Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 18, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/333/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519204953
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7519204953.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr.
Dany Popovičovej a JUDr. Viery Bodnárovej v spore žalobcu: Š.X. Y., Y. XXX, A.. U. - A., P.. X. XX.
XXXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Norou Gardošovou, Letná 45, Košice, proti žalovanému: H.
Y., Y. XXX, P.. XX. X. XXXX, zastúpenému advokátom JUDr. Tiborom Bačóom, Žriedlova 28, Košice,
o vrátenie daru, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 30. augusta

2019, č. k. 7C/52/2019-151 o nariadení neodkladného opatrenia t a k t o

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) uznesením
označeným v záhlaví na návrh žalobcu nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej (vrátenie daru) uložil povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami

špecifikovanými vo výroku uznesenia, ktoré boli predmetom daru na základe zmluvy medzi sporovými
stranami zo 16.4.2019, najmä zdržať sa ich prevodu (predaj, darovanie, zámena), uzavretia
nájomnej zmluvy, vypožičania, zriadenia záložného práva, zriadenia vecného bremena, zriadenia
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, ako aj zdržať sa vykonávania stavebných prác alebo
iných povrchových úprav na sporných nehnuteľnostiach.

2. Rozhodnutie právne posúdil podľa §324, 325 ods. 1 a 2 písm. c) a d) a §329 ods. 2 CSP. Pri
rozhodovaní prihliadal na skutkové tvrdenia žalobcu vo veci samej domáhajúceho sa určenia, že
žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností na tom skutkovom základe, že tento sporné
nehnuteľnosti na žalovaného previedol darovacou zmluvou a následne pre správanie žalovaného
sa dovolal vrátenia daru, avšak žalovaný vo vzťahu ku katastru nehnuteľností odmieta učiniť úkon
na obnovenie pôvodného stavu a dar žalobcovi vydať. V okolnosti, že žalovaný mal opakovane

uvádzať, že „sporné nehnuteľnosti predá“, vzhliadol potrebu žalobcom navrhovanej dočasnej úpravy
pomerov sporových strán z dôvodu, aby „zápisu vlastníka nehnuteľností do skončenia konania o určenie
vlastníckeho práva k nim sa nedotkla ďalšia právna zmena“.

3. Žalovaný uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním z dôvodov ustanovených v §365 ods.
1 písm. f) a h) CSP (súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam;

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Domáha sa toho,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

4. Odvolanie odôvodňuje predovšetkým poukazom na to, že na príslušnom liste vlastníctva v katastri
nehnuteľností je o. i. zapísaná informatívna poznámka P XXX/XX V. XX.X.XXXX o prebiehajúcom

súdnom konaní o vrátenie daru, v dôsledku čoho pokiaľ v jeho priebehu by aj došlo k prevodu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, vzhľadom na ustanovenie §228 ods. 2CSP na základe súdneho rozhodnutia o vecnom práve kataster nehnuteľností aj tak vykoná zmeny v
prospech žalobcu, keďže by šlo o nadobudnutie vlastníckeho práva v čase, keď v katastri nehnuteľností
táto poznámka je zapísaná. Tým považuje za vyvrátenú dôvodnosť obavy žalobcu tak o jeho právnej

neistote, ako aj o jeho naliehavom právnom záujme a o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán
navrhovaným neodkladným opatrením.

5. Napadnutému uzneseniu ďalej vytýka, že súd ním zároveň porušil aj princíp proporcionality,
keďže právne účinky nariadeného neodkladného opatrenia žalovaného ako povinnú osobu obmedzia

neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, priamo ho ukracujú na jeho majetku a spôsobujú
mu škody a v neposlednom rade ide o také zákazy nakladania s majetkom v jeho vlastníctve, ktoré v
prípade úspechu žalobcu v spore by boli neplatnými právnymi úkonmi vykonanými nevlastníkom.

6. Ďalší obsah odvolania je vyjadrením žalovaného k veci samej.

7. Žalobca nevyužil zákonnú možnosť a k odvolaniu sa nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania

prejednal odvolanie žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu
prvej inštancie (§34 a 355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani
na potvrdenie, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto ho zmenil (§388 CSP).

9. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených

práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto
navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie, obe podmienky pre jeho nariadenie - 1/ skutočnosti, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu (existencia nároku) a 2/ ohrozenie exekúcie alebo iný taký
stav vzťahov sporových strán, ktorý neznesie odklad, a preto je ho potrebné bezodkladne upraviť
navrhovaným neodkladným opatrením - kumulatívne musí aspoň osvedčiť (nie nevyhnutne preukázať).

Je pritom povinnosťou súdu dôsledne skúmať splnenie týchto podmienok, a to tak jednotlivo, ako aj v
ich vzájomnej súvislosti. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín a
skutkových okolností z nich vyplývajúcich. Procesnú zodpovednosť za to, či tvrdené skutočnosti sú
aspoň osvedčené, t. j. či sa javia aspoň pravdepodobnými, nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia.

10. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci ide o určovací petit žaloby (obava ohrozenia exekúcie
neprichádza do úvahy). Neodkladné opatrenie žalobca môže preto úspešne navrhovať a súd môže
nariadiťjedinezdôvoduaspoňosvedčenejpotrebybezodkladnejúpravypomerovsporovýchstrán(§324
a nasl. CSP). V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia popri náležitostiach žaloby podľa §132 v

danom prípade žalobca ako jeho navrhovateľ, preto musí opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, zrejme uviesť, akého neodkladného opatrenia sa domáha a k návrhu
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Ak súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietne
(§327 CSP), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. To znamená, že pokiaľ žalobca v tu posudzovanej veci sa chce s úspechom domôcť toho, aby
navrhovaným neodkladným opatrením žalovanému bolo nariadené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom

darumedzisporovýmistranaminescudziťaaniinaksniminenakladať,jenaňom,abyokremosvedčenia
svojho práva (nároku), aspoň osvedčil pravdepodobnosť toho, že má dôjsť k takému nakladaniu s
nehnuteľnosťami, z akého on má obavy, resp. pochybnosti, aby k nim nedošlo a že toto nakladanie s
predmetnými nehnuteľnosťami predstavuje reálne nebezpečenstvo, ktoré bezprostredne ohrozuje jeho
práva (podmienka ad 2/). Je preto na ňom, aby osvedčil aspoň pravdepodobnosť toho, že žalovaný sa

chystá konať spôsobom ohrozujúcim jeho práva tak, ako sa toho domáha návrhom v zmysle §324 a
nasl. CSP.12. V zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tu posudzovanej veci jedinou obavou
žalobcu z ohrozenia jeho práva ako darcu domáhajúceho sa vrátenia daru a v rámci toho určenia
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam je obava, že žalovaný darované nehnuteľnosti scudzí

tretejosobeatýmžalobcovibudeznemožnenédomôcťsaochranysvojichprávavkatastrinehnuteľností
vykonať príslušnú právnu zmenu v zmysle právoplatného rozsudku súdu. Pri posudzovaní tejto
skutočnosti z hľadiska, či ide o takú, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia
navrhovaného neodkladného opatrenia je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, a to presne z dôvodov,
na ktoré nielen poukázal v odvolaní, ale ktoré predložením výpisu z príslušného listu vlastníctva (č. l.

169 spisu) aj preukázal.

13. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom tejto listiny (výpis z LV č. XX, okres U. - A., A. M. U.. Ú.. Y.)
zistil, že v zmysle hodnoverného a záväzného údaja katastra (v danom prípade o vlastníkovi), o ktorom
zatiaľ sa nepreukázal jeho opak (§70 ods. 2 katastrálneho zákona) vlastníkom sporných nehnuteľností
je žalovaný, pričom v katastri nehnuteľností už aj v čase vydania preskúmavaného uznesenia súdu prvej

inštancie o nariadení neodkladného opatrenia bola (a stále je) zapísaná poznámka o začatom súdnom
konaní sp. zn. 7C/52/2019 o vrátenie daru.

14. Hoci táto poznámka v katastri nehnuteľností netvorí prekážku ďalšieho scudzovania daných
nehnuteľností a ani neposkytuje ochranu pred ich zaťažovaním záložnými, nájomnými, či inými

zmluvami, z dôvodu, že v posudzovanom spore žalobný petit (návrh žalobcu, ako má súd rozhodnúť
o jeho žalobe) znie na určenie vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, nepochybne
ide o súdne konanie, predmetom ktorého je určenie vecného práva k nehnuteľnosti. Z toho dôvodu
na toto konanie sa vzťahujú účinky subjektívnej záväznosti právoplatného rozsudku súdu ustanovené
v §228 ods. 2 CSP aj na každého ďalšieho nadobúdateľa sporných nehnuteľností ako stranu, ktorej

sa týka návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, lebo môže byť
podaný len v čase, keď v katastri nehnuteľností je zapísaná poznámka o súdnom konaní („výrok
právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní“).

15. Uvedené znamená, že pokiaľ by žalovaný svojím konaním aj naplnil obavy žalobcu a svoje
vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam by previedol na tretie osoby, právne postavenie žalobcu v
dôsledku právnych účinkov ustanovenia §228 ods. 2 CSP by sa tým nijako nezmenilo a v prípade jeho
úspechu vo veci samej by musela byť vykonaná zmena vlastníka v prospech jeho osoby bez ohľadu na

to, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam medzičasom prípadne by bolo dotknuté takouto ďalšou
právnou zmenou. Z toho dôvodu sporné práva žalobcu nie sú ani ohrozené, ani porušené, a to ani
reálne a ani bezprostredne, a preto skutočne nie je správny právny záver súdu prvej inštancie o potrebe
neodkladnej úpravy pomerov strán nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia.

16. Pokiaľ ide o ďalšie neodkladným opatrením nariadené obmedzenia žalovaného v nakladaní
darovanými nehnuteľnosťami, žalobca aj v tomto rozsahu mal tvrdiť a svoje tvrdenie podoprieť takými
dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné usúdiť, že jeho nárok na nariadenie neodkladného opatrenia
je aspoň pravdepodobný, to znamená, že už z návrhu muselo byť pravdepodobné, že žalovaný už
jednal s určitými osobami v danom prípade napr. o prenajatí predmetných nehnuteľností, ich vypožičaní,

alebo o zriadení záložného práva, vecného bremena, či zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva
k nim. Ak by sme totiž pripustili opak, súd by návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musel bez
ďalšieho vyhovieť zakaždým, keď to strana navrhne. V posudzovanom prípade žalobca ako navrhovateľ
neodkladného opatrenia takéto skutočnosti netvrdil ani nedokazoval. So zreteľom na zhora uvedené
podmienky ad 1/ a 2/ pre nariadenie neodkladného opatrenia absentujúce tvrdenia nemôžu osvedčiť

ohrozenie ani porušenie práv žalobcu konaním žalovaného smerujúcim k nakladaniu so spornými
nehnuteľnosťami akýmkoľvek z týchto ďalších spôsobov bližšie vymenovaných v odseku 1. Žalobca
pritom nepreukázal (a dokonca ani len netvrdil) ani prípadný úmysel žalovaného takto nakladať so
spornými nehnuteľnosťami, čím bezpochyby absentuje naplnenie zákonných podmienok pre vyhovenie
jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokonca v prípade zoširoka, všeobecne a neurčito

formulovanej povinnosti „zdržať sa vykonávania stavebných prác alebo iných povrchových úprav na
predmetných nehnuteľnostiach“ okrem toho žalovanému v podstate bolo znemožnené vykonávanie
akýchkoľvek, a teda aj udržiavacích prác v súvislosti so spornou stavbou, čo odhliadnuc od toho,
že je to jeho zákonnou povinnosťou ako vlastníka stavby (§86 zákona č. 50/1976 Zb.), nakoniecnie je ani v záujme žalobcu, aby spornú stavbu v dôsledku ním navrhnutej úpravy žalovaný ako jej
vlastník nemohol udržiavať v dobrom stave, nemohol zabrániť, aby dochádzalo k jej znehodnoteniu, či
ohrozeniu, nemohol vykonať úkony potrebné na čo najviac možné predĺženie jej užívateľnosti, prípadne

aby musel pripustiť, aby bola vystavená nebezpečenstvu vzniku požiaru, či hygienických závad. Z
týchto dôvodov aj ohľadom obmedzení žalovaného v nakladaní so spornými nehnuteľnosťami týmito
ďalšími spôsobmi je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že okrem toho, že ani v tomto rozsahu
neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie, súd prvej inštancie nariadeným neodkladným
opatrením porušil aj princíp proporcionality (nariadené neodkladné opatrenie povinnú osobu nesmie

obmedzovať neprimeraným spôsobom ani nad nevyhnutný rozsah).

17. Z uvedených dôvodov žalobca musí niesť procesnú zodpovednosť zato, že jeho tvrdeniami,
resp. v určitom smere ich absenciou, nebola ani len osvedčená potreba, aby pomery sporových
strán bezodkladne boli upravené nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto nie sú
splnené podmienky na potvrdenie odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. A pretože

nie sú splnené podmienky ani na jeho zrušenie, odvolací súd ho zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol (§388 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a
nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).