Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208209393
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7208209393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava

Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobkyne S. L., V.. XX.XX.XXXX, P. J. X, Q.,
zastúpenej JUDr. Peter Kerecman, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 36 588 725, proti
žalovaným: v 1. rade: R. L., V.. XX.XX.XXXX, P. J. X, Q., Y. Q. XX, Q., zastúpenému JUDr. Annou
Lacovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Pražská 4, v 2. rade: Y. B., V.. XX.XX.XXXX, P. H. XXX, v
3. rade: J. B., V.. XX.XX.XXXX, P. H. XXX, v konaní o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 29C/53/2008-260 zo dňa 16.04.2012
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec
v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o prevode obchodného podielu, ktorá
bola uzavretá dňa 31.8.2007 medzi predávajúcim R.V. L., V.. XX.X.XXXX, P. J. X, Q. a nadobúdateľmi
J. B.N., V.. XX.X.XXXX, P. H. Č.. XXX D. Y. B., V.. XX.X.XXXX, P. H. Č.. XXX ako nadobúdateľmi

obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Luna, s.r.o. Košice so sídlom Toryská 8, Košice, IČO: 36
178 748 registrovanej obchodným registrom Okresného súdu Košice I v podiele: Sro, vložky č. 9834/
V je neplatná. Zároveň určil, že obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Luna, s.r.o. Košice so sídlom
Toryská 8, Košice, IČO : 36178748, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Košice I v odd.:
Sro, vl.č. 9834/V vo vzťahu ku ktorému je v obchodnom registri zapísaný ako spoločník žalovaný v 1.
radeatovoveľkostizodpovedajúcejvkladuspoločníkavovýške2.323,57eur(70.000,-Sk)predstavujúci
33,33% základného imania spoločnosti, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne

a žalovaného v 1. rade. Zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni
solidárne trovy konania v sume 686,41 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu žalobkyne.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný
v 1. rade uzatvorili manželstvo dňa 04.02.1995, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Košice II pod
č.k. 43C/23/2007-36 zo dňa 08.10.2007 rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

05.11.2007. Počas trvania manželstva žalovaný v 1. rade nadobudol obchodný podiel v obchodnej
spoločnosti Luna, s.r.o., Košice so sídlom Toryská č. 8, Košice, IČO: 36 178 748, ktorá spoločnosť bola
do obchodného registra Okresného súdu Košice I zapísaná dňom 06.11.1997. Na základe zmluvy o
prevode obchodného podielu uzavretej medzi žalovanými v 1. a ž 3. rade dňa 31.08.2007 žalovaný v1. rade previedol časť svojho obchodného podielu vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur) na každého zo
žalovaných v 2. a 3. rade, čím obchodný podiel žalovaného v 1. rade predstavoval 14,3 % základného
imania spoločnosti a obchodný podiel žalovaných v 2. a 3. rade predstavoval 42,85 % základného imania

spoločnosti, t.j. bol vo výške 90.000,- Sk (2.987,45 eur) pre každého zo žalovaných v 2. a 3. rade.
Súd prvého stupňa, keďže ide o určovaciu žalobu ako predbežnú otázku riešil, či žalobkyňa má na
takejto žalobe naliehavý právny záujem. Súd prvého stupňa sa stotožnil so zdôvodnením naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu v podaní žalobkyne zo
dňa 20.02.2012, vychádzajúc aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/673/2008 zo dňa

15.9.2009, pričom žalobu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nie je možné vzhľadom
na jej charakter považovať za žalobu na plnenie, lebo výsledkom konania vyporiadanie BSM nemôže
byť uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade vydať žalobkyni obchodný podiel. Praktický význam
určovacej žaloby spočíva nielen v potrebe úplného usporiadania vzťahov účastníkov konania, ktorých
postavenie sa z dôvodu neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu stalo neistým, ale v tomto
prípade aj v urýchlení vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobkyne a žalovaného

v 1. rade). Konanie o vyporiadnaie BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade vedené pred Okresným
súdom Košice II pod sp. zn. 24C/15/2008 bolo uznesením č. k. 24C/15/2008 z 11.5.2009 prerušené do
skončenia konania vedeného pod sp. zn. 29C/53/2008 a to v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach č.k. 5Co/315/2009 - 106 z 5.11.2009. V konaní medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade boli manželmi od 04.02.1995 do 05.11.2007 a ani to, že za trvania

manželstva žalovaný v 1. rade nadobudol obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Luna s.r.o., Košice.
Sporným v konaním bola tá skutočnosť na čo v priebehu celého konania poukazoval žalovaný v 1.
rade, že obchodný podiel nebol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov manželov, t.j. žalobkyne a
žalovaného v 1. rade, ale že obchodný podiel nadobudol z pôžičky od Y.. Č., z ktorej uhradil aj dražobnú
zábezpeku a zároveň z dôvodu nedostatku finančných zdrojov na úhradu dražobnej zábezpeky si našiel

spoločníkov a to žalovaných v 2. a 3. rade, ktorí spoločne s ním uhradili predmetnú dražobnú zábezpeku,
čo bolo v rozpore s tým ,čo tvrdila žalobkyňa. Súd prvého stupňa preto zameral dokazovanie na to,
či peňažné prostriedky, ktoré boli vložené ako dražobná zábezpeka na kúpu nehnuteľnosti, ktorá sa
potom následne stala majetkom firmy Luna s.r.o., Košice boli, hoci aj čiastočne získané zo spoločných
peňazížalobkyneažalovanéhov1.radealebonie.Žalobkyňanapreukázanietvrdení,žeišloospoločné

prostriedky účastníkov konania, t.j. o prostriedky z podnikateľskej činnosti žalobkyne, predložila súdu
výpisy z účtu za obdobie od júna až do augusta 1997, z ktorých vyplýva, že z prostriedkov vložených
na účet žalobkyne bola dňa 15.8. hradená dražobná zábezpeka vo výške 2.470 000,- Sk (81988,98
eur) a zároveň predložila peňažný denník za obdobie od mája po august 1997, z ktorého je zrejmé, že
jednotlivé sumy vložené v tomto období na bankový účet prijala žalobkyňa v hotovosti do pokladne za

predaj tovaru (tržba) vždy v období pred ich vložením na bankový účet. Súd prvého stupňa zároveň
poukázal na to, že žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov medzi ním a žalobkyňou vedeným na Okresnom súde Košice II pod sp.
zn. 24C/15/2008 uviedol, že obchodný podiel bol nadobudnutý z prostriedkov patriacich do BSM, aj
keď doplnil, že prostriedky mal z pôžičky, avšak aj táto pôžička, ako dodal patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Žalovaní v 1. až 3. rade, ktorí boli ako spoločníci zapísaní v obchodnom
registri od 6.11.1997 v priebehu celého konania nepredložili žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že na
zaplatenie vkladu do spoločnosti použili iné prostriedky, než spoločné finančné prostriedky žalobkyne
a žalovaného v 1. rade. Naopak výpisom z podnikateľského účtu žalobkyne S. L. - Italia Style Nábytok
a peňažným denníkom žalobkyňa dispozíciu s takýmito prostriedkami súdu preukázala. Žalobkyňa sa

podaním zo dňa 13.10.2009, ktoré doručila žalovaným v 1. až 3. rade na pojednávaní dňa 19.10.2009
dovolala voči všetkým trom žalovaným ako účastníkom zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa
31.8.2007 relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu. V priebehu konania žalovaní
v 1. až 3. rade a najmä žalovaný v 1. rade nevedeli preukázať, že by žalobkyňa dala či už ústne a už
vôbec nie písomne súhlas k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalovaní v 2. a 3. rade

sa jednoznačne vyjadrili v tom zmysle, že nemajú vedomosť o tom, či žalobkyňa dala takýto súhlas,
zároveň poukázali na to, že pri riešení dlhu žalobkyne, ktorý má na nájomnom voči spoločnosti Luna
s.r.o. na rokovaní za účastí všetkých účastníkov konania bol daný návrh okrem iného aj na riešenie
situácie formou prevodu obchodného podielu žalovaného v 1. rade na žalovaných v 2. a 3. rade, avšak
k žiadnej dohode nedošlo, čo teda znamená a potvrdili to samotní žalovaní v 2. a 3. rade, že žalovaná

minimálne na tomto stretnutí s prevodom obchodného podielu nesúhlasila. To isté potvrdil aj žalovaný
v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi, keď uviedol, že už koncom roka 2006 sa snažil situáciu s
dlhom na nájomnom riešiť prevodom obchodného podielu, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Súd prvého
stupňa uzavrel, že ani vyjadrenie žalobkyne voči žalovanému v 1. rade „ nech si situáciu a hlavne dlhyrieši sám, že žalobkyňu to nezaujíma", nie je možné považovať za konkludentný súhlas s uzavretím
zmluvy o prevode obchodného podielu, ako na to poukázala právna zástupkyňa žalovaného. Z výpovedí
žalovaných v 1. až 3. rade vyplynulo, že pri založení spoločnosti aj napriek vyhláseniu správcu vkladu,

ktorým bol žalovaný v 1. rade, že vklad spoločníkov je splatený, reálne k odovzdaniu peňazí pri založení
spoločnosti nedošlo, vklad spoločníkov sa splácal až dodatočne a v prípade, ak firma, t.j. spoločnosť
Luna s.r.o., Košice potrebovala nejaké opravy, tak na týchto sa podieľali určitou finančnou čiastkou
spoločníci.

Po právnom posúdení veci podľa ust. § 40a, § 118 ods. 1, § 143, § 145, § 148 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § §115 Obchodného zákonníka súd prvého stupňa právne uzavrel, že medzi práva
spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným patrí aj právo previesť svoj obchodný podiel na inú
osobu, avšak pokiaľ takýmto spoločníkom je manžel, ktorý svoj obchodný podiel nadobudol za trvania
manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takýto právny
úkon (zmluva o prevode obchodného podielu) musí byť v súlade aj s príslušnými ustanoveniami

Obč. zák. najmä § 145 ods. 1. OZ. Podľa ustálenej judikatúry, hodnota obchodného podielu patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto pri jeho predaji, ktorý sa vymyká z kategórie bežných
vecí, je potrebný súhlas oboch manželov. Súd prvého stupňa konštatoval, že iný záver nevyplýva ani z
ust. § 148a ods. 1 Obč. zák., pretože nadobudnutie obchodného podielu v spoločnosti s ručením
obmedzeným nemožno stotožniť so začatím podnikania (získanie oprávnenia na výkon podnikateľskej

činnosti podľa osobitných predpisov), na ktoré žalobkyňa súhlas dala, ako to vyplýva z jej výpovede,
ktorá skutočnosť nebola sporná. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním preukázané, že
žalovaný v 1. rade za trvania manželstva so žalobkyňou nadobudol obchodný podiel zo spoločnosti
Luna s.r.o., Košice zo spoločných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
pretožeajfinančnéprostriedkyzískanénazáklade zmluvyopôžičke,ktorúuzavrellenjedenzmanželov

za trvania manželstva tvoria súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný v 1. rade
svoj obchodný podiel zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 31.8.1997 ponížil v prospech
svojich spoločníkov, t.j. žalovaných v 2. a 3. rade o 20.000,- Sk (663,88 eur) v prospech každého zo
spoločníkov, t.j. žalovaných v 2. a 3. rade, pričom nebolo preukázané, že by žalobkyňa na takýto
právny úkon dala súhlas, a keďže nejde o bežnú vec medzi manželmi v zmysle § 145 ods. 1 Obč.

zák., žalobkyňa sa v zmysle § 40a relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu voči
všetkým trom žalovaným dovolala, súd prvého stupňa určil, že zmluva o prevode obchodného podielu
je neplatná. Súd prvého stupňa vyhovel žalobkyni aj v druhom určovacom výroku z dôvodu, že na
základe zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej dňa 31.8.2007 medzi žalovaným v 1. rade ako
prevádzajúcim a žalovanými v 2. a 3. rade ako nadobúdateľmi previedol žalovaný v 1. rade obchodný

podiel na nadobúdateľov, t.j. žalovaných v 2. a 3. rade vo výške u každého z nich 20.000,- Sk (663,88
eur). Tým sa podiel žalovaného v 1. rade znížil z doterajšieho obchodného podielu 33,33 % na 14,3
% a pokiaľ ide o základné imanie z vkladu 70.000,- Sk (2.323,57 eur) na obchodný podiel vo výške
30.000,- Sk (995,82 eur). Na základe vyššie uvedeného, keďže súd určil neplatnosť zmluvy o prevode
obchodného podielu zo dňa 31.8.2007, určil zároveň aj výšku obchodného podielu, ktorý patrí do BSM

žalobkyne a žalovaného v 1. rade.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni, ktorá
mala vo veci plný úspech náhradu trov pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,58
eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 586,83 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého
stupňa a žalobu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania.

Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., keďže podľa názoru žalovaného v 1. rade

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v 1. rade
v podanom odvolaní ďalej uviedol, že svoje odvolanie odôvodňuje aj dôvodmi uvedenými v odvolaní
proti rozsudku prvostupňového súdu sp.zn. 29C/53/2008 - 154 zo dňa 03.12.2009, keďže odvolací
súd vo svojom zrušujúcom uznesení sp.zn. 4Co/67/2010-200 zo dňa 24.11.2011 sa nimi nezaoberal a
nevysporiadal sa s nimi.

V dôvodoch odvolania žalovaný v 1. rade zdôraznil, že tak ako konajúci súd v odôvodnení rozsudku
aj uviedol, sporným v konaní bola skutočnosť, že obchodný podiel nebol nadobudnutý zo spoločných
prostriedkov manželov, ale že bol nadobudnutý z pôžičky od Y. Č., z ktorej uhradil aj dražobnúzábezpeku. Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi dňa 17.09.2009 uviedla, že obchodný podiel v
spoločnosti Luna s.r.o. bol nadobudnutý čiastočne aj z prostriedkov podnikania jej firmy ITALIA STYLE
Nábytok a dražobná zábezpeka na kúpu nehnuteľnosti prebiehala na jej účet. Žalovaný v 1. rade sa

snažil uviesť na pravú mieru a vysvetliť jej nepravdivé tvrdenia.

Žalovanému bolo odopreté právo oboznámiť sa s listinnými dôkazmi, keď listiny, ktoré žalobkyňa
predložila súdu, týkajúce sa dražobnej zábezpeky, neboli žalovanému v 1. rade aj napriek jeho žiadosti
na pojednávaní dňa 03.12.2009 doručené, preto sa k nim nemohol kvalifikovane vyjadriť, ani k tvrdeniu,

akým spôsobom bol vklad žalovaného v 1. rade na účet žalobkyne zaúčtovaný. Tak isto nebolo
zabezpečené daňové priznanie žalobkyne žiadané žalovaným v 1. rade, ktoré by preukázalo, či v danom
roku 1997 disponovala takými finančnými prostriedkami, alebo či z podnikania vykázala stratu. Uvedené
dokazovanie súd prvého stupňa nevykonal, na základe čoho došlo k neúplnému zisteniu skutkového
stavu, čo podľa žalovaného v 1. rade viedlo k nesprávnym právnym záverom.

Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v priebehu konania žalovaní v 1.
až 3. rade a najmä žalovaný v 1. rade nevedeli preukázať, že by žalobkyňa dala či už ústne a už
vôbec nie písomne súhlas k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu, žalovaný v 1. rade v
odvolaní zdôraznil, že žalobkyňa potvrdila, že žalovanému v 1. rade dala súhlas k nadobudnutiu podielu
obchodnej spoločnosti Luna s.r.o. Košice, potvrdila, že dala súhlas aj ďalším jeho úkonom súvisiacim s

podnikanímspoločnostiLuna,s.r.o.KošiceajvjejfirmeITALIASTYLENábytok.Nikdysaalenevyjadrila,
akou formou bol súhlas k týmto úkonom daný a ponúkala súdu iba chaotické, zavádzajúce a účelové
tvrdenia. Podľa odvolateľa sa súd prvého stupňa právne nevysporiadal s výpoveďou žalobkyne, ktorá
uviedla, že nevie akou formou dala súhlas k nadobudnutiu obchodného podielu žalovanému v 1. rade
v spoločnosti Luna s.r.o. Košice, nevie koľkokrát počas trvania manželstva bolo disponované s výškou

obchodného podielu zo strany žalovaného v 1. rade a že keď ju žalovaný v 1. rade informoval, že
odpredá svoj podiel v spoločnosti, ona s tým nesúhlasila, tak podiel neodpredal. Žalovaný v 1. rade tým
chcel vyjadriť, že ak žalobkyňa nechcela, aby previedol podiel v spoločnosti Luna s.r.o. Košice, tak ho
nepreviedol. Pritom v tomto konkrétnom prípade bol súhlas s prevodom žalobkyňou daný.

V dôvodoch odvolania poukázal žalovaný v 1. rade na predloženú zápisnicu z valného zhromaždenia
obchodnej spoločnosti Luna, s.r.o. Košice zo dňa 30.01.2007, na ktorej bola prejednávaná dlžoba
žalobkyne voči spoločnosti Luna, s.r.o. Košice z titulu nezaplateného nájomného vo výške 674.879,90
Sk ku dňu 18.01.2007, kde medzi nimi bol dohodnutý spôsob vyrovnania, ak dlh nebude uhradený do
30.06.2007. Postoj žalobkyne bol taký, že je to vlastne dlh žalovaného v 1. rade, že žalobkyňa s tým

nemá nič spoločné, že ju to nezaujíma, nech si robí, čo chce. Že počas stretnutí bola prejednávaná
otázka úhrady dlhu žalobkyňou spoločnosti Luna s.r.o. Košice, žalovaní v 2. a 3. rade vo svojich
účastníckych výpovediach pred súdom potvrdili. Aj samotná žalobkyňa potvrdila, že žalovaný v 1. rade
jej od roku 1996 v podnikaní v jej firme ITALIA STYLE Nábytok osobne pomáhal počas trvania materskej
dovolenky prakticky v celom rozsahu vykonával činnosť za ňu. Rovnako poukázal na rozporné a účelové

tvrdenia žalobkyne, že od objektu prevádzky Luna nemala kľúče, no raz mesačne chodila do svojej firmy
ITALIA STYLE Nábytok a viedla účtovnú agendu a pripravovala podklady pre daňový úrad. Preto podľa
odvolateľa sa konanie žalobkyne javí ako využitie zákonnej úpravy vo svoj prospech a aj napriek tomu,
že si je vedomá, že súhlas k prevodu časti obchodného podielu svojmu manželovi, žalovanému v 1.
rade dala.

Podľa odvolateľa súhlasný konkludentný prejav žalobkyne s prevodom časti obchodného podielu zo
dňa 31.08.2007 potvrdzujú skutočnosti a okolnosti, ktoré predchádzali jeho realizácii, a to 1/ 3 prevody
obchodného podielu počas trvania manželstva, pričom v jednom došlo k zníženiu obchodného podielu
o viac ako 1 mil. Sk, 2/ neodpredanie podielu žalovaným v 1. rade ak s tým žalobkyňa nesúhlasila a 3/

vedomosťžalobkyneodlhunanájomnomvočispoločnostiLuna,s.r.o.Košiceanezáujemojehoriešenie
z jej strany. Aj keď súhlas s prevodom časti obchodného podielu nebol daný písomne a za prítomnosti
svedkov, bol podľa odvolateľa daný konkludentne počas trvania manželstva spôsobom, ktorý zákon
pozná a súčasne chráni dobromyseľnosť toho, komu bol určený, teda žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa
k rozhodnutiu o tom, že nadala súhlas s prevodom časti obchodného podielu dospela až potom, čo

žalovaný v 1. rade podal návrh na súdne vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov dňa 12.02.2008.V odvolaní žalovaný v 1. rade namietal aj súvisiaci výrok o trovách konania, keď žalobkyňa bola v konaní
zastúpená troma právnymi zástupcami a trovy právneho zastúpenia boli priznané spolu s DPH aj napriek
tomu, že nie je zrejmé, či predchádzajúce právne zástupkyne sú platcami DPH. Žalovaný v 1. rade

uplatnil trovy prvostupňového i trovy odvolacieho konania.

Žalobkyňavovyjadrenísakodvolaniužalovanéhov1.radenavrhlarozsudokakovecnesprávnepotvrdiť
a zaviazať žalovaného v 1. rade nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania. Pred vyjadrením sa
k samotným dôvodom odvolania žalovaného v 1. rade žalobkyňa predložila odvolaciemu súdu kópiu

zápisnice z pojednávania zo dňa 18.05.2012 v právnej veci maloletého R. L., V.. XX.XX.XXXX (T. E. Ž.
D. Ž. L. X. I.) o schválení rodičovskej dohody o zmene výživného vedenej na Okresnom súde Košice II
pod sp.zn. 41P/53/2012, z ktorej vyplýva (strana 3), že žalovaný v 1. rade na tomto pojednávaní sám
potvrdil, že „skutočne nevie, koľko má podiel na zisku v spoločnosti Luna s.r.o. Košice, pretože sa súdi so
svojou manželkou a z toho titulu musel znížiť podiel na majetku“. Vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného
v 1. rade potvrdzuje podľa žalobkyne správnosť záveru prvostupňového súdu o existencii naliehavého

právneho záujmu, keďže meritórne rozhodnutie o určovacej žalobe má význam aj pre usporiadanie
vzťahov medzi spoločníkmi navzájom. Aj samotné vyjadrenie žalovaného v 1. rade svedčí o svojvoľnom
nakladaní žalovaného v 1. rade s obchodným podielom spoločnosti Luna s.r.o. bez súhlasu žalobkyne
s cieľom zmenšiť hodnotu majetku patriaceho do nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Žalobkyňa preto žiada, aby na predložený dôkaz prihliadol odvolací súd v súlade s ust. §

205a ods. 1 písm. d) O.s.p., keďže ide o dôkaz, ktorý vznikol až po rozhodnutí súdu vo veci samej a
žalobkyňa ho bez vlastného zavinenia nemala možnosť súdu predložiť skôr.

Pokiaľžalovanýv1.radevodvolanínamieta,žežalobkyňamumalaudeliťsúhlasnaprevodobchodného
podielu konkludentne, čo podľa jeho názoru majú potvrdzovať tri prevody obchodného podielu počas

trvania manželstva, pričom pri jednom z nich malo dôjsť k zníženiu obchodného podielu o viac ako 1 mil.
Sk, neodpredanie podielu žalovaným v 1. rade ak s tým žalobkyňa nesúhlasila a vedomosť žalobkyne o
dlhunanájomnomvočispoločnostiLunas.r.o.Košiceanezáujemoriešeniezjejstrany,žalobkyňamáza
to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že žalobkyňa
žalovanému v 1. rade nikdy súhlas na prevod obchodného podielu neudelila, a to ani konkludentne,

pričom z okolností na ktoré poukazuje žalovaný v 1. rade nie je možné vôbec usudzovať udelenie
konkludentného súhlasu, a to z nasledovných dôvodov.

Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v minulosti znížil svoj obchodný podiel o viac ako mil. Sk, ako sám

tvrdí, žiadnym spôsobom nepreukazuje udelenie súhlasu žalobkyne na prevod obchodného podielu
napadnutou zmluvou a nemá s tým ani žiadnu súvislosť, keďže zníženie výšky obchodného podielu
žalovaného v 1. rade v spoločnosti LUNA, s.r.o. Košice, na ktoré poukazuje žalovaný v 1. rade, nebolo
spôsobené prevodom časti obchodného podielu žalovaného v 1. rade, ale zmenou výšky základného
imania spoločnosti; obchodné podiely všetkých spoločníkov boli rovnaké až do sporného prevodu.

Žalobkyni nie je zrejmé, akú súvislosť má mať tvrdenie žalovaného v 1. rade, že v minulosti obchodný
podiel neodpredal, ak s tým žalobkyňa nesúhlasila, s otázkou udelenia či neudelenia súhlasu. Ak tým
žalovaný v 1. rade poukazuje na svoju výpoveď na pojednávaní dňa 19.10.2009, v ktorej uviedol, že už
v roku 2006, keď chcel svoj obchodný podiel previesť, manželka s odpredaním nesúhlasila, tak z tejto

jeho výpovede vyplýva jedine negatívny postoj žalobkyne k prevodu jeho obchodného podielu, ako to
správne vyhodnotil aj prvostupňový súd. Okrem toho zo správania sa žalovaného v 1. rade bez ohľadu
na to, či k nemu aj skutočne došlo, nie je možné vyvodzovať konanie žalobkyne.

Čosatýkaotázkyvedomostičiexistenciedlhužalobkynenanájomnom,ktomužalobkyňapredovšetkým

uvádza, že táto otázka je z hľadiska predmetu tohto konania právne irelevantná, pretože aj keby
žalobkyňa mala akýkoľvek dlh voči spoločnosti LUNA, s.r.o., čo nie je pravda, z tohto nemožno žiadnym
spôsobom dospieť k záveru, že žalobkyňa mala žalovanému v 1. rade súhlas na prevod obchodného
podielu udeliť. Okrem toho v právnej veci žalobcu LUNA s.r.o. proti žalovanej S. L. - ITALIA STYLE
NÁBYTOK o zaplatenie 24.268,85 EUR s prísl. vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 22C

187/2009, v ktorom sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia dlžného nájomného, bola otázka
existencie dlhu žalobkyne na nájomnom už právoplatne vyriešená. Z rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 30.3.2010, č.k. 22C 187/2009-129 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 24.1.2011, č.k. 5Co/122/2010-159 (predložené žalobkyňou podaním zo dňa 11.4.2012) vyplýva, žežaloba bola v tejto veci v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu, že všetky pohľadávky z titulu predmetnej
nájomnej zmluvy zanikli ich splnením (a čiastočne započítaním) zo strany žalobkyne ako nájomcu,
teda žalobkyňa nikdy nebola v omeškaní s platením nájomného, a teda dlh na nájomnom ani nikdy

neexistoval. Na základe neexistujúcej skutočnosti nie je preto možné ani vyvodzovať súhlas žalobkyne
s prevodom obchodného podielu.

Prvostupňový súd sa správne vysporiadal aj s argumentom žalovaného v l. rade, ktorý spočíval vtom,
že z údajného vyjadrenia žalobkyne voči žalovanému v 1. rade „nech si situáciu a hlavne dlhy rieši sám"

mal vyplývať konkludentný súhlas žalobkyne, keď uviedol, že takéto vyjadrenie nie je možné považovať
za konkludentný súhlas žalobkyne s prevodom obchodného podielu, s čím žalobkyňa v plnom rozsahu
súhlasí.

Skutočnosť, či žalobkyňa v čase vzniku spoločnosti LUNA, s.r.o Košice dala alebo nedala žalovanému
súhlas na jeho vstup do tejto spoločnosti ako spoločníka, je taktiež irelevantná, pretože aj takýto

prípadný súhlas sa nevzťahoval na následne scudzenie obchodného podielu, pričom opačný záver
nevyplýva ani z ust. § 148a ods. 1 OZ, keďže nadobudnutie obchodného podielu v spoločnosti s ručením
obmedzeným nemožno stotožniť so začatím podnikania, ako ho má na mysli ust. § 148a ods. 1 OZ,
pretože tým je získanie oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti podľa osobitných predpisov, ako
správne konštatoval prvostupňový súd vo svojom odôvodnení.

Rovnako tak ani skutočnosť, že sa žalovaný v 1. rade podieľal na prevádzkovaní jej podniku ITALIA
STYLE NABÝTOK, nemá žiadnu súvislosť s otázkou udelenia či neudelenia súhlasu na prevod
obchodného podielu v spoločnosti LUNA, s.r.o. Košice, pretože, aj keby žalovaný v 1. rade zabezpečoval
niektoré činnosti v podniku žalobkyne s jej súhlasom, táto jeho činnosť žiadnym spôsobom netýkala jeho

účasti v spoločnosti LUNA, s.r.o. Košice ani otázky prevodu predmetného obchodného podielu.

Za konkludentný súhlas možno považovať len jednostranný adresovaný prejav vôle konajúceho za
podmienky, ak vonkajšie skutkové okolnosti správania konajúceho nevzbudzujú pochybnosti o tom, čo
chcel konajúci prejaviť, čo znamená, že preukázané skutkové okolnosti je treba posudzovať podľa toho,

čo obvykle znamenajú.

Ani z jednej z vyššie uvedených skutočnosti nie je možné vyvodiť súhlas žalobkyne s predmetným
prevodom obchodného podielu, keďže existenciu väčšiny z nich žalovaný v 1. rade ani nepreukázal a aj
v prípade ich preukázania z obvyklého významu týchto skutočnosti nie je možné ani len predpokladať

prejav vôle žalobkyne a už vôbec nie je možné preukázať súhlasný prejav vôle, nevzbudzujúci
pochybnosti, o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Žalobkyňa nikdy s uzatvorením napadnutej zmluvy nesúhlasila, ojej existencii nemala vedomosť až
do času, keď po rozvode jej manželstva so žalovaným v 1. rade zistila zníženie jeho obchodného

podielu v spoločnosti LUNA, s.r.o. Košice z obchodného registra na internete a ani žalovaní v 1. až 3.
rade nemohli žiadnym spôsobom nepreukázali udelenie súhlasu žalobkyne s predmetným prevodom
obchodného podielu, naopak žalovaní v 2. až 3. rade sa zhodne vyjadrili tak, že o udelení súhlasu
žalobkynenemaližiadnuvedomosťaoneudelenísúhlasužalobkynesvedčíajichvyjadrenie,bezohľadu
na jeho pravdivosť, že pri riešení údajného dlhu žalobkyne na nájomnom prevodom obchodného podielu

žalovaného v 1. rade pri rokovaní so žalobkyňou k žiadnej dohode nedošlo.

Čosatýkanámietkyžalovanéhov1.rade,žežalobkyňapočaskonanianepredložilasúdužiadnedôkazy,
že „súhlas nedala", k tomu žalobkyňa uvádza, že od nikoho nie je možné spravodlivo požadovať, aby
preukazoval neexistenciu skutočnosti, čo ani reálne nie je možné dokázať, preto bremeno tvrdenia

a dôkazné bremeno ohľadne existencie takýchto skutočností, prechádza na žalovaného, ktorý má
povinnosť takéto skutočnosti, ktoré sú mu na prospech v prípade, ak ich tvrdí, aj preukazovať.
Pokiaľ žalovaný v 1. rade v odvolaní tvrdí, že mu bolo odopreté oboznámiť sa s listinným dôkazmi,
tykajúcimi sa dražobnej zábezpeky, ktoré žalobkyňa súdu predložila pred pojednávaním dňa 3.12.2009,
toto jeho tvrdenie nemá oporu v obsahu spisu, pretože obsah týchto listinných dôkazov bol súdom pred

vyhlásením rozhodnutia na pojednávaní dňa 3.12.2009 riadne oboznámený, ako vyplýva zo zápisnice
z pojednávania zo dňa 3.12.2009 (str. 2) a žalovaný mal od tohto pojednávania dosť možností, aby sa k
obsahu týchto dôkazov vyjadril. K námietke žalovaného v 1 rade, že na preukázanie akými finančnými
prostriedkami žalobkyňa v rozhodnom čase disponovala, malo byť zabezpečené jej daňové priznanie,žalobkyňa uvádza, že z daňového priznania takúto skutočnosť zistiť nie je možné a preto nebol dôvod
takýto dôkaz vykonať.

V odvolaní uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný v 1. rade doručil do spisu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Obdo/30/2009 zo dňa 26.11.2009
a po doručení vyjadrenia žalobkyne akcentoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Obdo/30/2009,
v ktorom Najvyšší súd SR konštatuje, že obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka

obchodnej spoločnosti a tieto sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou, preto nik iný ako
spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel
na tretiu osobu za podmienok stanovených § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou
spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu. Zdôraznil, že žalobkyňa je schopná poprieť aj svoju
písomne prejavenú vôľu na dôkaz čoho predložil súdu dohodu rodičov zo dňa 10.01.2012, kde sa
účastníci konania ako rodičia dohodli o úprave práv k svojim deťom a o plnení vyživovacej povinnosti,

no keď bola predmetná dohoda predložená k schváleniu, žalobkyňa prehlásila, že s ňou nesúhlasí.

Odvolací súd doručil žalobkyni písomné podanie žalovaného v 1. rade (zo dňa 25.02.2015 z č.l. 302,
303 spisu) na ktoré opätovne reagovala vo vyjadrení žalobkyňa, v ktorom poukázala na to, že je si
vedomá nejednotnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke, či obchodný podiel nadobudnutý

za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Žalobkyňa v priebehu konania označila prvostupňového súdu rozhodnutia Najvyššieho súdu, podľa
ktorých jednak obchodný podiel patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v takomto prípade
a jednak disponovanie s ním jedným z manželov bez súhlasu druhého manželov zakladá za splnenia
zákonných podmienok relatívnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu (§ 145 ods. 1 OZ). Tento názor

vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obdo/11/2007-145 z 25.06.2008, ktorý považuje
takto nadobudnutý obchodný podiel za inú majetkovú hodnotu spoločnú manželom s tým, že v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vyporiadavá jeho hodnota. Aj naliehavý
právny záujem na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o jeho prevode je daný práve prebiehajúcim
konaníovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkovkonania(rozsudokNajvyššiehosúdu

ČR 22Cdo/700/2004 z 20.07.2004). Argumentácia v týchto prípadoch je podľa žalobkyne založená na
úvahe, podľa ktorej aj zmluva o prevode obchodného podielu musí byť nielen v súlade s Obchodným
zákonníkom ale aj s Občianskym zákonníkom, ktorý upravuje majetkové úkony manželov, teda aj
s § 145 OZ a preto sa na nakladanie s obchodným podielom vyžaduje súhlas druhého manžela.
Na rozdiel od týchto rozhodnutí v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 6Obdo/30/2009 z 26.11.2009,

na ktorý žalovaný v 1. rade poukazuje zaujal dovolací súd (senát 6Obdo) modifikovaný názor, t.j.
konštatoval, že obchodný podiel do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí (vyporiadaním
jeho hodnoty sa už nezaoberal). V odôvodnení svojho rozhodnutia v podstate iba uviedol, že na
vec sa vzťahuje Obchodný zákonníka a Občiansky zákonník bez bližšieho vysvetlenia neaplikoval.
Žalobkyňa v dôvodoch vyjadrenia zdôraznila, že rozhodovacia prax sa ustálila (od prijatia R27/2007)

v tom, že ak jeden z manželov zo spoločných prostriedkov za trvania manželstva obchodný podiel
nadobudne, jeho hodnota je vždy predmetom vyporiadania v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pričom obchodný podiel pripadne tomu z manželov, ktorý je spoločníkom, čo
nespochybňuje ani žalovaný. Pokiaľ by však mal obstáť názor žalovaného v 1. rade, znamenalo by to,
že síce rozvedený manžel pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov má nepochybné

právo získať hodnoty členského podielu, avšak nijako sa nemôže brániť zníženiu hodnoty masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ak sa druhý manžel rozhodne s týmto cieľom obchodný
podiel previesť bez jeho súhlasu (ako tomu bolo v tomto prípade). V prílohe podania zo dňa 31.03.2015
žalobkyňa predložila aktuálny výpis z Obchodného registra spoločnosti LUNA s.r.o. Košice, z ktorého
je zrejmé, že výška vkladu žalovaného v 1. rade Mariána Vargu ako spoločníka spoločnosti je od

24.10.2014 v Obchodnom registri zapísaná v rovnakej výške vkladu ako tomu bolo pred prevodom
na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 31.08.2007. Z uvedeného je preto podľa
žalobkyne zrejmé, že k prevodu časti obchodného prevodu žalovaným v 1. rade došlo účelovo v úmysle
skrátiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného, čo žalovaný v 1.
rade potvrdil aj na svojom výsluchu na pojednávaní dňa 18.05.2012 v konaní o schválení rodičovskej

dohody. Preto podľa žalobkyne niet pochýb o tom, že žalovaný v 1. rade nikdy nemal skutočný
úmysel previesť svoj obchodný podiel na žalovaných v 2. a 3. rade , ale tento prevod sledoval iba
účelové skrátenie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto podľa žalobkyne je zmluvao prevode obchodného podielu zo dňa 31.08.2007 v zmysle § 37 ods. 1 OZ od počiatku absolútne
neplatná a k absolútnej neplatnosti zmluvy je súd povinný prihliadať ex offo z úradnej povinnosti.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný
v 1. rade v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212
ods. 2 a 3 O.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a po preskúmaní rozsudku dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 1. rade nie je
možné vyhovieť.

Odvolacísúdrozsudokverejnevyhlásilvsúladesust.§156ods.1O.s.p.,pričommiestoačasverejného
vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 3 O.s.p.).

Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., ale zároveň uviedol, že
zotrváva na odvolacích dôvodoch, ktoré uplatnil proti pôvodnému rozsudku Okresného súdu Košice II

zo dňa 03.12.2009 č.k. 29C/53/2008-154 „keďže podľa odvolateľa odvolací súd vo svojom zrušujúcom
uznesení sp.zn. 4Co/67/2010-200 zo dňa 24.11.2011 sa nimi nezaoberal a nevysporiadal sa s nimi“.

Odvolací súd poukazuje na to, že Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 4Co/67/2010-200 zo dňa
24.11.2011 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd

prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s existenciou naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe. Odvolací súd len na vysvetlenie uvádza, že naliehavý právny
záujem, resp. jeho existencia či neexistencia v konkrétnom prípade je procesným predpokladom
prípadnej úspešnosti či neúspešnosti určovacej žaloby. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Ako vyplýva z

dôvodov zrušujúceho rozhodnutia 4Co/67/2010 odvolací súd uložil súdu prvého stupňa sa dôsledne
vyporiadať s otázkou procesnej prípustnosti danej určovacej žaloby z hľadiska ust. § 80 písm. c) O.s.p. v
časerozhodovaniasúdusozreteľomnaužpreukázanýzánikbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
(žalobkyne a žalovaného v 1. rade) a prebiehajúce konanie o jeho vyporiadanie (na Okresnom súde
Košice II pod sp.zn. 24C/15/2008) posúdením možnosti žalobkyne domôcť sa vyriešenia sporného

vzťahu v konaní o vyporiadanie BSM. Zároveň odvolací súd poukázal na to, že zaoberať sa uplatnenými
dôvodmi napadnutej zmluvy o prevode obchodného podielu je namieste len v prípade kladného
vyriešenia otázky procesnej prípustnosti predmetnej určovacej žaloby.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd s otázkou existencie naliehavého

právneho záujmu v ďalšom konaní podrobne zaoberal, dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo považuje
naliehavý právny záujem na výsledku konania za daný.

Odvolací súd sa s týmito dôvodmi existencie naliehavého právneho záujmu na výsledku konania
stotožňuje a okrem zvýraznenia preventívnej funkcie tzv. žaloby o určenie poukazuje krajský súd aj na

požiadavku účasti všetkých účastníkov právneho úkonu v konaní pred súdom, teda nielen na účasť
bývalých manželov.

Z obsahu odvolacích námietok žalovaného v 1. rade možno vyvodiť, že žalovaný v 1. rade neuplatňuje
len odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. ale aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.

2 písm. b) O.s.p., teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, za ktorú vadu považuje žalovaný v 1. rade skutočnosť, že mu bolo odopreté právo oboznámiť
sa s listinnými dôkazmi, keď listiny, ktoré žalobkyňa predložila súdu týkajúce sa dražobnej zábezpeky,
neboli žalovanému v 1. rade napriek jeho žiadosti na pojednávaní dňa 03.12.2009 doručené, odvolací
dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., teda že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, za ktoré
považuje žalovaný v 1. rade nezabezpečenie daňového priznania, ktoré by preukázalo, že v roku 1997
disponovala žalobkyňa finančnými prostriedkami, alebo či z podnikania vykázala stratu; ako aj podľa ust.
§205ods.2písm.d)O.s.p.,žesúdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam, lebo žalovaný v 1. rade má za to, že v konaní uniesol dôkazné bremeno v tom

smere, že žalobkyňa mu udelila konkludentný súhlas k prevodu obchodného podielu.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu skutkovému záveru, že obchodný podiel v obchodnej
spoločnosti LUNA s.r.o. Košice bol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov manželov, t.j. žalobkynea žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že obchodný podiel nadobudol z pôžičky od Y. Č., z
ktorej uhradil aj dražobnú zábezpeku a žalobkyňa zase tvrdila, že išlo o spoločné prostriedky účastníkov
konania, t.j. o prostriedky z podnikateľskej činnosti na dôkaz čoho predložila výpisy z účtu za obdobie

od júna až augusta 1997.

Odvolacísúdpoukazujenato,žezákladnoupodmienkouprevyporiadanieobchodnéhopodielumanžela
spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci BSM je, aby bol tento obchodný podiel nadobudnutý za
trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM, čo bolo v danom prípade preukázané.

Podľa rozhodnutia ešte bývalého Najvyššieho súdu ČSSR sp.zn. 8Cz/36/69 prebratého i do rozsudku
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/2345/2003, ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol
zaviazaný len jeden z manželov, ktorý uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke a ak boli takto získané
peniaze použité na kúpu určitej veci, teda bola za ne získaná určitá majetková hodnota, náleží táto
hodnota za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ, a to bez ohľadu na to, či bola zmluva o

pôžičkeplatneuzavretá,dobezpodielovéhospoluvlastníctva.Kzáväzkumanžela,ktorýtaktozabezpečil
peniaze, ktoré je povinný vrátiť, či už z titulu zmluvného záväzku alebo z titulu bezdôvodného obohatenia
a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok sa prihliadne pri vyporiadaní BSM.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že rovnako ak platí tvrdenie žalobkyne, že na obchodný podiel

v predmetnej spoločnosti s ručením obmedzeným žalovaný v 1. rade vynaložil spoločné prostriedky
účastníkov z podnikateľskej činnosti žalobkyne a rovnako ak platí tvrdenie žalovaného v 1. rade, že na
zabezpečenie obchodného podielu vynaložil výlučne finančné prostriedky získané pôžičkami, z ktorých
bol zaviazaný len on sám, keďže tieto peniaze boli za trvania manželstva použité na zabezpečenie
obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným, stal sa tento obchodný podiel zo zákona

súčasťou BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade, keďže nejde o niektorý z taxatívnych spôsobov v §
143 OZ vypočítaných prípadov, kedy sa vec do BSM nenadobúda. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti,
ktorou sa riadi občianske súdne konanie, nebolo ani potrebné dokazovať, ktorá z týchto alternatív platí.
Pretoajnavrhovanédokazovaniedaňovýmpriznanímžalobkynezarok1997,ktorébypodľažalovaného
v 1. rade malo preukázať, či v roku 1997 disponovala žalobkyňa takými finančnými prostriedkami alebo

či z podnikania vykázala stratu, je pre posúdenie veci nadbytočné.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný len za predpokladu, že súd nevykoná
niektoré z dôkazných prostriedkov, ktoré boli navrhnuté, a v dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu
skutkového stavu.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nevykonanie dokazovania oboznámením sa s daňovým
priznaním žalobkyne za rok 1997 je pre rozhodovanie v tomto konaní bezpredmetné a preto podľa
obsahu uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie je daný. Rovnako nie je daný
ani odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu, že žalovanému malo byť odopreté právo
oboznámiť sa s listinnými dôkazmi, ktoré žalobkyňa predložila súdu na pojednávaní dňa 03.12.2009.

Predmetné listiny boli na pojednávaní oboznámené spôsobom ustanoveným v § 122, § 123a § 129
O.s.p. a odvolací súd v konaní nezistil ani existenciu iných procesných vád, ktoré by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd rovnako konštatuje, že nie je daný ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd
prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci a dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa k

prevodu obchodného podielu žalovanému súhlas nedala, a to ani konkludentným spôsobom.

Odvolací súd sa zhodne so súdom prvého stupňa stotožnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku
Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obdo/11/2007- 145 z 25.06.2008, ktorý považuje nadobudnutý obchodný
podiel na inú majetkovú hodnotu spoločnú manželom s tým, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sa vyporiadava jeho hodnota vychádzajúc z publikovaného rozhodnutia NS
SR R27/2007.Prevod obchodného podielu, resp. jeho časti (ako tomu bolo v tomto prípade) nesporne nie je možné
v zmysle § 145 ods. 1 OZ považovať za bežnú vec. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
žalobkyňa k tomuto prevodu súhlas neudelila. preto tento právny úkon je relatívne neplatným právnym

úkonom. Keďže tejto relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa žalobkyňa ako aktívne legitimovaná, ktorá
túto neplatnosť nespôsobila v zmysle § 40a OZ dovolala, správne súd prvého stupňa určovacej žalobe
žalobkyne vyhovel.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.

6Obdo/30/2009 z 26.11.2009, na ktorý poukazuje žalovaný v 1. rade, v ktorom dovolací súd zaujal názor,
že obchodný podiel do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí a na vec sa vzťahuje len
Obchodný zákonník.

Odvolací súd po oboznámení sa s rozsudkami Najvyššieho súdu SR 6Obdo/30/2009 z 26.11.2009,
v ktorom Najvyšší súd SR dospel k záveru, že obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom nemôže namietať relatívnu
neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu a rozsudku Najvyššieho súdu 5Obdo/11/2007
z 25.06.2008, v ktorom naopak vyslovil, že nedostatok súhlasu druhého z manželom s predajom
obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom na vyslovenie neplatnosti
takejto zmluvy zohľadnil tú skutočnosť, že nešlo o publikované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Nepublikované rozhodnutia Najvyššieho súdu vyjadrujú názor členov senátu Najvyššieho súdu v
individuálne ním prejednanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zovšeobecňujúcim
názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia Najvyššieho súdu. Takýmto publikovaným rozhodnutím
je rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.03.2006 sp.zn. 2Cdo/168/2005 publikovaným v zbierke
súdnych rozhodnutí pod č. R27/2007, podľa ktorého ak jeden z manželov za trvania manželstva

nadobudli z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov obchodný podiel v
spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa takto získaný majetok (hodnota takého podielu) zo zákona
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd rozhodujúci o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva prikazuje obchodný podiel len tomu z manželov, ktorý je spoločníkom obchodnej
spoločnosti. Cena obchodného podielu by mala byť stanovená tzv. obvyklou cenou (všeobecnou alebo

trhovou).

Napriek pluralite názorov v rámci právnej teórie, keď zástancovia jedného názoru nepovažujú obchodný
podiel jedného z manželov za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov (Kubíčkova, G. In.
Lazar, J. a kol. Občianske právo I. diel 3. vydanie Bratislava iura edition 2010 s. 522) zatiaľ čo

druhá časť názorov navrhuje zahrnutie obchodného podielu do majetkového manželského režimu
(Fekete, prvý Občiansky zákonník , Veľký komentár 1. diel Bratislava: Eurokódex 2011, s. 829) a medzi
týmito názormi sa objavuje množstvo návrhov kompromisných riešení; určitá časť spektra právnej vedy
navrhuje analogickú aplikáciu pravidiel o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov aj na obchodný
podiel (napr. Tomašovič. M Aplikácia inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na majetkové

účasti v právnických osobách In Justičná revue, 6 - 7/2007 s. 805 - 817), iní autori navrhovali v
dôsledku nejasnej judikatúry rozlišovať medzi záverom, že obchodný podiel je súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a záverom, že práva vyplývajúce z tohto obchodného podielu prislúchajú
spoločníkovi samému (napr. Valko, E. Aký je vzťah obchodného podielu k BSM, in Buletín Slovenskej
advokácie 3/2008 strana (s. 6-8), právny názor Najvyššieho súdu SR publikovaný v zbierke súdnych

rozhodnutí pod R27/2007 nebol prekonaný relevantným zavŕšením procesu zmeny judikatúry (§ 21 ods.
3 písm. a), b) a § 22 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Toto publikované rozhodnutie však
neriešilo otázku potreby súhlasu druhého manžela na prevod obchodného podielu.

Aj keď medzi práva spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným patrí aj právo za podmienok

upravených v ust. § 115 Obchodného zákonníka previesť svoj podiel na inú osobu, pokiaľ je takýmto
spoločníkom manžel, ktorý svoj obchodný podiel nadobudol za trvania manželstva a z prostriedkov
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takýto právny úkon (zmluva o prevode
obchodného podielu) musí byť aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu v súlade aj s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, najmä s § 145 ods. 1 OZ. Keďže podľa ustálenej judikatúry (R27/2007 hodnota

obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto pri jeho predaji, ktorý sa
vymyká z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov.Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa na skutkový stav aplikoval aj relevantné
ustanovenia hmotného práva, ktoré aj správne vyložil.

Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že pri svojom rozhodovaní nemohol brať zreteľ na dôkazy
produkované žalobkyňou vo vyjadreniach sa k odvolaniu, keďže odvolanie proti rozsudku súdu prvého
stupňa nepodala žalobkyňa, ktorá bola v konaní úspešná, ale žalovaný v 1. rade, preto nie je možné
aplikovať ust. § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.

Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku
vo výroku o trovách konania. Žalobkyňa bola v konaní zastúpená troma právnymi zástupcami, pričom
trovy právneho zastúpenia boli priznané spolu s DPH a dôkaz o platcovi DPH predložil iba súčasný
právnyzástupcaAdvokátskakanceláriaJUDr.PeterKerecmans.r.o.Napriektomu,žežalovanýv1.rade
v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal nepreukázanie skutočnosti, či predchádzajúce
právne zástupkyne sú a boli platcami DPH, žalobkyňa na túto odvolaciu námietku nereagovala.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o trovách rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.