Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510211119
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2510211119.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Z. P., nar. XX.X.XXXX, t.č. ÚVTOS a
ÚVV Ilava, Mierové námestie 1, priečinok 41, Ilava, proti žalovaným: 1. Ústav na výkon trestu odňatia
slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, Priečinok 7, Leopoldov, 2. Ústav na výkon väzby
a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Chorvátska 5, Bratislava, 3. Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska ulica 71, Bratislava, 4. Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska ulica 71, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 23. júla 2020,

č.k. 6C/55/2017-528, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1., 2., 3. a 4. majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu v celom rozsahu (výrok I.)
a rozhodol, že žalovaný 1., 2., 3. a 4. majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % (výrok II.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej
inštancie domáhal, aby súd uložil žalovaným 1. až 4. povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne

sumu 70.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil žalovaným
povinnosť1.zdržaťsaporušovaniajehoprávaodsúdenéhonazdravotnústarostlivosť,právanaochranu
zdravia, práva na zachovanie jeho ľudskej dôstojnosti, 2. zdržať sa porušovania jeho práva odsúdeného
na telefonovanie, 3. zdržať sa porušovania jeho práva odsúdeného na súkromie, práva na nepretržitý
8-hodinový odpočinok a práva na sledovanie televízie vo vymedzenom čase, 4. zdržať sa konania pri
jeho eskortovaní spôsobom, ktorý mu spôsobuje muky a utrpenie, zdržať sa porušovania práva žalobcu
ako odsúdeného na vychádzku, práva na sledovanie televízie vo vymedzenom čase, práva športovať

vo vymedzenom čase, 5. zdržať sa konania, ktorým by porušovali právo žalobcu na nákup potravín a
vecí osobnej potreby raz do týždňa, 6. zdržať sa konania, ktorým by porušovali právo žalobcu na účinný
opravný prostriedok, 7. zdržať sa konania, ktorým by porušovali jeho právo na ochranu majetku, 8.
zdržať sa konania, ktorým by porušovali právo na ochranu majetku a ponižujúceho jednania voči nemu,
9. zdržať sa konania, ktorým by porušovali jeho právo odsúdeného na podanie účinného opravného
prostriedku. Žalobu odôvodnil tým, že je fyzická osoba nachádzajúca sa v súčasnosti v pozbavení
osobnej slobody vo väznici v Leopoldove. Predmetom žaloby sú porušenia práv, ktorých sa stal obeťou

zostranyväznícvLeopoldoveavBratislave,akoajzostranysamotnéhoštátu.Jehoprávaboliporušené
v siedmych prípadoch. K veci 1. uviedol, že dňa 16.11.2009 približne o 17,10 hodine požiadal väznicu
o privolanie lekára zdravotnej pomoci z vonku, čo mu bolo odmietnuté s tým, že väzenský lekár sa
nenachádza v ústave a podľa údajných nových vnútorných predpisov sa už neprivoláva rýchla zdravotnápomoc. Došlo tak k porušeniu jeho práva na súkromie, keďže diagnózu sa mu snažil stanoviť dozorca,
ktorý na to nemá vzdelanie, keďže nie je lekár a nie je ani viazaný lekárskou prísahou a lekárskym
dôverným tajomstvom. Zdravotná pomoc mu nebola zabezpečená ani v nasledujúci deň 17.11.2009 s

odôvodnením, že je sviatok a väzenský lekár sa vo väznici nenachádza. Trpel zdravotnými problémami,
ako sú silné bolesti brucha a hlavy, bolo mu na zvracanie, mal závrate, hnačku, kŕče. Napriek tomuto
mu minimálne po dobu 2 dní nebola zabezpečená zdravotná starostlivosť. Takéto správanie je voči
nemu ponižujúce, preto došlo aj k porušeniu práva na ochranu a rešpektovania ľudskej dôstojnosti.
K veci 2. uviedol, že v mesiaci november 2009 mu nebolo umožnené zrealizovať zo strany väzníc, v

ktorých sa nachádzal, právo telefonovať s blízkymi. Svoje konanie väznica nevysvetlila. Došlo tak k
porušeniu práva na súkromie a rodinný život. K veci 3. uviedol, že dňa 3.12.2009 sa v ÚVTOS vykonala
generálna prehliadka ciel odsúdených. V tejto súvislosti namietal porušenie viacerých práv, a to po 1.
práva odsúdeného na nepretržitý 8-hodinový spánok, nakoľko prehliadka sa vykonala vo večerných
hodinách, večierka sa tak posunula z 21,00 hodiny až na 22,30 hodiny, čím mu bolo umožnené spať len
6,5hodiny,po2.práva odsúdenéhosledovaťtelevíziu,právavovoľnomčaseodpočívať.Prehliadkabola

vykonaná práve v čase jeho voľna, ktorý mal určený na pozeranie televízie. po 3. práva na rešpektovanie
ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu pred prejavmi ponižovania. Zistil, že mu pri prehliadke rozhádzali
všetky veci na cele. Následne musel vo svojom voľnom čase, kedy má právo odpočívať, upratovať vyše
hodiny neporiadok, ktorý mu personál spôsobil. To, že personál vojde na celu a všetko rozhádže je
totiž šikanovanie a ponižovanie, po 4. práva na súkromie, nakoľko v cele sa nachádzajú jeho osobné

veci, dôverné veci, ako napr. korešpondencia s právnikom, ESĽP stanovil, že každý takýto zásah musí
spĺňať základné náležitosti, musí sledovať legitímny cieľ, musí byť nevyhnutný, vykonaný v súlade
so zákonom. K 4. veci uviedol, že dňa 26.11.2009 ho personál väznice v Leopoldove eskortoval do
väznice v Bratislave, odviedli ho do auta, kde mu nasadili nepriehľadné okuliare a slúchadlá, tzv. tlmiče
hluku, už po pol hodine jazdy mu začalo byť zle, bolesti hlavy, závrate, kŕče v bruchu, napínanie na

zvracanie, keď to uviedol príslušníkom ZVJS, títo sa mu vysmievali a ponižovali ho. Po príchode do
Bratislavy a umiestnení na celu zistil, že nemá zabezpečenú večeru, ani prídavok ako pracujúci. Nebolo
mu umožnené, zabezpečenie sledovanie televízie, vykonanie vychádzky, ani športovať. Na druhý deň
po vykonaní výpovede okolo 11,00 hodine ho eskortovali príslušníci väznice Bratislava naspäť do
Leopoldova. Títo ho už neponižovali, nenasadzovali okuliare, ani slúchadlá, eskortovali ho normálnym

spôsobom. Po príchode do Leopoldova zistil, že mu nedali obed. Dňa 26.11. aj dňa 27.11.2009 tak došlo
k porušeniu jeho práva odsúdeného na stravu 3x za deň. K 5. veci uviedol, že zákon o VTOS mu ako
odsúdenému zaručuje právo nákupu potravín a vecí osobnej potreby raz týždenne. Dňa 30.8.2010 mu
však toto nebolo umožnené s tým, že sa začalo voči nemu exekučné konanie. Voči začatiu exekúcie
podal riadny opravný prostriedok, o ktorom bude rozhodovať súd, čo väznici v Leopoldove oznámil,

avšak napriek tomu, väznica začala vykonávať exekúciu. Z tejto sumy väznica strhne zrážky, napr.
trovy výkonu trestu a väzeň dostáva fakticky len vreckové vo výške 12 % z čistej pracovnej odmeny.
Aj keď celý mesiac ťažko fyzicky pracuje, vždy na konci mesiaca skončí na nule, lebo výška zrážok
aj nevyhnutných poplatkov je nastavená tak, že mu nič nezostane. On pracuje 8 hodín denné, ide
o ťažkú fyzickú prácu, po ktorej si musí odpočinúť, čím prichádza o možnosť kultúrnej a osvetovej

činnosti. Naproti tomu ten, ktorý nie je zaradený do práce, si celý deň váľa šunky, keďže nie je unavený,
môže naplno využívať kultúrne možnosti a iné aktivity. Nemusí platiť žiadne trovy výkonu trestu, keď
ochorie, lieky mu preplatí štát. Je teda nesporné, že s ním ako s odsúdeným zaradeným do práce sa
zaobchádza horšie, ako s tým odsúdeným, ktorý nie je pracovne zaradený, preto namieta porušenie
práv zaručovaných v čl. 3 Dohovoru a v čl. 14 Dohovoru. K 6. veci uviedol, že jeho advokátka vo

veci istého návrhu mu zaslala kópie dokumentov zo súdneho spisu, a to dňa 17.8.2009. Pred vydaním
týchto zásielok mu personál väznice perom preškrtol poštové známky, čím došlo k poškodeniu jeho
majetku. Takéto zaobchádzanie pociťuje a prežíva ako ponižujúce. K 7. veci uviedol, že ESĽP uviedol,
že ak sa osoba sťažuje, napr. na ponižujúce zaobchádzanie, štát je povinný spraviť riadne a efektívne
vyšetrovanie, ktoré môže dospieť k identifikácii a k potrestaniu tých, ktorí sú za to zodpovední. ESĽP

kvalifikovalo porušenie čl. 13 Dohovoru vždy vtedy, ak štát prostredníctvom svojich orgánov nespravil
riadneaefektívnevyšetrovanie,najmäaknezabezpečilvšetkydôkazy.On,akožalobcaviackrátinicioval
podnety pre porušenie práv, na ktoré sa sťažuje, ale vždy boli odmietnuté. Namieta preto aj porušenie
práva na účinný opravný prostriedok, zaručovaný v čl. 13 Dohovoru. K spravodlivému zadosťučineniu
vo vzťahu ku všetkým veciam uviedol, že namieta porušenia práv odsúdeného, ktoré mu priznáva

zákon právneho štátu a porušenia práv, ktoré sú povýšené na základné ľudské právo. Žiadny súd v
žiadnom právnom štáte nemôže prehlásiť, že porušenie základného ľudského práva nie je závažná vec.
Odôvodnenie priznania nemajetkovej ujmy je preto za daných okolností nespochybniteľné. Domáha sa
tak spravodlivého zadosťučinenia v sume 70.000,- eur, a to 10.000,- eur za každé porušenie práva(10.000 x 7 = 70.000). Žalovaná 3. sa k žalobe vyjadrila tak, že túto navrhla v celom rozsahu zamietnuť.
Poukázala, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, navyše žalobca žiadne z ním uvádzaných
tvrdení o skutkových okolnostiach, ktorými malo byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv žiadnym

spôsobom nepreukázal. Žalovaný 2. považuje žalobu za právne neopodstatnenú a neodôvodnenú,
právo žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za nepreukázané, a preto navrhol žalobu
zamietnuť. Žalovaný 1. uviedol, že žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal neoprávnenosť
zásahu do svojho chráneného osobnostného práva, ktorý by bol súčasne objektívne spôsobilý, porušiť
či ohroziť jeho osobnosť. Žalovaný 4. žiadal žalobu zamietnuť. Žalobcom prezentovanú solidárnu

zodpovednosť žalovaných do práva žalobcu na ochranu osobnosti označil za vylúčenú. Namietol svoju
pasívnu vecnú legitimáciu. Dôvodil tiež, že žalobca žiadne zo svojich tvrdení o skutkových okolnostiach,
ktorými malo byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv, žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd vo
veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi. Nevykonal dokazovanie navrhnuté
žalobcom, a to výsluchy svedkov všetkých odsúdených na doživotie, ktorí boli dňa 3.12.2009 ubytovaní
v ÚVTOS Leopoldov, personálu ÚVTOS Leopoldov prítomného pri prehliadke dňa 3.12.2009, archívom

kamerového systému z uvedeného dňa, a zo dňa 27.11.2010 a spisom exekútora Mgr. Poláka sp.
zn. EX 1392/2009, nakoľko dospel k záveru, že ich vykonanie by bolo nadbytočné, nehospodárne,
resp. by nimi boli dokazované skutkové tvrdenia, ktoré boli medzi stranami v dôsledku ich neúčinného
popretia žalovanými nesporné. Tiež nevykonal dokazovanie obálkami s poštovými známkami, nakoľko
tieto neboli súdu žalobcom predložené, ani do vyhlásenia dokazovania za skončené. Súd zistil, že

žalobca si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť tým, že konaním žalovaných
došlo k porušeniu jeho práv. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 11, § 13 OZ, podľa § 3,
§ 19, § 21, § 31, § 33, § 37 ods. 1, § 27 ods. 1, § 39 písm. h) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone
trestu odňatia slobody. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaných 1.
až 4. vo vzťahu k jednotlivým veciam a dospel k záveru, že žalovaný 1. je pôvodcom namietaného

konania vo vzťahu k veciam 1. až 6., a je preto vecne pasívne legitimovaný v spore o ochranu osobnosti
vyvolanom konaniami, postupmi, zásahmi vo vzťahu k veciam 1. až 6. Nakoľko pôvodcom časti konania
označeného ako vec 4. (nezabezpečenie stravy, neumožnenie sledovania TV, vykonávania vychádzok)
je žalovaný 2., súd dospel k záveru, že v tejto časti je vecne pasívne legitimovaný aj žalovaný 2.
Z uvedeného dôvodu vo vzťahu k veciam 1. až 6. neboli žalovaní 3. a 4. a žalovaný 2. vo veci 1.

až 3., 4. až 6. a časti 4. týkajúcej sa konania žalovaného 1. pasívne vecne legitimovanými, nakoľko
zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu sa svojim konaním žalovaní 3. a 4. a žalovaný 2
nedopustili. Narušiteľom mohol byť len žalovaný 1. vo vzťahu k veciam 1. až 6. a žalovaný 2 k už
uvedenej časti konania vymedzeného v rámci veci 3. Vo vzťahu k veci 7. súd dospel k záveru, že nie je
možné uvažovať o pasívnej vecnej legitimácie žiadneho zo žalovaných. Porušenie jednotlivých článkov

Dohovoru a s ním spojené priznanie spravodlivého zadosťučinenia je možné len v konaní začatom na
základe sťažnosti fyzickej osoby pred Európskym súdom pre ľudské práva v zmysle čl. 41 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné žalobu v časti
týkajúcej sa veci 7. vo vzťahu k všetkých žalovaným 1. až 4. zamietnuť ako nedôvodnú. Následne sa
súd zaoberal otázkou, či žalobcom označené a preukázané nesporné konania žalovaných 1., 2. sú

neoprávneným zásahom. Súd tu mal za to, že konanie žalovaného 1. vo veciach 1. až 6. a v časti 3. veci
aj konanie žalovaného 2., nespĺňa znaky neoprávneného zásahu do osobnosti žalobcu a nie je možné
za takýto zásah považovať následok, ktorý subjektívne pociťoval žalobca vo svojom osobnom živote.
Vo vzťahu k všetkým 6 šiestim veciam v zásade platí, že ujma pociťovaná, resp. tvrdená žalobcom,
vyplýva z jeho subjektívnych pocitov bez toho, aby túto bolo možné objektivizovať. Subjektívne pocity

žalobcu, ktoré vníma ako ponižujúce, spôsobujúce mu utrpenie, stres, vníma ich ako trest alebo týranie,
na konštatovanie vzniku závažnej ujmy na strane žalobcu nepostačuje. Vo veci 1. žalobca tvrdil, že
pociťoval zdravotné ťažkosti, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom mu nebola zabezpečená
zdravotná starostlivosť. Netvrdil a nepreukázal už však také skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť záver, že konanie žalovaného 1. bolo objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú

zo zložiek osobnosti žalobcu, či už zdravia, alebo súkromia. Samotnou skutočnosťou, že zdravotnú
diagnózu zmeranie teploty mu mal stanoviť dozorca, nemohlo dôjsť k porušeniu lekárskeho tajomstva,
nakoľko ide o vzťah lekára a pacienta a túto zákonom stanovenú povinnosť mlčanlivosti tretia osoba
laickým posúdením zdravotného stavu v uvedenom prípade žalobcu, ako pacienta, porušiť nemôže.
Jednak sa nejednalo o zdravotníckeho pracovníka, ktorý by mal povinnosť dodržiavať mlčanlivosť o

zdravotnom stave pacienta a z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by predmetný dozorca nejakým spôsobom
informáciu o zdravotnom stave, ktoré mal zmeraním jeho telesnej teploty získať, zverejnil, prípadne
zneužil. Naopak konanie dozorcu, ktorý odsúdenému dožadujúcemu sa lekára, zmeria telesnú teplotu
je vítané a nevyhnutné pre objektívne posúdenie, či stav odsúdeného vyžaduje alebo nevyžadujeprivolanie rýchlej zdravotnej záchrannej služby. Vo vzťahu k veci 2. súd konštatoval, že v konaní bolo
preukázané, že žalobca si právo telefonovať v novembri 2009 neuplatnil, čo potvrdil svojim podpisom
do príslušnej evidencie. Toto potvrdenie vykonal po uplynutí predmetného mesiaca november 2009. Z

čoho súd usudzuje, že takéto jeho vyhlásenie je potrebné vzťahovať nielen vo vzťahu k žalovanému,
ale aj na žalovaného 2., u ktorého sa dňa 26.11. a 27.11.2009 v rámci eskorty nachádzal. Nebolo
teda preukázané, že by žalovaní 1. a 2. žalobcovi výkon tohto práva neumožnili. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by v súvislosti so skutočnosťou, že v novembri 2009 netelefonoval s
rodinnými príslušníkmi, došlo na jeho strane k vzniku akejkoľvek ujmy. Vo vzťahu k tretej veci súd

dospel k záveru, že právo odsúdeného na nepretržitý osemhodinový spánok v noci z 03. na 04.12.2009
bolo porušené, keď mu bol zabezpečený nepretržitý spánok v trvaní 6,5 hodiny. Uvedené jednorazové
porušenie predmetného ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody nedosahuje takú intenzitu,
že by bolo objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu. Samotná
prehliadka žalobcu trvala dvadsať minút, pričom došlo k rozhádzaniu všetkých vecí žalobcu na cele.
Vzhľadom na účel, aký prehliadky plnia (preventívno-bezpečnostný) a výsledky prehliadky zo dňa

03.12.2009, keď na cele žalobu boli nájdené nepovolené predmety zabrúsený nôž, veľké množstvo
ihiel a nití, možno považovať postup žalovaného 1. pri realizácii prehliadky u žalobcu za primeraný a
zákonný, z čoho vyplýva, že rozhádzaním vecí zamestnancami žalovaného 1. pri výkone prehliadky
nemohlo dôjsť z dôvodu tzv. zákonnej licencie k neoprávnenému zásahu do niektorých zložiek práva
na ochranu osobnosti žalobcu. K veci štvrtej mal súd za preukázané, že dňa 26.11.2009 príslušníci

žalovaného 1. žalobcu eskortovali do väznice v Bratislave. Dňa 27.11.2009 po vykonaní výsluchu ho
príslušníci žalovaného eskortovali späť. Nepreukázané zostali tvrdenia žalobcu ohľadne skutočností,
že pri eskorte mu nasadili nepriehľadné okuliare, slúchadlá a takto ho viezli až do Bratislavy, že sa
mu príslušníci vysmiali a ponižovali ho. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu boli žalovaným 1. popreté,
pričom okrem tvrdení žalobcu neboli žalobcom navrhnuté a vykonané žiadne dôkazy, ktoré pochybnosť

súdu o žalobcom tvrdenom skutkovom stave odstránili a zaistili tak žalobcovi unesenie dôkazného
bremena ohľadne ním uvádzaných skutkových tvrdení. Porušenie povinnosti poskytnúť žalobcovi stravu
trikrát denne súd nemohol vyhodnotiť ako neoprávnený zásah v zmysle § 13 OZ, nakoľko je toho názoru,
že v konaní nebolo preukázané a ani z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by takýto postup žalovaných bol
spôsobilý zasiahnuť do niektorej zo zložiek osobnosti žalobcu a že by v súvislosti s takýmto postupom

žalovaných žalobcovi vznikla akákoľvek ujma. Dňa 26.11.2009 bol žalobca umiestnený u žalovaného 2.
od 13:32 hod. do 27.11.2009 do 12:00 hod., 26.11.2009 bol u žalovaného 2. umiestnený jeden odsúdený
zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, nebolo možné, aby žalobca sledoval TV, nakoľko
v miestnostiach na to určených boli zaradení odsúdení muži so stredným stupňom stráženia a ženy s
minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu eskortovanie žalobcu dňa 26.11.

a 27.11.2009 a predovšetkým zaradenie žalobcu do oddelenia doživotných trestov nepovažuje súd
nerozhodnutie príslušníka o realizácii kultúrno-osvetovej činnosti žalobcu v dňoch 26.11 a 27.11.2009
za neprimerané a z tohto dôvodu ani neoprávnené. Takýto postup žalovaných 1. a 2. nebol spôsobilý
zasiahnuť objektívne spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby žalobcu a spôsobiť
mu značnú ujmu na jeho právach. Žalobca dňa 26.11.2009 počas umiestnenia u žalovaného 2. od 13:32

hod. vychádzku nevykonal, zároveň však žiadnym dôkazom nepreukázal, že by sa vychádzky domáhal,
že by o ňu žiadal. Tiež netvrdil a nevysvetlil, z akého dôvodu nevykonal toto právo dňa 26.11.2009 u
žalovaného 1. pred jeho eskortovaním k žalovanému 2.. Súd dospel k záveru, že je možné skonštatovať,
že 26.11.2009 právo na jednohodinovú prechádzku žalovaným 2. zabezpečené nebolo, uvedené však
súdposudzovalpodľavšetkýchokolnostíprípadutýkajúcichsaeskortyžalobcudňa26.11.2009,časjeho

umiestnenia u žalovaného 2., samotnú skutočnosť, že sa jednalo o jednorazové porušenie predmetného
ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody, toto porušenie nedosahuje takú intenzitu, že by
bolo objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu. Žalobca navyše
žiadnym spôsobom nepreukázal závažnú ujmu, ktorá mu mala uvedeným postupom žalovaného 2.
vzniknúť. K veci piatej súd uviedol, že medzi stranami bolo nesporné, že dňa 30.08.2010 žalobca

nevykonal nákup potravín a vecí osobnej potreby. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, akým
spôsobom malo byť nevykonanie nákupu potravín a vecí osobnej potreby spojené so zásahom do
niektorých zo zložiek jeho osobnosti, nepreukázal vznik akejkoľvek ujmy s nevykonaním uvedeného
nákupu. Nákup žalobca vykonal v predchádzajúcom aj nasledujúcom týždni. K veci šiestej súd uviedol,
že žalobca nepreukázal, že by ktorýmkoľvek zo žalovaných došlo k neoprávnenému zásahu do práva na

ochranu osobnosti a s tým spojený vznik ujmy, nakoľko uvedeným nepreukazným konaním malo dôjsť
k zásahu do práva na ochranu majetku žalobcu, posúdil súd tvrdenia žalobcu aj z hľadiska naplnenia
predpokladov pre uplatnenie náhrady škody. V danom prípade žalobca nepreukázal ani nezákonné
rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi týmto nezákonnýmrozhodnutím a vznikom škody. K veci siedmej súd považoval za nesporné, že žalobca viackrát inicioval
podnety pre porušenie jeho práv, ktoré boli vždy odmietnuté. Úspech žaloby na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch závisí predovšetkým na tom, či bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby

alebo vážnosť v spoločnosti. Zodpovedanie uvedeného je možné predovšetkým na základe v konaní
produkovaných dôkazov, ktoré má povinnosť označiť žalobca, ktorý si však v konaní vo vzťahu k žiadnej
z vecí prvej až siedmej nesplnil, na preukázanie vzniku ujmy, jej závažnosti nenavrhol žiadne dôkazy.
Netvrdil a nepreukázal žiadne skutočnosti týkajúce sa dopadov a dôsledkov jednotlivých zásahov. Súd
dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by došlo k neoprávnenému zásahu do niektorej zo zložiek

práva žalobcu na ochranu osobnosti a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by konaním žalovaných
došlo k zásahu, resp. zníženiu dôstojnosti žalobcu alebo jeho vážnosti v spoločnosti, nepreukázal taktiež
vznik akejkoľvek inej ujmy. Vo vzťahu k všetkým nárokom uplatneným žalobcom, ktoré mali spočívať
v nezákonnom postupe žalovaných, je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle § 96 zákona č.
475/2005 Z.z. dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor, ktorému je zverená
aj dozorná funkcia nad zachovávaním zákonnosti pri výkone trestu odňatia slobody. Nesprávnosť a

nezákonnosť rozhodnutia a postupov bola síce žalobcom tvrdená, ale nebola ním preukázaná. Okresný
súd v rámci konania o ochranu osobnosti nemal právomoc zákonnosť týchto rozhodnutí preskúmavať
a riešiť ako predbežnú otázku. Súd zamietol žalobu, čo sa týka aj žiadosti uložiť žalovaným povinnosti
zdržať sa jednotlivých konaní, nakoľko nebolo preukázané, že by došlo k neoprávneným zásahom,
nebolo preukázané, že by žalobcom popísané zásahy naďalej trvali, resp. že by minimálne hrozilo ich

opakovanie. Z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešným
žalovaným priznal ich náhradu v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.

Uviedol, že celým konaním pred súdom prvej inštancie bolo porušené jeho právo na právnu pomoc. V
konaní sp. zn. 6C/55/2017 sa realizovala právna pomoc CPP, ktoré rozhodnutím určilo na zastupovanie
advokátaJUDr.F..NapodkladetohtorozhodnutiaCPPdošlokpodpísaniuplnejmocipreadvokátaJUDr.
F.. Táto plná moc však stratila podklad v momente, ako CPP rozhodlo o odňatí právnej pomoci. Následne
už nedošlo k podpisu inej plnej moci pre JUDr. F., takže JUDr. F. ho naďalej už v konaní nezastupoval.

Voči rozhodnutiu CPP o odňatí právnej pomoci bola podaná správna žaloba, o ktorej KS Nitra ešte
nerozhodol. Má za to, že v súlade so zákonom je určenie, aby súd za takýchto okolností konanie prerušil,
kým sa nevyrieši vec dôležitá pre konanie aj pre rozhodnutie samotné. Súd prvej inštancie však konal
s advokátom, ktorý už nemal plnú moc, zasielal mu všetky podklady, výzvy, predvolania, vyjadrenia.
Nič z toho neoznámil žalobcovi, konal v jeho neprítomnosti bez jeho vedomia, konal výlučne len s

advokátom, ktorého plná moc sa skončila. Rozhodnutie súdu, ktoré bolo vydané na podklade doposiaľ
uvedeného konania a postupu, je nesprávne, nezákonné, protiprávne v celom rozsahu a v samom jeho
základe. Bez ohľadu na nezmysly a sprostosti, ktoré tvrdí CPP, jeho zárobok je pod 100 eur mesačne
v priemere, z čoho dostane len 10 eur, ktoré musia byť použité na nákup vecí osobnej potreby. Teda
nemá prostriedky na zaplatenie si advokáta a na právnu pomoc má právo. Vzhľadom k protiprávnosti,

zmätočnosti súdneho konania z uvedených dôvodov ani nie je možné z jeho strany namietať predmet
žalobného návrhu, lebo by tým legitimizoval protiprávnosť konania a rozhodnutia súdu. Toto bude možné
napadnúť až v prípade zákonného rozhodnutia, resp. zákonného súdneho procesu a rozhodnutia, ktoré
znehovzíde.Navrholpreto,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušil,vecmuvrátilnaďalšiekonanie.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods.1CSP)oprávnenýmsubjektom-stranousporu,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359
CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379

CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkeodvolaciehosúduminimálne

päť dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6C/55/2017 je ochrana osobnosti
a náhrada nemajetkovej ujmy v sume 70.000 eur.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá, na základe odvolania žalobcu, v ktorom namieta
nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie.

6. Jedinou odvolacou námietkou je nesprávny postup súdu prvej inštancie spočívajúci v jeho postupe po

tom, ako bolo odňaté žalobcovi poskytovanie právnej pomoci, keď súd prvej inštancie naďalej konal s
advokátom, ktorého plnomocenstvo odňatím poskytovania právnej pomoci zaniklo a neprerušil konanie
do skončenia správneho konania o odňatí poskytovania právnej pomoci.

7. Z obsahu spisu vyplynulo, že dňa 23.09.2010 podal žalobca žalobu o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy. V priebehu konania dňa 05.02.2019 Centrum právnej pomoci vydalo rozhodnutie o

priznaní právnej pomoci žalobcovi a rozhodnutím zo dňa 04.03.2019 mu bol určený advokát JUDr. Ing.
Z. F., PhD., LL.M.. Rozhodnutím CPP zo dňa 18.05.2020, č.spisu KaNR/9328/2020, ČRZ:57035/2020
(čl. 504 spisu) bolo žalobcovi odňaté poskytovanie právnej pomoci v danom súdnom konaní. Po odňatí
právnej pomoci sa v predmetnej veci konalo už len posledné pojednávanie dňa 20.7.2020, o konaní
ktorého mal žalobca vedomosť, na ktorom sa zúčastnil JUDr. F., ktorý súdu oznámil rozhodnutie o odňatí

právnej pomoci. Súd pokračoval v konaní prednesom záverečných rečí a vyhlásením rozsudku, ktorý
bol následne žalobcovi do vlastných rúk doručený.

8. Podľa § 92 ods. 3 CSP, odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveďou splnomocnenia
zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.

9.Vprípadevýpovedeplnomocenstvaukladá§33bods.6OZsplnomocnencovipovinnosťurobiťvšetko,
čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach.
Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo.

10. V danom prípade mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa nedopustil žiadneho procesného
pochybenia a jeho konaním nedošlo k odňatiu možnosti konať na strane žalobcu, nakoľko žalobca o
konaní pojednávania dňa 20.7.2020 mal vedomosť, takisto mal vedomosť aj o tom, že rozhodnutím
CPP mu bolo odňaté poskytovanie právnej pomoci, napriek tomu však právny zástupca, ktorému
plnomocenstvo už zaniklo, sa na pojednávanie dostavil a predniesol záverečnú reč, ktorú možno

považovať vzhľadom na dobu trvania sporu a štádium, v ktorom sa konanie nachádzalo za úkon
neodkladný. Na tomto pojednávaní súd zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania, predniesli
sa záverečné návrhy, nevykonávalo sa žiadne iné dokazovanie, dokazovanie bolo vyhlásené za
skončené a bol vyhlásený rozsudok. Právnemu zástupcovi neboli doručované žiadne listinné dôkazy,
vyjadrenia, nakoľko po odňatí právnej pomoci sa doručoval už iba rozsudok, ktorý bol doručený

žalobcovi. Odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie za súladný so zákonom. K tvrdeniu
žalobcu, že súd mal konanie prerušiť, nakoľko proti rozhodnutiu o odňatí právnej pomoci podal správnu
žalobu odvolací súd dodáva, že žalobca podanie žaloby žiadnym spôsobom nepreukázal a aj keby
bola takáto žaloba podaná, tak sa jedná o správne súdne konanie, ktorého predmetom je preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci

žalobcovi. Vyriešenie tejto otázky žiadnym spôsobom nie je relevantné pre rozhodnutie súdu prvej
inštancie o podanej žalobe. Odvolací súd poukazuje na to, že prerušenie sporového konania podľa
§ 164 CSP súdom je odôvodnené v konaniach, v ktorých je konanie prerušené pre to, lebo výsledok
iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť výsledok konania, ktoré bolo prerušené. Tento záver
sa uplatní najmä v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s prerušeným konaním, resp.

môže významne ovplyvniť jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania
tak, aby sa súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do
rozporu s právoplatným rozhodnutím súdu. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v správnom konaní
sa nerieši otázka, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci samej, vedenej Okresným
súdom Piešťany sp. zn. 6C/55/2017. Odvolací súd zároveň dodáva, že konanie prebiehajúce pred

prvoinštančným súdom nie je konaním, v ktorom musí byť strana povinne zastúpená advokátom, ako je
to v prípade sporov uvedených v ust. § 90 ods. 1 CSP.11.Vzhľadomkvšetkýmvyššieuvedenýmskutočnostiampretonapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď mal za to, že súd prvej inštancie
správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1. až 4. priznal
nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).