Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/550/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112240296
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112240296.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky H. M., nar. XX. X. XXXX, bytom M.
XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom so sídlom v D., M. Y. XXXX/XX proti odporkyni
Z. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. nad M., E. XX/XX, zastúpenej JUDr. Eduardom Šoškom, advokátom
so sídlom v D., F. F. XX, v konaní o vrátenie daru, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu v Žiline, č.k. 27C/361/2012-147 zo dňa 30. 4. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zaviazal odporkyňu vydať navrhovateľke v celosti
nehnuteľnosti, nachádzajúce sa na LV č. XXXX kat. územie M., zapísané na Okresnom úrade Žilina,
odbor katastrálny ako dom č. súpisné XXX postavený na parcele č. 1591 a parcely registra C parcelné
číslo 1590 - záhrady o výmere 650 m2 a č. 1591 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 472 m2, všetko

v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania vyhradil samostatnému
rozhodnutiu po právoplatnosti vo veci samej.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 630 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že odporkyňa
svojím konaním - nezabezpečením dostatočnej starostlivosti o starých a chorých rodičov hrubo porušila
dobré mravy, čím navrhovateľke vznikol nárok na vrátenie daru. Navrhovateľku ponechala samotnú a
podľavlastnéhovyjadreniaprichádzaladodomácnostilennanávštevyaobmedzilasanato,žepozývala

navrhovateľku bývať do svojej domácnosti v F. nad M., pričom s prihliadnutím na vek navrhovateľky -
88 rokov je len logické, že navrhovateľka nemohla takúto požiadavku akceptovať. Odporkyňa si naviac
musela byť aj vedomá svojich povinností, vyplývajúcich jej z vecného bremena dohodnutého v darovacej
zmluve.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho

právneho zástupcu odporkyňa. Žiadala rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým,
že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec. Vykonaným dokazovaním podľa jej názoru bolo
preukázané, že spolu so svojím manželom poskytovala pomoc navrhovateľke a jej manželovi až do
času, kým navrhovateľka dobrovoľne a z vlastnej vôle sa neodsťahovala k svojej druhej dcére J.
M.. Pokiaľ súd konštatuje, že navrhovateľka si vyžadovala celodennú starostlivosť, táto skutočnosť

nevyplynula z vykonaného dokazovania a ani súd v dôvodoch svojho rozhodnutia bližšie neuviedol,
z ktorých konkrétnych skutočností pri takomto závere vychádzal. U navrhovateľky sa totiž nejednalo
o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom jej miera funkčnej poruchy je 40 %, ktorá
bola stanovená v zmysle právnych predpisov. V konaní podľa jej názoru bolo taktiež nepochybne
preukázané, že v čase, keď sa zhoršil zdravotný stav manžela navrhovateľky, ihneď začala robiť
opatrenia, aby zabezpečila potrebnú starostlivosť a aj v priebehu konania vedela uviesť lekárov, ktorí

poskytovali starostlivosť jednak nebohému manželovi navrhovateľky, ako i navrhovateľke. Aj podľa
ustálenej judikatúry hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzityalebo ich sústavné porušovanie, takže kvantita, aj kvalita nevhodného správania, sú rovnocennými
ukazovateľmi a je ich potrebné posudzovať objektívne. V konaní nebolo preukázané, že odporkyňa
sa k navrhovateľke správala urážlivo, čo jej malo privodiť psychické problémy, pričom pri prostej

nevďačnosti obdarovaného voči darovanému, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo
strany obdarovaného nemôžu byť naplnené predpoklady vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka. Po smrti manžela navrhovateľky sa vzťahy medzi odporkyňou a jej sestrou J. M., u ktorej
navrhovateľka býva, natoľko zhoršili, že odporkyňa ani nemá možnosť sa o navrhovateľku starať, keďže
jej nie je umožnený ani prístup do obydlia, kde sa v súčasnosti navrhovateľka nachádza. Posúdenie

hrubého porušenia dobrých mravov zo strany prvostupňového súdu je podľa jej názoru neprimerane
prísne a narušuje základný princíp právneho štátu a právnej istoty, lebo v podstate neoddeľuje porušenie
dobrých mravov bežné od porušenia dobrých mravov hrubým spôsobom. Nemožno sa stotožniť ani s
názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého je navrhovateľka oprávnená domáhať sa vrátenia celého
daru, ktorý pôvodne patril do BSM. Darovanie nehnuteľnosti nie je vecou bežnou a v prípade uzatvorenia
darovacej zmluvy medzi darcami - manželmi, musia s týmto úkonom súhlasiť obidvaja manželia v zmysle

§ 145 ods. 1 OZ, inak by sa považoval tento právny úkon za neplatný, a preto pokiaľ by došlo i k
vráteniu daru v celosti, musela by nasledovať ďalšia žaloba o určenie, že vec patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva bývalých manželov a následne by bolo možné až iniciovať konanie o dedičstve po
manželovi navrhovateľky.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zákonná úprava v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu okrem iného stručne, jasne a výstižne uviesť,
z ktorých konkrétnych dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil
tak, aby z dôvodov jeho rozhodnutia bolo zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy mali význam pre prijatie
konkrétneho záveru. Z ústavného princípu nezávislosti súdu vyplýva i výlučné právo súdu zvážiť, ktoré

dôkazy považuje za potrebné vykonať a ktoré nie, ale na druhej strane je jeho povinnosťou vyhodnotiť
i dôkazy, ktoré sú v rozpore so záverom, ktorý vyplynul z iných vykonaných dôkazov (t.j. musí sa
vyporiadať i s takými dôkazmi, ktoré svedčia o opaku ním prijatého záveru a uviesť, prečo na tieto dôkazy
neprihliadol).
Ak nepostupuje v zmysle vyššie uvedeného, takýmto postupom potom odníma účastníkovi možnosť

konať pred súdom, lebo tento sa nemôže proti takémuto rozhodnutiu zákonným spôsobom brániť, najmä
s prihliadnutím na ust. § 205 a nasl. O.s.p. a môže len vysloviť nespokojnosť s takýmto rozhodnutím
vo všeobecnej rovine.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je potom potrebné poukázať na to, že prvostupňový súd

síce v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne cituje výpovede jednotlivých svedkov, ako i vykonané
dôkazy, ale v ďalšom už tieto dôkazy zákonným spôsobom nehodnotí v súvislosti s ním prijatým záverom
o potrebe poskytovania celodennej starostlivosti navrhovateľke, čo napokon správne konštatuje i
odporkyňa vo svojom odvolaní. Nie je tu teda zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností - dôkazov
vychádzal,keďktakémutozáverudospelaužztohtodôvodumuselodvolacísúdnapadnutérozhodnutie

prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Otázka celkového zdravotného stavu osoby (v tomto prípade navrhovateľky) je výlučne odbornou
otázkou, a pokiaľ teda odporkyňa poukazuje na zníženú pracovnú schopnosť navrhovateľky v rozsahu
40 %, javilo by sa potrebným vyžiadať si i vyjadrenie odborníka, napr. ošetrujúceho lekára, ktorý by sa
mohol bližšie vyjadriť k týmto skutočnostiam.

Poskytovanie starostlivosti zo strany detí voči rodičom vyplýva priamo zo Zákona o rodine, ale na druhej
strane túto povinnosť nemožno bez ďalšieho zamieňať s pojmom porušovanie dobrých mravov hrubým
spôsobom, tak ako to vyplýva z ust. § 630 Občianskeho zákonníka, lebo táto povinnosť vyplýva všetkým
potomkom voči svojim rodičom bez ohľadu na to, či boli obdarovaní zo strany rodičov alebo nie. I tu je

potrebné prihliadať na primeranosť poskytovania starostlivosti s prihliadnutím na povinnosti, ktoré majú
potomkoviavočiďalšímosobám,tedaivočičlenomsvojejrodiny(manžel,deti),lebonemožnooddieťaťa
spravodlivo požadovať, aby poskytoval bezvýhradnú starostlivosť bez ohľadu na členov svojej rodiny,t.j. na úkor povinností voči svojej rodine, ktorá mu vyplýva taktiež priamo zo zákona. Aj darca v takomto
prípade si musí byť vedomý toho, že obdarovaný má i iné záväzky voči členom svojej rodiny a pod..

V ďalšom konaní by preto súd pri rozhodovaní mal venovať pozornosť i týmto skutočnostiam a posúdiť,
či starostlivosť zo strany odporkyne bola vzhľadom na všetky tieto skutočnosti primeranou a či teda
i napriek úsiliu, ktoré vyvinula, bolo možné od nej vyžadovať bezvýhradnú celodennú starostlivosť o
navrhovateľku. Tak ako to vyplýva z doterajšieho priebehu konania, navrhovateľka sa domáha vrátenia
daru z dôvodu porušovania dobrých mravov hrubým spôsobom zo strany odporkyne a túto skutočnosť

preto nemožno zamieňať ani s plnením povinností, vyplývajúcich z vecného bremena (neplnenie
povinností, vyplývajúcich z vecného bremena nie je dôvodom na vrátenie daru v zmysle
§ 630 OZ).

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že názor odvolateľky o tom, že právo domáhať sa vrátenia
daru je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká, je vo všeobecnosti potrebné považovať

za správny. Pri uplatňovaní nárokov z vrátenia daru je ale potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, či sa
darovaná nehnuteľnosť nenachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - darcov. V takomto
prípade sa totiž zákonné vlastnícke právo darcov obnovuje ex nunc, t.j. od okamžiku prejavu vôle na
vrátenie daru, a preto aj jeden z manželov, ktorý daroval spoločne vec z majetku tvoriaceho predmet
BSM sa môže samostatne domáhať vrátenia daru, čo platí aj v prípade smrti jedného z bývalých

bezpodielových spoluvlastníkov.
Z týchto dôvodov potom odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku odvolateľky v tomto smere.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.