Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 11, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219241
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8116219241.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: H. E., J..: XX.X.XXXX,

G. XXX XX X. XXX, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811
04 Bratislava, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo XXXXXXXXXX zo dňa 6.10.2014
k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.10.2014 uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným na výkon zrážok zo mzdy, je neplatná .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde prostredníctvo advokáta dňa 23.9.2016 sa žalobca domáhal, aby súd vydal
rozsudok, ktorým by žalovanému uložil povinnosť „zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, zo 6.10.2014, k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
zo 6.10.2014, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy“, a nahradiť mu trovy
konania. Žalobca v tomto podaní zároveň navrhol, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by

žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. XXXXXXXXXX, zo 6.10.2014, k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo 6.10.2014,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia veci
samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), a súčasne zamestnávateľovi
žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, zo 6.10.2014, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

2. Žalobca (zastúpený advokátom) podanie odôvodnil tým, že „žalobou napáda dohodu o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 6.10.2014“.
So žalovaným chcel uzatvoriť úverovú zmluvu. Uviedol, že žalovaný mu predložil listiny s tým, že ak
chce, aby mu bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Predložené listiny podpísal
v presvedčení, že uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. č. XXXXXXXXXX, zo 6.10.2014. Až od
svojhozamestnávateľa,zožiadostiovykonávaniezrážokzomzdyz24.11.2014,ktorúžalovanýpredložil
jeho zamestnávateľovi, sa dozvedel, že podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Podľa

žalobcu dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) umožňuje žalovanému, aby od neho vymohol
plnenia, ktoré sú plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly. V súvislosti s
Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) mu nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmenyjeho textu, tak po obsahovej, ako aj formulárovej stránke. Aj keď je Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju
odmietnuť, ak chcel úver získať.

4. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy.
Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť,
jeho zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Žalovaný, ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.

Chýba akákoľvek kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Žiadosť veriteľa jeho zamestnávateľovi
doložil listom zo dňa 24.11.2014. Uviedol, že súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere je aj dohoda
o poskytovaní služieb, ktorá obsahuje v čl. II - bod 2. ustanovenie o poplatku za odklad splátok,
a že rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9C/140/2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co/307/2014 už boli takéto zmluvné podmienky vyhlásené za neplatné

z dôvodu ich neprijateľnosti. Naviac, vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, a niektoré náležitosti v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú.
Žalobca napokon uzavrel, že aj keby dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) bola platná, tak
podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný chce bez súdnej kontroly získať aj plnenie zo

zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola súdmi vyslovená a nezohľadňuje absenciu povinných
náležitostí úverovej zmluvy, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, obstojí jeho návrh, aby
bolo žalovanému uložené neodkladné opatrenie zdržať sa použitia takejto Dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov).

4. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil kópiu zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 6.10.2014 uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom,
ďalej kópiu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.10.2014, a
kópiu listu žalovaného adresovaného zamestnávateľovi žalobcu označeného ako „Žiadosť o vykonanie
zrážok zo mzdy“ zo dňa 24.11.2014.

5. Súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. V uznesení o nariadení
neodkladného opatrenia pritom súd vychádzal z toho, že žalobca považuje dohodu o zrážkach zo mzdy
za neplatnú a v tomto súdnom konaní sleduje a domáha sa súdnej ochrany toho, aby žalovaný túto
dohodu o zrážkach zo mzdy nikdy neuplatňoval, pretože na zrážky zo mzdy nemá právo. Mal za to,

že žalobca pre potreby vydania neodkladného opatrenia postačujúco osvedčil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je neurčitá, keďže nešpecifikuje určite a zrozumiteľne zabezpečovanú pohľadávku spôsobom
umožňujúcim (podľa tejto dohody) jej nepochybné určenie vrátane jej výšky, teda že táto dohoda je bez
presnéhoakonkrétnehourčenia zabezpečovanejpohľadávky,umožňujúcehoneskôrtútoidentifikovaťa
kedykoľvek určiť jej aktuálnu výšku, a neobsahuje ani dohodu o (konkrétnych) zrážkach, teda konkrétne

dohodnutú určitú alebo aspoň konkrétne určiteľnú výšku zrážok. Súd pritom k tomu poukázal na to, že
z neurčitých právnych úkonov práva a im zodpovedajúce povinnosti nevznikajú.

Identifikácia predmetu konania

6. Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) každé podanie sa posudzuje podľa jeho
obsahu.
Podľa § 127 ods. 1 písm. d) CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie čo sa ním sleduje.
Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä oa) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

7. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom
vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Predmet konania teda
určujúopísanéskutkovéokolnostiažalobnýnávrhtak,abybolozrejméočomanaakomzáklademásúd
rozhodnúť, pričom právna kvalifikácia nie je povinná, a i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná.

8. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako
by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.
Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,

rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je
síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch (teraz § 216 ods. 2 CSP), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska
obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale
neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými

prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení,
ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku
svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady.
Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby
zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom

výkonu rozhodnutia.

9. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 (pozn. súdu: teraz § 131 a 132 CSP) nevyžaduje,
aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku
súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca

v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu
domáha (pozn. súdu: obdobne v súčasnosti ust. § 129 ods. 1 CSP z hľadiska úplnosti podania vo veci
samej alebo návrhu na naradenie neodkladného opatrenia požaduje len, aby bolo zrejmé, čo sa ním
sleduje). Petit žaloby, tak ako ho žalobcovia formulovali, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska
obsahového. Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný

petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/219/2007 z 30.júla 2008).

10. Zákon pritom pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného
odlíšenia skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj

pri jej posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a
ktorý tak celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha.

11. Vzhľadom na to, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou (súd je viazaný žalobou,
teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania), je nárok uplatnený žalobou vymedzený opísaním

rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku,
i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná. Súd je preto pri rozhodovaní viazaný nie tým,
ako účastník konania skutkový stav právne posudzuje, ale tzv. skutkom, ako bol vymedzený v žalobe;
iba pokiaľ by priznal plnenie z iného skutkového základu, než ako bol žalobcom vymedzený a naktorého základe požaduje plnenie uvedené v žalobnom petite, rozhodol by súd o inom nároku, než
ako ho žalobca urobil predmetom konania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1934/2001,
publikovaný v: Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek, R 78/2004).

12. Možno povedať, že v danom prípade žaloba neoplýva precíznosťou, najmä čo sa týka výrazových
prostriedkov, ktorými žalobca vyjadruje čo sleduje a čoho sa domáha (najmä výraz zdržať sa „použitia
dohody“, a to predovšetkým z hľadiska obsahu pojmu „použitie“, ktorého sa má žalovaný v súvislosti s
dohodou zdržať, a ktorý v tomto kontexte nielen že nemá legálnu definíciu, ale ani všeobecne zaužívaný

konkrétny právny obsah). Z celého jej obsahu a popisovaného skutku je však zrejmé, že žalobca v tomto
súdnom konaní sleduje a domáha sa súdnej ochrany toho, aby žalovaný v žiadnom rozsahu (absolútne)
po neobmedzený čas (navždy) nijako nikdy neuplatňoval označenú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú
„žalobou napáda“, teda v zmysle ust. § 137 CSP ekvivalentne aby sa rozhodlo o tom, že žalovaný nemá
právo na zrážky zo mzdy, resp. že dohoda o zrážkach je neplatná. Slová o povinnosti zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca napáda, treba v kontexte žaloby považovať za vyjadrovací

spôsob, ktorým sa má na mysli rozhodnutie o tom, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy (z
hľadiska abstrahovania predmetu konania podobne porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Cdo 11/97,
R 6/1999 - podľa ktorého slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak
účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov
susedných pozemkov patrí.)

13. Uplatnený nárok pritom žalobca odvodzuje aj z toho, že žalovaný ako veriteľ výšku dlhu
(zabezpečovaného dohodou) sám jednostranne diktuje, dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za
absolútne neplatnú, a tým, že žalovaný ňou chce bez súdnej kontroly získať aj plnenie zo zmluvnej
podmienky,ktorejneprijateľnosťužbolasúdmivyslovenáanezohľadňujeabsenciupovinnýchnáležitostí

úverovej zmluvy, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Vyjadrenia žalovaného

14. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Pokiaľ ide o námietku jednostranného diktovania výšky dlhu

veriteľom žalovaný uviedol, že zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu
zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných
životných potrieb (pozn. súdu: uvedené však hovorí len o výške mesačnej zrážky či nedotknuteľného
mesačného zostatku, nie však o výške celkového dlhu zabezpečeného zrážkami, ktorého výšku podľa
žalobcu„veriteľjednostrannediktuje“).Žalovanýďalejuviedol,žedohodaozrážkachzomzdyjezákonný

spôsob zabezpečenia pohľadávky (§551 OZ), a že pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie
o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Namietal tiež, že žalobca ako záujemca o úver bol
poučený o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre
poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a že bol poučený aj o tom,
čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Dodal, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola

uzavretá na samostatnom liste.
Proti uzneseniu, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie, sa však žalovaný neodvolal, a ani vo vzťahu
k záverom súdu o neurčitosti dohody o zrážkach zo mzdy, uvedeným v tomto uznesení, sa žalovaný
počas konania nijako nevyjadril. Žalobu navrhol zamietnuť.

15. Žalobca, zastúpený advokátom, sa k doručenému rozsiahlemu vyjadreniu žalovaného písomne
nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 167 ods. 3 CSP vyzval.

16. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednáva, na ktoré sa strana žalovaného neustanovila, svoju
neúčasť však ospravednila, a preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti.

17. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany
sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal,
viď § 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132

ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov si osvojil základný skutkový stav tak (v
rozsahu a obsahovej zhode s tým) ako ho vo svojich podaniach strany včas uviedli, keďže nimi včas
prednesené skutkové tvrdenia (nie ich právne zhodnotenie) nikto nespochybnil, a ani súd nemal žiadny
dôvod pochybovať o ich pravdivosti (viď primerane § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP), a sporný nebol.18. Okrem týchto skutočností (uvedených stranami) súd z písomného vyhotovenia Dohody o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zistil, že v tejto dohode, vyhotovenej

na predtlačenom formulári žalovaného, je v rámci predtlačeného textu, spolu s viacerými inými
predtlačenými vyhláseniami klienta (žalobcu), bez zrejmej možnosti ich vylúčenia alebo úpravy (tak aby
zostal zachovaný ostatný text dohody), v článku IV. uvedený tento text: „Spoločnosť bude mať (má)
voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 770,- Eur. ... Pohľadávky spoločnosti voči

dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov
poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými
pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených
pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/
vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou alebo jej prípadných dodatkov.“ V článku VI. Je
pritom navyše uvedené: „Je dohodnuté, že zrážky zo mzdy Dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom

Dlžníka (respektíve iným platiteľom príjmu) až do doby, kým Spoločnosť zamestnávateľovi písomne
ohlási, že všetky jej Pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými
dodatkami, sú splatené“. Z tejto dohody tak nie je vôbec zrejmé, aká celková pohľadávka a najmä v akej
konkrétnej výške, pripadne podľa akého konkrétneho výpočtu jej výšky (tak aby bolo možné ju v celom
rozsahu podľa tejto dohody identifikovať a overiť jej výpočet), by mala byť touto dohodou zabezpečená.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi

veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

21. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im

najbližšie.

22. Podľa § 151b ods. 2 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, a záloh.

23. Podľa § 151b ods. 3 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny,
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu
zabezpečenej pohľadávky.

24. Podľa § 151c ods. 1 OZ záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj

nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.

25. Vzhľadom na určovací charakter žaloby sa súd najprv osobitne zaoberal otázkou naliehavého
záujmu na pertraktovanom určení. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sleduje vlastne to, aby

súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody (z dôvodu jej
neplatnosti).

26. Zákon pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného odlíšenia
skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj pri jej

posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a ktorý tak
celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha. Žaloba je „procesný úkon
strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda
predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu
so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,

S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 487). „Súd napriek nesprávnej formulácii petitu (pozn. súdu: napr. aj pri posúdení či ide o určenie
právnej skutočnosti, alebo o určenie, či tu právo je alebo nie je) môže v konaní pokračovať, ak je zobsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie
jeho formuláciou“ (pozri tamtiež, s. 505).

27. Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je pritom naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, ktorý vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo neisté, a odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným vhodným
spôsobom,ajezároveňnaliehavopotrebné.Vtomtoprípadejepritomzrejmé,žežalovanýužvminulosti

predložil zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú by mal tento rešpektovať, teda
že mu bezprostredne hrozili zrážky zo mzdy, a že žalobca okrem tejto žaloby, pokiaľ s tým nesúhlasí,
nemá inú možnosť ako zabrániť tomu, aby si žalovaný bez ingerencie súdu vymohol plnenie, na ktoré
podľa neho právo nemá (žalobca by len na základe vlastného uváženia nedostatku práva žalovaného
na zrážky zo mzdy ich úhradu ukončiť nemohol).

28. Každý má pritom právo na potrebnú právnu ochranu, a to už v čase reálneho ohrozenia svojich
konkrétnych hmotných práv (ak nejde len o tzv. „akademický“ spor), a nie je tak povinný strpieť reálny
zásah do svojich majetkových práv, ktorý považuje za neoprávnený, a domáhať sa nápravy až potom.
Vzhľadom na to, keďže sa žalovaný o zrážky zo mzdy už minulosti pokúsil, mal teda súd za to, že
naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom rozhodnutí na zabránenie zrážok v tomto prípade

daný je.

29. Pokiaľ ide pritom o posúdenie podstatnej otázky, ktorá bola predmetom tohto súdneho konania, súd
dospelkzáveru,ženapadnutádohodaozrážkazomzdyjeneurčitá,aztohodôvoduabsolútneneplatná.

30. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.
Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti však predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje. Neobsahuje totiž predovšetkým
výšku pohľadávky, ktorá by mala byť zabezpečená, a nepriamo by mohli byť zrejmé len možné spôsoby

jej vzniku. V zmysle predloženej dohody o zrážkach zo mzdy by totiž táto dohoda mala zabezpečovať
povinnosti dlžníka neurčito „až do doby, kým Spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky
jej Pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, sú
splatené“ (zrejme aj s príslušenstvom). Takéto všeobecné vymedzenie zabezpečovaných pohľadávok
je však zjavne neurčité, a teda neplatné. Malo by byť totiž zrejmé, že v súvislosti s určitosťou právnych

úkonov (a teda i zabezpečovacích prostriedkov) musí byť v čase uzatvárania dohody o zrážkach
zo mzdy zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov,
majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a

neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú,
sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo
mzdy musí dlžník, a z jej obsahu neskôr aj jeho zamestnávateľ, vedieť určiť celú pohľadávku akého
druhu v akej výške táto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje.

31. V danom prípade však predložená dohoda dostatočne nešpecifikuje zabezpečovanú pohľadávku,
a už vôbec ju nešpecifikuje určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim (podľa tejto dohody) jej
nepochybné určenie vrátane jej výšky, teda hodnotu zabezpečovaných pohľadávky alebo presné
pravidlá pre ich určenie, čo je v zmysle ust. § 551 ods. 1 OZ nevyhnutná obsahová náležitosť tohto
právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), s následkom jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods.

1 OZ. Bez presného a konkrétneho určenia zabezpečovanej pohľadávky, umožňujúceho podľa dohody
neskôr túto identifikovať a kedykoľvek určiť jej aktuálnu výšku (podobne ako to z pohľadu určitosti a
vykonateľnosti, okrem zabezpečovacích prostriedkov, predpokladá napr. aj každý exekučný titul) totiž
nie je možné posúdiť ani rozsah povinnosti vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy (predmet) a vecnú
súvislosťmedzidohodouzabezpečenoupohľadávkouapožadovanýmizrážkami.Inýmislovami,dohoda

o zrážkach zo mzdy zabezpečuje (a môže zabezpečovať) iba presne určenú a dohodnutú pohľadávku,
nie všeobecne akúkoľvek pohľadávku súvisiacu s predmetom dohody. To samozrejme nevylučuje aby
dohoda zabezpečovala aj pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná alebo vznikne v budúcnosti, aj táto
pohľadávka však musí byť vymedzená (v dohode) určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim jejurčenie (vyčíslenie) v tom ktorom čase. Z neurčitých právnych úkonov práva a im zodpovedajúce
povinnosti nevznikajú.

32. Možno teda zhrnúť, že pri dvojstranných právnych úkonoch (ktorými dohody o zrážkach zo mzdy
nepochybne sú) je obsah právneho úkonu, a práv a povinností z neho vyplývajúcich, určovaný vždy
súhlasnýmprejavomvôleobochstrán,ktorýtakmusípokrývaťvšetkyjehozložky,vrátanejehopredmetu
a určenia jeho rozsahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má vyvolávať konkrétne právne účinky,
preto nemôže byť rámcová (nemôže určovať neobmedzené zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok), a

(minimálne v častiach, ktoré subsidiárne neurčuje právny predpis) musí určovať konkrétny rozsah práv a
povinnostíznejvyplývajúcich.Zustanovenia§551ods.1OZupravujúcehodohoduozrážkachzomzdy,
ako aj z logiky a účelu tohto inštitútu, ktorý má vymedzovať vzájomné práva a povinnosti v situácii, keď
sa dlžník na základe dohody vzdáva určitej časti svojich práv na budúcu mzdu v prospech zabezpečenia
určitej pohľadávky (teda nie neobmedzene a neurčite, ale len do určitej výšky zabezpečovanej hodnoty)
teda vyplýva, že táto pohľadávka musí byť vymedzená objektívne určite a zrozumiteľne tak, aby jej

výška nebola závislá len od výkladu jednej strany (veriteľa), ale bola určená určitým a zrozumiteľným
obsahom dohody o zrážkach zo mzdy (v opačnom prípade by sa tak dostávala do závislosti od
výkladu jednej strany). Podľa názoru súdu je preto neprípustné, aby pohľadávky spoločnosti voči
dlžníkovi zabezpečované touto dohodou, tak ako je tomu v tomto prípade, boli vymedzené všeobecne a
neurčito. Takéto neurčité dojednanie je neplatné. Z jeho slovného znenia sa skutočne javí (bez uvedenia

konkrétnej hodnoty alebo výšky zabezpečovanej pohľadávky), že veriteľ výšku dlhu zabezpečovaného
dohodou, podľa svojho dodatočného uváženia, sám jednostranne diktuje.

33. Vzhľadom na všetky tieto dôvody teda súd považoval žalobu za dôvodnú a určil neplatnosť
napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

34. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Žalobca bol v konaní proti žalovanému úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalovanému
priznal nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie tohto práva v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.