Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 23, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/235/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113221372
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:4113221372.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ E. H., 2/ Q. H., 3/ E. H. ml. 4/ N. H. a 5/ G.
H., všetkých trvalé bytom v F., R. XX, zastúpených Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom v Lučenci,
Martina Rázusa 19, proti žalovaným 1/ G. W., trvalé bytom v U., L. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ, s.r.o., so sídlom v Nitre, Farská 25, IČO: 36 856 282 a 2/
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO:

00585441,zastúpenejJUDr.FelixomNeupauerom,advokátomvBratislave,Dvořákovonábrežieč.8/A,
o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12 C 212/2013, o dovolaní
žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 6. novembra 2019 sp. zn. 5Co/209/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa v konaní žalobou podanou 25. júna 2013 v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
domáhali náhrady nemajetkovej ujmy (pre každého z nich vo výške 16.500 €, po pripustení zmeny petitu
žaloby vo výške 35.000 € pre žalobcov l/, 2 a 5/ a vo výške 25.000 € pre žalobcov 3/ a 4/ titulom zásahu
doichosobnostnýchpráv(najmäprávanasúkromnýarodinnýživot)spôsobenéhousmrtenímichblízkej
osoby (syna a brata) pri dopravnej nehode zavinenej G. W. (žalovanou 1/).

2. Okresný súd Nitra (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom (v poradí druhým) z 25. apríla 2018 č. k.
12 C 212/2013-316 rozhodol, že I. žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sú povinné zaplatiť žalobcovi 1/ sumu
11.500 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká
povinnosť druhej žalovanej v rozsahu jej plnenia; II. žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sú povinné zaplatiť

žalobkyni 2/ sumu 16.500 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jednej zo
žalovaných zaniká povinnosť druhej žalovanej v rozsahu jej plnenia; III. žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sú
povinné zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 12.500 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
plnením jednej zo žalovaných zaniká povinnosť druhej žalovanej v rozsahu jej plnenia; IV. žalovaná 1/ a
žalovaná 2/ sú povinné zaplatiť žalobcovi 4/ sumu 11.500 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká povinnosť druhej žalovanej v rozsahu jej plnenia; V.

žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sú povinné zaplatiť žalobcovi 5/ sumu 12.500 € do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká povinnosť druhej žalovanej v rozsahu
jej plnenia; VI. vo zvyšnej časti náhrady nemajetkovej ujmy súd žalobu zamietol; VII. žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že 17. novembra
2012 došlo zavinením vodičky motorového vozidla (žalovanej 1/) povinne zmluvne poistenej u žalovanej
2/ k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel D. H. (syn a brat žalobcov) zranenia, ktorým podľahol. V zmysle

právoplatného rozsudku trestného súdu spáchala žalovaná prečin usmrtenia a prečin ublíženia na
zdraví a bola odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd prvej inštancie mal dokazovanímpreukázané, že žalobcovia mali s nebohým D. H. silné sociálne a citové väzby. Konaním žalovanej
1/ došlo k výraznému zásahu do osobnostných práv žalobcov v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.

z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „Z o PZP“), § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.
z., dnes už v znení zákonov č. 87/2017 Z. z., č. 350/2018 Z. z, č. 423/2020 Z. z. a č. 211/2021 Z. z.
ďalej len „C. s. p.“).

3. Na odvolanie žalobcov a žalovanej 2/ Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo
6. novembra 2019 sp. zn. 5Co/209/2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a
žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení konštatoval, že
súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 C. s. p.) v rozsahu priznanej istiny,
ako aj v zamietajúcom výroku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu došlo v danom prípade zavineným
protiprávnym konaním žalovanej 1/ k neoprávnenému zásahu do práva žalobcov na súkromný a rodinný
život. Odvolací súd osobitne poukázal na závery zasadnutia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) konaného 9. októbra 2018, v zmysle ktorých „škodou

pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv
pozostalých obete dopravnej nehody, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla; v spore o náhradu
takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“. Odvolací súd dodal, že rozhodnutie najvyššieho súdu,
ktoré vyjadrovalo tento právny názor, bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
Slovenskej republiky ako judikát R 61/2018. Konštatoval, že tým sa v obdobných sporoch o náhradu

nemajetkovej ujmy definitívne vyriešila otázka pasívnej legitimácie poisťovní. V danom spore bola -
aj podľa názoru odvolacieho súdu - nepochybne preukázaná zodpovednosť žalovanej 1/ (poistenej u
žalovanej 2/) za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov. Súd prvej inštancie pri
určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy správne prihliadol na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy,
akoajnaokolnosti,zaktorýchkneoprávnenémuzásahudošlo.Závažnosťvzniknutejujmyžalobcovajej

dôsledky mal riadne preukázané výsledkami vykonaného dokazovania. Smrťou ich blízkeho príbuzného
došlo k nenávratnej deštrukcii dovtedajších osobných a rodinných vzťahov. Vzhľadom na intenzitu tohto
zásahu a jeho nenapraviteľné následky je morálne zadosťučinenie nepostačujúce, v dôsledku čoho
žalobcom patrí náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). Podľa
odvolacieho súdu je výška tejto náhrady, ktorú žalobcom priznal súd prvej inštancie, primeraná všetkým

relevantným okolnostiam, preto považoval rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní náhrady
nemajetkovej ujmy žalobcom a tiež vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá za
vecne správny. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1
C. s. p.

4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 2/ dovolanie, prípustnosť ktorého
vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p. Podľa jej názoru je rozhodovacia prax dovolacieho súdu
rozdielna čo do riešenia otázky pasívnej vecnej legitimácie poisťovne v obdobných sporoch, ako aj
otázky, či pojem škoda podľa zákona č. 381/2001 Z. z. zahŕňa aj nemajetkovú ujmu pozostalých po

obeti dopravnej nehody. Podľa názoru dovolateľky napadnutý rozsudok tieto otázky rieši nesprávne (§
432 ods. 1 C. s. p.). Súdy vyvodili jej pasívnu vecnú legitimáciu z neprípustné rozširujúceho výkladu
ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z., pre ktorý nedáva rozsudok Súdneho dvora vo veci Haasová
(ďalej len „Rozsudok“) žiadne opodstatnenie. Z hľadiska právneho posúdenia veci mala byť rozhodujúca
vnútroštátnaúpravazodpovednostivzmysleuvedenéhozákona,zktoréhovyplýva(iba)to,žepoisťovňa

je povinná nahradiť poškodenému materiálnu škodu (nie aj nemajetkovú ujmu). Rozdielnu rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nachádzala v rozhodnutiach sp. zn. 4 Cdo 168/2009, 4 Cdo
139/2011, 3 Cdo 176/2012, 3 Cdo 301/2012 a 8 Cdo 219/2016 vs. rozhodnutia sp. zn. 6 MCdo l/2016,
8 Cdo 1361/2015. Z uvedeného dôvodu žalovaná 2/ navrhla, aby najvyšší súd dovolaním napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu voči žalovanej 2/ zamietne.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie zamietnuť (ako nedôvodné).6. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie považuje za neprípustné, a preto navrhuje,
aby ho dovolací súd odmietol.

7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 C. s. p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel

k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.)
dovolací súd uvádza nasledovné:

8. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to
zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v

ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.

9. Žalovaná 2/ v dovolaní uviedla, že prípustnosť jej dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, ktorá „je“ dovolacím súdom riešená rozdielne.

10. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p. je relevantná právna otázka,

ktorá už bola dovolacím súdom riešená, pri jej riešení ale nedošlo k ustáleniu rozhodovacej praxe do
volacieho súdu preto, lebo jeho jednotlivé senáty naďalej zastávajú odlišné (rozdielne) právne názory,
čo sa prejavuje v ich pretrvávajúcom rozdielnom rozhodovaní.

11. V danom prípade žalovaná 2/ v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom zadefinovala relevantnú
právnu otázku a/ či je poisťovňa pasívne vecne legitimovaná v sporoch o náhradu nemajetkovej
ujme spôsobenej pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej poisteným vozidlom, b/
či v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. treba pod pojmom škoda rozumieť tiež nemajetkovú ujmu
spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody. Vzhľadom na to, že právne účinky dovolania

nastávajú podaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku, bolo potrebné prípustnosť jej dovolania
posudzovať podľa stavu v čase jeho podania, to znamená k 18. februáru 2020.

12. Je pravdou, že najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4 Cdo 168/2009 dospel k záveru, že povinnosť

poisťovne na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla sa nevzťahuje na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Aj rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 301/2012 založil najvyšší súd (o. i.) na závere o nedostatku
pasívnej legitimácie poisťovne v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. Na totožných
záveroch spočívalo tiež jeho rozhodnutie sp. zn. 8 Cdo 219/2016, v ktorom zotrval na tom, že

povinné zmluvné poistenie upravené zákonom č. 381/2001 Z. z. nekryje ujmu spôsobenú zásahom do
osobnostných práv pozostalých po obeti dopravnej nehody. Na druhej strane je ale tiež pravdou, že
najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6 MCdo 1/2016 pri riešení predmetných otázok zaujal opačné právne
závery.Nietpochýb,žerozhodovaciapraxdovolaciehosúdu„bola“vistomčasovomrozmedzírozdielna.
Tento stav už ale nepretrvával v čase, v ktorom žalovaná 2/ podala dovolania.

13. Už na základe dovolaním napadnutého rozsudku musela mať žalovaná 2/ vedomosť o záveroch
rokovania občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu konaného 9. októbra 2018, ktoré vyústilo
do prijatia judikátu R 61/2018, v zmysle ktorého „škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. je aj

nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne
legitimovaná“. Závermi tohto rokovania občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo dosiahnuté
názorové zjednotenie dovolacích senátov v predmetnej problematike, čím zároveň došlo k ustáleniurozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Možno preto uzavrieť, že o žalovanou nastolených dovolacích
otázkach „bolo“ síce senátmi dovolacieho súdu pôvodne rozhodované rozdielne, avšak v čase podania
jej dovolania už neplatilo, že tieto otázky „sú“ riešené rozdielne. Prípustnosť jej dovolania preto z § 421

ods. 1 písm. c/ C. s. p. nemožno vyvodiť.

14. Dovolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na to, že žalovaná 2/ už podala dovolania
vo viacerých skutkovo a právne obdobných sporoch. Z obsahu skorších rozhodnutí najvyššieho súdu

(2 Cdo 41/2018, 2 Cdo 52/2018, 2 Cdo 131/2018, 3 Cdo 24/2018, 4 Cdo 91/2018, 6 Cdo 207/2017, 6
Cdo 226/2017) mala možnosť oboznámiť sa stým, že dovolací súd právne otázky (týkajúce sa všetkých
ňou uvedených okruhov), ktoré nastolila aj v tomto prípade, posudzuje už jednotne, v súlade s právnymi
závermi, na ktorých spočíva judikát R 61/2018.

15. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovanej 2/ odmietol podľa § 447 písm. c/ C.
s. p.

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.