoval za
ľubovoľnú sa plne stotožňuje.

26.Pokiaľideodruhýnároknanáhraduškodyztitulusťaženiaspoločenskéhouplatneniachpsychických

následkov, ktoré boli v zmysle znaleckého posudku ohodnotené na 90 bodov, pričom si žalobca v podaní
doručenom súdu prvej inštancie dňa 23.10.2019 uplatnil náhradu škody v celkovej výške 1.340,10
Eura, pri hodnote bodu 14,89 Eura, namietal intervenient na strane žalovaného, že žalobca nemá
žiadne trvalé následky, ktoré by odôvodňovali priznanie bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Namietal, že príznaky postkomočného syndrómu ustúpili cca o 14 mesiacov po dopravnej nehode,

teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už žiadne psychické následky žalobca nemal. Zároveň
vzniesol intervenient na strane žalovaného námietku premlčania. Podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie správne vyhodnotil, že u žalobcu došlo k ustáleniu zdravotného stavu rok po dopravnej
nehode, t.j. v júli 2010, pričom žaloba o náhradu škody bola podaná na súd dňa 03.03.2011, t.j. v rámci
plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Odvolací

súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Žalobca si
včas uplatnil nárok na náhradu škody a skutočne k jeho vyčísleniu mohol pristúpiť až v zmysle záverov
znaleckého dokazovania vykonaného v priebehu súdneho konania. Podľa názoru odvolacieho súdu
ani odvolacia námietka intervenienta na strane žalovaného, že žalobcovi nepatrí náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia z dôvodu, že postkomočný syndróm odoznel, nie je dôvodná. Súd prvej

inštancie vysvetlil, že vychádzal zo znaleckého posudku kde znalec mohol v zmysle prílohy k zákonu č.
437/2004 Z.z. určiť pri položke 252-postkomočný syndróm počet bodov od 65 do 260 a to podľa rozsahu
a závažnosti príznakov. Znalec vzhľadom na konštatovanie, že príznaky postkomočného syndrómu
ustúpili cca 14 mesiacov po dopravnej nehode, určil 90 bodov. Skutočne súd prvej inštancie v zmysle ust.
§ 437/2004 Z.z., tak ako to uvádza v dôvodoch svojho rozhodnutia, bol povinný vychádzať z uvedeného

hodnotenia, keďže bolo vykonané odborne spôsobilou osobou, ktorá touto odbornosťou disponuje. Zo
strany intervenienta, tak ako konštatuje súd prvej inštancie, ako to vyplýva aj z obsahu spisu, neboli
predložené alebo navrhnuté žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili závery znaleckého dokazovania.

27. Možno teda napriek nesúhlasu odvolateľa uzavrieť, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu

dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania intervenienta na strane
žalovaného, teda že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená,
že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa
odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi majúc na

pamäti základné právo strán konania na súdnu ochranu, túto stranám poskytol v požadovanej kvalite.

28. Súd prvej inštancie správne rozhodol i čo do trov konania. Žalobca skutočne zavinil čiastočné
zastavenie konania, pričom sa mu plnilo ešte pred podaním žaloby. Úvaha súdu prvej inštancie, že jehoúspech vo veci predstavuje 33,68 % je správna a že úspech žalovaného predstavuje 66,32 % je tiež
správna. Teda pomer úspechu a neúspechu skutočne predstavuje 32,64 % a rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak zodpovedá pravidlám formálnej logiky.

29.PretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovýrokuI.potvrdilvnapadnutejčasti,t.j.vovýroku
II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.256,90 Eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a vo výroku V., ktorým bol intervenientovi priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 32,64 % podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Vo výroku III. odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
lebo bol v odvolacom konaní plne úspešný voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu z prisúdenej
sumy s tým, že o výške náhrady tak prvoinštančných aj odvolacích trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.