Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Filip Demo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/65/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114211622
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4114211622.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: Z.. J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XX, XXX XX Q., zastúpený: GARAJ & Partners s. r. o., Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35951125,
proti žalovanému: OVB Allfinanz Slovensko a. s., Kukuričná 8, 832 48 Bratislava, IČO: 31361358, o
zaplatenie 3 758,30 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, zaplatiť žalobcovi sumu 2
098,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2 098,60 eura od 21.05.2010
do zaplatenia.
II. Vo zvyšnej časti sa konanie zastavuje.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,68 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa, v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/167/2013, vzájomnou
žalobou, doručenou súdu do konania 19C/167/2013 dňa 30.01.2013, domáhal od žalovaného zaplatenia
peňažnej sumy vo výške 3 439,17 eura s príslušenstvom, titulom nevyplatenia provízií, na ktoré mu
vznikol nárok v súlade so zmluvou o sprostredkovaní.
2. Súd vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie uznesením z 23.01.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.02.2014. Následne bolo, na návrh žalobcu zo 06.12.2013, uznesením z
22.04.2014 rozhodnuté o pripustení zmeny žalobného návrhu na zaplatenie sumy 3 758,30 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 3 758,30 eura od 21.05.2010.
3. Vzhľadom na návrh žalovaného zo 04.11.2014 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia
primárneho sporového konania už uvedeného vyššie, a to 19C/167/2013. Toto konanie skončilo
právoplatným rozsudok č. k. 19C/167/2013 - 443 z 13.09.2017 tak, že žaloba bola zamietnutá. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2018. Súd preto pokračoval v konaní.
4. Žalobca doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby z 10.06.2019, kde uviedol, že predmetom sporu je
aj nárok na sumu 1 659,70 eura v zmysle čl. III Zmluvy o poskytnutí preddavku ako extrabonus, pričom z
dosiaľ vykonaných dôkazov vo veci 19C/167/2013, konkrétne z prehľadu produkcie žalobcu za obdobie
roku 2008, ktorý bol predložený súdu zo strany žalovaného podaním z 11.11.2013 vyplýva, že žalobca
nesplnil túto podmienku a nárok na sumu 1 659,70 eura mu nevznikol.
5. Dňa 24.06.2019 bolo zo strany žalobcu doručené súdu podanie s názvom vyčíslenie nároku žalobcu,
kde žalobca uviedol, že jeho právnym základom je nárok na zaplatenie neoprávnene zadržaných/nevyplatených provízií zo strany žalovaného, keďže medzi stranami sporu bola dňa 11.12.2008 uzavretá
Zmluva o sprostredkovaní, kde žalovaný bol záujemcom a žalobca sprostredkovateľom, pričom podľa
tejto zmluvy sa žalobca zaviazal vykonávať v zmysle bodu 3.1 činnosť sprostredkovateľa poistenia,
investičných služieb, DDS, vkladových produktov, dlhodobých produktov a leasingov tak, aby zmluvní
partneri záujemcu - žalovaného mali možnosť uzavrieť zmluvy s klientmi na vybrané produkty. Zmluvy
bola uzavretá v režime § 642 a nasl. ObZ a týmto zákonom sa spravovali v zmysle bodu 10.4 Zmluvy
aj prípadné právne vzťahy neupravené Zmluvou. Išlo teda o obchodnoprávny vzťah. Podľa bodu 4.1
Zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi províziu podľa podmienok Zmluvy a províznych listov.
Spôsob výpočtu provízie bol uvedený v províznych listoch žalovaného, pričom podľa bodu 4.7 Zmluvy
platí, že všetky provízie budú evidované na účte žalobcu vedenom žalovaným - tzv. provízne konto. Ako
vyplývalo z čl. IV žaloby žalovaného v konaní 19C/167/2013, žalovaný zúčtoval v období júl 2009 až apríl
2010 kladné aj záporné provízie, čo bolo preukázané v konaní 19C/167/2013 priloženými províznymi
listami,tedasámžalovanýnikdynespochybnil,žežalobcovivznikolnároknakladnéprovíziezauvedené
mesiace. Spornou v konaní 19C/167/2013 bola otázka, či žalovaný mal právo účtovať žalobcovi záporné
provízie vo výške 4 481,18 eura, 1 659,70 eura a 331,94 eura. Otázka záporných provízií však bola
definitívne vyriešená v konaní 19C/167/2013, kde bol nárok žalovaného na tieto provízie zamietnutý.
Žalovaný sa proti rozsudku neodvolal, čím došlo v otázke záporných provízií k založeniu prekážky
právoplatnerozhodnutejveci.Predmetomtohtosporujepretoibapreukázanienárokužalobcunakladné
provízie, ktoré možno celkom jednoznačne zistiť z províznych listov predložených žalovaným. Žalobca
zároveň podrobne vyčíslil súdu nárok vo výške 2 098,60 eura dvoma rôznymi spôsobmi výpočtov, a to:
a. pričítaním stornorezervného konta a neoprávnene zúčtovaných záporných provízií ku konečnému
stavu provízneho konta v apríli 2010, ako aj
b. sčítaním sumy kladných provízií uvedených v províznych listoch za mesiace júl 2009 až apríl 2010
a sumy stornorezervy k aprílu 2010,
pričom výsledok vyčíslenia nároku je oboma postupmi rovnaký, a to 2 098,60 eura.
6. Žalovaný sa dňa 10.12.2020 vyjadril tak, že na pojednávaní dňa 23.07.2019 si voči žalobcovi uplatnil
kompenzačnú námietku, ako prostriedok procesnej obrany do výšky žalobcom uplatneného nároku,
a to titulom nároku žalovaného na úhradu nákladov voči žalobcovi za vzdelávací program v celkovej
výške 4 481,18 eura. Uviedol, že žalobca v pôvodnom konaní 19C/167/2013 nenamietal, že by sa
vzdelávacieho programu nezúčastnil a vyjadril nesúhlas s právnym názorom žalobcu, že ak bol tento
nárok v konaní 19C/167/2013 zamietnutí, ide o res iudicata. Argumentoval, že rozsudok vydaný vo veci
19C/167/2013 nemožno považovať za res iudicata, keďže k takémuto záveru možno dospieť iba za
splnenia 3 podmienok, a to, že súd začne opätovne konať, hoci už bolo právoplatne rozhodnuté, s tými
istými účastníkmi konania o tej istej veci.
7. Súd vykonal vo veci na pojednávaní dňa 07.06.2021 dokazovanie rozsudkom OS NR č. k.
19C/167/2013 - 443 z 13.09.2017, vzájomnou žalobou z 28.01.2013, zmenou vzájomnej žaloby zo
06.12.2013,čiastočnýspäťvzatímžalobyz10.06.2019,vyčíslenímnárokžalobcuz24.06.2019,zmluvou
o sprostredkovaní z 24.02.2009, dodatkom k zmluve o sprostredkovaní z 24.02.2009, zúčtovaním
provízií za júl 2009 až apríl 2010, dohodou medzi OVB Allfinanz Slovensko a. s. a Z.. J. E. z 18.02.2008
a ukončením zmluvného vzťahu zo strany OVB Allfinanz Slovensko a. s. z 02.10.2009.
8. Z rozsudku OS NR č. k. 19C/167/2013 - 443 z 13.09.2017 bolo zistené, že žalovaný (v konaní
19C/167/2013 žalobca) si uplatnil nárok na základe zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. OZ z
11.12.2008, pričom úlohou žalovaného bolo sprostredkúvať žalobcovi uzatváranie zmlúv so zmluvnými
partnermi zmluvy a ďalej sa mal o týchto klientov žalovaný starať. Nakoľko žalobca spolupracoval s
jednotlivými poisťovňami a žalovaný sprostredkúval zmluvy pre jednotlivé poisťovne, teda títo potom
uzatvorili s poisťovňou zmluvu. Za toto žalovanému patrila provízia a všetky finančné nároky žalobcu
aj žalovaného boli evidované na províznom konte. K podlžnostiam začalo dochádzať v mesiaci august
2009, kedy provízia žalovaného mala byť vo výške 831,42 eur, bonus vo výške 0,45 eur, od tohto sa
mu odpočítala faktúra za telefón vo výške 84,61 eur a celkovú sumu na výplatu mal mať 748,26 eur.
V mesiaci september 2009 mal províziu vo výške 286,48 eur, keďže však žalovaný vypovedal zmluvu,
žalobca mu započítal zmluvnú pokutu vo výške 4481,18 eur, titulom nesplatenej časti školenia, ktoré
žalobca žalovanému zaplatil (školenie stálo 5974,91 eur, vykonané bolo na základe dohody zo dňa18.2.2008, bolo v rozsahu 192 hodín, trvalo necelý rok, pričom žalovaný získal certifikát v januári 2009).
V zmysle čl. 3 dohody neodpracoval u žalobcu 36 mesiacov, pretože výpovedná lehota mu uplynula k
31.10.2009, preto si žalobca uplatnil alikvótnu časť zo sumy 5974,91 eur. K žalovanej sume dospeli tak,
že žalobca vypočítal alikvótnu časť za žalovaného zaplatené školenie a to 27 x 165,97 eur a dospel
k sume 4481,18 eur. K tejto sume pripočítal sumu 1659,70 eur, ktoré boli žalovanému vyplatené ako
preddavok a takto dospel k sume 6140,88 eur. K tejto sume je potrebné pripočítať sumu 114,92 eur,
ktorá predstavovala faktúru za telefón, dospejú k sume 6255,80 eur, pričom na č. l. 35 sa nachádza
zúčtovanieprovíziízamesiacseptember2009anač.l.83sanachádzapodrobnývýpisprovízií.Provízie
za mesiac október 2009 a september 2009 vo výške 286,48 eur žalobca odpočítal od sumy 6255,80 eur,
a dospel k sume 5969,32 eur. Z č. l. 35 je zrejmé, že za mesiac august 2009 žalobca zadržal žalovanému
províziu vo výške 748,26 eur, ktorú odpočítal zo sumy 5969,32 eur a dospel k sume 5221,06 eur, čo
bola dlžná suma vypočítaná k septembru 2009. Na č. l. 36 zo zúčtovania provízií v mesiaci október2009
dosiahnutých za september 2009, je zrejmá suma 293,10 eur, ktorá mala byť žalovanému vyplatená,
ale ktorú žalobca zadržal a ktorú odpočítal zo sumy 5221,06 eur a potom dospejeme k sume 4927,96
eur. V mesiaci november zo zúčtovania provízií na č. l. 37 je zrejmé, že za mesiac október žalovaný
na províziách nič nezarobil, skôr prerobil, pretože síce na províziách zarobil 100,34 eur, ale zároveň
mal nedoplatok na telefónoch vo výške 423,17 eur, preto žalobcovi dlhoval sumu 322,83 eur. Od tohto
dlhu bola odpočítaná storno rezerva vo výške 12,81 eur, tak dospeli k sume 310,02 eur, ktorú pripočítali
k celkovému dlhu žalovaného, teda k sume 4927,96 eur a dostali sumu 5237,98 eur. Zo zúčtovania
provízií za mesiac december 2009 je zrejmé, že za mesiac november 2009 žalovaný dosiahol províziu
vo výške 236,10 eur, ktorú mu žalobca nevyplatil, ale ju odpočítal z celkovej dlžnej sumy žalovaného,
teda zo sumy 5237,98 eur a dospel k dlžnej sume 5001,88 eur. Zo zúčtovania provízií za mesiac január
2010 je zrejmé, že žalovaný dosiahol v decembri 2009 nárok na províziu vo výške 343,64 eur, ktorú
mu odpočítali z dlžnej sumy 5001,88 eur a dostali sumu 4658,24 eur. Zo zúčtovania provízií (č. l. 40)
je zrejmé, že za január 2010 žalovaný mal nárok na províziu vo výške 300,71 eur, ktorú mu nevyplatili,
odpočítali ju zo sumy 4658,24 eur a dostali sumu 4357,53 eur. Zo zúčtovania provízií (č. l. 41) je zrejmé,
že za mesiac február 2010 mal žalovaný nárok na sumu 306,62 eur titulom provízie, ktorú mu žalobca
nevyplatil, odpočítal ju z dlžnej sumy 4357,53 eur a dostali sumu 4050,91 eur. Zo zúčtovania provízií za
apríl 2010 (č. l. 42) je zrejmé, že za marec 2010 žalovaný dosiahol nárok na províziu vo výške 260,21
eur, ktorú mu žalobca nevyplatil, odpočítal ju z dlžnej sumy 4050,91 eur a dostali dlžnú sumu 3790,64
eur. Od tejto sumy žalobca odpočítal konečný stav stornorezervného konta špecifikovaného na č. l. 42,
druhá strana vo výške 1088,93 eur a dostal sumu 2701,71 eur. Z tejto sumy žalobca zobral žalobu v časti
sumy 331,94 eur späť, konanie v tejto časti bolo zastavené, uvedená suma je špecifikovaná v zúčtovaní
provízií za november 2009. Súd ďalej z odôvodnenia rozsudku, z bodov 30 a 31 zistil nasledovné.
Strany sporu uzatvorili dňa 18.02.2008 dohodu a v článku II. dohody bolo dojednané, že poskytovateľ
sa zaväzuje v prípade úspešného ukončenia školenia v plnom rozsahu pokryť vynaložené náklady na
školenie, ubytovanie a zabezpečenie stravy, prípadne jej náhrady do maximálnej výšky 5974,90 eur
(180 000 SK). Táto čiastka bola medzi zmluvnými stranami zároveň dohodnutou cenou za poskytnutie
školenia. Poskytovateľ sa zaviazal po úspešnom absolvovaní celého školenia odovzdať objednávateľovi
certifikát udeľovaný EBFM a akreditované osvedčenie Akadémie vzdelávania OVB n. o. V zmysle článku
III. dohody v prípade, že objednávateľ by vypovedal zmluvu o sprostredkovaní s OVB, alebo OVB zmluvu
vypovie, prípadne odstúpi od Zmluvy o sprostredkovaní s objednávateľom zo závažných dôvodov, ak
ukončeniu spolupráce medzi OVB a objednávateľom príde pred uplynutím 36 mesiacov od získania
certifikátu od EBFM, objednávateľ sa zaviazal uhradiť poskytovateľovi pomernú časť nákladov. Pre
účely výpočtu nákladov za výkon školenia zmluvné strany dohodli, ako základ dohodnutú cenu školenia
5974,90 eur. Z tejto čiastky sa objednávateľ zaviazal poskytovateľovi uhradiť pomernú časť nákladov, t. j.
1/36 za každý mesiac, o ktorých došlo k skráteniu dohodnutej 36 mesačnej doby sprostredkovateľského
záväzku, tak ako bolo tomu uvedené vyššie. Žalobca sa zaviazal v plnom rozsahu pokryť žalovanému
náklady na školenie v prípade úspešného ukončenia školenia. Samotný žalobca v žalobe uvádza,
že žalovaný získal certifikát v januári 2009, teda týmto splnil podmienky na to, aby žalobca uhradil
náklady na školenie. Žalovaný vypovedal Zmluvu o sprostredkovaní v 30.9.2009, rovnako z dôvodov na
strane žalobcu (ktorý mu prestal vyplácať provízie za mesiac júl 2009 v auguste 2009), teda zablokoval
žalovanému jediný zdroj príjmu a znovu súd konštatuje, že žalobca dostal žalovaného do situácie kedy
bol nútený pred uplynutím lehoty 36 mesiacov od získania certifikátu, predčasne ukončiť zmluvný vzťah
so žalobcom a nájsť si zamestnanie, v ktorom bol za odvedenú prácu platený. Poukazujúc na § 36 ods.
4 OZ aj v tomto prípade súd na výpoveď Zmluvy o sprostredkovaní danú žalovaným z dôvodov na strane
žalobcu neprihliadal ako na splnenie podmienky, na ktorú sa v zmysle dohody zo dňa 18.02.2008 o
poskytnutí vzdelávania, viaže vznik povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi pomernú časť nákladov naškolenie. Navyše žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal aké skutočné náklady
vynaložil v súvislosti so školením, konkrétne u žalovaného. S ním predložených faktúr nie je zrejmé, aké
boli náklady na školenie jedného objednávateľa v zmysle uzatvorenej dohody.
9. Zástupkyňa žalobcu záverečnou rečou uviedla, že žalobca naďalej trvá na tom, aby súd vyhovel
jeho žalobe v znení čiastočného späťvzatia a rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu neoprávnene zadržaných provízií vo výške 2 098,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,00%ročnezosumy2098,60eurod21.05.2010dozaplateniaažalobcazároveňnavrhuje,abymusúd
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca v tomto konaní, opierajúc sa aj o závery, ktoré
vyplývajú z konania vedené tunajším súdom sp. zn. 19C/167/2013 má za to, že svoj nárok dostatočne
osvedčil a je oprávnený. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rozsudok konania vedeného pod uvedenou
sp. zn. zo dňa 19.09.2017, právoplatný dňa 18.1.2018. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil
oprávnenosť nároku žalobcu, uplatnil si iba kompenzačnú námietku, ktorá mala spočívať v nároku na
náhradu pomernej časti nákladov za vzdelávanie žalobcu vo výške 4 481,18 eura. Priamo s týmito
nákladmi sa tunajší súd vysporiadal v bode 31 už identifikovaného rozsudku a to tak, že žalovanému
nevznikol nárok na náhradu pomernej časti nákladov za vzdelávanie, nakoľko žalovaný prinútil žalobcu
vypovedať zmluvu o sprostredkovaní a preto súd v zmysle ustanovenia § 36 ods. 4 OZ neprihliadol
na túto podmienku, splnenie ktorej bolo na prospech žalovaného a ktorú žalovaný zapríčinil. Má za
to, že žalovaný nepreukázal ani konkrétnu výšku nákladov, ktoré mali vzniknúť vzdelávaním žalobcu.
Z uvedeného vyplýva, že rozsudok tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci a preto súd už o nej
nemôže konať. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že kompenzačná námietka má iný právny,
alebo skutkový základ ako ten, ktorý bol vyriešený rozsudkom. V prípade, ak by sa jednalo o samostatný
právny nárok, tento považuje za premlčaný.
10. Zástupca žalovaného záverečnou rečou uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť z dôvodu uplatnenia
kompenzačnej námietky, ktorú v tomto konaní považuje za relevantnú. Zotrváva na ich predchádzajúcich
vyjadreniach a má za to, že rozhodnutie súdu vo veci 19C/167/2013 nezakladá prekážku res iudicata.
11. Podľa § 642 ObZ, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť
smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa
zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
12. Podľa § 369 ods. 1, 2 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
13. Podľa § 358 veta prvá ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
14. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
15. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
16. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
19. Predmetom tohto sporu bola vzájomná žaloba uplatnená žalobcom v konaní 19C/167/2013, kde
bol žalobca na strane žalovaného. Súd rozhodol o tom, že o vzájomnej žalobe sa bude pojednávať a
rozhodne sa o nej v samostatnom konaní. Na návrh bolo konanie o vzájomnej žalobe prerušené doskončenia pôvodného konania medzi stranami sporu - 19C/167/2013. V tomto konaní súd rozhodol
rozsudkom č. k. 19C/167/2013 - 443 z 13.09.2017 o zamietnutí žaloby, pričom žalobca sa proti rozsudku
neodvolal a tento nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2018.
20. Súd už v úvode odôvodnenia konštatuje, že sa musel v plnom rozsahu stotožniť s argumentmi
žalobcu týkajúcimi sa nemožnosti uplatnenia kompenzačnej námietky zo strany žalovaného, do výšky
žalobcom uplatneného nároku. Na tomto mieste považuje súd za podstatné uviesť, že žalovaný sa v
spore vo svojej procesnej obrane obmedzil v podstate iba na jediné skutkové tvrdenie, a to uplatnenie
kompenzačnej námietky titulom neuhradených nákladov za vzdelávací program poskytnutý žalobcovi.
Toto samo o sebe de facto aj de iure predstavovalo nespornosť samotného nároku žalobcu, keďže tento
namietaný nebol. Vzhľadom na to, že súd bol pripojením spisu 19C/167/2013 oboznámený aj s jeho
obsahom, zistil, že tento nárok žalobcu nebol sporný ani v pôvodnom konaní. Práve naopak, žalovaný
v pôvodnom spore, kde vystupoval na strane žalobcu, svoj nárok postavil na tom, že od kladných
provízií v prospech pána E. odpočítal záporné provízie (školenie, zmluvná pokuta a ďalšie), pričom tieto
prevyšovali kladné provízie a rozdiel žiadal od pána E. uhradiť.
21. V tomto konaní mal súd písomnými podaniami, ako aj predloženými listinnými dôkazmi, nárok
žalobcu na vyplatenie provízií jednoznačne preukázaný, a to najmä Zmluvou o sprostredkovaní z
11.12.2008 v znení jej dodatku z 24.02.2009, ako aj províznymi výpismi za mesiace júl 2009 až apríl
2010. Nebolo sporným, že k výplate týchto provízií zo strany žalovaného neprišlo a zároveň nebol sporný
ani samotný nárok žalobcu na ne, čo už bolo uvedené aj vyššie.
22. Zo spisu 19C/167/2013 a najmä z rozsudku z 13.09.2017 bolo zistené, že predmetom sporu bol
rovnaký nárok OVB Allfinanz Slovensko a. s. na uhradenie nákladov spojených so vzdelávaním pána E.,
akýsivtomtokonaníOVBAllfinanzSlovenskoa.s.,akožalovaný,uplatnilvočižalobcovikompenzačnou
námietkou. Vzhľadom na to, že žaloba bola vo veci 19C/167/2013 zamietnutá, skúmal súd odôvodnenie
predmetného rozsudku, z ktorého bolo zistené, že: „Žalobca sa zaviazal v plnom rozsahu pokryť
žalovanému náklady na školenie v prípade úspešného ukončenia školenia. Samotný žalobca v žalobe
uvádza, že žalovaný získal certifikát v januári 2009, teda týmto splnil podmienky na to, aby žalobca
uhradil náklady na školenie. Žalovaný vypovedal Zmluvu o sprostredkovaní v 30.9.2009, rovnako z
dôvodov na strane žalobcu (ktorý mu prestal vyplácať provízie za mesiac júl 2009 v auguste 2009), teda
zablokoval žalovanému jediný zdroj príjmu a znovu súd konštatuje, že žalobca dostal žalovaného do
situácie kedy bol nútený pred uplynutím lehoty 36 mesiacov od získania certifikátu, predčasne ukončiť
zmluvnývzťahsožalobcomanájsťsizamestnanie,vktorombolzaodvedenúprácuplatený.Poukazujúc
na § 36 ods. 4 OZ aj v tomto prípade súd na výpoveď Zmluvy o sprostredkovaní danú žalovaným z
dôvodov na strane žalobcu neprihliadal ako na splnenie podmienky, na ktorú sa v zmysle dohody zo
dňa 18.02.2008 o poskytnutí vzdelávania, viaže vznik povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi pomernú
časť nákladov na školenie. Navyše žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal aké
skutočné náklady vynaložil v súvislosti so školením, konkrétne u žalovaného. S ním predložených faktúr
nie je zrejmé, aké boli náklady na školenie jedného objednávateľa v zmysle uzatvorenej dohody.“
23. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetom pôvodného sporu vo veci 19C/167/2013
bol rovnaký nárok, aký si žalovaný kompenzačnou námietkou uplatnil voči žalovanému, a že tento
bol rovnako z vyššie uvedených dôvodov zamietnutý. Žalovaný sa bránil tak, že na uplatnenie
kompenzačnej námietky zo strany žalovaného nemožno aplikovať námietku res iudicata z dôvodu, že
sa nejedná o tú istú vec. Tento názor je nesprávny.
24. Prekážka rozsúdenej veci svojou podstatou patrí vo všeobecnosti k procesným podmienkam a jej
existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým
vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec, teda ak v novom konaní ide o ten istý nárok alebo
stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých
osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak rovnaký nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn.
5Cdo/120/2009, bolo konštatované, že: „Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa
má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých
istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne
procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebomá postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav
vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j.
vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú
právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre
posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej
stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne
rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom
konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.“.
25. Okrem toho, že súd vychádzal z vyššie uvedeného, v plnom rozsahu sa stotožnil aj s argumentáciou
žalobcu (rovnaká vyplýva z odbornej literatúry), že žalovaný má vo všeobecnosti právo uplatniť v spore
aj svoj kompenzabilný nárok, pričom musí ísť o pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať podľa
predpisov hmotného práva v zmysel § 580 a 581 OZ alebo § 358 až 363 ObZ. Podľa § 358 ObZ sú
na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde, pričom kompenzačná námietka
žalovaného tento predpoklad nespĺňa. Nemožno ju uplatniť na súde, keďže o nej už raz bolo rozhodnuté
rozsudkom č. k. 19C/167/2013 - 443. Podľa názoru súdu nemožno nijakým výklad dospieť k tomu, že
aj napriek už právoplatnému rozsudku, ktorým bolo o určitom nároku rozhodnuté, by bolo možné tento
nárok uplatniť ako procesnú obranu, avšak nebolo by ho možné uplatniť ako samostatnú žalobu. Takéto
tvrdenie by bolo v rozpore nielen zo zákonom, ale aj zo zásadami logiky.
26. Z vyššie popísaných dôvodov a zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené v I. výroku
tohto rozsudku a žalobe, v znení jej čiastočného späťvzatia, vyhovel.
27. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 369 Obchodného
zákonníka. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný počnúc dňom 21.05.2010, t. j. dňom nasledujúcim
po dni splatnosti provízií za apríl 2010, ktoré boli posledné, na ktoré mal žalobca nárok.
28. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu dňa 10.06.2019 čiastočne späť, a teda ešte skôr,
než sa vo veci začalo predbežné prejednanie alebo bolo otvorené prvé pojednávanie, súd rešpektujúc
jeho dispozičné právo postupoval podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení a konanie v časti, v
ktorej bola žaloba vzatá späť, čiastočne zastavil. Takto postupoval aj bez súhlasu žalovaného, pretože
toto sa v danom štádiu konania (pred začatím predbežného prejednania alebo pred otvorením prvého
pojednávania vo veci samej) nevyžadoval, pričom na prípadný nesúhlas žalovaného s čiastočným
späťvzatím žaloby by sa aj tak neprihliadalo.
29. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP a pretože žalobca bol v konaní v časti
o zaplatenie istiny úspešnejší a to v rozsahu 55,84 % (2 098,60 eura z 3 758,30 eura) a žalovaný bol
úspešný v rozsahu 44,16 % (1 659,70 eura z 3 758,30 eura). K tomuto došlo na základe čiastočného
späťvzatia žaloby zo strany žalobcu dňa 10.06.2019, kde žalobca ako dôvod späťvzatia uviedol, že
predmetom sporu je aj nárok na sumu 1 659,70 eura v zmysle čl. III Zmluvy o poskytnutí preddavku ako
extrabonus,pričomzdosiaľvykonanýchdôkazovvoveci19C/167/2013,konkrétnezprehľaduprodukcie
žalobcu za obdobie roku 2008, ktorý bol predložený súdu zo strany žalovaného podaním z 11.11.2013
vyplýva, že žalobca nesplnil túto podmienku a nárok na sumu 1 659,70 eura mu nevznikol. Súd preto
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z § 256 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd má
jednoznačne za to, že žalobca zavinil v predmetnej časti zastavenie konania, čo v podstate sám svojim
podaním uznal a súd preto pri výpočte pomeru úspechu vo veci (55,84 % - 44,16 %) priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,68 %. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorejveci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.